Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 17, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/42/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114203172
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114203172.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, vo veci starostlivosti o maloletú A.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. B., A. č. XX, zastúpenú Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa matky F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom v B. B., A. č. XX a
otca F. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., E. č. XX, zastúpeného JUDr. Petrom Múkerom, advokátom
so sídlom v Banskej Bystrici, ČSA č. 25, o udelenie súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska
maloletej, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 32P/54/2014-32 zo dňa
24.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd udelil matke maloletej súhlas za otca na podanie žiadosti o zmenu
priezviska maloletej z „V.“ na „L.“. Nezhodu rodičov o zmene priezviska maloletej považoval za nezhodu
v podstatnej veci týkajúcej sa výkonu rodičovských práv a povinností. Vychádzal zo zistenia, že k
dohode rodičov o zmene priezviska maloletej nedošlo, medzi maloletou a otcom nie je vytvorená citová
väzba, otec sa od narodenia maloletej riadnym spôsobom nepodieľa na jej výchove a starostlivosti o ňu,
nepozná jej potreby, zdravotný stav, s maloletou nekomunikuje. Maloletá otca nepozná. Otec maloletej
si od októbra 2011 neplní žiadnym spôsobom svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Matka maloletej

vytvára prostredie pre jej všestranný vývoj. Maloletá žije v domácnosti spolu s matkou a jej rodičmi, v
ktorej všetci okrem maloletej majú jednotné priezvisko L.. Okresný súd preto dospel k presvedčeniu, že
matku k podaniu návrhu na udelenie súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska viedli závažné
dôvody a je tiež v záujme ďalšieho všestranného vývoja maloletej, jej začlenenie medzi ostatných
členov svojej domácnosti a to aj tým, že bude mať rovnaké priezvisko. Okresný súd preto návrhu matky
vyhovel majúc za to, že udelením súhlasu na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletej prispeje
k bližšiemu spojeniu maloletej s ostatnými členmi domácnosti, ku ktorým má pozitívny vzťah a bude

predovšetkým v jej záujme. Prezentovaný zámer otca podieľať sa na starostlivosti o maloletú považoval
len za účelový, keď zdôraznil, že udelením súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej nie
je otec nijako dotknutý na svojich právach a povinnostiach k maloletej. Svoje rozhodnutie oprel okresný
súd o ustanovenie § 35 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o rodine“).

Proti rozsudku okresného súdu podal otec maloletého prostredníctvom svojho právneho zástupcu
včas odvolanie zo dňa 16.05.2014 (č.l. 39-42 spisu). Navrhol zmenu rozsudku okresného súdu nazamietnutie návrhu matky. Vyjadril názor, že existencia závažných dôvodov na udelenie súhlasu na
podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej nebola preukázaná, konkrétne neplnenie povinností voči
maloletej, neprejavovanie záujmu o maloletú, strata citového vzťahu k maloletej. Vytkol okresnému

súdu, že vychádzal skoro výlučne z vyjadrení matky maloletej. Zdôraznil, že pred pôrodom sa príkladne
staral o matku a bol jej oporou počas tehotenstva, vozil ju pravidelne k lekárom, kupoval lieky, osobne
jej injekčne podával lieky proti zrážanlivosti krvi a dokonca bol osobne pri pôrode maloletej; tiež kúpil
kočík, spolu so svojimi rodičmi aj detskú výbavičku a platil výživné v sume 60,- € mesačne, ktoré
prestal platiť až od konca roka 2011 z dôvodu, že v tomto období musel pozastaviť svoje živnostenské

oprávnenie. Do prvého roka veku maloletej sa s ňou pravidelne kontaktoval, dokonca bola matka s
maloletou niekoľkokrát na návšteve na adrese jeho trvalého pobytu. Neskôr sa s maloletou kontaktoval
menejčastozdôvodu,žematkazačalabrániťjehostykusmaloletou.Niejepravda,ženemásmaloletou
vytvorený citový vzťah, čo vyplýva aj z jeho listu zo dňa 03.10.2011, ktorý adresoval matke maloletej
a obsahom ktorého bola jeho túžba podieľať sa na výchove maloletej a častejšie sa s ňou stretávať
spolu s návrhom dohody o úprave styku. Matka listom zo dňa 25.10.2011 s jeho návrhom nesúhlasila.

Vo svojej výpovedi ako účastník konania potvrdil svoj záujem o maloletú, ktorý nemožno hodnotiť ako
účelové tvrdenie, pretože nebyť prekážok zo strany matky, kontaktoval by sa s maloletou oveľa častejšie.
Otec zotrval na závere, že v zmysle ustálenej súdnej praxe nebolo v konaní preukázané, že na udelenie
súhlasu na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletej existujú závažné dôvody, t.j. nesplnenie
povinnosti otca voči maloletej, neprejavovanie záujmu otca o maloletú a strata citového vzťahu otca k

maloletej. Na preukázanie týchto závažných dôvodov mal súd vykonať ďalšie potrebné dôkazy (napr.
výsluch jeho rodičov, t.j. starých rodičov maloletej) a nie sa uspokojiť výlučne s tvrdeniami matky;
nakoľko sa nachádzal vo väzbe a v čase pojednávania nebol ešte právne zastúpený, nemohol navrhnúť
vykonanie týchto potrebných dôkazov. Na základe uvedeného navrhol zmenu rozsudku okresného súdu
na zamietnutie návrhu matky a súčasne uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním zo dňa 30.05.2014 (č.l. 51-53 spisu) v ktorom
uviedla, že navrhuje rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správny. Potvrdila záujem otca o ňu
počas časti obdobia tehotenstva, bol aj pri pôrode, zabezpečil kočík a časť výbavičky, platil výživné v
sume 60,- € mesačne. Dva týždne po narodení maloletej sa však definitívne rozišli a od tej doby ju otec
s maloletou prestal navštevovať. O maloletú sa telefonicky zaujímala len jeho matka. Nie je pravda,

že bránila kontaktu otca s maloletou, navštevovala domácnosť jeho matky, kde sa otec tiež niekedy
zúčastnil;akodmietlakontaktumožniťbolotovždyzobjektívnychdôvodovprechorobumaloletej.Zvykla
jej skôr telefonovať matka otca a žiadať bezprostredný kontakt s maloletou. Od októbra 2011 prestal otec
platiť výživné. K listu zo dňa 03.10.2011, ktorého obsahom bol návrh dohody o úprave styku sa písomne
vyjadrila, keď zo strany otca už neprišla žiadna reakcia. Otca naposledy videla v októbri alebo novembri

2013, no nepristavil sa pri nej, neprejavil záujem o maloletú a jej potreby; rovnako sa niekoľkokrát stretla
aj s jeho rodičmi, ktorí tiež neprejavili záujem o vnučku. Až v máji 2014 po vydaní rozsudku v konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej jej bolo poslané výživné v sume 70,- € v
zmysle rozsudku. Maloletá rástla a vyvíjala sa bez prítomnosti otca, dnes má už štyri roky a osobu otca
nepozná; nepozná ani význam tohto slova, občas osloví pojmom „otec“ jej otca, t.j. svojho starého otca,

ktorý je pri nej od narodenia, vtedy ju však opraví, že to je „starký“, maloletá sa však nepýta prečo a
kto je jej otcom. V súčasnosti podporuje kontakt maloletej s rodičmi otca, ide na to však citlivo, nakoľko
maloletá ich tiež nepozná. Vyjadrila názor, že nevidí dôvod, aby maloletá nosila priezvisko po otcovi,
keď ho nepozná, tento sa o ňu dlhodobo nezaujíma, do času právoplatnosti rozsudku o výživnom si
neplnil zákonnú vyživovaciu povinnosť; maloletá od narodenia žije v rodine s priezviskom „L.“, s týmto sa

identifikuje a z hľadiska zdravého vývoja je v jej záujme toto priezvisko aj nosiť. Na základe uvedeného
matka navrhla potvrdenie rozsudku okresného súdu.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník písomným podaním zo dňa 23.05.2014 (č.l. 50 spisu), v
ktorom uviedol, že v starostlivosti matky o maloletú neboli zistené žiadne nedostatky. Otec si od októbra
2011 neplní voči maloletej vyživovaciu povinnosť, nezabezpečuje jej starostlivosť a nezaujíma sa o

maloletú. Od toho času uplynula doba necelých troch rokov, počas ktorých sa maloletá vyvíjala, vnímala
svoje okolie a osoby, ktoré pri ňom bezprostredne denne pôsobili. Z dôvodu absencie osoby otca si
nevytvorili vzájomný vzťah. V prípade bránenia v kontakte s maloletou zo strany matky mal možnosť
riešiť situáciu zákonným spôsobom. Na základe uvedeného navrhol kolízny opatrovník potvrdenie
napadnutého rozsudku okresného súdu.Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1, ods. 2
písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu
podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolanie otca nie je dôvodné.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa matka domáhala udelenia súhlasu

na zmenu priezviska maloletej na priezvisko „L.“. Maloletá sa narodila dňa 16.05.2010 zo vzťahu otca
a matky. V priebehu konania vykonal okresný súd dokazovanie najmä výsluchom matky a otca ako
účastníkov konania; otec bol vypočutý dňa 09.04.2014 mimo pojednávania vo výkone väzby a matka
na pojednávaní dňa 24.04.2014. Z vykonaného dokazovania vyplývajú skutkové závery tak, ako ich
okresný súd uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil
z neho správne skutkové a právne závery. Odvolací súd nezistil dôvody na odlišné rozhodnutie vo veci
a stotožňuje sa so záverom okresného súdu, že sú splnené podmienky na udelenie súhlasu matky
za otca na podanie žiadosti príslušnému orgánu o zmenu priezviska maloletej. Odvolacie námietky
otca nemohli privodiť zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu, nakoľko ani v odvolacom konaní

neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. V
podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu
(§ 219 ods. 2 O.s.p.).

Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s
týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach

súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci
na návrh niektorého z rodičov súd (§ 35 Zákona o rodine). Súd rozhoduje iba o takých nezhodách
rodičov, ktoré sú podstatnými vecami súvisiacimi s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Ide
o také veci týkajúce sa maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vysťahovaním do cudziny, so správou
jeho majetku, jeho štátnym občianstvom, s udelením súhlasu, aby mu mohla byť poskytnutá zdravotná

starostlivosť, a tiež s jeho prípravou na budúce povolanie. Za podstatné však možno považovať aj
ďalšie v tomto ustanovení nevymenované prípady, napríklad určenie bydliska maloletého dieťaťa alebo
podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia nedohodnú na zmene priezviska
maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh
niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska. Súd pritom

skúma, či udelenie takéhoto súhlasu bude v záujme maloletého dieťaťa teda či bude prospievať jeho
zdravému vývoju v novom prostredí, či druhý rodič ktorý so zmenou nesúhlasí, voči dieťaťu plní svoje
rodičovské povinnosti a podobne. Súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska maloletého dieťaťa
za jedného z rodičov možno teda druhému rodičovi udeliť len zo závažných dôvodov, t.j. napríklad vtedy,
ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, nesplní svoje rodičovské povinnosti k dieťaťu, nejaví o

dieťa záujem, stratil k nemu zrejme citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby pocit
spolupatričnostidieťaťastýmtorodičombolpestovanýaprehlbovaný(porovnajrozhodnutieNajvyššieho
súdu ČR sp. zn. 1Cz/50/1971 zo dňa 19.08.1971 uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov pod č. R 11/1973).

S ohľadom na odvolacie námietky otca odvolací súd uvádza, že okresný súd vychádzajúc z konštantnej

súdnej praxe dospel k správnemu záveru, že v prejednávanej veci sú splnené závažné dôvody a zmena
priezviska maloletej nebude v rozpore s jej záujmami. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolacísúd. Okresný súd správne vychádzal z preukázaného nezáujmu otca o maloletú minimálne od konca
roka 2011, odkedy prestal otec maloletej platiť výživné, keď už dlhé obdobie predtým sa s ňou vôbec
nestretával a neprejavil o ňu skutočný záujem ako rodič. Z dokazovania vyplýva jednoznačný záver

o tom, že maloletá otca vôbec nepozná. Tvrdenie otca v odvolaní, že mu matka bránila v kontakte
s maloletou, považuje odvolací súd za účelové, pretože v prípade skutočného záujmu, nič nebránilo
otcovi podať návrh na súdnu úpravu jeho styku s maloletou. Na priezvisku maloletej sa matka a otec
dohodli pri jej narodení z dôvodu predpokladaného sobáša, ktorý sa však neuskutočnil. Maloletá je
vychovávaná v rodine, ktorú tvoria matka a starí rodičia maloletej, t.j. osoby so spoločným priezviskom.

Vzhľadom na nezáujem otca o maloletú a absenciu ich skutočného vzťahu, by aj podľa odvolacieho
súdu rozdielnosť priezvisk maloletej a jej ostatnej rodiny, mohla na maloletú negatívne vplývať. Pre dieťa
vo veku maloletej je jednoduchšie pochopiť situáciu, že žijeme spolu, tvoríme rodinu, a preto máme
rovnaké priezvisko; pre dieťa, a obzvlášť v nízkom veku, je frustrujúce, ak má priezvisko odlišné ako
ostatní členovia rodiny (matka, starí rodičia). Odvolací súd preto nezistil žiaden dôvod na ustúpenie od
názoru vysloveného okresným súdom, pretože v prípade absencie riadneho vzťahu maloletej s otcom,

ktorý prakticky po dobu troch rokov nevyvinul akúkoľvek preukázateľnú aktivitu v záujme vytvorenia,
obnovenia, či kultivácie jeho vzťahu s maloletou, nemožno zotrvávať na ponechaní jedného z vonkajších
prejavov spolupatričnosti takýchto osôb spočívajúcom práve v zhode priezvisk maloletej a otca, ktorý by
tak naďalej bol len vyjadrením formálneho, nie však aj reálne budovaného vzťahu dvoch osôb, čo aj pri
ich biologickom príbuzenstve. Nahradenie doterajšieho priezviska maloletej je preto v jej záujme a nič

nebránibiologickémuotcovi,abysavytváraním,prehlbovanímautužovanímcitovýchväziebaúprimným
záujmom o maloletú vytvoril vzťah spolupatričnosti maloletej a biologického otca, keď tento môže byť
vytvorený bez ohľadu na rozdielnosť priezvisk. Na uvedenom závere nemení nič ani otcom v odvolaní
tvrdený citový vzťah k maloletej, pretože tento sa na základe vykonaného dokazovania v reálnom živote
maloletej doposiaľ prakticky žiadnym spôsobom neprejavil. Z vykonaného dokazovania nebolo možné

usudzovať na skutočnú snahu otca vstupovať zodpovedne do výkonu svojich práv k maloletej, pretože
práve otec svojim postupným konaním spôsobil degradáciu jeho vzťahov s maloletou (na tom nič nemení
ani začatie platenia výživného v máji 2014, pretože to vyplynulo až z výsledkov na návrh matky súbežne
prebiehajúceho súdneho konania o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 1 písm. a)
O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku ak
konanie mohlo začať i bez návrhu. Keďže konanie v prejednávanej veci mohlo začať aj bez návrhu (§ 81
ods. 1 O.s.p.) odvolací súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho

konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.