Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. september 2014

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/375/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913214327
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2014:6913214327.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota, samosudcom JUDr. Margitou Žilkovou v právnej veci navrhovateľky: D.

T. rod. T., nar. XX. XX. XXXX, S.. Č.. XXXXXX/XXXX, bytom T. XX, zast. JUDr. Róbertom Lakatošom,
advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova 5 proti odporcom 1/ O. T., bytom T. XX, 2/ S. T., bytom J.,
XXXXX U., L. J.. XX, 3/ R. T., bytom P., Š. XXX/XXX, 4/ A. T., bytom Q., D. XXX, 5/ E. H., bytom K. F. D.,
XXX S. A. Z. T. F..D.. XXXXX, zast. odporkyňou 3/ R. T., 6/ O.. A. P., bytom S. D. XXX a 7/ J. G., bytom
E., J., H. Ú. XX o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

r o z h o d o l :

Nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. území T. označené na Geometrickom pláne súkromného geodeta
H. G. z M. č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 19. 03. 2013 ako CKN parc. č. XXX/X - záhrada o výmere

2343 m2 a parc. č. XXX/X - záhrada o výmere 411 m2 patria v celosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľky.

Navrhovateľke sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala určenia, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto
rozsudkunadobudlavydržanímpodľa§134ods.1Obč.zákonníka.Návrhodôvodnilatým,žepredmetné
nehnuteľnosti boli vytvorené označeným geometrickým plánom zabratím v dieloch č. 1 až 18 celkom
2754m2pozemkuzEKNparc.č.XXXX/X,XXXX/XX,XXXX/XXI.XXXX/XvedenýchnaLVč.XXX,XXX,
XXXI.XXXkat.územiaT..NaLVXXXohľadomparc.č.XXXX/XjeakovýlučnávlastníčkazapísanáD.T.,
ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona,

teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom
parc. č. XXXX/XX sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 W. P., t.č. už nebohá, po ktorej ako dedič prichádza do
úvahy odporca 6/ a v 1/2 D. T.Á., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do
úvahyprávomnebohéhoŠ.T.ona,tedanavrhovateľkaaodporcovi1/a2/aprávomneb.A.T.odporcovia
3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom parc. č. XXXX/XX sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 D. I., t. č. už nebohá, po
ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy ona, teda navrhovateľka a odporcovia 1/ a 2/ a v 1/2 D. T., ktorá
zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy právom nebohého Š. T. ona, teda

navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/, 4/ a 5/. Na LV XXX ohľadom parcely
XXXX/X sú ako vlastníci zapísaní v 1/2 Š. P., t. č. už nebohý, po ktorom ako dedička prichádza do úvahy
odporkyňa 7/ a v 1/2 D. T., ktorá zomrela XX. XX. XXXX a po ktorej ako dedičia prichádzajú do úvahy
právom nebohého Š. T. ona, teda navrhovateľka a odporcovi 1/ a 2/ a právom neb. A. T. odporcovia 3/,
4/ a 5/. Nehnuteľnosti tvoriace predmet konania predstavujú v prírode pridomovú záhradu prislúchajúcu
k rodinnému domu súp. číslo XX v Obci T.. Pôvodne pozemnoknižne vedené nehnuteľnosti, výlučnou
vlastníčkou resp. podielovou spoluvlastníčkou ktorých bola ešte jej prastará matka, t.č. už nebohá E. R.

boli ešte v dávnej minulosti v prírode medzi spoluvlastníkmi reálne rozdelené a na základe tejto deľby
potom nimi aj užívané. Na základe predmetnej deľby pripadla potom časť z nich zodpovedajúca v prírodepráve nehnuteľnostiam tvoriacim predmet tohto konania do výlučného vlastníctva jej prastarej matky,
t.č. už neb. E. R., ktorá si spolu s manželom postavila na susednom pozemku t.č. CKN parc. č. XXX
rodinný dom súp. č. XX a na CKN parc. č. XXX si zriadili dvor a ku ktorým nehnuteľnostiam užívali ako

záhradu práve nehnuteľnosti tvoriace predmet tohto konania a ktorá ich oprávnená a dobromyseľná
držba nebola nikdy nikým rušená ani spochybňovaná. Po smrti jej prastarej matky pripadli predmetné
nehnuteľnosti jej jedinej dcére (teda starej matke navrhovateľky), t.č. už nebohej D. T., ktorá následne
vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby predmetných nehnuteľností v nej pokračovala až do
svojej smrti. Po jej smrti v roku 1975 uzavreli jej dvaja synovia Š. T. (otec navrhovateľky) a A. T. rodinnú

dohodu, na základe ktorej sa preberateľom domového majetku včítane predmetnej záhrady stal jej otec
Š. T., ktorý vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby v nej pokračoval tiež až do svojej smrti. Po
jeho smrti v roku 2002 ona, teda navrhovateľka uzavrela s matkou (odporkyňou 1/) a bratom (odporcom
2/) taktiež rodinnú dohodu, na základe ktorej sa preberateľom domového majetku včítane predmetnej
záhrady stala ona, teda navrhovateľka a vstúpiac do oprávnenej a dobromyseľnej držby v nej pokračuje
aj v súčasnosti. Pri svojom výsluchu ďalej navrhovateľka uviedla, že predmetné nehnuteľnosti v podstate

užívali ešte jej prastarí rodičia a takto postupne dedením sa dostala do užívania ona a aj dom postavený
na nehnuteľnostiach je už asi 100-ročný. Z počutia ešte od starej mamy vie, že niekedy sa nehnuteľnosti
podelili medzi spoluvlastníkmi a začali sa užívať podľa reálnej deľby. Táto deľba bola ešte za života
prastarej mamy, ktorá zomrela v roku 1971. Ona nehnuteľnosti užíva od narodenia, nikdy si nikto na ne
nerobil nárok, platí riadne dane a vždy bola v tom vedomí, že je to riadne usporiadané a až vlani, keď

vybavovala prejednanie novoobjaveného dedičstva po prastarej mame zistila, že tieto pozemky nie sú
riadne usporiadané.

Odporcovia 1/, 2/, 3/ (ktorá zastupuje aj odporkyňu 5), ako aj odporcovia 4/, 6/ a 7/ písomne prehlásili, že
nemajú námietky proti tomu, aby boli predmetné nehnuteľnosti určené v celosti do výlučného vlastníctva
navrhovateľky, keďže jej vlastnícke právo k nehnuteľnostiam žiadnym spôsobom nespochybňujú, žiaden

nárok si na ne neuplatňujú a uznávajú, že na základe rodinnej deľby jej nehnuteľnosti patria.

Na pojednávanie sa s odporcov dostavil len odporca 6/, ktorý vypovedal, že uznáva tvrdenia
navrhovateľky za pravdivé, pretože má informácie od svojho otca o tom, že sa vymieňali čiastka z ich
pozemkov s čiastkou z pozemkov predkov navrhovateľky. Jeho otec si vlastnícky veci vybavil, pretože to
potreboval k stavbe domu niekedy v roku 1954. V skutočnosti teda došlo k reálnej deľbe resp. výmene

a kým oni to čo dostali výmenou majú usporiadané, zo strany navrhovateľky resp. jej predchodcov to
dotiahnuté nebolo.

Ostatní odporcovia sa na pojednávanie nedostavili, doručenie predvolania mali vykázané, a preto súd
pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu 6/, oboznámením geometrického plánu č.

XXXXXXXX-XX/XXXX,výpisovzlistovvlastníctvač.XXX,XXX,XXX,XXXkat.územiaT.,spisovXD/XX/
XXXXI.XD/XXX/XXXXOkresnéhosúduS..J.,spisuXD/XXX/XXbýv.ŠtátnehonotárstvavQ.,potvrdení
Obce T. z 12. 08. 2013, prehlásení odporcov 1/ až 4/, 6/ a 7/ a zistil, že skutkové tvrdenia navrhovateľky
ako sú uvedené v návrhu zodpovedajú pravde a tieto nepopierajú resp. uznávajú aj odporcovia.

Podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe

po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 Obč. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Keď súd mal tvrdenia navrhovateľky ako sú uvedené v návrhu za preukázané ako pravdivé, návrhu
podľa § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetných

nehnuteľností, keďže tieto nadobudla vydržaním.Navrhovateľka ako úspešný účastník sa vzdala nároku na trovy konania, preto jej súd náhradu trov
konania nepriznal.

Keď súd mal tvrdenia navrhovateľky ako sú uvedené v návrhu za preukázané ako pravdivé, návrhu

podľa § 134 ods. 1 a 3 Obč. zák. vyhovel a určil, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou predmetných
nehnuteľností, keďže tieto nadobudla vydržaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde
písomne v 7 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Odvolaniemožnoodôvodniťlentým,ževkonanídošlokvadámuvedenýmv§221ods.1O.s.p.konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne

zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Po právoplatnosti tohto rozsudku súd zašle jeho rovnopis Okresnému úradu, odboru katastra
nehnuteľností v Rimavskej Sobote na zápis do evidencie nehnuteľností.