Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. apríl 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/133/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1102899524
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1102899524.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľov:
1/ U. D., V. O. XX, V., občan SR, 2/ U. D., V. O. XX, V., občan SR, obaja zastúpení: Mgr. Vladimírom
Šárnikom, advokátom, Západný rad 39, Bratislava, proti odporcom: 1/ FEND, a.s., so sídlom Čajakova
28, Bratislava, IČO: 31 366 589, 2/ EBONA, a.s., so sídlom Čajakova 28, Bratislava, IČO: 31 378 901,
obaja zastúpení: Právne centrum s.r.o., so sídlom Žilinská 8, Bratislava, IČO: 36 698 873, zast. JUDr.
Katarína Bystrická, konateľ, o náhradu škody, na odvolanie odporcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 14. novembra 2012 č.k. 11C 150/2002-430 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.
Odporcovia 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov
odvolacieho konania, spočívajúcich na právnom zastúpení v sume 373,86 EUR k rukám ich právneho
zástupcu, do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcom 1/ a 2/ povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu škody vo výške 14.542,10 EUR, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Odporcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne
a nerozdielne uhradiť navrhovateľom 1/ a 2/ náhradu trov konania vo výške 4.509,42 EUR k rukám

ich právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti rozsudku, povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiť štátu trovy konania vo výške 152,24 EUR na účet súdu prvého stupňa do troch dní od
právoplatnosti rozsudku a povinnosť spoločne a nerozdielne uhradiť súdny poplatok vo výške 726,95
EUR na účet súdu prvého stupňa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal zo zistenia, že
uznesením OR PZ v Bratislave 1 zo dňa 28.07.2000 ČTS: ORP-2101/SMz-99-I bolo začaté trestné
stíhanie vo veci trestného činu porušovania domovej slobody v spolupáchateľstve formou organizovania
trestného činu, ktorého skutku sa dopustili doposiaľ neustálení zástupcovia spoločnosti FEND, a.s.,

Francisciho 4 Bratislava tým, že organizovali a následne za účasti taktiež neznámych osôb previedli
vysťahovanie - vypratanie zariadenia a vecí z bytu majiteľa U. D. v bližšie nezistenom čase z objektu
domu v Bratislave na H.. V.. O. Č.. X a to po použití násilia pri prekonaní uzavretia bytu, pričom
vysťahované veci a zariadenie bytu uvádzané menovaným majiteľom, boli odvezené na nezistené,
pre neho doposiaľ neznáme miesto, všetko bez právoplatného súdneho rozhodnutia. Podľa uznesenia
predmetné skutočnosti boli zistené a preukázané najmä zo zápisnice o výsluchu svedka, poškodeného
U.. D., úradného záznamu o podaní vysvetlenia W..B.Č., X..N., P..Ž. a doložených dokladov ako aj

vykonaného šetrenia. Zistil, že Okresný úrad vyšetrovania PZ uznesením zo dňa 28.05.2001 sp. zn.
ČVS:OÚV-297/20-2001-Vk začal trestné stíhanie pre trestný čin krádeže na tom skutkovom základe,
že v čase okolo 15. hod. dňa 16.12.1999 v V. na ulici V. O. Č.. X K. bytu na prvom poschodí doposiaľ
neznámy páchateľ odcudzil bytové zariadenie pozostávajúce z postelí, kresiel, skríň, bielizníkov,poličiek, písacieho stola, sektorového nábytku, obývacích stien, sedacích súprav, kuchynskej linky s
vybavením, posteľnú bielizeň, spotrebnú elektroniku, FTVP, video, gramofón, LP platne, video a audio
kazety, elektrické spotrebiče do domácnosti, chladničku, mrazničku, kombinovaný sporák, mikrovlnnú

rúru, hriankovač, vysávač, žehličku, elektrické hodiny, pánske a dámske celoročné ošatenie spolu so
spodnou bielizňou a rôznymi doplnkami, obrazy, dekoračné predmety, závesy, záclony, osvetľovacie
telesá, hygienické potreby, kozmetiku, sklo, porcelán, šperky a ďalšie rôzne predmety osobnej potreby
a spotreby a to tak, že už dňa 10.12.1999 vtedajší nájomník bytu U. D. nebol vpustený do bytu
zástupcami majiteľa objektu FEND, a.s. z dôvodov nepredĺženia zmluvy a dňa 16.12.1999 v hore

uvedenom čase neznámi ľudia vysťahovali kompletné bytové zariadenie do nákladného vozidla AVIA
nezistenej ŠPZ, čím bol spôsobená škoda poškodenému U. D. vo výške 1.000.000,-Sk. Považoval
predmetný prípad za špecifický najmä tým, že absentujú priame dôkazy o skutočnom vysťahovaní rodiny
navrhovateľov z bytu na ulici V.. O. X. V. č. X. Mal však za to, že uvedená skutočnosť nemôže byť
na škodu navrhovateľom (najmä ak ku vzniku ich nedostatku nedošlo ich zavinením), keď je možné
s použitím dostupných dôkazov (hoci aj nepriamych) a princípov logiky dospieť k určitým konkrétnym

skutkovým zisteniam. Z hľadiska princípov logiky vychádzal z toho, v koho prospech svedčilo, aby
boli navrhovatelia vysťahovaní, kto bol v tom čase vlastníkom predmetného objektu, a teda jediným
oprávneným s ním disponovať, kto mal k predmetnému domu prístup (kľúče od domu), kto poveril tretiu
osobu na vysťahovanie navrhovateľov z domu, kto sa zmluvne zaviazal, že bude dom v čase jeho
odovzdania spoločnosti TAPER,s.r.o. prázdny (v zmysle "bez nájomcov"), kto iný ako spoločnosť FEND,

a.s. mohla byt vysťahovať (či už sama alebo cestou tretej osoby), keď jedine táto spoločnosť mala kľúče
od domu a nikomu ich nedávala, ani jej neboli odcudzené, pričom nebolo preukázané, že by sa do domu
pri sťahovaní niekto násilne vlámal, akú má logiku fakt, že by niekto tretí (z ulice) išiel okolo domu a
"len tak" sa rozhodol, že byt navrhovateľov vysťahuje, kto svojimi listami upozorňoval navrhovateľov
na možné "násilné" vysťahovanie príp. použitie svojpomoci, a pod., pričom aj tieto logické postuláty

bolo podľa neho potrebné interpretovať v duchu vykonaných dôkazov. V danom prípade (po právnej
stránke) nemal za rozhodujúce kto byt reálne sťahoval (aká firma alebo tretie osoby), ale na čí príkaz
ku sťahovaniu došlo. Vyslovil názor, že zodpovednosti za škodu sa nemôže vlastník objektu zbaviť tým,
že byt vysťahovala tretia osoba, keď je nepochybné, že táto tak konala na príkaz vlastníka.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovatelia sa stali nájomcami bytu v objekte

na ulici V.. O. Č.. X X. V. v roku 1982 na základe rozhodnutia Bytového podniku Bratislava I zo dňa
09.08.1982 číslo 430-051/82. Bytový podnik Bratislava I pridelil podľa § 25 ods. 1 zákona č. 41/1964 Zb.
pracovníkovi - U. D. služobný byt v Bratislave na ulici V.. O.U. Č.. X pozostávajúci z 3 izieb, kuchyne,
kúpeľne,WC,ktorérozhodnutieoprávňovalopracovníka,abysnímbolapodľa§154ods.1Občianskeho
zákonníka uzatvorená dohoda o odovzdaní a prevzatí bytu a takáto dohoda o odovzdaní a prevzatí

bytu bola uzavretá dňa 01.09.1982. Zistil, že Kúpnou zmluvou č. 601000796 uzavretou dňa 30.05.1996
medzi Hlavným mestom SR Bratislava ako predávajúcim a spoločnosťou FEND, a.s. ako kupujúcim
došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - domu s pozemkom a záhradou na ulici V.. O. Č..
X X. V., F.. Č.. XXX, vedených v katastri nehnuteľností pre kat. územie F. U., G. Č.. XX R. P. Č.. XXXX
- zastavaná plocha o výmere 446 m2 a parcela č. XXXX - záhrada o výmere 270 m2 na spoločnosť

FEND, a.s.. za kúpnu cenu 4.030.000,-Sk. Vklad vlastníckeho práva bol povolený Okresným úradom
Bratislava I- odborom katastrálnym pod č. V 2163/97 dňa 23.06.1997 a predmetná nehnuteľnosť bola
fyzicky odovzdaná novému vlastníkovi - spoločnosti FEND, a.s. dňa 15.08.1997, o čom svedčí zápisnica
o fyzickom odovzdaní nehnuteľnosti a jej správy. Dňa 28.12.1998 bola medzi spoločnosťou FEND, a.s.
ako prenajímateľom a U. D. a jeho manželkou ako nájomcami, uzavretá zmluva o nájme bytových

priestorov (za nájomcu zmluvu podpísal len U. D.) k bytu na ulici V.. O.U. X X. V. a to na dobu určitú,
od 01.07.1997 do 31.12.1998 za nájomné vo výške 800 Sk mesačne. Následne bol vypracovaný ďalší
návrh nájomnej zmluvy na predmetný byt s tým, že jej trvanie bolo ohraničené dobou od 01.01.1999
do 28.02.1999 a zároveň v zmysle čl. VII návrhu zmluvy sa nájomca zaviazal, že sa najneskôr v deň
ukončenia tejto nájomnej zmluvy presťahuje do 4 izbového bytu č. XX na X. H. XX na X poschodí a

zároveň byt na ulici V.. O. Č.. X fyzicky odovzdá prenajímateľovi v užívania schopnom stave, avšak k
podpisu tohto návrhu nájomnej zmluvy nikdy nedošlo. Mal preukázané, že napriek tomu, že nájomný
vzťah medzi účastníkmi založený vyššie uvedenou nájomnou zmluvou zo dňa 28.12.1998, zanikol
uplynutím dojednanej doby dňom 31.12.1998, odporca 1/ spoločnosť FEND, a.s. sa nikdy neobrátila
na súd so žalobou o vypratanie navrhovateľov z predmetného bytu, ale sa snažila vec riešiť vlastnou

cestou odporujúcou zákonnej úprave a sám odporca (spoločnosť FEND, a.s.) oznámil orgánu činnému
v trestnom konaní, že nepodával na súd žiaden návrh na vypratanie bytu U.. D. a rovnako, že medzi
ich spoločnosťou a U.. D. nebola s účinnosťou od 1.1.1999 podpísaná žiadna nájomná zmluva a anilustráciou nebolo zistené, že by sa voči navrhovateľom viedlo súdne konanie o ich vypratanie, a to ani
formou nariadenia predbežného opatrenia.
Z vyššie uvedeného súd prvého stupňa vyvodil, že ak niekto vykonal vypratanie bytového zariadenia

manželov D. z bytu na ulici V.. O., urobil tak bez právneho titulu, t.j. bez oprávnenia takéto vysťahovanie
zrealizovať. Konštatoval, že len súd je oprávnený prikázať bývalému nájomcovi sa vysťahovať z bytu
po skončení nájmu, pričom iba súd je v takomto konaní v rámci riešenia prejudiciálnej otázky hodnotiť,
či sú splnené podmienky pre vypratanie, a to či došlo k uzatvoreniu platného nájomného vzťahu medzi
účastníkmi, či došlo k jeho platnému skončeniu, či prináleží vypratávanej osobe bytová náhrada, či

konanie oboch účastníkov napĺňa znaky konania v rozpore s dobrými mravmi. Uviedol, že až po
posúdení všetkých týchto podmienok súd autoritatívnym rozhodnutím buď uloží povinnosť sa vypratať
alebo návrh na vypratanie zamietne. Vyslovil, že až nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o vyprataní
je možné pristúpiť (v rámci exekučného konania) k vyprataniu. Dospel k záveru, že uvedený postup
v posudzovanom prípade dodržaný nebol, a k násilnému vyprataniu bytového zariadenia manželov
D. došlo bez právneho titulu. Mal tiež za preukázané, že dňa 19.11.1998 bola uzavretá Zmluva o

sprostredkovaní medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako záujemcom a spoločnosťou ASTON LAMBERT,
s.r.o. ako sprostredkovateľom, predmetom ktorej bola povinnosť sprostredkovateľa, že bude za odplatu
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby bol splnený predmet zmluvy. Predmetom sprostredkovania bola
kúpna zmluva na nehnuteľnosti - stavby, pozemky a trvalé porasty zapísané na LV č. XXXX, a to: parc.
č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 446 m2 - obytno-polyfunkčná budova a parc. č. XXXX, záhrada vo

výmere 270 m2.a kúpna cena bola záujemcom stanovená na 15.000.000,- Sk. Mal tiež preukázané, že
dňa 21.09.1999 vyššie uvedené spoločnosti (FEND, a.s. a ASTON LAMBERT) uzavreli ďalšiu Zmluvu o
sprostredkovaní s rovnakým predmetom sprostredkovania. Podľa dodatku č. 1 k tejto zmluve uzavretom
dňa 02.12.1999 sa sprostredkovateľ zaviazal zabezpečiť záujemcovi uvoľnenie a odovzdanie predmetu
zmluvy, k čomu mal byť spísaný osobitný protokol v zmysle čl. IV kúpnej zmluvy zo dňa 24.11.1999 a dňa

24.11.1999 spoločnosť FEND, a.s. ako predávajúci a spoločnosť TAPER, s.r.o. ako kupujúci uzavreli
kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam.
Poukázal na čl. IV, podľa ktorého sa predávajúci zaviazal, že ku dňu obdržania originálnych dokladov o
povolení vkladu prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho a listu vlastníctva znejúceho na kupujúceho,
predmetné nehnuteľnosti odovzdá a uvoľní kupujúcemu a užívateľ 3-izbového bytu na 1. poschodí p. D.

V. presťahovaný do 12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX v V. (byt č. XX o výmere 83,42 m2 na 8 podlaží),
ktorý na tento účel zakúpila spoločnosť FEND, a.s. Z uvedeného mal súd prvého stupňa za zrejmé, že
spoločnosti FEND, a.s. sa napokon cestou sprostredkovateľa - spoločnosti ASTON LAMBERT podarilo
predmetný objekt na ulici V.. O.U. Č.. X v V. predať, a to spoločnosti TAPER, s.r.o. a o existencii
uvedených prevodov napokon svedčí aj samotné vyjadrenie vtedajšieho Okresného úradu Bratislava I,

odbor katastrálny, zo dňa 31.05.2000 (zaslaný na žiadosť orgánov činných v trestnom konaní), z ktorého
vyplýva, že nehnuteľnosti - parcela č. XXXX, zastavané plochy o výmere 446 m2, parcela č. XXXX,
záhrady o výmere 270 m2 a dom súp. č. XXX na parcele XXXX, nadobudla spoločnosť FEND, a.s.
kúpnou zmluvou od Hlavného mesta SR Bratislavy bez tiarch rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva
č. V-2163/97 zo dňa 23.06.1997. Uvedené parcely a dom spoločnosť FEND, a.s. predala spoločnosti

TAPER, s.r.o., pričom prevod bol uskutočnený na základe rozhodnutia o vklade č. V-4360/99 zo dňa
21.01.2000, ktorá sa právoplatným vlastníkom týchto nehnuteľností stala dňa 21.01.2000, pričom k
fyzickému odovzdaniu nehnuteľností spoločnosťou FEND, a.s. spoločnosti TAPER, s.r.o. došlo dňa
21.12.1999 (viď zápisnica o odovzdaní a prevzatí objektu založená v trestnom spise).
Súd prvého stupňa mal za to, že z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že v čase "násilného"

vysťahovania bytového zariadenia navrhovateľov (16.12.1999) bola stále vlastníkom objektu na ulici V..
O. X. V. ešte spoločnosť FEND, a.s. a len táto spoločnosť mala prístup do predmetného objektu, nakoľko
aj kľúče od predmetného objektu mal vo svojom stolíku v práci p. P. G. (čo vyplýva aj z jeho výpovede),
ktorý vykonával technickú správu budov pre spoločnosť FEND, a.s., rovnako až fyzickým odovzdaním
objektu spoločnosti TAPER, s.r.o., (ku ktorému došlo dňa 21.12.1999) táto spoločnosť získala kľúče

od predmetného objektu a mohla ho nerušene užívať. Z uvedeného mal tak za zrejmé, že v čase
vysťahovania navrhovateľov (16.12.1999) jediným vlastníkom tohto objektu bola spoločnosť FEND, a.s.
arovnakotakjedinýmsubjektom,ktorýmalprístupakľúčeodtohtoobjektubolaprávespoločnosťFEND,
a.s., ktorá spoločnosť nikdy nenahlásila stratu príp. odcudzenie týchto kľúčov, rovnako tak neohlásila
neoprávnený vstup do tohto objektu nepovolanou treťou osobou a pod. Mal tak za zrejmé, že ak niekto

vstúpil do objektu na ulici V.. O.Ě. Č.. X, mohol to byť buď zamestnanec spoločnosti FEND, a.s. alebo
tretia osoba, avšak so súhlasom (resp. poverením) vlastníka objektu, teda spoločnosti FEND, a.s.. Iný
spôsob prístupu do tohto objektu, bez porušenia vchodových dverí považoval za vylúčený. Rovnako ajkeby v tom čase v objekte vykonávali rekonštrukciu robotníci, aj títo tam mohli byť podľa neho len so
súhlasom vlastníka objektu resp. na základe ním objednaných rekonštrukčných prác.
Ďalej mal za preukázané, pokiaľ ide o preukazovanie vlastníckych vzťahov k nehnuteľnostiam, že byt na

ulici X. XX X. V. bol od 09.04.1999 vo vlastníctve spoločnosti EBONA, a.s., pričom vklad jej vlastníckeho
práva bol povolený rozhodnutím č. V -786/99 z 09.04.1999, čo vyplýva aj zo samotného LV č. XXXX,
teda v čase vypratania navrhovateľov bola vlastníkom bytu na X. H. Č.. XX spoločnosť EBONA, a.s..
Zástupcovia tejto spoločnosti vo svojej výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedli, že
kľúče od tohto bytu sa nachádzali v ich firme (viď výpoveď svedka Ing. X.). Aj z uvedeného mal potom

za zrejmé, že prístup do bytu na Vyšehradskej ulici mohol mať len ten, kto je sám zamestnancom tejto
firmy, alebo komu tieto kľúče táto firma dobrovoľne odovzdala. Ak ich dobrovoľne odovzdala tretej osobe
musela spoločnosť EBONA, a.s. vedieť za akým účelom to urobila. Uviedol, že vlastnícke právo je totiž
nielen oprávneným, ale vlastníctvo aj zaväzuje, čo znamená, že z neho vyplývajú aj povinnosti pre
vlastníka veci, medzi ktoré patrí aj zákaz jeho zneužívania.
Pokiaľ ide o samotný úkon vysťahovania navrhovateľov, uviedol, že aj keď neexistuje priamy dôkaz o

tom, že tak urobili odporcovia resp. odporca 1/, množstvo nepriamych dôkazov preukazuje resp. smeruje
k nepochybnému zisteniu, že navrhovateľov dal vysťahovať odporca 1/. Podľa neho v tomto smere
viacerí svedkovia potvrdili, že už dňa 08.12.1999 sa vykonal prvý pokus o vysťahovanie navrhovateľov
a to tým, že v čase okolo 10-11 hod. prišiel na adresu, kde sa nachádza objekt na ulici V.. O. P.. W. B. v
sprievode ďalších mužov vo veku okolo 30 rokov s tým, že mal vysťahovať byt navrhovateľov, svedkami

predmetnej udalosti boli viaceré osoby a to, navrhovatelia 1/ a 2/, ich dcéra, rodinný známy p. U., fotograf
denníka Večerník p. T.. Všetci títo svedkovia vypovedali podľa neho v podstate zhodne a potvrdili, že
pán B. o sebe tvrdil, že je zástupcom spoločnosti FEND, a.s. a oprávnenie od tejto spoločnosti (udelené
p. P.C.) na vypratanie bytu navrhovateľov. Túto skutočnosť mal potvrdenú aj výpoveďou svedka B., keď
uviedol, že sa prvý krát s navrhovateľom 1/ stretol v ten deň, keď bol splnomocnený firmou FEND na

vysťahovanie domu na ulici V.. O. Č.. X, kde sa nachádzal aj byt p. D., stretli sa ráno pred menovaným
domom, kde sa stretol aj so zástupcom firmy FEND, jeho meno si už nepamätal, splnomocnenie bolo
podpísané p. P., ktorá mu ho aj osobne odovzdala, a tým ho poverila osobným dozorom na vysťahovanie
domu. Tento pokus o vysťahovanie navrhovateľov skončil neúspešne, nakoľko p. B. po cca 20 minútach
z miesta (aj z dôvodu volania polície) odišiel a zároveň navrhovateľom oznámil, že ich príde vysťahovať

o dva dni. Taktiež mal preukázané, že druhý pokus o vysťahovanie sa uskutočnil dňa 10.12.1999, kedy
sa navrhovateľ vybral po vodu k susedovi (čo potvrdil aj svedok M.) a keď sa vrátil, p. B. ho odmietol
do domu vpustiť. Zistil, že v tento deň bola na miesto privolaná aj hliadka polície, o čom svedčí jej
úradný záznam zo dňa 10.12.1999, podľa ktorého v čase o 14.40 hod. boli policajti stálou službou OO
PZ SM vyslaní na ulicu V.. O. Č.. X na základe oznámenia p. D. U., ktorý im oznámil, že ho neznámi

ľudia nechcú vpustiť do bytu v dome na uvedenej adrese, ktorý má údajne v prenájme a následne
sa spojili aj s osobami, ktoré bránili vstupu p. D. do bytu, pričom šetrením bolo zistené, že sa jedná
o zástupcov firmy FEND, a.s.. Ako zástupca firmy sa im predstavil p. B. W., ktorý im predložil výpis
z listu vlastníctva, v ktorom bol ako vlastník a užívateľ domu uvedená firma FEND, a.s.. táto firma
prenajala byt v uvedenom dome p. D. v čase od 01.07.1997 do 31.12.1998, načo im zástupca firmy

FEND, a.s. predložil zmluvu o nájme a bolo im oznámené, že firma FEND, a.s. predala uvedený dom
firme EBONA, a.s., ktorá chce rekonštruovať uvedený dom a z tohto dôvodu zabezpečila p. D. náhradné
ubytovanie, a to konkrétne byt na ulici X. XX, s čím však p. D. nesúhlasil. V tomto smere poukázal aj
na výpoveď svedka B., ktorý uviedol, že pán D. sa znova odmietol vysťahovať (t.j. druhý krát v deň
10.12.1999), mal ústny pokyn, osobne od p. P., telefonicky, že keď sa odmietne vysťahovať, tak aby

ani nešiel do domu, preto svedok kúpil reťaz, zámok, vedľa zárubne vybúral otvor, pretiahol reťaz a
uzamkol ju, aby sa dovnútra nik nedostal. Kľúč od zámku odovzdal v sídle spoločnosti FEND (do domu
sa teda mohol dostať len ten, kto mal kľúč od zámku, a tým bola spoločnosť FEND, a.s.) Uviedol tiež,
že keď druhý krát prišiel vtedy ráno za pánom D., tak tam prišli aj policajti a svedok mal v rukách od
firmy FEND list vlastníctva, nájomnú zmluvu a plnú moc na vykonanie vypratania domu, všetko to bolo

od firmy FEND, a.s., na čo policajti odišli s tým, že ide o občianskoprávny spor. Výpoveď svedka B.
podľa súdu prvého stupňa korešponduje aj s výpoveďou svedkyne P., zástupkyne spoločnosti FEND,
a.s., ktorá rovnako vo svojej výpovedi potvrdila, že mu dávala povolenie, aby mohol do ich objektu
vstúpiť. V tomto smere súd prvého stupňa poukázal na to, že svedkyňa P. týmto dobrovoľne a vedome
sprístupnila objekt na ulici V.. O. Č.. X P.. B.. Rovnako v tomto smere zdôraznil, že kľúče od tohto

objektu mala v rozhodnom období výlučne spoločnosť FEND, a.s., z čoho potom nepochybne vyplýva,
že osoba, ktorá vysťahovanie bytu navrhovateľov reálne uskutočnila, tak musela robiť s vedomím (ak
nie súhlasom) spoločnosti FEND, a.s.. Konštatoval, že táto spoločnosť totiž nikdy nehlásila odcudzenie
kľúčovodtohtoobjektu,anivlámaniesadoň,aniskutočnosť,žebytnavrhovateľovniekto"vykradol",bolavlastníkom celého objektu (vrátane bytu navrhovateľov) a ak skutočne nemala vedomosť o vyprataní
navrhovateľov, bolo jej povinnosťou ako vlastníka celého objektu, nahlásiť na políciu jeho vykradnutie
ihneď potom, ako sa to dozvedela resp. minimálne by sa pripojila k trestnému oznámeniu navrhovateľov

ako poškodený subjekt, nakoľko pri krádeži vecí navrhovateľov, došlo k poškodeniu aj vstupných dverí
na byt navrhovateľov a tým aj k poškodeniu majetku samotnej spoločnosti FEND, a.s. ako vlastníka
celého objektu. Keďže táto spoločnosť si tak nepočínala, vypratanie bytu navrhovateľov muselo jej byť
podľa neho známe. Mal za to, že tejto spoločnosti nielenže bolo vypratanie bytu navrhovateľov známe,
ale táto spoločnosť sama musela osobe, ktorá vypratanie reálne vykonala, odovzdať kľúče od prístupu

k objektu na ulici V.. O. Č.. X.
Pokiaľ ide o tretí (úspešný) pokus o vypratanie navrhovateľov, v tomto smere z výpovedí svedkov a
účastníkov súdu prvého stupňa vyplynulo, že dňa 16.12.1999 vo večerných hodinách navrhovateľa
telefonicky kontaktovala suseda p. N. X. s tým, že videla z domu, kde má navrhovateľ byt, ale kde sa
momentálne nezdržoval, vynášať veci do nákladného auta, o ktorých vedela, že boli pravdepodobne z
bytu navrhovateľov a na jej otázku, že prečo to vynášajú, jej odpovedali, že majú príkaz na vysťahovanie

od šéfa firmy. Výpoveď svedkyne X. N. mal potvrdenú aj jej výpoveďou pred orgánmi činnými v trestnom
konaní, kde uviedla, že dňa 16.12.1999 v čase približne o 15 hod., keď išla domov, videla okolo objektu
na ulici V.. O. X pracovný ruch, preto sa išla pozrieť čo sa deje a pri vchode do objektu bolo pristavené
vozidlo Avia modrej farby s hnedou plachtou a z bytu p. D. jej neznáme osoby vynášali zariadenie a veci,
ktoré poznala, vzhľadom na to, že D. navštevovala. Z vyššie uvedeného mal súd prvého stupňa za to,

že reálne k vysťahovaniu navrhovateľov došlo dňa 16.12.1999, kedy navrhovatelia sa v byte už reálne
nezdržiavali, nakoľko im bol vstup do objektu zamedzený reťazou namontovanou cez vstupný vchod do
objektu svedkom B. ešte dňa 10.12.1999 pri druhom pokuse o ich vysťahovanie. Vychádzal z výpovede
svedka B., že kľúče od zámku na reťazi odovzdal firme FEND, a.s.. a je teda podľa neho zrejmé, že ten
kto vypratanie reálne vykonal, musel mať kľúče a teda prístup do objektu od spoločnosti FEND, a.s.

Z takto vykonaného dokazovania mal súd prvého stupňa potom za to, že k vysťahovaniu bytu
navrhovateľov muselo dôjsť za súhlasu spoločnosti FEND, a.s., ktorá ako jediná mala prístup do
celého objektu. Keďže k vyprataniu bytového zariadenia navrhovateľov došlo bez použitia násilia (t.j.
bez vlámania sa do objektu), muselo ísť o vypranie, buď na príkaz samotnej spoločnosti FEND, a.s.
(ktorá bola v tom čase vlastníkom celého objektu), alebo s jej súhlasom (keďže musela osobám, ktorí

vysťahovanie reálne vykonali odovzdať kľúče od objektu). Uvedené mal preukázané nielen z výpovedí
účastníkov a nezainteresovaných svedkov v trestnom konaní, ale aj zo samotnej výpovede svedka B.,
ktorý sa pokúsil navrhovateľov vysťahovať dva krát (08.12.1999, 10.12.1999), pričom sa predstavoval
ako zástupca spoločnosti FEND, a.s., ktorý má udelené splnomocnenie na vysťahovanie. Uvedenými
dokladmi sa napokon prezentoval aj pred privolanou políciou dňa 10.12.1999. Za nemysliteľné a

nelogické považoval, aby tretia osoba bez súhlasu vlastníka objektu (len tak "pre zábavu") reálne
vykonala vysťahovanie navrhovateľov. Napokon o úmysle vysťahovať navrhovateľov podľa neho svedčí
aj skutočnosť, ktorú popísal vo svojej výpovedi navrhovateľ 1/, že dňa 10.12.1999, keď podával trestné
oznámenie na OO PZ Staré Mesto, v čase okolo 18-18.30 hod. tam prišla p. P. - zástupkyňa spoločnosti
FEND, a.s., ktorá prišla podľa vyjadrenia policajta žiadať políciu o asistenciu pri sťahovaní, ktorá jej

nebola poskytnutá a vysťahovaním bytu sa vyhrážal navrhovateľovi 1/ aj svedok B..
Podľa názoru súdu prvého stupňa aj ďalšie svedectvá (vrátane korešpondencie navrhovateľov
s právnym zástupcom spoločnosti FEND, a.s. JUDr. Kubovčákom) preukazujú, že vysťahovanie
navrhovateľov organizovala spoločnosť FEND, a.s.. V tomto smere poukázal na výpoveď svedka C..
X.E. N. pred orgánmi činnými v trestnom konaní, konateľa realitnej spoločnosti ASTON LAMBERT, s.r.o.,

ktorý uviedol, že firma Taper, s.r.o. prostredníctvom ich firmy kúpila predmetný objekt, pričom kúpna
zmluva bola uzavretá dňa 23.11.1999 a vlastníctvo v katastri prešlo začiatkom roka 2000. Poukázal aj
na výpoveď svedka C.. P. Ž., zástupcu spoločnosti Taper, s.r.o., ktorý vo výpovedi pred orgánmi činnými
v trestnom konaní uviedol, že sa o predaji domu na ulici V.. O. Č.. X v V. dozvedel prostredníctvom
realitnej kancelárie ASTON LAMBERT a zastupoval ich p. N., o tom, že v uvedenom dome bývala rodina

D. vedeli, avšak sa dohodli, že objekt bude vyprázdnený, čo v čase preberania domu bolo aj dodržané.
Vysťahovanie zabezpečovala firma FEND, t.j. bývalý vlastník objektu a oni sa o uvedenú skutočnosť
nezaujímali. Obe výpovede týchto svedkov podľa súdu prvého stupňa potvrdzujú, že vysťahovanie bytu
navrhovateľov mala na starosti spoločnosť FEND, a.s., ktorá ubezpečovala záujemcu o kúpu objektu
v tom, že byt navrhovateľov bude v čase predaja objektu (resp. jeho fyzického prevzatia spoločnosťou

TAPER, s.r.o.) prázdny. Rovnako v kúpnej zmluve zo dňa 24.11.1999 uzavretej medzi spoločnosťou
FEND, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou TAPER, s.r.o. ako kupujúcim, ktorej predmetom bol
prevod vlastníckeho práva k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam sa v čl. IV predávajúci zaviazal, že ku
dňu obdržania originálnych dokladov o povolení vkladu prevodu vlastníckeho práva na kupujúceho alistu vlastníctva znejúceho na kupujúceho, predmetné nehnuteľnosti odovzdá a uvoľní kupujúcemu a
užívateľ 3- izbového bytu na 1. poschodí p. D. bude presťahovaný do 12.12.1999 do bytu na X. H.
Č.. XX X. V. (byt č. XX o výmere 83,42 m2 na 8 podlaží), ktorý na tento účel zakúpila spoločnosť

FEND, a.s.. Aj v prípade pripustenia možnosti, že samotné vysťahovanie bytu navrhovateľov vykonala
spoločnosť ASTON LAMBERT- realitná kancelária resp. spoločnosť TAPER, s.r.o. - kupujúci (k čomu
však nesmeruje vykonané dokazovanie), ako tvrdila vo svojej výpovedi svedkyňa P. (ktorá vo svojej
výpovedi uviedla, že pokiaľ vie, tak p. B. mal objekt vyčistiť pre firmu Taper, s.r.o. a ona mu dávala
len povolenie, aby mohol do ich objektu vstúpiť, ona ho však fyzicky nenajímala), tak by to podľa neho

svedčilo len o tom, že tieto spoločnosti by vysťahovali byt navrhovateľov za súhlasu spoločnosti FEND,
a.s. ako vlastníka objektu (ten by im musel dať aj kľúče od objektu).
Súd prvého stupňa vyslovil názor, že pri zodpovednosti za škodu nie je smerodajné, kto reálne
vysťahovanie bytu vykonal, ale to, kto takéto vysťahovanie nariadil (viď obdobne rozhodnutie NS ČR
z 20. augusta 2002 sp. zn. 25Cdo 9/2002 v zmysle ktorého: " ...nie je totiž rozhodujúce, či odpojenie
prípojky urobil žalovaný sám alebo prostredníctvom svojho zmluvného partnera, ktorému túto prácu

zadal. Vyslovil, že v danom prípade protiprávnosť konania spočíva v samom zásahu do vlastníckeho
práva iného. Uviedol, že sama svedkyňa P. potvrdila, že p. B. dávala povolenie na vstup do objektu
na ulici V.. O. Č.. X X. V.. Mal teda za zrejmé, že spoločnosť FEND, a.s. dobrovoľne zverila prístup
do objektu tretej osobe a teda niesla zodpovednosť za prípadnú škodu, ktorú v tomto objekte takáto
osoba spôsobila na majetku nájomcov. Skonštatoval, že to bola práve spoločnosť FEND, a.s., ktorá

celé vysťahovanie organizovala a nariadila, len ho reálne nevykonala svojimi zamestnancami, ale
cestou inej poverenej osoby. To ju však podľa neho nezbavuje zodpovednosti za takto vzniknutú škodu
na majetku navrhovateľov, nakoľko predmetom sporu nebola náhrada škody spôsobená neodborným
vykonaním sťahovania (resp. škoda spôsobená na majetku navrhovateľov pri sťahovaní), ale náhrada
škody spôsobená protiprávnym zásahom do vlastníckeho práva navrhovateľov tým, že vôbec došlo k

vyprataniu ich bytového zariadenia bez toho, aby existovalo akékoľvek právoplatné rozhodnutie súdu
o vyprataní.
Pokiaľ ide o zodpovednosť za škodu resp. spoločnú zodpovednosť podľa § 438 OZ aj spoločnosti
EBONA, a.s. v tomto smere poukázal na vykonané dokazovanie, z ktorého jednoznačne vyplýva, že
bytové zariadenie navrhovateľov bolo po neoprávnenom vysťahovaní z bytu na ulici V.. O. Č.. X X. V. D.

Y. V. Č.. XX, na X. poschodí bytového domu na ulici X. XX X. V. - P., ktorý bol v tom čase vo vlastníctve
spoločnosti EBONA, a.s. (viď LV č. XXXX), čomu nasvedčujú viaceré výpovede svedkov, samotných
navrhovateľov ako aj záznam o vykonaní obhliadky tohto bytu zo dňa 02.03.2001.
Už zo samotných výpovedí navrhovateľov mu vyplynulo, že pri prvých dvoch pokusoch o ich
vysťahovanie svedok B. im oznámil, že ich budú sťahovať na X.W. H. Č.. XX X. V.. V tomto duchu

im dával podpísať aj nájomnú zmluvu na tento byt. Rovnako aj korešpondencia medzi navrhovateľmi
a spoločnosťou FEND,a.s. zastúpenou právnym zástupcom JUDr. Kubovčákom smerovala k tomu, že
navrhovatelia mali byť vysťahovaní práve do tohto bytu (takto boli napokon koncipované aj návrhy
nájomných zmlúv so spoločnosťou EBONA, a.s.). Mal za to, že aj samotné znenie čl. IV kúpnej
zmluvy zo dňa 24.11.1999 uzavretej medzi spoločnosťou FEND, a.s. ako predávajúcim a spoločnosťou

TAPER, s.r.o. ako kupujúcim počítalo s tým, že užívateľ 3- izbového bytu na 1. poschodí p. D. bude
presťahovaný do 12.12.1999 do bytu na X. H. Č.. XX X. V. (byt č. 14 o výmere 83,42 m2 na 8 podlaží).
Z úradného záznamu OR PZ Bratislava I zo dňa 02.03.2001 vyplynulo, že sa v predmetnom byte
skutočne nachádzalo vysťahované bytové zariadenie navrhovateľov (aj vzhľadom na nájdenú etiketu
na podlahe v predsieni bytu), avšak toto bolo medzičasom odvezené na neznáme miesto. Uvedenému

potompodľanehonasvedčovalajďalšízáznamORPZvBratislaveI,OOPZStaréMesto-západ,zodňa
02.03.2001, ČTS: ORP-2101/SMz-99-I, kde sa uvádza, že: "dnešného dňa v cca od 10.00-10.15 hod.
vykonal šetrenie npor. P. V. vo vchode domu v V. na H. X. XX, pričom v bezprostrednom susedstve bytu
na8.poschodí,ktorýbymalpatriťspoločnostiEBONA,a.s.zistilodnájomcov,žeccapredmesiacomboli
z inkriminovaného bytu vynášané zariadenie a veci im neznámymi osobami, ktoré nakladali do vozidla

Avia neznámej ŠPZ-ky, takže kto, a kam veci odviezol to šetrením nebolo zistené.
Súd prvého stupňa tak skonštatoval, že existuje veľké množstvo síce nepriamych dôkazov, ale
svedčiacich o jedinom možnom závere, a to, že bytové zariadenie navrhovateľov bolo skutočne
presťahované do bytu na X. H. Č.. XX X. V., ktorý v tom čase vlastnila spoločnosť EBONA, a.s. a
neskôr prevezené na neznáme miesto. Zároveň mal za zrejmé, že v čase vypratania navrhovateľov bola

vlastníkom bytu na X. H. Č.. XX spoločnosť EBONA, a.s., pričom zástupca tejto spoločnosti vo svojej
výpovedi pred orgánmi činnými v trestnom konaní uviedol, že kľúče od tohto bytu sa nachádzali v ich
firme (viď výpoveď svedka C.. X.), prístup do bytu na X. H. mohol mať len ten, kto sám je zamestnancom
tejto firmy, alebo komu tieto kľúče táto firma dobrovoľne odovzdala. Mal za to, že ak ich dobrovoľneodovzdala tretej osobe (zástupcovi spoločnosti FEND, a.s.) musela spoločnosť EBONA, a.s. podľa
neho vedieť za akým účelom to urobila, keďže vlastnícke právo je nielen oprávnením, ale vlastníctvo aj
zaväzuje, čo znamená, že z neho vyplývajú aj povinnosti pre vlastníka veci, medzi ktoré patrí aj zákaz

jeho zneužívania.
Z takto vykonaného dokazovania mal potom súd prvého stupňa za dostatočne preukázané, že
spoločnosť FEND, a.s. ako vtedajší vlastník objektu nachádzajúceho sa na ulici V.. O. č. X X. V.
organizoval vypratanie bytového zariadenia navrhovateľov (či už sám alebo prostredníctvom tretej
osoby), následne toto previezol do bytu na X. H. Č.. XX v V., ktorý v tom čase vlastnila spoločnosť

EBONA, a.s., ktorá s takýmto postupom musela súhlasiť (odovzdať kľúče od bytu osobám, ktorí
vypratanie reálne vykonávali). Následne podľa neho spoločnosť EBONA, a.s. musela sprístupniť byt
aj v čase, kedy tieto veci boli ďalej odvezené z tohto bytu na doposiaľ neznáme miesto. Uviedol, že
o spolupráci týchto spoločností svedčí aj medzi nimi uzavretá mandátna zmluva, na ktorú poukázal
svedok Ing. Y. X., člen predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s., ktorý vo svojej výpovedi pred orgánmi
činnými v trestnom konaní vyhlásil, že o byt na X. H. Č.. XX sa starala firma Fend, a.s. na základe

mandátnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou EBONA, a.s., kľúče od bytu a vlastnícky list bol vždy
vo firme EBONA, a.s. Pre súd prvého stupňa z uvedeného teda vyplynula zrejmá spolupráca týchto
dvoch spoločností pri vysťahovaní bytového zariadenia navrhovateľov, kedy spoločnosť FEND, a.s.
zabezpečila jeho reálny výkon a to za pomoci spoločnosti EBONA, a.s., ktorá poskytla svoje priestory
pre uskladnenie vyprataných vecí. Napriek tomuto postupu žiadna z uvedených spoločností nevyzvala

navrhovateľov, aby si vypratané zariadenie prišli vyzdvihnúť ani im ich vyzdvihnutie neumožnila. Za
daného skutkového stavu bolo podľa súdu prvého stupňa namieste aplikovať spoločnú zodpovednosť
oboch odporcov za škodu vzniknutú na majetku navrhovateľov. Okrem toho obe spoločnosti porušili
svoju prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku druhého (§ 415 OZ)
tým, že napriek tomu, že už k neoprávnenému vysťahovaniu došlo, žiadna zo spoločností nevyzvala ani

neumožnila navrhovateľom prevziať si vypratané zariadenie, hoci obe spoločnosti mali vedomosť o tom,
že v byte na X. H. XX sa nachádza bytové zariadenie navrhovateľov, čo je samo o sebe dôvodom pre
vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú škodu.
Preto sa súd prvého stupňa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi prezentovanými
navrhovateľmi, ktoré odzneli v záverečnej reči v konaní pred súdom a to, že v konaní bolo jednoznačne

preukázané, že zo strany spoločnosti FEND, a.s. bol vyvíjaný kontinuálny a stupňujúci sa nátlak na
navrhovateľov, aby opustili byt, predovšetkým vyhrážkami právneho zástupcu odporcu 1/ o násilnom
vysťahovaní, nátlaku na podpísanie nájomnej zmluvy, ktorá zhoršovala právnu pozíciu navrhovateľov.
Pokračovanie tohto nátlaku videl v odpojení energií pod zámienkou rekonštrukcie, čo potvrdila aj právna
zástupkyňa odporcov predložením zápisu o znemožnení vstupu na pozemok, následne bola uzatvorená

kúpna zmluva, v ktorej sa odporca 1/ zaviazal vysťahovať navrhovateľov z bytu do 12.12.1999.
Poukázal aj na výpoveď svedka B., ktorý vypovedal pred orgánmi PZ, že bol poverený spol. FEND
na vysťahovanie navrhovateľov, čo sa aj najprv pokúsil vykonať, až na zásah polície od toho upustil,
pomocou reťaze však znemožnil navrhovateľom vstup do bytu. Rovnako p. P. v čase, kedy malo dôjsť
k vysťahovaniu, osobne navštívila miestne príslušné oddelenie PZ a žiadala o policajnú asistenciu k

vysťahovaniu. Následne došlo k vysťahovaniu a hnuteľné veci z bytu boli prevezené do bytu na X. vo
vlastníctve spol. EBONA, kde sa preukázateľne nachádzali, keďže navrhovatelia ich videli z ulice cez
okno. Pri neskoršej policajnej obhliadke tohto bytu sa v ňom našla pivná tácka, ktorá pochádzala z bytu
navrhovateľov. Tvrdenie navrhovateľov, že do tohto bytu boli presťahované ich veci, považoval za v
súlade s predchádzajúcimi vyjadreniami odporcu 1/ a písomnými dokumentmi, z ktorých je zrejmé, že

práve tento byt bol určený na presťahovanie navrhovateľov. Naopak tvrdenie odporcov, že navrhovatelia
si spôsobili škodu sami a vysťahovanie vykonali neznáme osoby, považoval za úplne absurdné a vo
svetle vykonaných dôkazov za veľmi nepravdepodobné. Priebeh udalostí jednoznačne smeroval podľa
nehoktomu,čosaajnakoniecudialo,t.j.knásilnémuprotiprávnemuvysťahovaniunavrhovateľovzbytu.
Ani za najmenší dôvod nemal domnievať sa, že v tejto situácii by sa neznáme osoby rozhodli zrejme pre

vlastnépotešenienáhodnevybranýbytnavrhovateľovvysťahovaťaúplnenáhodnesavlámaťdobytuna
X.avtomtozanechaťmajetoknavrhovateľov.Odporcoviaopakovanepoukazovalinaúdajneprotiprávne
užívanie bytu navrhovateľmi, nedokázali sa však preukázať právoplatným rozhodnutím súdu o vyprataní
navrhovateľov (aj k tomu by bolo možné dôjsť len cestou exekučného konania). Za úplne evidentné
tak mal, že odporcovia sa rozhodli protiprávnym spôsobom zvýšiť hodnotu svojej nehnuteľnosti, ktorá

bola zakúpená od Hl. mesta BA s vedomím existencie nájomného vzťahu. Vysťahovanie navrhovateľov
považovalza jednoznačneodporujúcezákonuatedazaprotiprávnyúkon,zakladajúcinároknanáhradu
škody.V danom prípade súd prvého stupňa dospel k záveru, že jednoznačnou príčinnou škody na
majetku navrhovateľov nebolo výlučne len samotné neoprávnené vysťahovanie bytového zariadenia
navrhovateľov zo strany odporcu 1/, ale aj umiestnenie týchto vyprataných vecí do priestorov odporcu

2/ s jeho súhlasom a následné odvezenie na neznáme miesto, pričom ani jeden z odporcov nevyzval
navrhovateľov, aby si veci prišli prevziať. Pokiaľ teda odporca 1/ dal navrhovateľov neoprávnene
vysťahovať, spoluzodpovednosť odporcu 2/ za túto škodu videl v tom, že mu bola známa neoprávnenosť
tohto vysťahovania, napriek tomu poskytol svoje priestory na umiestnenie vysťahovaných vecí, a
zároveň umožnil ich následné vypratanie na neznáme miesto, pričom ani jeden z odporcov nevyzval

navrhovateľov na prevzatie vysťahovaných vecí resp. neumožnil im, aby si vysťahované veci vzali
z bytu na Vyšehradskej ulici. Súd mal teda za to, že konanie oboch odporcov bolo spoločné,
vzájomne dohodnuté, koordinované so spoločným zámerom, a to neoprávnene a bez súhlasu vypratať
navrhovateľov z bytu na ulici V.. O. do bytu na X. H., nakoľko tak dobrovoľne neurobili (podľa predstáv
odporcov) samotní navrhovatelia.
Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa vyvodil, že odporca 1/ porušil právnu povinnosť (a

teda konal protiprávne) tým, že dal vysťahovať navrhovateľov z bytu na ulici V.. O. Č.. X X. V. v
rozpore s platným právom, nakoľko na takýto úkon nemal ani súhlas navrhovateľov ani nedisponoval
žiadnym súdnym rozhodnutím o vyprataní (exekučným titulom). Potom ani samotný akt vypratania nebol
vykonávaný v súlade so zákonom, ako výkon rozhodnutia na nepeňažné plnenie resp. uspokojenie
práv na nepeňažné plnenie (§ 181 Exekučného poriadku). Považoval za irelevantné, či tak odporca 1/

urobil prostredníctvom svojich zamestnancov alebo si na vypratanie najal tretí subjekt. Mal za to, že
zodpovednosť za škodu tým vzniknutú nesie odporca 1/, nakoľko protiprávnosť jeho konania nespočíva
v spôsobe vysťahovania, ale v samotnom zásahu do vlastníckeho práva navrhovateľov (to, že vôbec
došlo k vysťahovaniu navrhovateľov za daných okolností) a že prípadná zodpovednosť subjektu, ktorý
vysťahovanie reálne urobil, voči odporcovi 1/ za neodborný spôsob vykonania zadanej práce nevylučuje

zodpovednosťodporcu1/zaškoduspôsobenúnavrhovateľomprotiprávnymzásahomdoichvlastníctva.
Uviedol, že aj samotní navrhovatelia sa domáhali náhrady škody nie z titulu škody spôsobenej pri ich
sťahovaní (napr. poškodenia nábytku pri sťahovaní), ale titulom škody spôsobenej tým, že vôbec došlo k
protiprávnemu sťahovaniu (t.j. zásahu do ich vlastníckych práv). Vzhľadom na uvedené, mal u odporcu
1/ naplnený prvý z predpokladov na náhradu škody a to zavinený protiprávny úkon škodcu. Pokiaľ ide o

odporcu 2/, aj tento podľa súdu prvého stupňa participoval na protiprávnom vysťahovaní navrhovateľov,
a to tým, že dobrovoľne poskytol svoje priestory k tomu, aby tam bolo možné zložiť vypratané bytové
zariadenie navrhovateľov, pričom konanie oboch odporcov nasvedčuje ich vzájomnej spolupráci pri
vysťahovaní navrhovateľov. Mal za to, že odporca 2/ musel mať vedomosť o vysťahovaní navrhovateľov,
nakoľko musel odovzdať kľúče od bytu na X.Š. Č.. XX osobám, ktoré tam doviezli vysťahované bytové

zariadenie. Rovnako mu muselo byť zrejmé, že vysťahovanie prebehlo v rozpore so zákonom, nakoľko
jednak sám odporca 2/ zakúpil tento byt s tým, že sa tam mali sťahovať manželia D., a tento mandátnou
zmluvou zveril do správy spoločnosti FEND, a.s., sám odporca 2/ vystupoval v návrhoch nájomných
zmlúv na byt na X. H. ako prenajímateľ, napokon sám odporca 2/ musel odovzdať kľúče od bytu na X. H.
osobe, ktorá následne z tohto bytu veci navrhovateľov odviezla na doposiaľ neznáme miesto. Uviedol,

že všetky tieto udalosti by nemohli prebehnúť bez vedomia a bez súčinnosti odporcu 2/, ktorý by sa
mohol liberovať zo zodpovednosti len v tom prípade, ak by preukázal, že skutočne nemal vedomosť o
tom, že veci navrhovateľov boli neoprávnene vysťahované do jeho priestorov (čomu však nenasvedčuje
vykonané dokazovanie) resp. vtedy, ak by síce túto vedomosť mal, avšak zároveň by navrhovateľov
(v akejkoľvek forme) vyzval, aby si títo v ním určenej lehote uložené veci prevzali s tým, že inak

nebude zodpovedať za ich prípadné poškodenie. Týmto konaním mohol odporca 2/ odvrátiť škodu, ktorá
vznikla (hrozila) na majetku navrhovateľov, nakoľko si títo mohli takto (hoci neoprávnene vysťahované
veci) sami prevziať a vyzdvihnúť v jeho priestoroch a ak by si takto bol počínal, navrhovateľom by
nevznikla žalovaná škoda, nakoľko by sa dostali k svojim veciam. Navrhovatelia by potom mohli žalovať
o prípadnú inú ujmu (napr. nemajetkovú), avšak nemohli by žalovať náhradu škody vo výške hodnoty

vyprataných vecí. Konštatoval tiež, že napokon každý vlastník zodpovedá za výkon svojho vlastníckeho
práva, a teda aj odporca 2/ musí mať vedomosť o tom, čo sa deje s jeho majetkom (čo sa deje v
jeho priestoroch), a ak sa ho niekto snaží zneužiť aj povinnosť zakročiť (rovnako tak odporca 1/ v
čase vysťahovania navrhovateľov bol stále vlastníkom objektu na ulici V.. O. a podľa záznamu zo dňa
21.12.1999 až v tento deň odovzdal priestory spoločnosti TAPER, s.r.o., t.j. cca týždeň po vyprataní

navrhovateľov, takže aj odporca 1/ bol zodpovedný za to, čo sa deje v jeho objekte. Nemal za pravdivé
tvrdenie odporcov, že objekt odovzdal spoločnosti TAPER, s.r.o. začiatkom decembra 1999 a viac sa
o objekt nezaujímal, nakoľko ho odovzdal až týždeň po vyprataní), v opačnom prípade sa sám stáva
spoluzodpovedným za vznik škody. Teda mal za to, že bolo povinnosťou odporcu 2/ potom čo zistil,že sa v jeho priestoroch nachádzajú veci navrhovateľov, buď vyzvať navrhovateľov, aby si ich prevzali
priamo v týchto priestoroch, alebo vykonať iný úkon smerujúci k zachovaniu týchto vecí (napr. mohol
ich odviesť napr. do skladu resp. ich zložiť do úschovy a vyrozumieť o tom navrhovateľov). Ak by tak

urobil, navrhovateľom by žalovaná škoda nevznikla. Týmto spôsobom teda odporca 2/ rovnako porušil
právnu povinnosť (umožnil dokončiť neoprávnené vysťahovanie navrhovateľov, tým, že poskytol svoje
priestory, čo bez jeho súhlasu by nebolo možné) a rovnako porušil aj preventívnu povinnosť (§ 415 OZ)
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku iného. Za týchto okolností mal potom za to, že
je daná u oboch odporcov spoločná zodpovednosť za vznik žalovanej škody (§ 438 OZ).

Súd prvého stupňa mal za preukázanú aj druhú podmienku pre vznik zodpovednosti za škodu a tou je
príčinná súvislosť medzi konaním odporcov a vznikom škody a tiež, že škoda na majetku navrhovateľov
vznikla v dôsledku konania oboch odporcov, a teda že ich konanie bolo spoločné, koordinované, vedúce
k spoločnému cieľu, čím je daná aplikácia ustanovenia § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka o spoločnej
zodpovednosti viacerých škodcov. Pokiaľ ide o samotnú škodu a jej výšku, ako tretí predpoklad pre
vznik zodpovednosti za škodu, poukázal na to, že pod skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú

ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného
majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku. Z ceny poškodenej veci po jej
poškodení sa, vychádzal z ust. § 443 Obč. zák. Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už
peňažným plnením, alebo uvedením veci do predošlého stavu. Poukázal aj na to, že byt navrhovateľov
bol vyprataný bez ich vedomia, ako aj tým, že im z bytu boli odcudzené všetky veci a samotný akt

vysťahovania bol vykonaný takým spôsobom, že je možné prinajmenšom hovoriť o konaní, ktoré je v
hrubom rozpore s dobrými mravmi, a ktoré v nijakom smere nemôže požívať právnu ochranu. Nakoľko
navrhovatelia neboli na takýto hrubý zásah do ich vlastníckych práv vopred pripravení, mal za to, že nie
je náležité od nich požadovať zdokladovanie nadobudnutia (vlastníctva) vyprataných vecí, keďže im boli
odcudzenéajtietodoklady.Konštatoval,žejesícepravdou,ževýškuškodyvsúdnomkonanípreukazuje

poškodený, avšak ak protiprávne konanie, ktorým bola škoda spôsobená, je takých rozmerov, že hrubo
presahuje dobré mravy, treba túto skutočnosť prikladať na ťarchu osoby, ktorá do vlastníckych práv
navrhovateľov takto zasiahla. V opačnom prípade by podľa neho došlo k denegatio justitie - odopretiu
spravodlivosti, ak by za daných okolností tohto prípadu, žiadal po navrhovateľoch, aby zdokladovali
vlastnícke právo k vyprataným veciam (nehovoriac o tom, že veci neboli nové, ale išlo o opotrebované

veci, kedy sa už nedalo ich zakúpenie zistiť ani u ich výrobcu). Zoznam vecí nimi spísaný posúdil
ako hodnoverný, nakoľko rovnaký zoznam vecí bol ešte v roku 2001 predložený aj v trestnom konaní
orgánom činným v trestnom konaní, pričom nebol odvtedy svojvoľne dopĺňaný o nové veci. Mal za to, že
zo strany navrhovateľov nešlo o špekulatívne konanie s cieľom domáhať sa čo najvyššej škody ("vyťažiť
z danej situácie"), nakoľko navrhovatelia už pri podávaní trestného oznámenia odhadli hodnotu veci na

cca 500.000,-Sk a na tejto zotrvali až doposiaľ. Rovnako zo strany odporcov nebol produkovaný žiaden
dôkaz o možnom špekulatívnom konaní navrhovateľov s cieľom sa obohatiť. Práve naopak zásah, ktorý
vykonali odporcovia bol takého rozsahu a zneužitia práva, že možno považovať za minimum to, že boli
zaviazaní k náhrade škody v takej výške akú určil v tomto rozsudku.
Pri určovaní výšky škody súd prvého stupňa nevychádzal len zo súpisu vecí spísanom navrhovateľmi

a znaleckým ohodnotením týchto vecí, ale aj z výsluchu svedkov, ktorí (vybavenie bytu popísali, aj keď
nie úplne presne - čo ani nebolo možné z ich strany požadovať) sa v byte navrhovateľov v minulosti
niekoľkokrát nachádzali, ako aj z predloženej fotodokumentácie na ktorej je zachytené vybavenie bytu
navrhovateľov (č.l. 205-206 spisu). Následne vyhodnotil výšku škody voľnou úvahou podľa § 136
O.s.p. s prihliadnutím na výsledky vykonaného dokazovania a voľného hodnotenia dôkazov. Aj na

základe svedeckých výpovedí ustálil, že zoznam vecí predložený navrhovateľmi mohol odzrkadľovať
reálny stav vybavenia bytu v čase jeho vypratania, a preto pri hodnotení dokazovania ho súd vzal
v úvahu. Z výpovedí svedkov podľa neho vyplynulo, že navrhovatelia mali byt zariadený na ten
čas nadštandardne, svedkovia potvrdili existenciu starožitných hodín, gramofónu, dvoch televízorov,
pračky, chladničky, kombinovaného sporáku, gramo rádia + reproduktorov, videa, kuchynského robota,

porcelánu, figúriek, skla, váz, starožitného mlynčeka, medeného mažiaru, suvenírov, cca 200 LP platní,
väčšieho množstva kníh, kávovaru, kobercov, originálov obrazov, lustrov, sochy, dreveného nábytku
v obývačke, látkovej sedačky v obývačke, manželskej postele, gala skríň, detskej posteli, písacieho
stola, stoličiek, značkového oblečenia, vitríniek, skriniek, vešiaku, botníku, a pod. znova je potrebné
si uvedomiť, že byt navrhovateľov bol vysťahovaný celkom bez zachovania akýchkoľvek dokladov

o zakúpení predmetných vecí, nakoľko tieto boli rovnako vysťahované. Rovnako tak z výpovedí
svedkov vyplynulo, že sa jednalo o nábytok pomerne novší, zaobstaraný niekedy v rokoch 1987-1988,
pričom navrhovatelia preukázali aj možnosť jeho reálneho zaobstarania (viď čestné prehlásenie sestry
navrhovateľa, výpoveď dcéry navrhovateľov). Vzhľadom na uvedené, mal súd prvého stupňa zadostatočne preukázaný rozsah vecí navrhovateľov, ktoré im boli neoprávnene vysťahované, pričom
ich hodnotu súd určil podľa výsledkov znaleckého dokazovania z ktorého súd potom vyvodil aj výšku
škody (z hodnoty vecí v čase ich vypratania). Zo znaleckého posudku Ing. Jozefa Hana, č. 3/2009,

znalca z odboru: bytové zariadenie, odvetvie: nábytok, priemyselný spotrebný tovar, svietidlá, koberce a
dekoračný textil, úžitkové sklo, úžitková keramika zistil, že tento ohodnocoval bytové zariadenie spálne,
posteľnú bielizeň, vianočné ozdoby, knihy, kuchyňu, obsah kuchynskej linky, detskú izbu, dekoračné
predmety, písacie potreby a učebné pomôcky, obývačku, kúpeľňu a predsieň, ktoré tvorili zariadenie bytu
na ulici V.. O. Č.. X X. V., z ktorého boli vysťahované dňa 16.12.1999. Nakoľko nemohla byť vykonaná

fyzická obhliadka bytového zariadenia, parametru Z, t.j. zmene technického stavu bola priradená nulová
hodnota, čo znamená, že reálny technický stav je totožný s optimálnym stavom. Znalec ohodnotil tieto
predmety všeobecnou hodnotou vo výške 165.724,-Sk bez DPH/6.546,22 EUR s DPH. Nakoľko znalec
k vyčíslenej hodnote vecí pripočítal nesprávnu DPH (19%), správne mala byť 23% DPH, upresnil
vyčíslenie hodnoty vecí o príslušnú 23% DPH na celkovú sumu 6.766,26,-EUR.
Zo znaleckého posudku prof. Ing. Alfonza Smolu, PhD., č. 7/2010, znalca pre odbor elektrotechnika

a odvetvia elektroenergetické stroje a zariadenia, elektronika, riadiaca technika, výpočtová technika,
odhad hodnoty elektrotechnických zariadení a elektroniky, zistil, že znalec určoval všeobecnú hodnotu
elektrotechnických zariadení, ktoré sa nachádzali v byte navrhovateľov v čase vysťahovania, pričom
určil ich časovú cenu na 2.457,91 EUR s DPH (19%). Keďže výška DPH k rozhodnému dátumu bola
23% (ako správne poukazovali odporcovia), súd upresnil vyčíslenú sumu o príslušnú 23% DPH na

celkovú sumu 2.539,95 EUR s DPH. Dospel k záveru, že vzhľadom na vyššie uvedené výška škody na
majetku navrhovateľov predstavuje hodnotu vyprataných vecí ku dňu ich vypratania (december 1999)
v celkovej výške 14.542,10 EUR s DPH, ktorú súd priznal navrhovateľom ako vzniknutú škodu. Ide v
podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na
majetku navrhovateľov.

Uviedol, že odporcovia vo svojom vyjadrení k znaleckým posudkom v podstate neuviedli žiadne
relevantné argumenty, pre ktoré by nemal k nim prihliadať. Tvrdenia odporcov ku znaleckým posudkom
zostali len vo všeobecnej rovine, zneužívajúc stav, ktorý vyvolali práve samotní odporcovia, nenamietali,
že by boli znalecké posudky nesprávne napr. v tom, že by bola použitá zlá (nesprávna) metóda
ohodnocovania, príp. použitý nesprávny predpis pri ohodnocovaní resp. že došlo k inej zásadnej

chybe pri vypracúvaní znaleckých posudkov, ktorá by viedla k ich nepreskúmateľnosti alebo zjavnej
nesprávnosti, ale v podstate argumentovali len rozsahom ohodnocovaných vecí, dátumami ich
nadobudnutia príp. obstarávacími cenami s tým, že ide o skutkové tvrdenia, s ktorými sa už súd
vysporiadal vyššie, pričom tieto nemajú vplyv na správnosť znaleckého ohodnotenia. Tieto považoval za
argumenty skutkového charakteru, nie odborného, ku ktorým už zaujal stanovisko a formálne nedostatky

v niektorých znaleckých posudkoch týkajúce sa nesprávnej výšky DPH, súd odstránil pri výpočte výšky
škody. Vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov zamietol, nakoľko v tejto časti nemal výšku škody za
preukázanú.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, pričom priznal navrhovateľom, hoci mali vo veci len čiastočný úspech pokiaľ ide o výšku

priznanej náhrady škody, plnú náhradu trov konania, nakoľko rozhodnutie o výške tohto plnenia záviselo
len od znaleckého posudku. Zároveň pri rozhodovaní o trovách konania mal za to, že nemôže nastať
situácia, keď bola účastníkovi (navrhovateľom) preukázateľne spôsobená škoda nezákonným konaním
odporcov, tento si ju riadne uplatnil aj žalobou na súde, táto mu bola súdom priznaná, len mu súd priznal
nižšiu sumu ako žaloval (na základe výsledkov znaleckého dokazovania), aby za takejto situácie nebola

takémuto účastníkovi priznaná náhrada trov konania a to najmä v prípadoch, keď žaloba bola čo do
dôvodnosti uplatnených nárokov (čo do základu) podaná dôvodne.
O trovách štátu rozhodol s poukazom na ustanovenie § 148 ods.1 O.s.p. a keďže u odporcov neboli
predpoklady pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, napokon odporcovia takúto skutočnosť
ani nikdy netvrdili, zaviazal ich (ako neúspešných účastníkov konania) aj k náhrade trov, ktoré platil štát

v súvislosti so znaleckým dokazovaním.
Súd prvého stupňa zaviazal odporcov aj k zaplateniu súdneho poplatku za návrh s odôvodnením, že
odporcovia boli v konaní neúspešní a navrhovateľom bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti tomuto rozsudku podali včas odvolanie odporcovia 1/ a 2/ a žiadali ho v celom rozsahu zmeniť
a návrh navrhovateľov 1/ a 2/ ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnuť a priznať im náhradu

trov celého konania dôvodiac tým, že v konaní žiadali, aby súd na znalecké posudky na ocenenie
hnuteľného zariadenia bytu neprihliadol, poukázali na nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie
a na neexistenciu predpokladov ich občianskoprávnej zodpovednosti za údajnú škodu na majetku
navrhovateľov a že doposiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnemu páchateľovi a uznesenímvyšetrovateľa zo dňa 30.06.2008 bolo trestné konanie prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti
oprávňujúcevykonaťtrestnéstíhanieprotiurčitejosobeapredmetnétrestnékonanieneboloprávoplatne
skončené. Uviedli, že ani jeden z nich nevysťahoval navrhovateľov z ich pôvodnej adresy X. V., V.

O. X, ale realizovali to iné osoby a navrhovatelia nepreukázali, že oni sú nositeľmi hmotnoprávnej
povinnosti, neboli podľa nich preukázané ani protiprávny úkon, ujma, príčinná súvislosť a zavinenie
ako predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 Obč. zák. Mali za to, že na ich strane
preukázateľne absentuje príčinná súvislosť medzi konaním a vznikom škody, nakoľko sa konania, z
ktorého ich navrhovatelia obviňujú, nikdy nedopustili a nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnemu

páchateľovi. Podľa nich ani sami navrhovatelia nevedia, kto ich v skutočnosti vysťahoval a údajne
im tak spôsobil škodu a bolo ich povinnosťou, aby si túto skutočnosť zistili a následne konkrétneho
páchateľa o náhradu škody žalovali, ak im vôbec niekto nejakú škodu spôsobil a nezavinili si ju
sami vlastným konaním, nekonaním, či opomenutím. Vytýkali súdu prvého stupňa, že napriek ich
námietke vykonal znalecké dokazovanie, ktoré nemohlo poskytnúť objektívny podklad pre rozhodnutie
vo veci samej a že neprihliadol na ich námietky týkajúce sa všeobecnej hodnoty hnuteľných vecí,

navrhovatelia nikdy nepreukázali, že oceňované umelecké predmety niekedy vôbec vlastnili a že
sa tieto nachádzali v byte v čase ich vypratania. Spochybňovali objektivitu všetkých znaleckých
posudkovzníženúskutočnosťou,žebolivypracovanélennazákladevýpovedínavrhovateľovazoznamu
predmetov s opisom, ktorí poskytli navrhovatelia, vrátane nimi uvedenej obstarávacej ceny jednotlivých
vecí, teda bez riadnej ohliadky oceňovaných hnuteľných vecí a bez toho, aby znalci disponovali

akýmikoľvek bližšími informáciami o oceňovaných hnuteľných vecí. Namietali zamietnutie ich návrhu
na doplnenie dokazovania spočívajúceho v preskúmaní vtedajších príjmov a majetkových pomerov
navrhovateľov a že pri určení sumy náhrady škody súd prvého stupňa vychádzal len zo súpisu vecí a
tvrdení navrhovateľova zo znaleckých posudkov. Spôsob, akým súd prvého stupňa dospel k celkovej
sume náhrady škody, považovali za nesprávny a nepreskúmateľný. Vytýkali súdu prvého stupňa, že

zamietol aj ich ďalší návrh na doplnenie dokazovania, a to uložiť navrhovateľom povinnosť preukázať,
že hnuteľné veci nimi uvedené v súpise a „ocenené“ v znaleckých posudkoch niekedy vôbec vlastnili,
prípadne bližšie špecifikovali, ako dospeli k hodnote jednotlivých položiek súpisov vecí, čím podľa
nich znemožnil objektívne zistenie skutkového stavu vecí, ktoré by mohlo byť podkladom pre jeho
rozhodnutie vo veci samej a uspokojil sa len s tvrdeniami navrhovateľov, ktoré považoval za subjektívne

a ničím nepodložené a nepreukázateľné. Považovali postup a úvahy súdu prvého stupňa v priebehu
občianskeho súdneho konania za v rozpore so zásadami občianskeho súdneho konania. Namietali
tiež uloženie im povinnosti hradiť navrhovateľom trovy konania, trovy štátu a povinnosť zaplatiť súdny
poplatok. Považovali nárok navrhovateľov v celom rozsahu za nedôvodný.
Navrhovatelia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu odporcov 1/ a 2/ žiadali napadnutý rozsudok súdu

prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať im aj náhradu trov odvolacieho konania. Nesúhlasili
s tvrdením odporcov, nakoľko podľa nich bolo v prvostupňovom konaní vykonaných množstvo dôkazov,
ktoré potvrdzujú súdom zistený skutkový stav, z čoho vyplynul jednoznačný záver, že vypratanie ich bytu
bolo organizované odporcom 1/ ako vtedajším vlastníkom objektu, v ktorom sa tento byt nachádzal a
zariadenie bytu bolo následne prevezené do bytu na ul. X. XX X. V., ktorý bol v tom čase vo vlastníctve

odporcu 2/, ktorý s takýmto postupom musel logicky súhlasiť a musel tiež predmetný byt sprístupniť
aj v čase, keď z neho boli ich veci odnášané. Uviedol, že odporca 1/ tak zabezpečil reálny výkon
vysťahovania a odporca 2/ poskytol svoje priestory pre uskladnenie vyprataných vecí. Konštatovali, že
o záujme vysťahovať ich z bytu svedčí aj korešpondencia vtedajšieho právneho zástupcu odporcu 1/,
v ktorej sa im vyhrážal násilným vysťahovaním, následne odporca 1/ uzatvoril so spoločnosťou Taper,

s.r.o. kúpnu zmluvu, v ktorej sa odporca 1/ vyslovene zaviazal vysťahovať ich z bytu a svedok B. vo
svojej výpovedi uviedol, že bol odporcom 1/ poverený na ich vysťahovanie, čo sa aj pokúsil vykonať
a potom pomocou reťaze im znemožnil vstup do bytu a tiež vtedajšia konateľka odporcu 1/ Ing. P. v
čase, keď malo dôjsť k vysťahovaniu, osobne navštívila obvodné oddelenie PZ a žiadala o policajnú
asistenciu pri vysťahovaní, následne boli ich veci z bytu vysťahované do bytu vo vlastníctve odporcu

2/, o čom svedčí výpoveď svedkyne N., ich susedy, pri policajnej ohliadke sa u odporcu 2/ našla aj
pivná tácka z ich bytu a z vyjadrenia odporcu 1/ a písomných dokumentov bolo zrejmé, že práve tento
byt bol určený na presťahovanie. Mali tak za nepochybnú hmotnoprávnu zodpovednosť odporcu 1/
a odporcu 2/ za škodu spôsobenú na ich majetku. Uviedli, že aj keď by výška škody im vzniknutej
nebola do najmenších detailov preukázaná, súd bol povinný postupovať podľa ust. § 136 O.s.p. a určiť

výšku náhrady škody podľa svojej úvahy, základom ktorej bolo zistenie skutkových okolností získaných
zo súpisu vecí, znaleckým ohodnotením, výsluchom svedkov, čestným vyhlásením, fotografiami z ich
bytu. Mali za to, že o hodnovernosti týchto dôkazov nebol žiaden dôvod pochybovať a takýto dôvod
neuviedli ani odporcovia. Poukázali na to, že spôsobená škoda na ich majetku bola spočívala právev odobratí týchto vecí z ich dispozičnej sféry, preto ohliadka ani nebola možná a že počet a skladba
ich bytového zariadenia sa nevymykajú bežnému zariadeniu domácnosti ich veku a sociálnej situácii,
pričom odporcovia pri spochybňovaní ich vlastníctva k veciam nevzniesli žiadny relevantný argument

spôsobilý vyvolať pochybnosti o ich vlastníctve.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p.
bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., rozsudok vyhlásil vzhľadom na ust. § 211 ods. 2 a § 156
ods. 3 O.s.p. , nakoľko dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa ustanovenia
§ 214 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008 na prejednanie odvolania proti rozhodnutiu vo

veci samej nariadi predseda senátu odvolacieho súdu pojednávanie vždy, ak a/ je potrebné zopakovať
alebo doplniť dokazovanie, b/ súd prvého stupňa rozhodol podľa § 115a bez nariadenia pojednávania, c/
to vyžaduje dôležitý verejný záujem. Podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v ostatných prípadoch možno o odvolaní
rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania. Keďže v preskúmavanej veci nešlo o prípady uvedené v
ustanoveniach § 214 ods. 1 písm. a/ až c/ O.s.p., odvolací súd mohol prejednať vec v odvolacom konaní
aj bez nariadenia pojednávania. V danej veci nejde ani o prípad, v ktorom by mal odvolací súd pripadne

zachovať postup podľa ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15. októbra 2008. Nešlo
tu totiž o aplikáciu ustanovenia právneho predpisu, ktoré pri rozhodovaní súdu prvého stupňa nebolo
použité.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti rozhodnutia ďalšie dôvody.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, výsledky ktorého aj náležite podľa § 132
O.s.p. zhodnotil vec aj správne právne posúdil a vyvodil z riadne zisteného skutkového stavu správny
právny záver, dôvody svojho rozhodnutia a úvahy, ktorými sa spravoval, teda svoje rozhodnutie aj
náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil. S dôvodmi jeho rozhodnutia sa aj odvolací

súd v plnom rozsahu stotožnil a na tieto aj v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.), nakoľko
ďalšie odôvodňovanie by bolo len opakovaním odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré je
dostatočné, podrobne analyzované a niet v podstate ani viac čo k nemu dodať.
Len na zdôraznenie správnosti jeho rozhodnutia možno uviesť, že pri vzniku všeobecnej zodpovednosti
za škodu ide o zodpovednosť fyzických osôb alebo právnických osôb, ktoré spôsobili škodu iným

osobám. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je protiprávny úkon, spôsobenie
škody a príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a v niektorých prípadoch sa vyžaduje
aj zavinenie, ktoré predpoklady v danej veci boli naplnené. Každý, t.j. tak fyzická osoba, ako aj
právnickáosoba,zodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnejpovinnosti.Predpokladomtejto
zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia je porušenie určitej povinnosti, a to nielen povinnosti

vyplývajúcej z určitého záväzkovo-právneho vzťahu, ale aj povinnosť uloženú priamo zákonom, a
porušením tejto povinnosti spôsobil škodu a medzi týmto porušením povinnosti a vzniknutou škodou je
príčinná súvislosť. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená
pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú
nezodpovedajú (§ 420 ods. 2 Obč. zák.). V odseku 3 ust. § 420 Obč. zák. je zakotvená prezumpcia

zavinenia toho, kto za škodu zodpovedá. Existenciu zavinenia škodcu poškodený nemusí dokazovať.
Dôkazné bremeno však v tomto prípade postihuje škodcu.
Ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne (§ 438 ods. 1 Obč. zák.).
V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa
svojej účasti na spôsobení škody (438 ods. 2 Obč. zák.). Solidárna zodpovednosť sa uplatní vtedy, keď

škodu spôsobilo spoločne viac škodcov. Nezáleží na tom. Či ich účasť spočíva v spoločnom zavinení
škody alebo v ich objektívnej účasti na spôsobení škody. Rozhodujúce je len to, že viaceré osoby svojou
činnosťou, prípadne nečinnosťou spoločne spôsobili inej osobe škodu.
Z vykonanéhodokazovaniasúdomprvéhostupňamožnovyvodiť,žespoločnosťFEND,a.s.akovtedajší
vlastník objektu nachádzajúceho sa na ulici V.. O. Č.. X X. V. organizoval vypratanie bytového zariadenia

navrhovateľov (či už sám alebo prostredníctvom tretej osoby), následne toto previezol do bytu na X.
H. Č.. XX X. V., ktorý v tom čase vlastnila spoločnosť EBONA, a.s., ktorá s takýmto postupom musela
súhlasiť (odovzdať kľúče od bytu osobám, ktorí vypratanie reálne vykonávali). Spoločnosť EBONA, a.s.
musela sprístupniť byt aj v čase, kedy tieto veci boli ďalej odvezené z tohto bytu na doposiaľ neznáme
miesto. Svedok C.. Y. X.Ý., člen predstavenstva spoločnosti EBONA, a.s., vo svojej výpovedi pred

orgánmi činnými v trestnom konaní vyhlásil, že o byt na X. H. Č.. XX sa starala firma Fend, a.s. na
základe mandátnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou EBONA, a.s., kľúče od bytu a vlastnícky list bol
vždy vo firme EBONA, a.s. a išlo zrejmú spolupráca týchto dvoch spoločností pri vysťahovaní bytového
zariadenia navrhovateľov, kedy spoločnosť FEND, a.s. zabezpečila jeho reálny výkon a to za pomocispoločnosti EBONA, a.s., ktorá poskytla svoje priestory pre uskladnenie vyprataných vecí. Napriek
tomuto postupu žiadna z uvedených spoločností nevyzvala navrhovateľov, aby si vypratané zariadenie
prišli vyzdvihnúť ani im ich vyzdvihnutie neumožnila. Možno tak vyvodiť spoločnú zodpovednosť oboch

odporcov za škodu vzniknutú na majetku navrhovateľov. Okrem toho obe spoločnosti porušili svoju
prevenčnú povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škode na majetku druhého (§ 415 OZ)
tým, že napriek tomu, že už k neoprávnenému vysťahovaniu došlo, žiadna zo spoločností nevyzvala ani
neumožnila navrhovateľom prevziať si vypratané zariadenie, hoci obe spoločnosti mali vedomosť o tom,
že v byte na X. H. XX sa nachádza bytové zariadenie navrhovateľov, čo je samo o sebe dôvodom pre

vyvodenie zodpovednosti za vzniknutú škodu. Taktiež bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľom
1/ a 2/ vznikla uvedeným vyprataním ich vecí škoda, ktorej výšku súd prvého stupňa aj správne svojou
úvahou a správnym postupom vyčíslil.
Námietku odporcov 1/ a 2/ týkajúcu sa nedostatku ich svojej pasívnej vecnej legitimácie a neexistencie
predpokladov ich občianskoprávnej zodpovednosti za údajnú škodu na majetku navrhovateľov s tým,
že doposiaľ nebolo vznesené obvinenie voči konkrétnemu páchateľovi a uznesením vyšetrovateľa

zo dňa 30.06.2008 bolo trestné konanie prerušené, nakoľko sa nezistili skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe a predmetné trestné konanie nebolo právoplatne skončené,
považoval odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené za nedôvodnú a ich konštatovanie, že ani
jeden z nich nevysťahoval navrhovateľov z ich pôvodnej adresy v V., V. O. X, ale realizovali to iné
osoby, v danom prípade za irelevantné, nakoľko za škodu nezodpovedajú tí, ktorí samotnú činnosť

vypratania vecí navrhovateľov z predmetného bytu vykonali. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj
ich spochybňovanie súpisu vecí urobeného navrhovateľmi a znaleckých posudkov a nimi navrhované
doplnenie dokazovania, keďže navrhovateľom spôsobená škoda na ich majetku spočívala práve v
odobratí týchto vecí z ich dispozičnej sféry a odporcovia pri spochybňovaní ich vlastníctva k veciam
nevzniesli žiadny relevantný argument spôsobilý vyvolať pochybnosti o ich vlastníctve. Odvolací súd

poukazuje pritom nielen na sťaženie dôkaznej situácie navrhovateľov za daných okolností, ale aj na to,
že odporcovia mohli s takýmto rizikom pri vzniku ich zodpovednosti za vzniknutú škodu vyprataných a
navrhovateľom nevydaných vecí počítať, keď nepostupovali v súlade so zákonom a na vlastné riziko,
ich vyššie uvedené počínanie možno označiť za protiprávny úkon, keď vypratanie zrealizovali bez
oprávnenia a v rozpore so zákonom a bola nepochybná aj príčinná súvislosť medzi ich konaním a

navrhovateľom vzniknutou škodou. V danom prípade príčinnou škody na majetku navrhovateľov nebolo
výlučne len samotné neoprávnené vysťahovanie bytového zariadenia navrhovateľov zo strany odporcu
1/, ale aj umiestnenie týchto vyprataných vecí do priestorov odporcu 2/ s jeho súhlasom a následné
odvezenie na neznáme miesto, pričom ani jeden z odporcov nevyzval navrhovateľov, aby si veci prišli
prevziať. V ostatnom odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na podrobné odôvodenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa.
Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne
správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 v spojení
s § 151 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľom 1/ a 2/, úspešným v odvolacom konaní, priznal náhradu trov

odvolacieho konania za 1 úkon poskytnutej právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu v sume 303 € +
7,81 € režijný paušál + 20 % DPH, spolu v sume 373,86 € v zmysle § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. c/
vyhl.č. 655/2004 Z.z..
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.