Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 16, 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/56/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112231686
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7112231686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci

starostlivosti súdu o mal. L. L., G.. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov: matka T. L., G.. X.X.XXXX, K. C., V. X,
zast. Advokátska kancelária Peter Dittrich s.r.o., Mudroňova 29, Košice a otec O. Z., G.. XX.X.XXXX,
K. C., O. XX v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca na mal. L. L., G.. X.XX.XXXX zo sumy 681,- Sk na 45 € mesačne
od 1.9.2012 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám
matky.

Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2012 do 31.10.2013 vo výške 313,46 € je otec povinný zaplatiť do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

Týmto rozsudkom mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 23C/416/1999 zo dňa 27.6.2007.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka návrhom doručeným súdu dňa 4.12.2012 žiadala, aby zvýšil výživné zo strany otca na mal. L. na

sumu 150 € mesačne od 1.9.2012 do budúcna z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa.

Otec s návrhom na zvýšenie výživného súhlasil, avšak nie v takej výške ako žiada matka.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu
dňa 27.9.2013 navrhol upraviť výšku výživného na mal. L. L., G.. X.XX.XXXX primerane veku a
odôvodneným potrebám dieťaťa s prihliadnutím na príjmové a majetkové pomery na strane povinného

rodiča.

Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.
23C/416/1999 zo dňa 27.6.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.7.2007. Otec O. Z.Š. bol určený
za otca mal. L. L., G.. X.XX.XXXX matke T. L., G.. X.X.XXXX. Mal. L. L. bola zverená do osobnej
starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu od 1.7.2006 peňažnou sumou 681,- Sk
mesačne, t.j. 22,60 € mesačne do budúcna.

MatkavčaseposlednejúpravybolazamestnanávofirmeRulamis.r.o.Košicespríjmomvovýške2.612,-
Sk. Do 3.10.1999 bola na materskej dovolenke s mal. L., poberala rodičovský príspevok po 2.739,- Sk
mesačne. Následne bola na materskej dovolenke s mal. E. K., G.. X.X.XXXX, rodičovský príspevok bolvo výške 1.470,- Sk. Naposledy od 1.3.2004 do 21.1.2007 bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie,
vyradená bola dňa 22.1.2007 na vlastnú žiadosť. Spolu s mal. deťmi bola riešená dávkami v hmotnej
núdzi. Od 21.11.2006 jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vo výške 2.196,- Sk.

Mal. L. v čase poslednej úpravy bola žiačkou 4. ročníka základnej školy. Uhrádzala obedy v školskej
jedálni vo výške 2,- Sk za obed z dôvodu sociálnej odkázanosti. Od 1.9.2006 navštevovala krúžok
basketbalu za čo uhrádzala mesačný poplatok 300,- Sk, športové oblečenie, účasť na turnajoch 300,-
Sk až 400,- Sk, tanečný krúžok mesačný poplatok 150,- Sk. Ďalej platila poplatok ZRPŠ 350,- Sk ročne

a školské pomôcky, knihy v priemere ročne okolo 480,- Sk.

Otec v čase poslednej úpravy od 6.1.2001 bol evidovaný na úrade práce. Vyradený bol do pracovného
pomeru. Od 7.12.2002 bol opätovne vyradený z evidencie dňa 30.8.2004 pre nespoluprácu. V čase
evidencie na úrade práce boli jeho príjmom dávky v hmotnej núdzi vo výške životného minima. Dňa
22.5.2004 uzavrel manželstvo. Pribudli mi vyživovacie povinnosti voči mal. V., G.. XX.XX.XXXX a V.,

G.. XX.X.XXXX.

Z výpovede matky súd zistil, že od poslednej úpravy došlo k zmene pomerov hlavne na strane mal. L..

Zvýšiť výživné navrhuje od 1.9.2012, nakoľko mal. L. nastúpila do prvého ročníka Strednej zdravotníckej
školy, Kukučínova 40, Košice. Matka požiadala Centrum právnej pomoci o pomoc pri zastupovaní,
pričom jej rozhodnutím Centra právnej pomoci č. 3N/3700/12 zo dňa 20.11.2012 a udelenej plnej moci
zo dňa 26.11.2012 bol udelený advokát Peter Dittrich.

V súčasnosti má mal. L. 17 rokov. Od 1.9.2012 je žiačkou 1. ročníka Strednej zdravotníckej školy,
Kukučínová 40, Košice. Výdavky má nasledovné: náklady na zabezpečenie životných a osobných
potrieb mal. Lucie, strava, oblečenie, osobná hygiena približne 100 € mesačne, mobilný telefón,
notebook, internet 63 € mesačne, obedy počas školského vyučovania 50 € mesačne, školské potreby,

kopírovanie 5 € mesačne, školské pomôcky, učebnice, pracovné zošity 45 € ročne, príspevok na
združenie rodičov 20 € ročne, MHD 10 € mesačne. Maloletá trpí trombofýliou, migrénami, zníženou
imunitou a v dôsledku chronických chorôb je často chorá. Ďalšie náklady na lieky Relpax 7,99 €,
Ascorutin 1,40 €, Gelaspon 2,39 €, Nisita 4,40 €, Ganaton 2,33 €, Nolpaza 2,50 €, ortopedické vložky
5 € 2x ročne, antibiotiká a probiotiká v prípade častých chorôb.

Mimoškolské aktivity mal. L. nemá, nakoľko to finančná situácia nedovoľuje.

Matka je na invalidnom dôchodku, poberá invalidný dôchodok vo výške 130,90 € mesačne, od mája
2013 vo výške 136,90 €. Súčasne je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi, ktorá bola vo výške 101,58 €,

momentálne 62,36 €. Spolu s dcérou a synom bývajú v 3-izbovom byte, ktorý je v osobnom vlastníctve
matky a starej matky. Bývajú spolu s ňou v domácnosti. Náklady na bývanie sú v sume 150 € za inkaso aj
nájom spoločne, štvrťročne hradí odpad v sume 13 €, internet 17,92 €. Vzhľadom k tomu, že prekonala
infarkt a cievnu mozgovú príhodu, nie je schopná si privyrobiť, zamestnať sa ani brigádnicky.

Mal. L. je v súčasnosti v 2. ročníku strednej školy. V minulom školskom roku zaplatila za stužkovú
slávnosť 100 €, od septembra 2013 sa skladajú po 10 € mesačne. Vzhľadom na problémy s anglickým
jazykom by mala chodiť na doučovanie a chcela by si urobiť vodičský kurz. Inak výdavky podobné ako
v školskom roku 2012/2013.

Otec okrem výživného inou formou neprispieva, s dcérou sa nestretáva.

Zvýsluchuotcasúdzistil,žeodposlednejúpravydošlokzmenepomerovajnajehostrane.Smanželkou
je rozvedený. Prispieva na deti z manželstva minimálnym výživným. Otec je zamestnaný na Úrade
finančného zabezpečenia, Kasárne SNP Trenčín s príjmom vo výške 350 € mesačne. Z uvedeného

príjmu má vykonávané zrážky na výživné a dlžné výživné, ďalej by mal splatiť aj iné exekúcie a dlhy.
Býva spolu s rodičmi, ktorým na bývanie prispieva sumou 100 € mesačne, stravné lístky na stravu 60 €
mesačne, MHD, kredit, lieky 20 € mesačne. Iné výdavky nemá.Z oznámenia zamestnávateľa otca bolo zistené, že jeho priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2012
do 8/2013 bol vo výške 353 € netto. Otec je zamestnaný od 1.6.2011.

Z oznámenia Sociálnej poisťovne, ústredie bolo zistené, že matka je poberateľkou invalidného dôchodku
v sume 136,80 € mesačne.

Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach bolo zistené, že matka poberá prídavok
na dieťa od 1.12.1999 do doby trvania podmienok, aktuálne mesačne v sume 23,10 €, dávku a príspevky

k dávke v hmotnej núdzi od 1.3.2008 do doby trvania podmienok aktuálne mesačne v sume 62,36 €. V
súčasnosti nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie
bola naposledy vedená v období od 1.3.2004 do 21.1.2007. Dňom 22.1.2007 bola z evidencie vyradená
na vlastnú žiadosť.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov

k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti,
možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo
výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa

podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok

prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé

opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na

návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované
výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o zmene výživného, teda aj o zvýšení výživného je nutné porovnať okolnosti dôležité
pre určovanie výživného v čase skoršieho určenia výživného a v čase terajšieho rozhodovania. Pri

rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov ( § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 163 ods. 1
O.s.p. ), platia ust. § 62 ods. 1,2,5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho, aká finančná suma mesačne je potrebná
na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle

slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním
a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvoja jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné
potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb
je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnostia schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré
dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti
rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Súdpodrobnýmadôslednýmporovnanímpomerovvčasepredchádzajúcejúpravyvýživnéhospomermi
existujúcimi v čase rozhodovania dospel k záveru, že sú dané dôvody na zmenu pôvodného rozhodnutia

o výživnom a zvýšil výživné zo strany otca pre mal. L. L. zo sumy 681,- Sk mesačne na 45 € mesačne
od 1.9.2012 do budúcna. V zmysle ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine súd zvýšil výživné od 1.9.2012,
pričom dôvod hodný osobitného zreteľa videl v tom, že matka reagujúc na zmenu pomerov na strane
mal. dieťaťa požiadala o pomoc Centrum právnej pomoci. Kým došlo k rozhodnutiu o pridelení advokáta,
tento podal návrh hneď 4.12.2012 potom, ako mu bolo doručené rozhodnutie Centra. Pri určovaní výšky
výživného vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb

mal. dieťaťa, pričom prihliadol na zmenený počet vyživovacích povinností tak na strane matky ako i na
strane otca, na osobnú starostlivosť matky o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené
výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a
domácnosti. K zmene pomerov došlo na strane mal. dieťaťa dňom 1.9.2012, kedy nastúpilo na strednú
školu.Vzhľadomnatútoskutočnosťvzrástlinákladynajehovýchovu,výživu,ošatenie,záujmovúčinnosť

oproti výdavkom, ktoré mala matka v čase poslednej úpravy. Na strane matky k podstatnej zmene
príjmu nedošlo, na strane otca došlo k zvýšeniu jeho príjmu, nakoľko je zamestnaný. V čase poslednej
úpravy bol nezamestnaný, bez akéhokoľvek príjmu, preto mu bola určená vyživovacia povinnosť iba vo
výške minimálneho výživného vo výške 681,- Sk mesačne. Súd konštatuje, že odôvodnené potreby mal.
dieťaťa sú rozhodne vyššie ako potreby rodičov, ktoré sú stabilizované a zvýšené výživné zohľadňuje iba

časť nákladov dieťaťa na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky a iné aktivity, preto je nepochybné,
že matka dopĺňa zdroj jeho výživy zo svojho minimálneho príjmu na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre
jeho všestranný vývoj, pričom sa o dieťa osobne stará, čo znamená, že jej podiel na výživnom je rovnaký
ak nie väčší ako podiel otca. Ďalej poukazuje na skutočnosť, že otec okrem minimálneho výživného na
výživu dieťaťa inou formou neprispieva, s dieťaťom sa nestretáva. Každý rodič má povinnosť v prvom

rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky
na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Ďalej poukazuje na Zákon o rodine, ktorý plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť uvedenú v § 62 ods. 1 Zákona o rodine
a ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a

až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb.
Záverom súd konštatuje, že výdavky otca na základe ktorých žiadal znížiť výživné, konkrétne splátky
úveru a dlhy v zdravotnej poisťovni, tieto vznikli ešte pred podaním návrhu, dokonca v čase poslednej
úpravy a vznikli nezodpovedným prístupom otca v plnení si svojich povinností. Z uvedeného dôvodu,
pretonatietovýdavky,splácaniedlhuexekúciisúdneprihliadal.Vzmysleust.§62ods.5Zákonaorodine

výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho
zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej
povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa
§ 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich
potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak

isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti
a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska
jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri
hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale
aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci,

pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci
ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre
určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené
činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu
povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sapodmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia § 75
ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške 45

€ mesačne je primerané.

Podľa ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom na zmenu pôvodného rozhodnutia za obdobie od 1.9.2012 do 31.10.2013 došlo na strane
otca k vzniku dlžného výživného vo výške 313,46 €. Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: rozdiel
medzidoterajšímvýživnýmazvýšenýmvýživným45€-22,61€=22,39€x14mesiacov,spolu313,46€.

V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. súd uložil otcovi zaplatiť dlžné výživné v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Na splnenie povinnosti mu určil dlhšiu lehotu než 3 dni. Pri rozhodovaní o spôsobe zaplatenia
dlhu na výživnom prihliadol súd aj na tú skutočnosť, že matka pri uspokojovaní potrieb mal. dieťaťa
nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne tak ako vznikali a javí sa byť účelné,
aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, čo umožňuje lepšie využitie peňažných prostriedkov v prospech

mal. dieťaťa.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 146 ods. 1, písm.a/ O.s.p., kedy žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť
podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu

sleduje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho

kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.