Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/79/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311011039
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2311011039.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov
JUDr. Daniely Šramelovej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci proti obžalovanému B. N., pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu v Galante zo dňa 29.04.2014 sp. zn. 2T/249/2011, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 09.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného B. N.,nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uznal obžalovaného B. N. za vinného z prečinu nebezpečného
vyhrážaniapodľa§360odsek1Trestnéhozákona,ktoréhosamaldopustiťnaskutkovomzákladetak,že

dňa 25. januára 2011 v čase o 10.00 hod. v novinovom stánku u F. na ulici H. v obci N., prišiel k tam

stojacemu B. S. a spýtal sa ho, či nejde domov, opľul ho a vyhrážal sa mu, že „skapeš spolu s celou
tvojou rodinou“, následne odišiel preč na ulicu H., čím v poškodenom B. S. vzbudil dôvodnú obavu o
život a zdravie, nakoľko sa mu obdobným spôsobom v minulosti vyhrážal.

Za to súd uloženému podľa 360 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 37 písm. m/, § 38 odsek 4
Trestného zákona uložil trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 49 odsek 1 písm. a/ Trestného zákona, § 50 odsek 1 Trestného zákona, súd obžalovanému
výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil na hlavnom pojednávaní odvolanie obžalovaný, ktorý však písomne toto
do dňa verejného zasadnutia na krajskom súde bližšie nezdôvodnil.

Na verejnom zasadnutí sa však domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému
súdu na nové konanie a rozhodnutie s tým, aby vec bola náležitým spôsobom prešetrená.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné v zmysle § 319
Trestného poriadku zamietnuť.

Krajský súd na podklade podaného odvolania podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol odvolateľ
podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné.Pokiaľ ide o skutkový a právny stav veci krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne
pochybenia, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku.

Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke a z vykonaných dôkazov po
ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú a skutok posúdil podľa znakov
trestného činu z ktorého uznal obžalovaného za vinného.

Výsledkami vykonaného dokazovania bolo nepochybné preukázané, že obžalovaný dopustil skutku tak,

ako mu to kladie za vinu obžaloba a I. stupňový rozsudok.

Súd I. stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku
veľmi podrobne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové
zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov.

Okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, ktoré skutočnosti a ktoré
dôkazy v danom prípade považoval za rozhodujúce pre uznanie viny obžalovaného. V súvislosti s touto
skutočnosťou vychádzal predovšetkým z výpovedí poškodeného B. S., ktorý nepochybne v prípravnom
konaní ako aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísal za akých okolností k predmetnému skutku
došlo. Uviedol, že v uvedenom čase sa nachádzal v predajni, kde si išiel kúpiť kredit do mobilného

telefónu, kde došiel aj obžalovaný, ktorý sa ho opýtal, či nepôjde domov, načo mu od odvetil, že pôjde
domov kedy bude chcieť, v dôsledku čoho ho potom obžalovaný opľul a povedal mu, že skapeš s
celou jeho rodinou čo povedal takým spôsobom, že to vyvolalo u neho dôvodné obavy, nakoľko už v
minulosti sa rodine ako aj jeho dcére Z. vyhrážal. Poškodený uviedol, že v kritickom čase v predajni
bola prítomná ešte predavačka.

Pokiaľ ide o výpoveď svedkyne Z. N. táto na hlavnom pojednávaní uviedla, že pracovala novinovom
stánku, kedy do tohto stánku prišiel ako prvý poškodený S. a bol tam asi hodinu, pričom sa s ňou
rozprávalamedzičasom došieltamiobžalovaný,ktorýpovedal,žeprídeneskoršieaodišiel.Opárminút
videla ako S. volal na políciu, že bol napadnutý obžalovaným pričom jej povedal ešte, že obžalovaného

do basy aj tak dostane. V stánku však k žiadnemu napadnutiu zo strany obžalovaného nedošlo a ani
policajti neprišli na výjazd. Uviedla, že ani obžalovaného ani poškodeného osobne nepozná. V súvislosti
s touto výpoveďou je však potrebné poukázať na výpoveď tejto svedkyni v prípravnom konaní, kde dňa
19.02.2011 pred vyšetrovateľom jednoznačne uviedla, že vypovedať v tejto veci nechce, pretože svojou
výpoveďou by si mohla privodiť nebezpečenstvo pomsty zo strany obžalovaného B. N.. Tohto osobne

nepozná ale počula o ňom, že bol trestaný.

Hodnotiac výpoveď tejto svedkyne preto i podľa názoru krajského súdu správne vyhodnotil túto výpoveď
ako zjavne nepresvedčivú urobenú zo strachu vo vzťahu k samotnému obžalovanému, ktorú skutočnosť
potvrdil aj svedok Mgr. Q. E., ktorý vo svojej výpovedi poukázal na to, že svedkyňa pri výsluchu

pravdepodobne mala z obžalovaného strach.

Vo veci bol aj vypracovaný posudok znalca z odboru zdravotníctva, odvetvie psychiatrie zo záverov
ktorého vyplýva, že u obžalovaného zistená žiadna duševná choroba ani porucha, ktorá by znižovala
jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný vedel a mohol svoje konanie v celom rozsahu

a v plnej miere ovládať.

Keďže všetky dôkazy preukazujúce vinu obžalovaného boli vykonané v súlade so zákonom a ani
odvolací súd nezistil dôvod týmto neveriť, osvojil si výrok o vine a právnom posúdení skutku z I.
stupňového rozsudku v celom rozsahu. V podrobnostiach v tomto smere krajský súd poukazuje na

podrobné dôvody napadnutého rozsudku.

Okresný súd postupoval správne aj pri úvahách o druhu a výmere trestu, pričom sa dôsledne riadil
ustanovením § 34 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, keď po zvážení všetkých okolností prípadu
tak priťažujúcich ako aj poľahčujúcich okolností, kde poľahčujúcu okolnosť nezistil a za priťažujúcu

okolnosť považoval správne odsúdenie obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu v Galante
sp. zn. 1T/113/2010 zo dňa 26.05.2010, právoplatného dňa 04.06.2010 pre zločin podľa § 189 odsek 1
Trestného zákona a iné, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so zaradením pre jeho
výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia pričom je dôležité uviesť, že i v tomtoprípade bola poškodenou rodina B. S., a uložil obžalovanému trest, ktorý i podľa názoru krajského súdu
je trestom primeraným a zodpovedajúcim zákonu.

Nakoľko krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu I. stupňového rozsudku, odvolanie obžalovaného
B. N. ako nedôvodné v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.