Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/321/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4209215434
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4209215434.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, v konaní zastúpený AK Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava, proti povinnému: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. H. XX/XX, O., o vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 174,47 eura s príslušenstvom, trov konania v sume 133,64 eura a trov exekúcie,
o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/1146/2009-41 zo dňa

30.04.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 10Er/1146/2009-41 zo dňa 30.04.2014 p o t
v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, zo dňa 02.12.2009 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

vedenej pod sp. zn. 10Er/1146/2009, EX 7106/09u, v časti istiny vo výške 174,47 eur s príslušenstvom:

- 0,05 % denný úrok z omeškania zo sumy 174,47 eur od 20.12.2005 do zaplatenia

- zmluvná pokuta vo výške 17,45 eur

- trovy konania vo výške 133,64 eur

- prevzatie a príprava právneho zastúpenia vo výške 20,12 eur

- návrh na exekúciu vo výške 20,12 eur

- súdny poplatok za vydanie poverenia vo výške 16,50 Eur

a trov exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 44 ods. 2, § 41 ods. 2 písm. d) zákona č.
233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45
ods. 1, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb.
Občianskeho zákonníka.

V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení súd prvého stupňa skúmal či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy

alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka
musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská
zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenenýchlistoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú
zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Za týmto účelom
súd preskúmal aj Zmluvu o pôžičke č. 1162142 zo dňa 22.02.2005 ako aj predložené obchodné

podmienky spoločnosti Quatro, a.s., kde v článku VIII. písmena p) je uvedené: „Zmluvné strany sa
dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené dohodou
zmluvných strán. V prípade, ak nedôjde medzi zmluvnými stranami k dohode, budú spory riešené
pred všeobecným súdom odporcu alebo v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory jediným rozhodcom v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu.

Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné
a vykonateľné. Zmluvné strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v
rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Zmluvné strany berú ďalej na vedomie,
že v prípade, ak povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom dobrovoľne nesplnia, podlieha tento
rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia. Podpisom tejto zmluvy dáva dlžník veriteľovi súhlas na
výber najvhodnejšieho spôsobu z uvedených alternatív“. Súd prvého stupňa konštatoval, že v danom

prípadeniejemožnéformuláciurozhodcovskejdoložkypovažovaťzaplatnúrozhodcovskúzmluvualebo
platnú rozhodcovskú doložku. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si
spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku
si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými

podmienkami.Mohollenzmluvuakocelokodmietnuťalebosapodrobiťvšetkýmúverovýmpodmienkam,
a teda aj rozhodcovskému konaniu. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa, ale
na začiatku zmluvného vzťahu. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstrán,apretojepodľaobčianskehozákonníkaneplatná.Zároveňsúdpoukázal
na skutočnosť, že nešlo o individuálne dojednanie tejto doložky, na ktoré by povinný, teda spotrebiteľ, bol

zvlášť upozornený, ktoré by bolo s povinným zvlášť dojednané, on by bol s týmto ustanovením zmluvy
súhlasil a prejavil by svoj súhlas podpisom. Podpis na úverovej zmluve nemožno, podľa názoru súdu,
považovať zároveň aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou, na jej platnosť je nevyhnutné jej
individuálne dojednanie a individuálny prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu podpisom, ktorý v tomto
prípadeneboldodržaný. Povinnýsatakbezvlastnejvôleamožnostipričineniavzdalvopredsvojichpráv

čojevrozporesustanovením§54ods.1Občianskehozákonníka.Akvurčitejvecinedošlokuzatvoreniu
platnej rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a vydať rozhodcovský rozsudok. Takto vydaný rozsudok nie je vykonateľný a nemôže byť ani exekučným
titulom, pretože nie je spôsobilý byť podkladom na nútený výkon rozhodnutia. Pri preskúmavaní toho
či je predložené rozhodnutie vykonateľným exekučným titulom sa súd zameral najmä na zistenie či bol

predložený rozsudok vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v
príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie vykonateľné po formálnej a materiálnej stránke. S
poukazom na uvedené skutočnosti súd zistil, že rozhodnutie predložené v tomto exekučnom konaní
ako exekučný titul nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal
právomoc vo veci konať a rozhodovať. Vzhľadom na to je možné vychádzať z toho, že ak neexistuje

rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho alebo z
hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti uvedenej vo výroku tohto uznesenia. Nakoľko v
časti trov právneho zastúpenia oprávneného v exekučnom konaní vo výške 20,21 eura (predexekučná
upomienka) súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie predmetnej

exekúcie uznesením č. k. 10Er/1146/2009-17 zo dňa 04.06.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
26.06.2010, na základe ktorého súd predmetné exekučné konanie v uvedenej časti zastavil uznesením
č. k. 10Er/1146/2009-31 zo dňa 22.08.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2011.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci, ktoré odôvodnil tým, že podľa jeho názoru súd v prejednávanej veci prekročil

rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov. S poukazom na § 35 zákona č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní, § 159 zák. č. 99/1963 Zb. mal za to, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že
je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je

vykonateľný. Uviedol ďalej, že exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť
rozhodcovskú doložku ex offo ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovaloexekučnému súdu, aby vyhodnotil rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a
to z hmotnoprávneho dôvodu vyjadreného v slovenskom práve hmotnom. Dospel k záveru, že nemožno
vyvodzovať z európskeho práva za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd

mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich
právach, no neuplatnil si ich. Namietal, že postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému
zásahu do základného práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu princípov právnej
istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojovanie jeho pohľadávky v exekučnom
konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže

založiť zodpovednosť štátu za škodu. S poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010
zo dňa 26.09.2011 namietal, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či
samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Nie každá skutočnosť hodnotená ako
neprijateľná podmienka spôsobuje aj rozpor plnenia s dobrými mravmi. Na základe uvedeného preto
žiadal, aby súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 212 ods. 1 OSP)
a zistil, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol tak bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie spísanom vo
forme zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým dňa 01.12.2009 sa oprávnený

domáhal vymoženia pohľadávky voči povinnému vo výške 174,47 eur s príslušenstvom a trov exekúcie.
Oprávnený predložil ako exekučný titul rozhodcovský Rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného
pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., IČO: 36 577 928, so sídlom Mlynská 2, Košice, vedený
pod sp. zn. EP 20932/09 zo dňa 10.07.2009, ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 17.08.2009 a
vykonateľnosť 21.08.2009. Dňa 11.12.2009 doručil súdny exekútor prvostupňovému súdu žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Následne súd prvého stupňa vydal napadnuté
rozhodnutie.

Odvolací súd opätovne preskúmal oprávneným predloženú Zmluvu o pôžičke č. 6909217480 podpísanú
povinnýmdňa22.02.2005ajejneoddeliteľnúčasť,ktorousúobchodnépodmienkypôžičkyposkytovanej
spoločnosťou Quatro, a.s., pričom s prihliadnutím na povahu účastníkov a obsah zmluvy dospel súd

k záveru, že ide o spotrebiteľský vzťah, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia spotrebiteľského
práva. Prijatím a schválením Zmluvy zo strany právneho predchodcu oprávneného sa podľa zmluvných
podmienok uvedených v čl. VIII. zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy a v
súvislosti s ňou budú rozhodované v rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej
hospodárskej komory. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych nástupcov

obidvoch zmluvných strán.

Zmluva o pôžičke je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je
k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 01.04.2004
predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj v tomto prípade o spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia § 53 a nasl. OZ. Uvedené znamená, že pokiaľ určité

otázky nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z., použijú sa na ich riešenie príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoniec aj podľa § 54 ods. 1 OZ veta prvá v znení účinnom do
31.12.2007 zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
(Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval
ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001 Z.z. a aplikoval

ustanovenie § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, ako aj ustanovenia
§ 3 ods. 1, 2 citovaného zákona, § 53, § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom do 31.12.2007.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti, alebo postihuje majetok.Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v ktoromkoľvek

štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný súd tak môže
urobiťnanávrhúčastníkakonania,akoajbeznávrhu(§58ods.1Exekučnéhoporiadku).Preskúmavacia
činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia, je potrebné vykladať v súlade s
celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach a nie izolovane. Tento záver

plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku
a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, z ktorého
vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie zastaví, pričom niektoré z týchto
dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu. Už začaté exekučné konanie tak exekučný
súd obligatórne zastaví v prípade, ak zistí, že exekučné konanie sa začalo bez toho, aby sa exekučný
titul stal vykonateľným (písm. a), ak zistí, že rozhodnutie, ktoré je podkladom pre vykonanie exekúcie,

bolo po začatí exekúcie zrušené, alebo sa stalo neúčinným (písm. b), ak zistí, že právo priznané
exekučným titulom dodatočne zaniklo (písm. f), alebo ak súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (písm. g), pričom tento zákonodarcom explicitne
nepomenovaný „iný dôvod“ sa môže týkať aj zistení ohľadne exekučného titulu.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon

rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na

výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie
aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1

písm. b) alebo c).

Exekučný poriadok pre začatie exekúcie, ako aj na jej ďalší priebeh, vyžaduje splnenie zákonom
stanovených podmienok, ktoré sú procesného a hmotnoprávneho charakteru. K procesným

podmienkamexekúciepatriaspôsobilosťúčastníkov,právomocapríslušnosťsúdu,akoispôsobilýnávrh
a listina, o ktorej oprávnený tvrdí, že je vykonateľným exekučným titulom. Všetky ostatné predpoklady
exekúcie sú predpokladmi hmotnoprávnymi, ktorých nedostatok síce nebráni začatiu a pokračovaniu
exekučného konania, ale bráni prípustnosti samotnej exekúcie. Dôvody zastavenia exekúcie uvedené v
ust. § 45 ods. 1 ZRK preto nie sú procesnými podmienkami exekučného konania, ale hmotnoprávnymi

predpokladmi prípustnosti exekúcie ako takej. Z toho plynie, že súlad rozhodcovského rozsudku ako
exekučného titulu s ust. § 45 ZRK je hmotnoprávnym predpokladom vykonania exekúcie. Keďže ust. §
57 ods. 1 Exekučného poriadku zakotvuje pre exekučný súd povinnosť skúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, je preto povinný v každej fáze konania prihliadnuť na to, či sú tu dôvody neprípustnosti
exekúcie vykonávanej na základe rozhodcovského rozsudku tak, ako tieto vyplývajú z ust. § 45 ZRK. V

prípade ich zistenia preto súd musí exekučné konanie aj bez návrhu zastaviť.

Z vyššie uvedených dôvodov preto súd prvého stupňa správne postupoval, keď zisťoval, či sú splnené
zákonné podmienky na zastavenie exekučného konania z dôvodov uvedených v ust. § 45 ods. 1
písm. b), c) ZRK, čo mu zákon umožňoval aj bez návrhu účastníka konania. Takémuto postupu
nebránila ani skutočnosť, že súd poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie aj napriek tomu, že

rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul zaväzoval účastníka rozhodcovského konania na plnenie,
ktoréjeobjektívnenemožné,právomnedovolenéaleboodporujedobrýmmravom.Vydaniepovereniana
vykonanie exekúcie totiž netvorí prekážku rozsúdenej veci v zmysle ust. § 159 ods. 3 OSP. Zákonodarca
v Exekučnom poriadku taxatívne uviedol dôvody zastavenia exekúcie v ust. § 57 ods. 1, 2 Exekučnéhoporiadku, ktoré sa aplikujú práve po vydaní poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie. Udelenie
poverenia exekútorovi nezbavuje súd povinnosti zastaviť exekučné konanie pri existencii dôvodov na
takýto postup aj v neskoršom štádiu konania, keďže počas celej doby vykonávania exekúcie musí dbať

na to, aby sa exekúcia vykonávala v súlade so zákonom.

V danej veci niet sporu o tom, že právnym základom zmluvného vzťahu účastníkov je

zmluva o pôžičke, ktorej predmetom je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov povinnému vo
forme úveru. Nepochybne ide o zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
uzatvorenú štandardným formulárovým systémom, a preto ju bolo potrebné podrobiť súdnej kontrole a
zisťovať, či plnenie uplatnené v tomto konaní sa nevymáha na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky

v nej obsiahnutej tak, ako to správne učinil i súd prvého stupňa. Tento v potrebnom rozsahu vykonal
dokazovanie, na základe ktorého správne zistil skutkový stav veci a túto i správne právne posúdil. Keďže
odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením jeho rozhodnutia, využijúc postup podľa
§ 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvého
stupňa a na ne v podrobnostiach ďalej poukazuje.

Reagujúc na námietky odvolateľa uvádzané v jeho odvolaní, odvolací súd osobitne poukazuje na
ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorého závery sa v otázke skúmania
platnosti rozhodcovskej doložky považujú za konštantné. Uznesením zo dňa 09.02.2012 sp. zn. 3
Cdo 122/2011 Najvyšší súd zaujal stanovisko, podľa ktorého pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a

zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej, resp. platnej
rozhodcovskej zmluvy. Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súdy v
exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie posúdiť,
či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

zo dňa 21.03.2012 sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Povinnosťou exekučného súdu pred vydaním poverenia
na vykonanie exekúcie je skúmať, či návrh na vydanie exekúcie a exekučný titul nie sú v rozpore so
zákonomačirozhodcovskýsúdmalprávomocvovecikonať(§45ods.1písm.b)zák.č.244/2002Z.z.o
rozhodcovskom konaní), pričom právomoc súdu skúmať samotné rozhodcovské konanie vyplýva z ust.
§ 45 ods. 1, 2 citovaného zákona (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.01.2012

sp. zn. 2 Cdo 5/2012). Rovnako tak Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení zo dňa
23.11.2011 č. k. I. ÚS 456/2011-19 zaujal stanovisko, podľa ktorého okresný súd je nielen oprávnený,
ale aj povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného
konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia
existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť.

Z hľadiska skutkového stavu v súdenej veci nepochybne bolo preukázané, že podľa čl. VIII.
všeobecných podmienok sa účastníci dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom
Slovenskej bankovej asociácie alebo pred Rozhodcovským súdom pri Slovenskej hospodárskej komore,
s. r. o., alebo pred Rozhodcovským súdom Slovenskej arbitrážnej komory, s.r.o. I podľa názoru

odvolacieho súdu takto dojednaná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s
poukazom na ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná a celkom zjavne
spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto dojednanie vylúčiť. Sú preto namieste obavy,

že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým je rozhodcovský
proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber, vzhľadom na splynutie
rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď odmietnuť, alebo
podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam poskytovania úveru, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
Je preto dôvodný záver, že takto formulovaná rozhodcovská doložka je neplatná, ako už bolo vyššie

uvedené.Pokiaľtedaprávomocrozhodcovskéhosúdubolazaloženánaabsolútneneplatnomzmluvnom
dojednaníjenesporné,žerozhodcovskýrozsudokakocelokbolvydanývrozporesozákonomanemôže
byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému
vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.