Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Oblasť právnej úpravy – Rodinné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/77/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313206451
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5313206451.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov
senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. A.,
nar. XX. X. XXXX, bytom Z. N. XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Čadca, dieťa rodičov, matky R. A., nar. X. X. XXXX, bytom Z. N. XX a otca M. A., nar. X. X..
XXXX, bytom A. XXX, o návrhu matky na zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletého dieťaťa
proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č.k. 7P/12/2013-88 zo dňa 21. 2. 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca zmenil rozsudok tamojšieho súdu zo dňa 13. 12. 2007 sp.
zn. 7C/57/2007 v časti určenia výživného na maloletú D. tak, že zvýšil výživné otca od dňa 25. 6. 2013 na
sumu 140,- eur mesačne, zároveň vyčíslil zameškané výživné za obdobie od 25. 6. 2013 do 21. 2. 2014
vo výške 456,- eur a otcovi uložil povinnosť uhradiť ho spolu s bežným výživným v mesačných splátkach
po 20,- eur. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
V odôvodnení rozsudku prvostupňový súd poukázal na ust. § 62, § 75, § 77 a § 78 Zákona o rodine,
keď konštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletého
dieťaťa, ako aj na strane rodičov. Dieťa je fyzicky vyspelejšie, zvýšili sa náklady na zabezpečenie jeho
potrieb, taktiež sa zvýšil príjem otca dieťaťa. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti bral do úvahy
odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti rodičov.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa. V
odôvodnení uviedol, že stanovenú výšku výživného považuje za neúmernú vzhľadom k veku a potrebám
školopovinného dieťaťa, navštevujúceho 7. ročník základnej školy. Súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.. Navrhol, aby odvolací
súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak, že výživné zvýši na sumu 100,- eur mesačne.
K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka maloletého dieťaťa. Uviedla, že s rozsudkom
prvostupňového súdu v celom rozsahu súhlasí. Výživné zvýšené na sumu 140,- eur je adekvátne
potrebám maloletého dieťaťa. Naposledy výživné bolo určené v čase, keď dieťa malo 6 rokov, v súčasnej
dobe je D. žiačkou 7. ročníka základnej školy, navštevuje záujmové krúžky, má zhoršený zdravotný
stav, nosí okuliare a býva často chorá. Matka zabezpečuje vyživovaciu povinnosť i formou osobnej
starostlivosti. Otec sa s maloletou dcérou často nestretáva, nad rámec určeného výživného žiadnym
spôsobom na výživné neprispieva. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu potvrdil.Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 2 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. rozsudok prvostupňového súdu v zmysle ust. § 219
O.s.p. ako vecne správny potvrdil.
Z vykonaného dokazovania pred prvostupňovým súdom mal i odvolací súd preukázané, že o výživnom
bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Čadca sp. zn. 7C/57/2007 zo dňa 13. 12.
2007. Od tejto doby je maloletá fyzicky vyspelejšia, navštevuje 7. ročník základnej školy, zvýšili sa
náklady na zabezpečenie jej základných potrieb, čím došlo k zmene pomerov. Matka maloletej v čase
posledného stanovenia výživného bola nezamestnaná, poberala dávky v hmotnej núdzi a prídavky
na dieťa. Otec maloletej bol zamestnaný, jeho príjem predstavoval 7 896,- Kč. V čase rozhodovania
prvostupňového súdu o zvýšení výživného bola matka maloletej evidovaná Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Čadca ako nezamestnaná od 14. 3. 2012. Pracuje na dohodu o vykonaní práce za
dojednanú odmenu 2,- eurá na hodinu. Priemerný zárobok otca dieťaťa za rok 2013 predstavoval 13
480,60 Kč. Matke pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej S. H., nar. XX. X. XXXX.
Podľa § 62 ods. 1, 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd
neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vychádzajúc z vyššie uvedených princípov s poukazom na vykonané dokazovanie postupoval
prvostupňový súd správne, keď skúmal, či od posledného rozhodnutia o úprave výživného došlo k takej
zmene pomerov, aby bolo možné iným spôsobom prehodnotiť výšku vyživovacej povinnosti vzhľadom
na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj na možnosti a schopnosti rodičov. Tu súd správne
poukázal na zmenu pomerov, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktoré súvisia jednak s jeho fyzickým
rastom, vyspievaním, ale aj uspokojovaním jeho kultúrnych a športových potrieb. Prvostupňový súd pri
rozhodovaní o zvýšení výživného postupoval v súlade so zásadami stanovenými Zákonom o rodine pre
určenie vyživovacej povinnosti rodičov a detí. S jeho závermi sa odvolací súd plne stotožňuje a v zmysle
§ 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Vo svojom odvolaní otec maloletého dieťaťa neuviedol žiadne iné
dôvody, s ktorými by sa už nevysporiadal prvostupňový súd.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu ako vecne
správny potvrdil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1, písm. a/ O.s.p. v spojení s ust. §
224 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože konanie
mohlo začať aj bez návrhu, resp. žiadny z účastníkov si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil
(§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.