Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 25, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9C/103/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221835
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712221835.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľa
Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35697270, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Urbáni & partners, s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Skuteckého 17, IČO: 36646181, proti
odporkyni Q. C., nar. X.X.XXXX, trvale bytom V., O. II. č. XXX, štátnej občianky SR, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Prešov,
Námestie legionárov 5, IČO: 42176778, v zastúpení Advokátska kancelária JUDr. Andrej Cifra, so sídlom
Lučenec, J.Kráľa 5/A, o zaplatenie 934,64 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 27.12.2012 žiadal navrhovateľ zaplatenie sumy 1.446,86 € s
príslušenstvom. Návrh odôvodňoval tým, že s odporkyňou mal uzatvorené zmluvy č. A2949717
a A2558264 a A3023734, ktorých neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle
predmetných zmlúv vypožičal odporkyni 3 ks SIM kariet, ktoré jej umožnili využívať telekomunikačné
služby poskytované navrhovateľom a ktorým boli pridelené účastnícke telefónne čísla XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX. Súčasne so zmluvami boli uzavreté aj dodatky k zmluvám, predmetom
ktorých boli mobilné telefóny poskytnuté za akciovú cenu a to Nokia 3120 classic white, Apple iPhone
3GS 16GB Black a Nokia 6500 slide. Celková suma, ktorú si uplatňovali v priebehu konania vo
výške 934,64 € pozostávala zo škody ako hodnoty ceny za mobilné telefóny poskytnuté odporkyni
pri uzatváraní zmlúv. Tým, že odporkyňa porušila povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a riadne a včas
nezaplatila cenu za poskytnuté služby vo výške 512,22 € v období od decembra 2010 do marca
2011 si uplatnil navrhovateľ nielen nárok na náhradu za poskytnuté služby, ale aj na náhradu škody
zodpovedajúce cene mobilných telefónov po odpočítaní akciovej ceny.

Po vydaní platobného rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote vedľajší účastník na strane
odporkyne, ako aj odporkyňa odpor vo veci a odporkyňa súhlasila s odporom vedľajšieho účastníka a
pripojila sa k nemu. Do konania zahlásil vstup vedľajší účastník na strane odporkyne a to Združenie
na ochranu práv spotrebiteľa. Spolu s odporkyňou poukazovali na nemožnosť vymáhania zmluvnej
pokuty, ktorú si navrhovateľ v konaní uplatňoval vzhľadom na vyslovenú neprijateľnosť takejto zmluvnej
podmienky, ktorá robí absolútne neplatnou zmluvu v časti zmluvnej podmienky. Keďže navrhovateľ

prezentuje zníženú zmluvnú pokutu ako paušalizovanú náhradu škody túto argumentáciu považovali
tiež za akési obchádzanie zákona a zahmlievanie podstaty veci. Navrhovateľ ako dodávateľ žiada
náhradu škody za to, že porušil zákon a to konkrétne ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 250/07, podľa
ktorého predávajúci nesmie viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku
alebo na poskytnutie služby. Keďže sám navrhovateľ ako dodávateľ porušil zákon nesmie toto klásť
za vinu odporkyni. Škoda nemôže predstavovať rozdiel medzi akciovou a trhovou cenou mobilu. Išlo
by o paušalizovanú náhradu škody, teda o modifikovanú zmluvnú pokutu, ktorú už judikatúra zakázala,
pretože opäť by nejakým spôsobom nebolo zohľadnené v akom rozsahu spotrebiteľ, teda odporkyňa
svoje záväzky porušila a škoda by predstavovala stále tú istú sumu. Absolútne neplatnú zmluvnú
podmienku nie je možné moderovať s poukazom aj na judikatúru súdneho dvora. Pokiaľ sa domáha
navrhovateľ náhrady škody malo by ísť o skutočnú škodu a nie o paušalizovanú čo je podstata zmluvnej
pokuty. V časti náhrady škody ako paušalizovanej náhrady považovali návrh za nedôvodný a žiadali
návrh v tejto časti zamietnuť. Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy, podľa ktorej si účastníci platne dohodli
akciovú cenu ako kúpnu cenu nemôže spôsobiť navrhovateľovi žiadnu škodu, lebo takýto predaj a
takáto dohodnutá kúpna cena sa neprieči žiadnej norme a takýmto postupom nie je ani porušená žiadna
povinnosť.

Odporkyňa na pojednávaní uviedla, že dlžnú istinu je ochotná splácať, jedná sa o dlh za poskytnuté
služby. K nároku na zmluvnú pokutu alebo škodu sa vyjadriť nevedela. Všetky tri zmluvy podpisovala
ona, ale mobily brala pre svoje deti, ktoré ich využívali. V čase uzatvárania zmlúv o poskytovaní
telekomunikačných služieb mala príjem. Následne už poberala len opatrovateľský príspevok a preto
nemala z čoho tieto mobilné telefóny platiť. Predložila doklad o úhrade dlžnej sumy zo dňa 3.9.2013 na
úhradu poplatku 1,50 € a vkladu 512,22 €.

Následne po čiastočnej úhrade istiny za poskytnuté služby zobral navrhovateľ písomným podaním
doručeným súdu 9.1.2014 návrh v časti istiny vo výške 512,22 € späť a žiadal v tejto časti konanie
zastaviť. Vo zvyšku na podanom návrhu zotrvával a rovnako aj na príslušenstve k pohľadávke.
Uznesením zo dňa 17.4.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.6.2014 súd konanie s poukazom na
ustanovenie § 96 Občianskeho súdneho poriadku v časti o zaplatenie 512,22 € zastavil. Vo zvyšku
o nároku navrhovateľa, keďže na ňom zotrvával konal a rozhodol. Na pojednávaní dňa 25.9.2014
právny zástupca navrhovateľa uviedol, že si nárok na zaplatenie 934,64 € uplatňujú titulom náhrady
škody, ktorá vznikla v dôsledku porušenia zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne tým, že nedodržala
dobu viazanosti dohodnutú v zmluvách a v dodatkoch k zmluvám. Zmluvu mala porušiť tým, že od
decembra do marca 2011 neplatila riadne za poskytované služby. Keďže zmluvná pokuta bola vyhlásená
za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravili si nárok na vrátenie sumy titulom náhrady škody ako
paušalizovanej škody v dôsledku odpredaja mobilných telefónov za akciovú kúpnu cenu. Porušenie
povinností videli v porušení zmluvných dojednaní a to ustanovení o dobe viazanosti. Škoda je vyčíslená
ako zostatková hodnota za mobilné telefóny, ktoré boli akciové, odpredané odporkyni pri uzatváraní
zmlúv.

Navrhovateľ k návrhu pripojil všetky tri zmluvy o pripojení uzavreté podľa ustanovenia § 43 zákona č.
610/2003 medzi navrhovateľom a odporkyňou. Jednalo sa o zmluvy A2949717 z 13.3.2007, súčasťou
ktorej bolo zakúpenie mobilného telefónu Nokia 3120 classic white spolu s dodatkom k zmluve, ktorý
bol uzavretý 22.4.2009, zmluva A2558264 z 22.9.2006 spolu s dodatkom k zmluve, ktorý bol uzavretý
4.2.2010 na mobilný telefón Apple iPhone 3GS 16GB Black a zmluvu A3023734 zo 7.5.2007 spolu s
dodatkom platným od 23.7.2009, ktorého predmetom bolo odkúpenie mobilného telefónu Nokia 6500
slide.

Súčasťou návrhu boli aj faktúry za zúčtovacie obdobie december 2010 - marec 2011. Vzhľadom k tomu,
že v tejto časti zobral navrhovateľ návrh späť, súd bližšie pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody
sa uvedenými faktúrami nezaoberal.

Pokusom o pokonávku zo dňa 14.4.2011 vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy a to za poskytovanie
a zmluvnú pokutu. Výzvu prevzala odporkyňa 18.4.2011.

Súčasťou návrhu sú aj všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných
služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. vydané v súlade
so zákonom č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1 a 2 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 610/2003 Z.z.) zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo inej verejnej sieti a sprístupniť
súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o
pripojení sú dohodnutý druhej verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v
zmluve o pripojení určený čas poskytovania platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu
za službu možno dojednať aj s odkazom na tarifu.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 1, písm. a/ zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za
poskytnutú verejnú službu podľa tarify ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov
od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 4, písm. b/ vyššie citovaného zákona účastník je povinný platiť cenu za
poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa ustanovenia § 51 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu,
ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ustanovenia § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa ustanovenia § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí návrhu v časti o zaplatenie ceny za poskytnuté služby bol
nárok uplatnený navrhovateľom titulom náhrady škody. Navrhovateľ uviedol, že v dôsledku uzatvorenia
zmlúv a porušením zmluvnej povinnosti zo strany odporkyne voči navrhovateľovi došlo ku škode tým, že
pri uzatváraní dodatkov k zmluvám boli odpredané odporkyni mobilné telefóny v počte 3 ks za akciové
ceny. Tým, že účastníci pre prípad porušenia mali dohodnuté zmluvné pokuty a súdy v rámci Slovenskej
republiky vyhlásili, že tieto dojednania sú neplatné navrhovateľ sa nedomáhal vyplatenia zmluvnej
pokuty, ale paušalizovanej náhrady škody vo výške zodpovedajúcej cene za mobilný telefón, ktorý bol

odporkyni odpredaný po odpočítaní akciovej sumy. Svoj nárok opieral o ustanovenia o zodpovednosti
za škodu. Súd v tejto časti návrh ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol s poukazom na ustanovenie
§ 420 ods. 1 OZ a s poukazom na to, že navrhovateľ nepreukázal splnenie zákonných podmienok, preto
aby mohol súd návrhu vyhovieť. V prvom rade je treba ozrejmiť, že nebolo preukázané porušenie právnej
povinnosti zo strany odporkyne. To, že účastníci mali v dodatku k zmluve dohodnuté, že pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti vznikne nárok navrhovateľovi na vyplatenie zmluvnej pokuty nie je možné
zosumarizovať a považovať za porušenie právnej povinnosti tak ako to má na mysli ustanovenie § 420
ods. 1 OZ. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., veta tretia predávajúci nesmie
viazať predaj výrobkov alebo poskytovať služby na predaj iného výrobku alebo na poskytnutie služby.
To znamená, že navrhovateľ podmienil poskytnutie akciovej ceny za mobilný telefón práve poskytnutím
služby a viazanosti po určitú dobu, po ktorú bola odporkyňa povinná uvedené služby poskytované
navrhovateľom využívať. Ďalej nebolo preukázané aká skutočne škoda navrhovateľovi vznikla, nakoľko
v čase odpredaja mali mobilné telefóny cenu uvádzanú navrhovateľom. Avšak v čase kedy si uplatňoval
navrhovateľ nárok na náhradu škody táto cena za mobilné telefóny bola iná. Mobilné telefóny boli
tak odporkyňou, ako aj jej rodinnými príslušníkmi - deťmi, pre ktoré tieto mobily kupovala užívané a
v dôsledku užívania mobilných telefónov došlo aj k ich opotrebovaniu a využitiu. Navyše navrhovateľ
nijako inak nešpecifikoval výšku škody len ju paušalizoval na doplatok kúpnej ceny, ktorý sa rovnal
výške poskytnutej zľavy. Je zrejmé z listín, že odporkyňa využívala služby navrhovateľa dlhú dobu o
čom svedčia samotné zmluvy a následne uzavreté dodatky, kde k porušeniu došlo až koncom roka
2010 a začiatkom roku 2011. Dovtedy v čase užívania mobilných telefónov si za služby poskytované
navrhovateľom riadne plnila. Preto nie je možné paušalizovať výšku náhrady škody uplatňovanej v
konaní zo strany navrhovateľa na cenu mobilného telefónu, ktorú mal v čase uzatvárania dodatkov
k zmluvám o poskytovaní telekomunikačných služieb. Keďže nebol preukázaný ani druhý predpoklad
pre vznik zodpovednosti za škodu, nie je preukázaný ani tretí predpoklad a to príčinná súvislosť medzi
porušením právnej povinnosti a vznikom škody. Vzhľadom k týmto skutočnostiam súd potom návrh ako
nedôvodný zamietol a mal za to, že nevzniklo právo na náhradu škody. Rovnako nevzniklo právo ani na
úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže nárok bol nedôvodný.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd kumuloval ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v prípade odporkyne,
ktorá bola úspešná v časti zamietajúceho rozhodnutia s ustanovením § 146 ods. 2, veta druhá O.s.p.,
kde došlo k späťvzatiu návrhu pre správanie sa odporkyne, ktorá potom čo jej bol doručený návrh zo súdu
dňa 3.9.2013 cenu za poskytnuté služby zaplatila. Keďže výška, v ktorej bola úspešnejšia odporkyňa
prevyšuje čiastku, v ktorej bol úspešný navrhovateľ analogicky pri použití ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
by odporkyni prináležalo v pomernej časti právo na náhradu trov konania. S poukazom na ustanovenie
§ 151 ods. 1, veta prvá O.s.p. však je to návrhové konanie a odporkyňa nepožadovala náhradu žiadnych
trov, preto súd rozhodol tak ako je uvedené v písomnej časti tohto rozhodnutia.

Vedľajší účastník na strane odporkyne žiadal priznať náhradu trov konania za dva úkony právnej pomoci
a to prípravu a prevzatie zastúpenia a podaný odpor na tunajšom súde, ako aj 2 x náhradu za režijný
paušál. Súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporkyne náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mal
za to, že v konaní postoj a obrana vedľajšieho účastníka neboli účelne vynaložené, navyše vedľajší
účastník sa nezúčastnil pojednávania a okrem písomného vyjadrenia vo forme odporu inú účelnú obranu
nevynaložil. Súd mu preto náhradu trov konania hoci v pomernej časti, nakoľko v plnom rozsahu úspešná
odporkyňa nebola pre úhradu čiastky 512,22 € nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.

1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený

4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie

5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.

1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,

4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).