Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. august 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/155/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200973
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200973.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673 proti
žalovanému: S. U.Ý., H.. XX.X.XXXX, C. N. H. R. - Č., T. XXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovaného: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Nám. Josipa Andriča,
Chorvátsky Grob, IČO: 42 264 154 o zaplatenie 470,91 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 341,29 spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne z dlžnej sumy od 05.10.2012 do zaplatenia a iné trovy konania v sume 12,32 eur a trovy

právneho zastúpenia v sume 43,30 eur a to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré splátky sú
splatné vždy do 30. dňa v mesiaci na adrese žalobcu pod následkami straty výhody splátok počnúc
mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného sa náhrada trov konania

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 470,91 eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 5.10.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu č. A1838941 a dodatok nej a zmluvu
č. A6035249, v zmysle ktorých vypožičal žalovanému SIM kartu, ktorá mu umožňovala využívať

telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal mu mobilný telefón Sony Ericsson Elm za
akciovú cenu.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 58 eur s tým, že ustanovenie
dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné a
tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške škody
voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn. Sony

Ericsson Elm vo výške 119 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou
cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z. predstavuje škodu
žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón zacenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatkov zaviazala používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku

plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne
mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola vedomá,

že telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho
dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu

náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaný spôsobil je
pri akciovej cene mobilného telefónu Sony Ericsson Elm 120 eur a predajnej cene 1 eur v sume 119
eur. Žalovaný riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb v sume 351,91 eur vyfakturovaných v
období máj 2012 až júl 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 20.09.2012 oznámil žalovanému
sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné zariadenia a vyzval ho

na ich úhradu v dodatočnej lehote. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to
počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku,
t. j. od 5.10.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené služby vo
výške 351,91 eur aj nárok na zaplatenie sumy 119 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje vo
výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti

prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponecháva
na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

Žalovaný so žalobou súhlasil a požiadal o možnosť úhrady dlhu v splátkach.

Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že medzi účastníkmi konania sa jedná o
vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom výška zmluvnej pokuty, ktorú si žalobca uplatňuje v zmysle

dodatku k zmluve o pripojení, je nezmenená, a to bez ohľadu na skutočnosť, aký čas zostáva do
konca doby viazanosti. Uvedená zmluvná podmienka takto poškodzuje spotrebiteľa a neprimeranosť
sankcie sa prejavuje osobitne v spojení s časovým aspektom, je teda podmienkou neprijateľnou,
absolútne neplatnou pre nerovnováhu v právach a povinnostiach, keď je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Žaloba je nedôvodná v časti nároku žalobcu na zaplatenie náhrady škody vo výške 119 eur,

ktorú žalobca vymáha na základe ustanovení o zmluvnej pokute. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu
v časti týkajúcej sa nároku na náhradu škody v sume 119 eur zamietnuť. Nárok na náhradu škody by
si mal žalobca uplatňovať samostatnou žalobou o náhradu škody bez toho, aby sa pritom odvolával na
absolútne neplatné zmluvné dojednania.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, vyjadrením

vedľajšieho účastníka, výpoveďou žalovaného a zistil nasledujúci stav:

Žalovaný uviedol, že je pravdou, že uzatvoril so žalobcom zmluvu, no potom po istom čase mu bol
odcudzený telefón, ktorý mu bol žalobcom poskytnutý za akciovú cenu 1 euro a potom aj prestal splácať
mesačné platby. Niekedy v tom čase, teda na jar 2012 mu ukradli mobilný telefón, krádež telefónu
nahlásil na polícií, no telefón sa už nikdy nenašiel. Čo sa týka žalovanej sumy túto by bol schopný a

ochotný zaplatiť v splátkach, v súčasnej dobe je poberateľom invalidného dôchodku v sume cca 150
eur s tým, že má zvereného do osobnej starostlivosti maloletého jeden a pol ročného syna, nakoľko
jeho matka je vo výkone trestu odňatia slobody, na tohto syna poberá aj rodičovský príspevok. Matkou
je poskytované len výživné v sume 27 eur a to len do času, kým bude pracovne zaradená vo výkone
trestu. Žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, vzhľadom na to by bol schopný zaplatiť dlh v splátkach po

30 eur mesačne, nakoľko so zabezpečovaním starostlivosti o syna má výdavky a to jednak na stravu,na hygienické potreby, najmä na plienky, ako aj na zdravotnú starostlivosť. Taktiež prispieva rodičom na
stravu a na inkaso, nakoľko oni uhrádzajú poplatky za elektrinu aj za vodu.

Zo zmluvy o pripojení č. A6035249 zo dňa 13.12.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania

vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu.
Predmetom zmluvy bol účastnícky program Paušál pre blízkeho bez telefónu. Neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb
prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné
podmienky“ ).

Žalobca a žalovaný v rovnakom postavení uzavreli zmluvu o pripojení aj dňa 12.4.2005 č. A1838941,

na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá SIM karta a bol dojednaný účastnícky program Paušál
60. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky spoločnosti Orange Slovensko, a.s. na
poskytovania verejnej telefónnej služby, pričom v zmysle čl. 18 Všeobecných podmienok tieto v plnom
rozsahu nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky.

Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,

ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia
ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 20.9.2012 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 5/2012 - 7/2012 v sume
351,91 eur. Na základe dodatku k zmluve ho vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške 119
eur.Pohľadávkuhovyzvaluhradiťstým,žeakpohľadávkanebudepripísanánaúčetspoločnostiOrange

Slovensko, a.s. najneskôr do 4.10.2012, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená dlžnú sumu
vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange Slovensko,
a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Žalovaný si
prevzal písomnosť dňa 25.9.2012, no na pokonávku nereagoval žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúry a to faktúru

č. 5164465965 zo dňa 22.05.2012 na sumu 1 eur, splatnou dňa 5.6.2012, faktúru č. 5164350621 zo
dňa 22.5.2012 na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 5.6.2012, faktúru č. 5164396937 zo dňa 22.5.2012 na
sumu 259,48 eur, splatnú dňa 5.6.2012, faktúru č. 5167793256 zo dňa 22.6.2012 splatnú dňa 6.7.2012,
faktúru č. 5167931370 zo dňa 22.6.2012 na sumu 45,50 eur splatnú dňa 6.7.2012, faktúru č. 517313564
zo dňa 22.7.2012 na sumu 1,33 eur splatnú dňa 16.7.2012, faktúru č. 5171387052 na sumu 4,09 eur

zo dňa 22.7.2012 splatnú dňa 16.7.2012 a faktúru č. 5171249066 na sumu 24,28 eur zo dňa 22.7.2012
splatnú dňa 16.7.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená
odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné
vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej
dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a

podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s
ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním

do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním
mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A1838941 predmetom tohto dodatku je dohoda
strán o predaji koncového telekomunikačného zariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z
jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej
len „kúpna cena“ ) 1 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku cenu koncového telekomunikačného
zariadenia vo výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluvám o pripojení uzavretým medzi žalobcom a žalovaným v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,

jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na
skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške 58 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samotným
porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie

je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje
povinnosti, ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové
telekomunikačné zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku
koncovému telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky

podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade
s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v

zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v
článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo

spotrebiteľskej ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny
poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov, tarifikácie v minútach, sekundách alebo iného ocenenia poskytovania služby.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok
z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších

predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné
podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za

poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo

dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a

zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 23a ods. 1, ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy o pripojení č. A1838941 spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľaObčianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým
znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného

predpisu, sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu ( § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov ).

Predmetný právny vzťah medzi účastníkmi konania založený jednak zmluvou č. A1838941 zo dňa
12.4.2005 a k nej uzavretého dodatku zo dňa 13.12.2011 ako aj na základe zmluvy č. A6035249 súd
posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ, nakoľko ide o zmluvu, ktorú
uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy s dodatkom, ako aj

Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvy o pripojení,
na základe čoho boli žalovanému poskytované dohodnuté služby, no tento sumy za tieto služby tak ako
mu boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradil. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že
nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby v sume 341,29 eur je opodstatnený, preto žalobe

v tejto časti vyhovel, teda jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatkov
za upomienku a poplatkov za odpojenie, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých služieb
a ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorý mu žalobca v
pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok

z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
a to vo výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanému na plnenie
v pokuse o pokonávku.

Žalobca si v rámci sumy za poskytnuté služby uplatňoval aj nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za
upomienku tak ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 5164350621 a č. 5171316564, na

ktorých faktúrach bolo uvedené, že táto obsahuje poplatok za vybranú službu, ktorá nie je účtovaná
vo faktúrach za telekomunikačné služby s odkazom na vybranú telekomunikačnú službu - upomienka
za neevidovanie úhrad faktúr po dátume splatnosti. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných
podmienokupomienkysapovažujúzaoznámenédňomodoslaniasprávyspoločnostiOrangeSlovensko
do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným

elektronickým spôsobom ( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti
Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na
ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené

s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky
(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má

potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti
žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje
povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady

spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanej doručená SMS správou, pričom
žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena
SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur,
teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd
považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právacha povinnostiach strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného
bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Ďalším nárokom tvoriacim žalovanú sumu z titulu poskytovaných služieb je suma predstavujúca

poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil vo faktúre č. 5171387052
a 5171249066 v sume po 3,98 eur. Tu súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a žalovaným bol
dojednaný aj poplatok za aktiváciu a to v dodatku k zmluve pod bodom 1.5, podľa ktorého predmetom
dodatku bola dohoda strán, že účastník je povinný uhradiť podniku poplatok za aktiváciu SIM karty
vo výške s DPH 8 eur. V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok „pripojenie SIM karty“ je

technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka, ktorým sa umožní prístup
k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie služieb. „Deaktivácia SIM
karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko, ktorým
sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že odpojenie znamená opak
aktivácie, teda účastníkovi už nie je umožnený prístup k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá v
ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol

povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb jej už nebude dodávať služby, dokonca akoby sa
jednaloosankciuzato,žepreposkytovateľaužvrámcijehoobchodnejstratégieniejezaujímaváapreto
je potrebné ju ešte v čo najväčšej miere sankcionovať a to keď berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť,
že poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu medzi poskytovateľom a účastníkom a platil
sa len raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1 Všeobecných podmienok uzavretá na dobu

neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných podmienok služba je elektronická komunikačná
služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej
komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem komunikácie. Zaplatením poplatku za odpojenie
žalovanej ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak deaktiváciou jej bol
znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie

na škodu spotrebiteľa zakladá nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán a
nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 341,29 eur
predstavujúcej rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 351,91
eur a sumou 2,66 eur predstavujúcej poplatky za upomienku a sumou 7,96 eur predstavujúcou poplatky

za odpojenie spolu s úrokom z omeškania ako uviedol vyššie.

Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 119 eur titulom
náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaného koncového
telekomunikačného zariadenia a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak

ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa
§ 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik

škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho,
kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,
pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného

a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/197 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou telekomunikačného zriadenia a jeho
akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku

a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v
predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie
§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň

predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného
zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku
predať žalovanému ako účastníkovi telekomunikačné zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka

vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel

získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou telekomunikačného zariadenia, tak nie
je následkom protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a
žalovanou. Je neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do
zmluvného vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia
o predaji telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže

žalobca obdržal dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že
k protiprávnemu zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden
z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 119 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy
dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada

výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Žalobca mal úspech v časti o zaplatenie sumy

341,29 eur, čo predstavuje úspech žalobcu 72% a neúspech v časti, v ktorej súd žalobu zamietol , čo
predstavuje 28% a súčasne úspech žalovaného. Takto po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu
žalobcu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v pomere 44%, na zaplatenie ktorých zaviazal
súd žalovaného.

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len. „cit.

vyhl.“ ) predstavuje sumu 33,20 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkony právnej služby po 33,20 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia a návrh na vydanie platobného
rozkazu) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 66,40 eur, režijný paušál a to 2 krát za
úkon v roku 2014 po 7,81 eur ( vo výške uplatnenej právnym zástupcom žalobcu ) podľa § 16 ods. 3

cit. vyhl., spolu v sume 82,02 a 20% DPH v zmysle § 18 ods. 3 vyhl. v sume 16,40 eur, teda spolu trovy
právneho zastúpenia v sume 98,42 eur.

Ako súd uviedol vyššie,žalobcovi vznikol nároknanáhradutrovkonaniavpomere44%,preto zaviazal
žalovaného na zaplatenie trov právneho zastúpenia v sume 43,30 eur

( 44% zo sumy 98,42 eur ) a iných trov konania pozostávajúcich z poplatku z návrhu na začatie

konania, pričom žalobca uhradil poplatok v sume 28 eur a preto mu vznikol nárok na náhradu trov v
sume 12,32 eur ( 44% zo sumy 28 eur ).

Čo sa týka vedľajšieho účastníka, ktorý vystupoval na strane žalovaného, jeho nárok na náhradu trov
konania sa odvíja od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje, pričom
súd rozhodol, že žalovaná je povinná nahradiť trovy konania, ako účastníčka, ktorá mala veci menší

úspech a teda vedľajšiemu účastníkovi nárok na náhradu trov nevznikol.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného povolil súd v súlade s ust. § 160 ods.
3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať
aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia, zaplatiť žalovanému sumu, na zaplatenie ktorej bol

zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.