Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 7, 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13C/180/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215410
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6711215410.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Lehotským v právnej veci navrhovateľky:

O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX XX A., občianka SR, zast. Vlastou Stojkovou, rod. D.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XX, A., proti odporcovi: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX/X,
XXX XX A., občan SR, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 5400,-- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 5400,-- € v lehote do 30 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd navrhovateľke náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Zvolen súdny poplatok za podaný návrh vo
výške 324,- € v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 13C 180/2011-86 zo dňa 11.10.2012 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľke sumu 5400,-- € do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku titulom bezdôvodného
obohatenia za užívanie nehnuteľností, ktoré navrhovateľke spoluvlastnícky patria, a to za obdobie od
01.11.2009 až do 31.10.2011. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že právo spoluvlastníka
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu

podielu je dané zákonom a vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t. j. z
práva spoluvlastníka podieľať sa na užívaní spoločnej veci v miere zodpovedajúcej jeho podielu. Ak
ale neumožňujú existujúce pomery niektorému spoluvlastníkovi plnú realizáciu tohto práva, prislúcha
mu za to zodpovedajúca náhrada. Okresný súd mal za to, že uvedená náhrada je plnením bez
právneho dôvodu, jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorej dôsledkom je
povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením bez právneho titulu nadobudnuté. Súd skonštatoval, že v
prípade, že spoluvlastník neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcemu jeho spoluvlastníckemu

podielu bez toho, že by medzi ním a druhým spoluvlastníkom alebo ostatnými spoluvlastníkmi bola
uzatvorená nájomná alebo iná zmluva, spočíva obohatenie druhého spoluvlastníka, v tomto prípade
odporcu, v užívaní väčšieho rozsahu predmetu spoluvlastníctva bez platenia náhrady za užívanie
tohto podielu. Vzhľadom na vyššie uvedený právny záver okresný súd uzavrel, že odporcovi vzniklo
bezdôvodné obohatenie predstavujúce trojštvrtinový podiel z nehnuteľnosti navrhovateľky, čo za
dobu od 01.11.2009 do 31.10.2011 predstavuje sumu 5400 €, keď pri výške bezdôvodného obohatenia
získaného odporcom vychádzal zo správy realitnej kancelárie MAXREAL s.r.o. Študentská 14, Zvolen.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie v zákonnej 15 dňovej lehote odporca.Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 16Co 80/2013-110 rozsudok okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že v odôvodnení svojho uznesenia okrem iného uviedol, že ak
sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi

za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah
z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok,
ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123
Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného

obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno
preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon v prípade práva
podielového spoluvlastníka na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom
jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného
obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými
spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez

právnehodôvodu,atedaomajetkovýprospechzískanýbezprávnehodôvodu,aniomajetkovýprospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,
prípadne získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/99,
4Cdo 298/2008). Vo svojom odôvodnení Krajský súd v Banskej Bystrici ďalej k veci uviedol, že v
prejednávanej veci je nesporné, že účastníci v rozhodujúcom čase boli podielovými spoluvlastníkmi

dotknutej nehnuteľnosti, ako aj to, že nehnuteľnosť užíval odporca a že tento náhradu vo forme
peňažného plnenia navrhovateľke neposkytol. Navrhovateľka sa preto domáhala peňažného plnenia
voči odporcovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, uplatnila
teda právo, ktoré vyplýva z podielového spoluvlastníctva a ktoré sa opiera o ustanovenie § 137 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Súd v ďalšom konaní postupoval v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku a vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s prednesom zástupkyne navrhovateľky,
výsluchom odporcu, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 7C 28/2011,
oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Zvolen 16D 645/2007, ako aj oboznámením sa s

ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súdzprednesunavrhovateľkyzistil,žesapridržiavapísomnepodaného návrhu,akoajkvýpovedisvojej
zástupkyne K veci uviedla, že je spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností na základe darovacej
zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi ňou a jej matkou, ktorá ju zastupuje v tomto konaní. K veci ďalej

uviedla, že v čase, ktorý je zahrnutý v návrhu, t. z. od novembra 2009 do októbra 2011, žiadnou formou
neužívala predmetné nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania. K veci ďalej uviedla, že všetky
veci ohľadne týchto nehnuteľností vybavovala v jej mene jej matka Vlasta Stojková. Na záver k veci
uviedla, že chce poukázať na samotné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, kde podľa jej
názoru súd uznal, že majú nárok na sumu, ktorá je predmetom tohto konania, avšak na základe iného

paragrafu a ona sa toho pridržiava.

Súd z prednesu zástupkyne navrhovateľky Vlasty Stojkovej zistil, že čo sa týka rodinného domu
vedeného na LV č. XXX, k. ú. A., súp. č. XXX v obci A., postaveného na pozemku parc. č. XXXX, tak ide
o rodičovský dom, ktorého pôvodnou vlastníčkou vo výške 3/4 bola zástupkyňa navrhovateľky, avšak

svoj podiel na predmetnom rodičovskom dome darovala svojej dcére, t. j. navrhovateľke. K uzavretiu
darovacejzmluvydošlovr.2009.Zástupkyňanavrhovateľkykveciuviedla,žeodporcasosvojourodinou
užíva predmetný dom približne 20 rokov. Čo sa týka navrhovateľky, tak táto predmetnú nehnuteľnosť
nemôže užívať. K veci ďalej uviedla, že navrhovateľka sa pokúšala s odporcom dohodnúť, písala mu
aj listy, avšak on na žiadne listy nereagoval. Z toho dôvodu boli nútení podať takýto návrh. Týmto

návrhom sa teda domáhali vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetnej nehnuteľnosti, a
to za podiel navrhovateľky vo výške 3/4 k celku s tým, že urobili dopyt na realitnú kanceláriu, ktorá im
oznámila, že podobné domy s obdobnou špecifikáciou sa prenajímajú za cca 300 € bez energií. Z tohto
dôvodu požadovali 3/4 z tohto nájmu, a to vo výške 225 € mesačne za obdobie od 01.11.2009 až do
31.10.2011.Domáhalisatedavydania-zaplateniabezdôvodnéhoobohateniaza24mesiacovvcelkovej

výške 5400 €. K veci uviedla, že navrhovateľka bola nútená podať takýto návrh, nakoľko predmetný
rodinnýdomnemôžežiadnymspôsobomužívaťanemalainúmožnosť.Zástupkyňanavrhovateľky ďalej
k veci uviedla, že navrhovateľka od novembra 2009 do októbra 2011 predmetné nehnuteľnosti žiadnymspôsobom neužívala, nakoľko odporca býva v predmetných nehnuteľnostiach so svojou rodinou a on ju
tam nepustí. K veci ďalej uviedla, že v prípade úspechu v spore si neuplatňujú žiadne trovy konania.

Súdzprednesuodporcuzistil,žetentožiadanávrhzamietnuťvcelom rozsahu,nakoľkosnímnesúhlasí.
K veci uviedol, že jeho rodičia začali stavať predmetný rodinný dom v r. 1970. Ďalej k veci uviedol,
že nesúhlasí ani s výškou nájmu tak, ako to požaduje navrhovateľka. Predmetný rodinný dom užíva
on, nakoľko si ho staval sám pre seba. Do rodinného domu, ktorý je predmetom tohto konania, sa
nasťahoval v r. 1970 s tým, že do tohto rodinného domu sa nasťahovali aj jeho rodičia a nasťahovala sa

do neho aj jeho sestra Vlasta Stojková, rod. D., t. z. zástupkyňa navrhovateľky. V predmetnom rodinnom
dome po rozvode manželstva jeho rodičov v r. 1988 ostal bývať sám s jeho otcom, nakoľko jeho matka
nežila s nimi v tomto rodinnom dome od r. 1978. On o tom, že jeho matka darovala predmetný podiel,
t. z. polovicu z tohto rodinného domu zástupkyni navrhovateľky nevedel a dozvedel sa to až v čase
priebehu dedičského konania po ich nebohom otcovi Š. D.. Odporca mal takú vedomosť, že vlastníkom
tohto rodinného domu je on a bližšie sa o to nikdy nezaujímal. K veci ďalej uviedol, že jeho otec bol

negramotný, nevedel čítať a písať, a teda on sa nezaujímal, že na kom je písaný predmetný rodinný dom.
Je pravda, že v období od novembra 2009 do októbra 2011 predmetné nehnuteľnosti navrhovateľka
neužívala, nakoľko podľa odporcu predmetné nehnuteľnosti patria jemu a podľa neho dohoda medzi
jeho rodičmi bola taká, že jemu bude tento rodinný dom, ktorý je predmetom tohto konania, patriť, a jeho
sestre, t. j. zástupkyni navrhovateľky, bude patriť ďalší rodinný dom, ktorý je postavený na otcovom

pozemku a v ktorom aj doteraz zástupkyňa navrhovateľky býva a tento bol prepísaný na zástupkyňu
navrhovateľky ešte v r. 2002. Ide avšak o iné nehnuteľnosti, ktoré nie sú predmetom tohto konania. Na
základe vyššie uvedeného žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Súd z výpisu z LV č. XXX, okres A., obec A., k. ú. A. zistil, že navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľnosti

v podiele 3/4 a odporca je vlastníkom nehnuteľnosti v podiele 1/4. Ide o parc. č. XXXX vo výmere
142 m2 zastavané plochy a nádvoria a o parc. č. XXXX vo výmere 324 m2 zastavané plochy a
nádvoria. Ďalej ide o stavby súp. č. XXX na parc. č. XXXX. Navrhovateľka sa stala vlastníčkou
predmetných nehnuteľností na základe darovacej zmluvy V 392/2009-638/2009 a odporca sa stal
vlastníkom predmetných nehnuteľností na základe dedičského konania 16D 645/2007.

Súd z osvedčenia o dedičstve č. k. 16D 645/2007 zo dňa 22.01.2009 zistil, že bolo prejednané dedičstvo
po poručiteľovi Š. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A., J. XXX/X, ktorý zomrel dňa
XX.XX.XXXX. Dedičmi po ňom boli C. I. - dcéra a C. D. - syn, osobne. Dedičstvo po poručiteľovi, a to
polovica rodinného domu súp. č. XXX v A., vrátane pozemku na parc. č. XXXX, XXXX v k. ú. A., Správy

katastra A., zapísané v LV na poručiteľa v jednej polovici, nadobudli C. I., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A., J. XXXX/XX - dcéra, v polovici a C. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., J. XXX/X - syn, v
polovici, t. j. obidvaja v pomere k celku v LV XXX v 1/4. Osvedčenie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť
07.02.2009.

Súd z darovacej zmluvy uzatvorenej dňa 30.04.2009 zistil, že v tejto darovacej zmluve vystupovala
ako darca Vlasta Stojková, rod. D., t. z. zástupkyňa navrhovateľky a navrhovateľka ako obdarovaná.
Predmetom tejto darovacej zmluvy boli nehnuteľnosti, a to:
- rodinný dom súp. č. XXX v obci A., postaveného na pozemku C-KN parc. č. XXXX,
- pozemku C-KN parc. č. XXXX - zast. plocha a nádvoria o výmere 142 m2, na ktorom je rodinný dom

súp. č. XXX postavený a
- pozemku C-KN parc. č. XXXX vedeného v častiach ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 162
m2 a zastavané plochy a nádvoria o výmere 162 m2,
a to v podiele 1/2 k celku a v podiele 1/4 k celku, t. j. celkom 3/4 k celku s tým, že tieto nehnuteľnosti
sú zapísané na darcu v podiele 1/2 k celku a v podiele 1/4 k celku na Správe katastra A. LV č. XXX pre

obec A., k. ú. A.. Správa katastra A. povolila vklad na základe tejto darovacej zmluvy dňa 19.06.2009
pod č. V 392/09.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C 28/2011-142 zo dňa 26.06.2013 zistil, že týmto
rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam zapísaným v LV č. XXX

katastra nehnuteľností okresu A., obce A., k. ú. A. parcely registra C č. XXXX zastavané plochy a
nádvoria o výmere 142 m2 a parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria, na ktorej je postavený rodinný
dom súp. č. XXX a parc. č. XXXX o výmere 324 m2 zastavaná plochy a nádvoria s tým, že nehnuteľnosti
boli prikázané do vlastníctva odporcu v 3/4. Odporcovi boli uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľkeO. I., t. j. navrhovateľke aj v konaní 13C 180/2011, sumu 41 850 € do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku. Predmetný rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť, nakoľko odporca voči nemu podal
odvolanie.

Súd zo znaleckého posudku (ZP), ktorý sa nachádza vo vyššie uvedenom spise zistil, že tento
vypracovala znalkyňa X.. O. D. pod č. 40/2012, pričom z tohto ZP vyplýva, že reálne rozdelenie
nehnuteľnosti na podiely vedené na LV č. XXX nie je možné. Nie je to možné ani pri zohľadnení STN
734301 z niekoľkých dôvodov. Všeobecná hodnota nehnuteľnosti predstavuje sumu 55 800 €.

Súd ďalej z rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 2T 65/2009, ktorý sa nachádzal v spise 7C 28/2011
zistil, že tento rozsudok je zo dňa 23.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.10.2009, pričom
obžalovaný C. D., t. j. odporca bol uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods.
1, ods. 2 Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona. Odsúdený bol
za to, že dňa 23.02.2008 v presne nezistenom čase okolo 15.00 h v rodinnom dome v A., na ulici J.

č. X fyzicky napadol Vlastu Stojkovú, t. j. zástupkyňu navrhovateľky, čím jej spôsobil zranenia, ktoré si
vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 96 dní.

Súd z oznámenia realitnej kancelárie Maxreal s.r.o., Študentská 14, 960 01 Zvolen zo dňa 24.03.2011
zistil, že k tomu dňu sa domy v uvedenej lokalite a s podobnou špecifikáciou a výmerou prenajímajú

za cca 300 € bez energií. Vrámci tohto potvrdenia realitnej kancelárie je podrobne opísaná predmetná
nehnuteľnosť.

Súd z listinného dôkazu označeného ako návrh na uzavretie zmluvy a žiadosť o vydanie bezdôvodného
obohatenia zistil, že navrhovateľka vyzývala týmto podaním zo dňa 22.08.2011 odporcu na vydanie

bezdôvodného obohatenia vo výške 225 € mesačne odo dňa 01.09.2009 za užívanie predmetnej
nehnuteľnosti, a to vo výške svojho podielu.

Súd ďalej zo správy realitnej kancelárie AKM Kapital, s.r.o., Sládkovičova 1, Zvolen zistil, že ich
realitná kancelária v rozhodnom období nesprostredkovala prenájom nehnuteľností, ktorý by vyhovoval

podmienkam žiadosti súdu. Z tohto dôvodu sa nemohli vyjadriť k reálnej trhovej cene nájmu.

SúdzoznámeniarealitnejkancelárieKrásnebývanie,s.r.o.,Záhonok1195/17,Zvolenzistil,ženadanom
lokálnom trhu nie je evidovaný žiadny dopyt alebo ponuka nájmov rodinných domov. Vychádzajú preto
pri určovaní hodnoty nájmu z cien za nájom troj a štvor izbových bytov v Detve, resp. vo Zvolene, a tú

stanovili odhadom na 400 € s energiami za mesiac.

Súd z oznámenia realitnej kancelárie REALSK s.r.o., Kozáčeka 6, Zvolen zistil, že neevidujú v ich
portfóliu, ani v minulosti neevidovali podobnú nehnuteľnosť, a preto nie je možné vykalkulovať súdom
požadované údaje na odbornej úrovni.

Súd z oznámenia realitnej kancelárie Pekné reality, s.r.o., Školská 417/19, Zvolenská Slatina zistil, že
realitná kancelária vznikla k 07.02.2012 a v období, ku ktorému sa vzťahuje uvedená výzva, spoločnosť
Pekné reality, s.r.o. nepôsobila na trhu s nehnuteľnosťami, a preto nemôžu dať písomné stanovisko k
reálnej trhovej cene nájmu rodinného domu.

Pozákonnompoučenípodľa§120ods.4O.s.p.,navrhovateľka,anizástupkyňanavrhovateľky nežiadali
vo veci doplniť dokazovanie. Odporca žiadal doplniť dokazovanie výsluchom svedkov: S. V., bytom A.,
J. Č.. XXXX/X, S. D., bytom A., J. XX/X a A. V.H., D. A., Š. XX/XX s tým, že títo svedkovia mali byť
vypočutí k tomu, že zástupkyňa navrhovateľky má kde bývať a že pre ňu rodičia postavili dom.

Občiansky súdny poriadok ukladá účastníkom konania povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Súd ale rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov
na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na
vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy

vecou súdu a nie účastníkov konania.Podľa názoru súdu návrh na doplnenie dokazovania zo strany odporcu ohľadne vypočutia vyššie
označených svedkov nebolo potrebné vykonať vzhľadom na doteraz vykonané dokazovanie, a preto
súd návrh na doplnenie dokazovania zamietol a vyhlásil dokazovanie za skončené.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda
nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva
je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve
aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka vo vzťahu k

spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený
spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu. V prípade, že spoluvlastníkovi
nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo
na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu potom
korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému

z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi podielovými spoluvlastníkmi
nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z nich ju užívajú, nie je možné dospieť k
záveru,ževecjeužívanábezprávnehodôvodu.Právnymdôvodomnaužívanievecijeajvtomtoprípade
ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadrujúci mieru účasti spoluvlastníka na právach a
povinnostiach k spoločnej veci nie je totiž podiel na veci reálne vymedzený, ale je len podielom ideálnym.

V rámci neho nie je možné preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne
podiel druhého spoluvlastníka, resp. podiely ostatných spoluvlastníkov. Spoluvlastnícky podiel je mierou
účasti na vzťahu k spoločnej veci, i pokiaľ ide o užívanie veci, preto tam, kde spoluvlastníkovi nie je
zaistené užívanie veci v spoluvlastníctve v rozsahu určenom jeho podielom, má nárok na poskytnutie
tomu zodpovedajúcej náhrady formou peňažného plnenia. Teda ak sa podielový spoluvlastník domáha

náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v
rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne
upravený v Občianskom zákonník, konkrétne v ustanovení § 137 ods. 1 v spojení s § 123, podľa ktorého
vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody
a úžitky a nakladať s ním. V posudzovanom prípade preto na nárok navrhovateľky voči odporcovi bolo

potrebné aplikovať ustanovenie § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho
zákonníka.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je dôvodný,
nakoľko z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že v rozhodujúcom čase boli účastníci konania

podielovými spoluvlastníkmi dotknutej nehnuteľnosti, ako aj to, že nehnuteľnosť užíval odporca a že
tento náhradu vo forme peňažného plnenia navrhovateľke neposkytol, a preto navrhovateľka má nárok
na náhradu vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužívala spoločnú
vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu.

Súdmalzapreukázané,ženavrhovateľkanemohlaužívaťpredmetnénehnuteľnostivžalovanomobdobí
od 01.11.2009 do 31.10.2011. Pretože výšku nájomného za užívanie nehnuteľností nebolo možné pri
neexistencii trhu s bytmi a s prenájmom nehnuteľností objektívne zistiť, okresný súd určil výšku náhrady
formou peňažného vyrovnania podľa § 136 O.s.p. vychádzajúc pri tom zo správy realitnej kancelárie
MAXREAL s.r.o. Študentská 14, Zvolen z č. l. 4 spisu, podľa ktorej by výška nájmu podľa popisu

rodinného domu v uvedenej lokalite a s podobnou špecifikáciou a výmerou predstavovala sumu 300 €
bez energií. Na základe toho uzatvoril súd, že navrhovateľka má nárok na náhradu vo forme peňažného
plnenia vo výške 225 € mesačne, čo predstavuje 3/4 podiel navrhovateľky, čo za dobu od 01.11.2009
do 31.10.2011, t. z. za 24 mesiacov, predstavuje 24 x 225 € priznanú sumu 5400 € s tým, že súdvychádzal z toho, že veľkosť náhrady vo forme peňažného plnenia podľa súdu predstavuje obvyklú
úhradu nájomného za užívanie obdobných nehnuteľností.

Súd na základe vyššie uvedeného návrhu navrhovateľky vyhovel a zaviazal odporcu na zaplatenie
finančnej náhrady v celkovej výške 5400 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd zároveň rozhodoval aj o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a keďže navrhovateľka bola
v konaní úspešná, avšak žiadne trovy si neuplatnila, súd rozhodol tak, že navrhovateľke náhradu trov

konania nepriznal.

Zároveň súd aplikoval zákonné ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch, a keďže
navrhovateľka bola oslobodená od platenia súdneho poplatku a odporca v konaní nebol úspešný, súd
ho zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh vo výške 324,-- € v lehote do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

10. bol odvolacím súdom schválený zmier,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa,
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).