Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 31, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/84/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308205919
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8308205919.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: D. H., Y.

U. XXX, práv. zast. JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, AK Floriánova 1, Prešov, proti odporkyni:
D.. G. U., Y. L., S.. X. D. XX, práv. zast. JUDr. Jánom Kavuličom, AK ul. 26. novembra 1510/3, Humenné,
o náhradu bolestného a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s prísl, takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Náhradu trov konania odporkyni n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 305,68 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 22.05.2008 navrhovateľka podala na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zaviazať odporkyňu k
zaplateniu sumy 345 480,- Sk predstavujúcej 50 %-né zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia priznaného bodovým ohodnotením uvedeným v lekárskom posudku zo dňa 23.10.2006.
Uplatnený nárok odôvodnila poškodením svojho zdravia v dôsledku perforácie hrubého čreva, ktoré
u nej nastalo po jeho kolonoskopickom vyšetrení dňa 03.02.2005 v gastroenterologickej ambulancii
odporkyne ako súkromnej lekárky. Následne musela absolvovať tri operačné zákroky - koncovú stómiu,

t.j. vývod hrubého čreva z brušnej dutiny, ďalej kolostómiu, t.j. vývod hrubého čreva, a napokon
resekciu kolostómie s anastomózou a deliberáciou tenkého čreva. Všetky tri operačné zákroky boli
podľa navrhovateľky vykonané v priamej súvislosti s perforáciou hrubého čreva. Dňa 23.10.2006 bol
vyhotovený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia s bodovým hodnotením položkou 314 v počte
1600 bodov a položkou 310 v počte 500 bodov, ako aj posudok o bolestnom s celkovým bodovým
hodnotením 430 bodov. V dôsledku poškodenia zdravia má navrhovateľka trvalé následky a príslušným
úradompráce,sociálnychvecíarodinybolazaradenádňa22.08.2007medziťažkozdravotnepostihnuté

osoby s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z uvedených dôvodov považuje svoj prípad za hodný osobitného
zreteľa, pri ktorom môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia najviac o 50 % v
zmysle ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože
odporkyňa s jej návrhom mimosúdnej dohody nesúhlasila a odmietla ho. V priebehu konania požiadala
navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne podaním zo dňa 09.01.2009 o úpravu petitu
návrhu tak, že odporkyňa je povinná navrhovateľke zaplatiť aj sumu 60 438,- Sk z titulu bolestného,
pretože v roku 2008 podstúpila ďalší operačný zákrok, pričom lekársky posudok stanovil bolestné vo

výške 150 bodov. Súd uznesením zo dňa 27.03.2012 požadovanú zmenu návrhu pripustil.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu dňa 07.01.2009 tak,
že nárok navrhovateľky neuznáva, pretože ho považuje za neopodstatnený. Nie je pravdou, žekolonoskopické vyšetrenie vykonala neodborným spôsobom, ani že porušila zákon o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti. K perforácii hrubého čreva došlo najmä pre dlhodobé zdravotné problémy
navrhovateľky, kvôli ktorým bola niekoľko rokov liečená. Vzhľadom na stav, v akom sa navrhovateľka

v inkriminovanom čase nachádzala, by perforáciu spôsobilo aj vyšetrenie najlepším odborníkom či
špecialistom. Jej uplatnený nárok nie je prípadom hodným osobitného zreteľa. Poškodenie zdravia
a z toho vyplývajúce nároky boli uspokojené v dostatočnom rozsahu a spravodlivo prostredníctvom
poisťovne Allianz z titulu zmluvného poistenia zodpovednosti odporkyne v celkovej výške viac ako 1 100
000,- Sk. Návrh navrhovateľky žiadala zamietnuť.

V danej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 16.11.2012 tak, že návrh navrhovateľky zamietol, náhradu
trov konania odporkyni nepriznal a navrhovateľku zaviazal k povinnosti zaplatiť trovy štátu.

Po odvolaní navrhovateľky Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením č.k. XCo/XX/XXXX-XXX dňa
25.10.2013 tak, že rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Svoje

rozhodnutie zdôvodnil nesprávnym právnym výkladom ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka
a nevysporiadaním sa so skutočnosťami a dôvodmi už uskutočneného plnenia za bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia, teda nesprávnym právnym posúdením veci. V ďalšom konaní nariadil súdu
prvého stupňa znovu posúdiť zodpovednosť odporkyne podľa ustanovenia § 421a OZ so zdôraznením,
že posúdenie povahy prístroja nie je otázkou znaleckou, ale právnym posúdením, ktoré náleží súdu.

Následne má prvostupňový súd vyhodnotiť, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce
zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Napokon odvolací súd nariadil súdu rozhodnúť o návrhu
vedľajšieho účastníka, ktorý namietal svoj vstup do konania.

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.) je súd prvého stupňa viazaný právnym

názorom odvolacieho súdu.

Uznesením zo dňa 19.02.2014 súd pripustil vedľajšie účastníctvo Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. na
strane odporkyne. Proti uzneseniu Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. podala odvolanie, ktoré odvolací
súd vyhodnotil a svojím uznesením XXCo/XX/XXXX z 29.05.2014 toto uznesenie zrušil s tým, že v

ďalšom konaní bude súd prvého stupňa pokračovať s navrhovateľkou a odporkyňou.

Prvostupňový súd po vrátení veci Krajským súdom Prešov vyžiadal od zástupcov účastníkov ich
vyjadrenia s vyhodnotením skutkového stavu.

Navrhovateľka dňa 08.10.2014 doručila súdu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že aj podľa názoru
odvolacieho súdu sa v prejednávanej veci jedná o objektívnu zodpovednosť v zmysle § 421a OZ, ktorej
sa ten, kto poškodenie zdravia spôsobil, nemôže zbaviť. Zákonnými predpokladmi tejto zodpovednosti
je vznik škody, jej pôvod v povahe prístroja alebo inej veci použitej pri plnení záväzku a príčinná súvislosť
medzi nimi, pričom prístrojom alebo vecou je akýkoľvek hmotný predmet, ktorý bol pri plnení záväzku

použitý. Naďalej trvala na pôvodnom nároku, teda na 50 %-nom zvýšení sťaženia spoločenského
uplatneniaanáhradebolestnéhovovýške2006,17eursúrokomzomeškania,atozrovnakýchdôvodov,
aké uviedla v doterajšom priebehu konania.

Odporkyňa doručila súdu svoje vyjadrenie dňa 01.10.2014. V ňom poukázala na to, že odvolací súd

nevyslovil taký právny názor, ktorým by mal byť prvostupňový súd viazaný. Aktuálne je navrhovateľka
toho názoru, že zodpovednosť odporkyne treba jednoznačne a výhradne posudzovať podľa § 421a OZ.
Uplatnenie tejto zodpovednosti je podmienené existenciou troch zákonných predpokladov, ktorými sú
okolnosti majúce pôvod v povahe použitého prístroja (veci), škoda a príčinná súvislosť medzi škodou
a okolnosťami. Pokiaľ navrhovateľka tvrdí, že kolonoskopický prístroj pri zavádzaní do konečníka je

spôsobilý svojou povahou spôsobiť perforáciu čreva, mala špecifikovať, aké okolnosti alebo aká povaha
použitého prístroja boli spôsobilé privodiť škodu pri kolonoskopickom vyšetrení. Navrhovateľka tak
ani urobiť nemohla, pretože také okolnosti ani neexistovali. Pokiaľ nie sú splnené všetky tri zákonné
predpoklady, musí byť prípadná zodpovednosť posudzovaná len podľa všeobecných ustanovení o
náhrade škody upravených v § 420 OZ. V súdenom prípade navrhovateľka nepreukázala, netvrdila

a ani len neoznačila, akú má použitý kolonoskopický prístroj osobitnú vlastnosť alebo osobitnú
povahu, ktorá by bola vyvolávajúcim činiteľom poškodenia jej zdravia, a teda čo tvorí zákonom
predpokladanú osobitnú povahu, ktorej existenciou je podmienená aplikácia ustanovenia § 421a OZ.
Kolonoskopický prístroj nemá žiadnu osobitnú povahu - nereže, nepáli, nepichá, nie je ani ostrý, aninič nevyžaruje, ani nič nevylučuje, ani sa sám nepohybuje. Preto nie je a nemôže byť posudzovaná
zodpovednosť odporkyne podľa ust. § 421a OZ. Zástupca odporkyne odmieta aj zodpovednosť
odporkyne podľa § 420 OZ, pretože pred súdom nebolo preukázané naplnenie dvoch predpokladov tejto

zodpovednosti, a to zavinenia a protiprávneho úkonu. Pokiaľ aj bolo zmluvným partnerom odporkyne
poskytnuté plnenie ako odškodnenie bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia, toto bolo vykonané
z titulu poistenia zodpovednosti odporkyne za prípadné škody vzniknuté z jej praxe, ale nie je
potvrdením či uznaním jej zavineného protiprávneho konania. Plnenie poisťovne nie je podmienené
existenciou zavineného protiprávneho konania poistenca. Zvýšenie náhrady nad zákonom stanovený

limit je prípustné len v celkom výnimočných prípadoch hodných osobitného zreteľa, kedy možnosti
poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené alebo úplne stratené v porovnaní s mimoriadnou úrovňou
jeho kultúrnych, športových či iných aktivít z doby pred vznikom škody. Takéto aktivity navrhovateľka
pred kolonoskopickým vyšetrením nemala. Druhá časť nároku navrhovateľky na bolestné za 150 bodov
podľa posudku MUDr. Y. je neopodstatnená, pretože uvedená operácia nijako nesúvisela s perforáciou
hrubého čreva, čo potvrdili aj dvaja znalci. Odporkyňa trvá na zamietnutí návrhu v celom rozsahu.

Súd po zrušení rozsudku zo dňa 16.11.2012 pre účely nového rozhodovania vo veci prevzal závery
doposiaľ vykonaného dokazovania, ktoré nebolo odvolacím súdom nijako spochybnené. Jedná sa o
listinné dôkazy, výsluchy navrhovateľky, odporkyne, zástupcov účastníkov, výsluchy svedkov, poisťovne
Allianz, znalecké posudky, písomné vyjadrenia účastníkov konania a výsluch znalca.

Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. uviedla, že s odporkyňou MUDr. G. U. uzavrela dňa 15.11.1999
poistnú zmluvu č. 330 000 454 s účinnosťou od 01.01.2000, ktorej predmetom bolo poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti s poistnou
sumou 1 000 000,- Sk. Z poistnej udalosti zo dňa 03.02.2005, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia

navrhovateľky D. H., a ktorú oznámila poistená odporkyňa, bola navrhovateľke poukázaná náhrada
škody v celkovej sume 1 000 000,- Sk, ktorá predstavuje maximálnu možnú výšku poistného plnenia.
Tátosumapozostávalaznáhradyzabolesťvovýške136100,-Sk,znáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia vo výške 725 510,- Sk a z čiastočnej náhrady ušlého zisku vo výške 138 390,- Sk.

Dňa 23.10.2006 MUDr. I. C. ohodnotil bolestné u navrhovateľky v dôsledku inštrumentálneho vyšetrenia
hrubého čreva dňa 03.02.2005 celkovým počtom bodov 430, čo predstavuje zvýšenie základného počtu
bodov 215 na dvojnásobok s ohľadom na to, že pacientka sa podrobila trom operáciám. Sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotil základným počtom bodov 1050, ktorým bol po zdvojnásobení
stanovený celkový počet bodov na 2100.

Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v L. č. 07/43670 zo dňa 22.08.2007 je
navrhovateľka považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol jej vydaný preukaz
občana s ťažkým zdravotným postihnutím s platnosťou bez časového obmedzenia.

Navrhovateľka dňa 23.01.2008 predložila odporkyni návrh na uzavretie dohody v zmysle § 6 ods. 1
zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom ju vyzvala na
finančné vyrovnanie z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % priznaného bodového
ohodnotenia lekárskym posudkom vypracovaným dňa 23.10.2006 vo výške 2 100 bodov, ktoré vyčíslila
sumou 345 480,- Sk. Dňa 12.02.2008 urgovala zaujatie stanoviska zo strany odporkyne.

Podľa lekárskeho posudku prof. MUDr. G. Y., CSc. zo 14.04.2008 z dôvodu ďalšej operácie
navrhovateľky bolo stanovené bolestné vo výške 150 bodov, a to po zdvojnásobení základného počtu
75 bodov. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka dňa 14.01.2009 požiadala súd o zmenu petitu svojho
návrhu a žiadala, aby jej bolo priznané bolestné vo výške 60 438,- Sk, pretože hodnota jedného bodu

pri určovaní výšky náhrady bolestného na rok 2008 je v zmysle Oznámenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. 186/2008 v sume 402,92 Sk.

Z Rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v L. č. HE/2009/36307 zo dňa 03.03.2009
vyplynulo, že navrhovateľke bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 29,88 eur. Z ďalšieho
Rozhodnutia úradu z toho istého dňa č. HE/2009/36308 bolo zistené, že navrhovateľka splnila nárok
na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou aleboopotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,61 eur. Obidva príspevky jej
boli priznané na základe Komplexného posudku z 09.02.2009.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.03.2009 poukázala na to, že navrhovateľka
nepredložila nijaký dôkaz o tom, že písomne požiadala poskytovateľa o nápravu, ak sa domnieva,
že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne. Túto povinnosť jej ukladá ust. § 17 zák. č.
576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti.Akposkytovateľžiadostinevyhoviealeboneinformuježiadateľa
bezodkladne o spôsobe jej vybavenia, ten má právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou o vykonanie dohľadu. Len úrad môže vysloviť záver, že zdravotná starostlivosť bola
poskytnutá nesprávne. Navrhovateľka takúto možnosť nevyužila. Odporkyňa poukázala na to, že
navrhovateľka prišla do ambulancie s dlhoročnými ťažkosťami, po brušnej gynekologickej operácii,
vo vyššom veku, s chabým brušným svalstvom, obezitou a občasnou inkontinenciou. K perforácii
došlo v rámci vydiferencovania bolesti, odporkyňa pristupovala k endoskopickému vyšetreniu plne
zodpovedne, bez násilia, za účelom vyriešenia jej problému. Endoskopické vyšetrenia sú spojené aj

s rizikom perforácie, zvlášť u navrhovateľky, ktorej zdravotný stav sa dlhodobo riešil a nezlepšoval.
Problémy s konečníkom navrhovateľka udávala od roku 1989 po gynekologickej operácii. Od roku
2000 je v jej zdravotnej dokumentácii zaznamenané zhoršovanie bolesti v konečníku, podbrušku s
vyžarovaním do kostrče a dolných končatín, problémy s udržaním moču a stolice. Boli jej opakovane
vykonané rektoskopické vyšetrenia dňa 29.06.2000, 18.05.2004 a 20.01.2005. Nie je pravdivé tvrdenie

navrhovateľky, že sa o ňu prestala starať okamihom vyšetrenia. Odporkyňa v ten istý deň bola po práci
v popoludňajších hodinách za službukonajúcim lekárom a operatérom MUDr. Y., ktorý ju vo večerných
hodinách oboznámil s operačným nálezom. To isté potvrdil na druhý deň aj primár chirurgického
oddelenia MUDr. C.. Odporkyni oznámil, že operácia bola náročná aj kvôli chabej brušnej stene a
bol nutný vývod čreva. Počas pobytu navrhovateľky na chirurgickom oddelení v L. bola odporkyňa v

styku s navrhovateľkou, personálom i rodinnými príslušníkmi, ktorým vysvetlila daný stav a zároveň
sa im ospravedlnila, čo bolo prijaté s pochopením, a to aj zo strany navrhovateľky. Tej sa odporkyňa
snažila pomôcť rôznymi prostriedkami - masťami, gázami, náplasťami, enterálnou výživou. Všetky
ďalšie hospitalizačné pobyty už iba riešili chabú brušnú stenu a zrasty v brušnej dutine vzniknuté
následkom gynekologickej operácie z roku 1989, ktoré sú príčinou dlhotrvajúcich ťažkostí navrhovateľky.

Odporkyňajepresvedčenáotom,žepríčinouperforáciehrubéhočrevaboliprávezrastyvdutinebrušnej.
Navrhovateľke bola vyplatená maximálna možná náhrada zo zmluvného poistenia odporkyne a ďalšie
jej nároky na zvýšenie náhrady sú neopodstatnené, aj s ohľadom na to, že nebola uznaná invalidnou.

Z písomného podania Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. zo dňa 04.02.2008 adresovaného právnemu

zástupcovi odporkyne bolo preukázané, že okrem maximálneho poistného plnenia v sume 1 000 000,-
Sk sa poškodenej poukážu aj úroky z omeškania v sume 56 838,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo
výške 40 400,- Sk.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení z 23.04.2009 uviedla, že svoj nárok opiera o ustanovenie

§ 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, v zmysle ktorého sa predpokladá
zavinenie škodcu, a teda nemusí byť úmyselné. Ide o subjektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej
odporkyňa zodpovedá za to, aby zákrok bol vykonaný „lege artis", teda v súlade so stavom súčasných
odborných poznatkov medicíny a biomedicínskych vied a zručností, pričom aj nedostatok potrebných
vedomostí, ktorými mal lekár pri zákroku disponovať, možno hodnotiť ako nevedomú nedbanlivosť.

Prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. jej bolo poskytnuté plnenie, a to namiesto
odporkyne vo výške maximálneho dohodnutého poistného plnenia na základe oznámenia odporkyne.
Toto plnenie vychádzalo z uznania zodpovednosti odporkyne ako poistenca za škodu, ktorú spôsobila
nesprávne poskytnutým lekárskym výkonom dňa 03.02.2005.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr.
Ľ. G. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Gastroenterológia. Znalec vypracoval znalecký
posudok č. 01/11 dňa 17.02.2011 a konštatoval, že odporkyňa pri inštrumentálnom kolonoskopickom
vyšetrení dňa 03.02.2005 u navrhovateľky dodržala postupy a predpisy na takéto vyšetrenie. Samotné
kolonoskopické vyšetrenie bolo indikované, pretože navrhovateľka udáva ťažkosti, bola riadne na toto

vyšetrenie pripravená, t.j. bola realizovaná príprava - vyčistenie hrubého čreva. Odporkyňa využila
všetky dostupné poznatky a existujúce odborné znalosti. Kolonoskop zaviedla do hĺbky cca 18 - 19 cm
on anu, kde bola zdurená, polypoidne zmenená sliznica. Boli odobraté vzorky na histológiu, a keďže
pacientkanavyšetreniereagovalaalgicky,vyšetrenieukončila.Odmietnutievyšetreniaavýraznáalgickáreakcia zo strany pacienta je dôvodom na prerušenie, resp. ukončenie kolonoskopického vyšetrenia. V
posudku uviedol, že predchádzajúce zdravotné ťažkosti navrhovateľky vyplývali z vytvorenia zrastov po
gynekologickej operácii v roku 1989. Zdravotné ťažkosti vyplývali z vytvorených zrastov a zrasty mali

vplyv na inštrumentálne vyšetrenie - kolonoskopiu. Daný stav bol podmienený aj ďalšími faktormi, ako je
obezita a oslabenie brušnej steny, ktorá bola ďalším rizikovým faktorom pri kolonoskopickom vyšetrení.
Aj keď navrhovateľka uvádza štyri operácie, ktorým sa podrobila, v spise a v lekárskych správach sú
uvedené len tri. Jediná následná operácia, ktorá má priamu príčinnú súvislosť výlučne len s perforáciou
hrubého čreva, je operačný zákrok realizovaný na chirurgickej klinike FNLP v U. v dobe od 09.09.2005

do 04.10.2005, kedy bola zrušená sigmoideostómia a hrubé črevo bolo spojené „end to end" - koniec ku
koncu ( sigma - esovitá slučka bola napojená na konečník). Táto operácia bola realizovaná za účelom
zlepšenia kvality života pacientky, aby nemusela mať vývod čreva na prednej stene brušnej a používať
kolostomické sáčky. Znalec v závere posudku poukázal na to, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky sa
datujúodoperáciegynekologickýchorgánovvroku1989.Vroku2000dochádzapostupnekzhoršovaniu
až do dňa 03.02.2005. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky v súčasnej dobe od zákroku nemajú príčinnú

súvislosť výlučne a len s perforáciou hrubého čreva pri uvedenom zákroku. Datujú sa od roku 1989
na podklade početných a opakovaných zrastov, oslabenia brušnej steny a ochabnutia vnútorného a
vonkajšieho zvierača konečníka.

Navrhovateľka sa k posudku vyjadrila tak, že ho považuje za jednostranný a neobjektívny. Poukázala

na to, že navrhovateľka nebola znalcom vyšetrená, a teda znalec sa objektívne neoboznámil s jej
zdravotným stavom a s jej ťažkosťami. Pokiaľ mal pochybnosti o počte operačných zákrokov, mal
navrhovateľku vyzvať na predloženie lekárskych správ a všetkých potrebných dokladov. Navrhla, aby
bolo znalecké dokazovanie doplnené v naznačenom smere alebo aby bol ustanovený ďalší znalec na
vypracovanie znaleckého posudku.

Odporkyňa k vypracovanému posudku nemala pripomienky a stotožnila sa so závermi znalca, ktoré
podľa nej absolútne a jednoznačne potvrdzujú tvrdenia a stanoviská odporkyne.

Dňa 23.05.2011 súd uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z rovnakého odboru

a odvetvia MUDr. G. C., ktorá mala zodpovedať na rovnaký okruh otázok ako predchádzajúci znalec.
Znalkyňa predložila súdu znalecký posudok č. 2/2011 zo dňa 08.11.2011 a v ňom konštatovala, že
odporkyňa pri inštrumentálnom vyšetrení navrhovateľky dňa 03.02.2005 dodržala predpisy a postupy
pre takéto vyšetrenie, ktoré bolo indikované. Príprava a pokyny pred vyšetrením boli splnené ako
od gastroenterológa, tak aj zo strany zdravotnej sestry. Bola edukovaná príprava pre vyčistenie

hrubého čreva. Odporkyňa využila dostupné poznatky a mala odborné znalosti v čase vykonávania
kolonoskopie. Kolonoskop zaviedla do hĺbky 18 - 19 cm od anu, kde sliznica bola zdurená,
polypoidne zmenená. Boli odobraté vzorky na histológiu, avšak navrhovateľka reagovala na vyšetrenie
algicky, preto ukončila vyšetrenie. Výrazná algická reakcia zo strany navrhovateľky je dôvodom na
prerušenie vyšetrenia. Predchádzajúce zdravotné ťažkosti navrhovateľky mali vplyv na inštrumentálne

kolonoskopické vyšetrenie, nakoľko v roku 1989 mala gynekologickú operáciu - hysterektómiu, pri
tejto gynekologickej operácii dochádza k vytvoreniu zrastov v malej panve a tieto zrasty, obezita s
oslabením brušnej steny sú rizikovým faktorom komplikujúcim kolonoskopické vyšetrenie. Znalkyňa
uviedla, že po kolonoskopickom vyšetrení s perforáciou sú v osobnej anamnéze navrhovateľky uvedené
tri operácie v dňoch 03.02.2005, 07.03.2005 a 12.09.2005. Tieto operácie majú príčinnú súvislosť s

perforáciou hrubého čreva po kolonoskopickom vyšetrení; zrušenie sigmoidostómie 12.09.2005 bolo pre
zlepšenie kvality života. Operačný zákrok dňa 04.03.2008 bol z indikácie cholecystolitiázy potvrdenej
USG vyšetrením žlčníka a herniotomie v jazve po laparotomii. Tento operačný zákrok nie je v priamej
súvislosti s perforáciou hrubého čreva. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky uvedené v jej anamnéze
sú z dávnejšieho obdobia od roku 2000, kedy začala pravidelne navštevovať gastroenterologickú

ambulanciu pre problémy s konečníkom a vnútornými hemoroidmi, ktoré sú chronického charakteru,
vekom sa zhoršujú; subjektívne ťažkosti a problémy s konečníkom nemajú príčinnú súvislosť výlučne
len s perforáciou hrubého čreva zo dňa 03.02.2005. Pre uvedené ťažkosti je navrhovateľka osobou
zdravotne ťažko postihnutou.

Odporkyňa so závermi druhého znaleckého posudku súhlasila, pretože absolútne a jednoznačne
potvrdzujú jej doterajšie tvrdenia a stanoviská, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky nemajú pôvod a nie
sú v priamej príčinnej súvislosti s kolonoskopickým vyšetrením vykonaným odporkyňou dňa 03.02.2005.Navrhovateľka po doručenom znaleckom posudku navrhla, aby súd vo veci vypočul operujúceho
chirurga a svedkov, ktorí sa vyjadria k odbornosti odporkyne. Uviedla, že jej gynekologička popiera, aby
vykonaná gynekologická operácia v roku 1989 mala vplyv na následky kolonoskopického vyšetrenia.

Táto bola pred 16 rokmi a zrasty po nej vytvorené sa časom uvoľnia a zmiznú, preto nemôžu po takej
dlhej dobe ovplyvniť priechodnosť čriev. V písomnom podaní z 10.04.2012 uviedla, že zodpovednosť
odporkyne vyplýva z ust. § 421a Občianskeho zákonníka upravujúceho osobitnú zodpovednosť
za škodu, ktorá sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych služieb a ktorá je zodpovednosťou
objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, a nemožno sa jej zbaviť. Kolonoskopický prístroj zavedený

odporkyňou do konečníka odporkyne je podľa nej spôsobilý svojou povahou spôsobiť perforáciu čreva.
Poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol odporkyni dobre známy, a napriek tomu odporkyňa
pri svojich odborných znalostiach v rámci vyšetrenia nevzala do úvahy ani zdravotný stav, ani vek
navrhovateľky, a po vyšetrení ju prepustila domov. Jej konanie malo za následok upadnutie pacientky
do toxického šoku a jej následnú hospitalizáciu v NsP v L., teda ohrozenie jej života a trvalé poškodenie
zdravia. Dala do pozornosti súdu aj nerešpektovanie ust. § 6 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti, pretože odporkyňa si od navrhovateľky nevyžiadala pred zákrokom informovaný súhlas,
v rámci ktorého ju mala informovať o možných rizikách kolonoskopického vyšetrenia. Uviedla, že ak
pacient nie je spokojný s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, je jeho právom a nie povinnosťou
požiadať poskytovateľa o nápravu, resp. následne sa obrátiť na úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Úrad však nemôže rozhodovať o výške náhrady škody na zdraví, ani o ďalších

predpokladoch vzniku škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Môže uložiť len pokutu alebo
iné správnoprávne opatrenia, ak poskytovateľ pochybil a zdravotnú starostlivosť neposkytol správne.
Napokon navrhovateľka poukázala na to, že prípadom hodným osobitného zreteľa na účely zvýšenia
náhrady najviac o 50 % nie je len uznanie invalidity, tá je v zákone uvedená len príkladmo. Podľa
jej názoru poškodené zdravie navrhovateľky s následnými tromi operačnými zákrokmi s trvalými

následkami, zaradenie navrhovateľky medzi ťažko zdravotne postihnuté osoby a stanovenie miery jej
funkčnej poruchy hodnotou 50 %, sú skutočnosti, ktoré presahujú podmienky potrebné pre priznanie
invalidity.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vo veci samej z 10.04.2012 uviedla, že navrhovateľka

nepreukázala ako príčinu jej zdravotných ťažkostí chybný postup odporkyne pri vyšetrení dňa
03.02.2005. Potvrdili to zhodne obidvaja súdom ustanovení znalci. Tí vyvrátili aj tvrdenie navrhovateľky,
žeodporkyňaporušilaust.zák.č.576/2004Z.z.Akneporušilasvojepovinnosti,nemôžebyťanipovinnou
osobou v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní, a teda pasívne legitimovanou v tomto konaní.

V podaní navrhovateľky z 18.04.2012 je vyjadrený jej názor, že zodpovednosť podľa § 421a OZ je daná,
ak konkrétna ujma bola spôsobená okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy prístroja či veci, ktoré
boli použité ako prostriedok pri poskytnutí zdravotnej služby, teda aj v prípade, že použitá vec nebola
vadná, ale práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Navrhovateľka zdôraznila, že k poškodeniu jej
zdravia došlo pri použití prístroja, ktorým kolonoskopický prístroj jednoznačne je, a ak by tento prístroj

odporkyňa pri zdravotníckom výkone nepoužila , k poškodeniu jej zdravia by nedošlo.

Súd vykonal na pojednávaní dňa 19.04.2012 výsluch znalkyne MUDr. C., ktorá vypracovala vo veci
znalecký posudok. Znalkyňa uviedla, že kolonoskop je prístroj na vyšetrenie celého hrubého čreva po
predchádzajúcom vyčistení a pracuje na základe studeného zdroja elektriny. Má pevnú a pohyblivú

časť. Celá hadica má 1,20 m a priemer 0,8 - 1 cm. Je chránená gumovým povrchom, na jej konci je
optika, ktorá je tiež chránená, aby nepoškodila črevo pacienta. Stáva sa asi u 1 percenta pacientov, že
dôjde k poškodeniu čreva, jej sa to stalo za 40 rokov praxe raz. Môže sa tak stať aj vtedy, keď lekár
dodrží presné postupy pri takomto vyšetrení. V prejednávanej veci mali vplyv na toto vyšetrenie zrasty
u pacientky, pretože každá gynekologická operácia od 25. roku života do jeho konca zanecháva zrasty

a tieto spôsobujú sťah hrubého čreva, ktoré mení tvar, pretože je buď ťahané alebo opačne zapletené
a vyšetrenie sa komplikuje a sťažuje. Odporkyňa ako lekárka o zrastoch pacientky v dôsledku operácie
vedela a preto správne zasunula kolonoskop len do hĺbky 18 - 19 cm.

Vo veci vypovedal aj MUDr. I. C., ktorý operoval navrhovateľku v roku 2005 po kolonoskopickom

vyšetrení. Uviedol, že štatisticky môže dôjsť až u 5 % pacientov k podobnému poraneniu následkom
vyšetrenia. Okolností, pre ktoré sa to stane, je viacej - môže to byť vrodená anomália, diverty na hrubom
čreve, črevo môže byť fragmantnejšie, môžu to byť zrasty v oblasti malej panvy, pre ktoré je črevo
deformovanéalebosozáhybmi,alemôžetobyťajhrubáneodbornámanipulácia.Nievždysapretrhnutiečrevadáhneďspozorovať,pretožemôžedôjsťlenkjehomikroskopickémupoškodeniu,tedaprasknutiu.
Dá sa spozorovať okamžite nad úrovňou 15-20 cm, kde je črevo uložené voľne v brušnej dutine, pokiaľ
sa prepichne na prednej stene, pretože vtedy sa kolonoskop dostane do voľnej brušnej dutiny a lekár to

zistí. Pred touto hranicou sú len mäkké tkanivá a je ťažké rozlíšiť možné komplikácie, pretože nemusí
byť nič vidieť.

Z výsluchu odporkyne MUDr. G. U. na pojednávaní dňa 24.05.2012 súd zistil, že problémy navrhovateľky
začali v roku 2000, keď začala k nej chodiť pre problémy s konečníkom, s bolesťou krížov, hnačkami.

V tom roku bola urobená rektoskopia, ktorá potvrdila zápalové zmeny a vnútorné hemoroidy. Pacientka
bola liečená „lege artis" liekmi. V roku 2004 sa ťažkosti zopakovali, opäť sa urobila rektoskopia. V
januári 2005 mala navrhovateľka neskutočné bolesti konečníka, bolesti vyžarovali do krížov a dolnej
končatiny, nemohla spať, sedieť, ísť do práce, opakovane jej vyvolávala do práce a dožadovala sa,
aby sa s ňou niečo robilo. Znova bola urobená rektoskopia, a to do hĺbky 10 cm, ale bez nálezu.
Poučila ju, že môže urobiť vyšetrenie aj vyššie, aby sa vylúčil nejaký chorobný proces, ale že týmto

úkonom nevyšetria celé črevo, len vyššie partie. Pacientka súhlasila a na uvedené vyšetrenia prišla s
veľkými bolesťami aj s dcérou. Pri vyšetrení sa odporkyňa dostala kolonoskopom do hĺbky asi 19 cm a
ďalej ju nevyšetrovala, pretože navrhovateľka udávala bolesti za hrudnou kosťou s vyžarovaním medzi
lopatky. Preto ju so sestričkou obliekli a odviedli na internú ambulanciu za MUDr. U., aby sa vylúčila
prípadná koronárna príhoda. Po vykonaní EKG sa navrhovateľka rozhodla ísť za internistkou MUDr.

L., lebo stále sa cítila zle. Odporkyňa uvedenej lekárke o niekoľko minút zavolala a tá jej oznámila,
že zistila príznaky nízkej perforácie a odporučila ju na chirurgiu. O 16.00 hod. odporkyňa na chirurgiu
zašla, vtedy pacientku pripravovali na operáciu. Na druhý deň navštívila operatéra MUDr. C., ktorý ju
informoval o operačnom priebehu. Potvrdil, že Odporkyňa uviedla, že s takou nízkou perforáciou, aká
nastala u navrhovateľky, sa ešte za 20 rokov svojej odbornej praxe nestretla. Zrasty u navrhovateľky

pred zákrokom predpokladala, mala vedomosť o jej gynekologickej operácii. Tie môžu vzniknúť aj pri
zápale vaječníkov alebo slepého čreva. Pacientku v minulosti v priebehu liečby odporučila na sono malej
panvy a RTG čriev, v zdravotných záznamoch je o tom dôkaz. Samotná gynekologická operácia však
nevylučujemožnosťvykonaťkolonoskopiu,tásanemôževykonaťlenvtedy,keďpacientnespolupracuje,
má zápalové ochorenie čreva alebo kardiovaskulárne ochorenie.

Na návrh navrhovateľky súd vo veci vypočul aj ňou navrhnuté svedkyne, jej dve dcéry a zamestnankyňu
v jej prevádzke.

Svedkyňa M. V. opísala rodinný život svojej matky pred zákrokom. Vtedy viedla kultúrny, spoločenský

a športový život, ako rodina sa pravidelne stretávali a na tieto stretnutia jej matka varila, piekla,
pripravovala bohaté hostiny. Matka stmeľovala ich rodinu, ale od zákroku sa zmenila, pretože sa cíti
byť obmedzovaná, nie je uvoľnená, nosí plienky a občas sa pošpiní. Musí sa kontrolovať, čo zje,
aby mala správne trávenie. Prestala chodiť do kostola na dlhšie modlitby a chodí len na kratšie. Pri
sedeniach doma od nej niekedy cítiť nepríjemný zápach. Od zákroku sa nestará o záhradu a roľu,

ktoré boli dovtedy úhľadne upravené, vysadené a vypleté. Jej domácnosť už nie je taká dokonalá ako
predtým, keď sa dokázala postarať dokonca aj o dcérinu domácnosť. Matka do zákroku chodila na
bicykli, zúčastňovala sa obecných kultúrnych podujatí, teraz maximálne pozerá doma televízor, kontakt
s dedinčanmi neudržiava. Je utiahnutejšia, nervózna, a otec z nej takisto.

Obdobne ako staršia dcéra navrhovateľky vypovedala aj svedkyňa D. U., ktorá je jej mladšou dcérou, a
ktorej do zákroku matka pomáhala aj so starostlivosťou o deti.

Svedkyňa D. O. ako podriadená navrhovateľky uviedla, že v jej prevádzke pracuje od roku 2006, teda
až po zákroku, ale poznala ju aj skôr, pretože bývala pri jej starých rodičoch. Poznala ju ako energickú

ženu, ale teraz je zmenená, vidieť, že zdravotne trpí. Stále sa chytá za brucho, pretože má kŕče, má
časté vetry a zapácha. Spočiatku po zákroku chodila na prevádzku často, ale v poslednom čase je to
len občas a veci vybavuje telefonicky. Keď chodila na prevádzku, často sa pošpinila a ona jej musela
občas kupovať aj nohavičky, keď nemala pri sebe náhradné.

Na súdnom pojednávaní dňa 10.10.2014 právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že odvolací súd
nasmeroval konajúci súd k aplikácii objektívnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 421a Občianskeho
zákonníka, pretože nie je podstatné, či bol použitý prístroj vadný alebo nie a či lekár vykonávajúci zákrok
pochybilalebonie.Zpovahytohtoprístrojavyplýva,žemohlonímdôjsťkpoškodeniuzdravia.Všetko,čojej klientka musela pretrpieť od roku 2005 až do súčasnosti, odôvodňuje priznanie 50 %-ného zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia i priznanie náhrady za bolesť následkom poslednej
operácie v roku 2008. Uplatnila si trovy právneho zastúpenia v prípade úspešnosti navrhovateľky v

konaní; pre prípad, že súd návrhu nevyhovie, navrhla o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 150
O.s.p.

Právny zástupca odporkyne na uvedenom súdnom pojednávaní naďalej trval na tom, že odvolací
súd nariadil prvostupňovému súdu iba opätovné posúdenie zodpovednosti odporkyne podľa § 421a

Občianskeho zákonníka, teda konajúci súd nie je viazaný žiadnym právnym názorom odvolacieho súdu.
Zotrval na svojom zhodnotení skutkového stavu v poslednom písomnom vyjadrení z 30.09.2014 a
uplatnil si aj trovy konania.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť, a takto

ju právne uzatvára:

V súlade s § 421a ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho zákonníka
( ďalej len „OZ") každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe
prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

Zodpovednosťpodľaodseku1savzťahujeajnaposkytovaniezdravotníckych,sociálnych,veterinárnych
a iných biologických služieb ( § 421a ods. 2 OZ).
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa

škoda uvedením do predošlého stavu ( § 442 ods. 3 OZ).
Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
V súlade s § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho

následkov.
V zmysle § 2 ods. 2 cit. zák. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len „následok").
Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,

priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov ( § 3 ods. 1 zák.).
Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti ( § 4 ods. 1 zák. ).
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského
uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
V súlade s § 5 ods. 2 zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,

v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na
najbližšie celé euro smerom nahor.
V zmysle § 5 ods. 5 zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
V tomto konaní bolo výsluchmi účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi i znaleckým dokazovaním

preukázané, že navrhovateľka sa po pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach dňa 03.02.2005 podrobila
v súkromnej ambulancii odporkyne lekárskemu zákroku, a to kolonoskopickému vyšetreniu, pričom
v rámci uvedeného vyšetrenia u nej došlo k perforácii hrubého čreva, po ktorom nasledovala liečba
a zhoršenie kvality jej života. Liečenie si vyžiadalo opakované operačné zákroky, po ktorých jej boli
príslušnými lekármi vydané posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Oba nároky

navrhovateľky vrátane čiastočnej náhrady ušlého zisku boli uspokojené z poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, ktoré mala odporkyňa od
roku 1999 uzatvorené s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a to vo výške maximálnej
dohodnutejpoistnejsumy1000000,-Sk;neskôrpoisťovňavyplatilanavrhovateľkeajúrokyzomeškaniaa trovy právneho zastúpenia v sume cca 100 000,- Sk. Uplatneným návrhom navrhovateľka požaduje
maximálne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to o 50 % z priznaného
bodového ohodnotenia ( 2 100 bodov ) v lekárskom posudku, t.j. zvýšenie o 1 050 bodov, čo pri hodnote

jedného bodu v danom čase 345,48 Sk predstavuje podľa nej 345 480,- Sk ( zrejme v jej výpočte došlo
k matematickej chybe, pretože súčin bodov a peňažného vyjadrenia jedného bodu by mal byť 362 754,-
Sk). Počas konania upravila petit návrhu aj o požadované bolestné v sume 60 438,- Sk z dôvodu, že
v roku 2008 sa podrobila ďalšej súvisiacej operácii, po ktorej jej bol vydaný posudok o bolestnom so
150- bodovým ohodnotením.

Pokiaľideodruhzodpovednostizaškodunazdravívzniknutúnastranenavrhovateľky,súdsapozrušení
rozsudku zo 16.11.2012 odvolacím súdom opätovne zaoberal jej určením a po právnej úvahe dospel k
presvedčeniu, že sa jedná o objektívnu zodpovednosť podľa ust. § 421a Občianskeho zákonníka. Jej
predpokladmi sú vzniknutá škoda, jej pôvod v povahe prístroja alebo inej veci použitej pri plnení záväzku
a príčinná súvislosť medzi nimi; prístrojom alebo vecou je pritom akýkoľvek hmotný predmet, ktorý bol

pri plnení záväzku použitý. Objektívnej zodpovednosti sa nemožno zbaviť, preto nemožno prihliadnuť
na skutočnosti zistené znaleckými posudkami i výsluchom lekára - operatéra, podľa ktorých odporkyňa
ako lekárka nijakú svoju povinnosť neporušila, a teda škodu na zdraví subjektívne nezavinila. Súd pri
posudzovaní daného prípadu musí vychádzať zo zodpovednosti, ktorú upravuje ust. § 421a OZ napriek
tomu, že kolonoskopický prístroj každodenne používaný v gastroenterológii, nemal v čase jeho použitia

nijakú vadu, v dôsledku ktorej by došlo ku škode na zdraví. Jedná sa však o prístroj, ktorý je spôsobilý
svojou povahou spôsobiť perforáciu čreva, teda poškodenie zdravia, a nie je pritom rozhodujúce, či
navrhovateľka špecifikovala, aké okolnosti alebo aká povaha použitého prístroja boli spôsobilé privodiť
škodu pri kolonoskopickom vyšetrení. Aj súdom ustanovená znalkyňa MUDr. G. C. pripustila, že približne
u jedného percenta pacientov môže dôjsť pri vyšetrení kolonoskopom k poškodeniu čreva, a to aj

vtedy, keď lekár dodrží presné postupy pri takomto vyšetrení. Podobne aj operatér MUDr. I. C. uviedol,
že štatisticky môže dôjsť až u 5 % pacientov k podobnému poraneniu následkom kolonoskopického
vyšetrenia. Pre záver, či má škoda pôvod v povahe použitého prístroja či veci, nie je významné,
či ide o dôsledky rizika, ktoré je s použitím takéhoto prístroja spojené. Nie je rozhodujúce ani to, či
funkčný prístroj bez vád spôsobil škodu v dôsledku vonkajších okolností, či škodlivé účinky jeho použitia

sú známe alebo či k škode dochádza len výnimočne. Pri osobitnom druhu zodpovednosti za škodu
spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku
použili, nie sú možné žiadne liberačné dôvody, preto sa súd postupom odporkyne pri poskytovaní
zdravotnej starostlivosti nezaoberal, aj keď vykonaním dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
táto bola poskytnutá lege artis, teda v súlade so stavom súčasných odborných poznatkov medicíny a

biomedicínskych vied a zručností.

Pokiaľ ide o náhradu za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia, jedná sa o dve
relatívne samostatné zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú v právnych predpisoch upravené
spoločne. Oba druhy odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si

postihnutý mohol obstarať náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí
a obmedzovania v živote. Ide o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo.
Odškodnenie za bolesť patrí za vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu ( následnú), ktorá sa odškodňuje
v rámci nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné
zvýšenie odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia treba podľa názoru súdu zohľadňovať

najmävtedy,keďanizvýšenieodškodnenianadvojnásobokzákladnejsadzbynepostačujenaprimerané
zmiernenie nepriaznivých následkov. Skutočnosť, že navrhovateľka ako poškodená musela prehodnotiť
niektoré svoje aktivity, nie je podľa názoru súdu jedine v príčinnej súvislosti s vykonaným zákrokom, po
ktorom došlo k zhoršeniu jej zdravia, ale súvisí aj s jej zdravotným stavom pred vyšetrením a s vekom. I
keď kvalita života navrhovateľky sa po kolonoskopickom vyšetrení a následných lekárskych zákrokoch

zhoršila, nemožno z hľadiska odškodňovania prihliadať na zdravotné zákroky a liečebné postupy ako
na jediné a výlučné okolnosti, ktoré nastolili inú kvalitu života pacientky.

Súd pri svojom rozhodovaní o zvýšení náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a o
priznaní náhrady za bolesť po ďalšej operácii, ktorej sa navrhovateľka podrobila neskôr, zobral do

úvahy výsledky znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané dvomi znalcami. Obaja zhodne potvrdili,
že kolonoskopické vyšetrenie bolo sprevádzané viacerými rizikovými faktormi - početnými zrastami
v malej panve po gynekologickej operácii v minulosti, nadváhou pacientky a jej oslabenou brušnou
stenou. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky od zákroku po súčasnosť nemajú príčinnú súvislosť výlučnea len s perforáciou hrubého čreva pri uvedenom zákroku; navrhovateľka obdobnými ťažkosťami,
aj keď nepochybne menšej intenzity, trpela aj pred zákrokom a pre tieto ťažkosti navštevovala
gastroenterologickú ambulanciu už od roku 2000.

Súd vzhľadom na výsledky dokazovania má za to, že nárok navrhovateľky na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % je neopodstatnený, pretože jej prípad nie je prípadom
hodným osobitného zreteľa. Z konania vyplynulo, že navrhovateľka už v čase zákroku bola starobnou
dôchodkyňou, a to pracujúcou. Aj po zákroku je zrejme schopná vykonávať niektoré druhy činností,

pretože stále je zodpovednou osobou vo svojej prevádzkárni v L.. Súd sa plne stotožňuje s názorom
navrhovateľky, že priznanie invalidity nie je jediným prípadom osobitného zreteľa, pri ktorom je možnosť
priznať zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a svoje rozhodnutie neopiera len o
uvedenú skutočnosť. Z Komplexného posudku z 09.02.2009, ktorý bol podkladom pre priznanie dvoch
druhov peňažných príspevkov pre navrhovateľku ako občana ťažko zdravotne postihnutého súd zistil,
že navrhovateľka pracuje ako SZČO, je mobilná, denne sa prepravuje do práce, na rodinné návštevy, na

nákupy, na kultúrne a spoločenské podujatia. Všetky potreby si zabezpečuje sama osobným motorovým
vozidlom, na ktoré jej bol práve z uvedeného dôvodu priznaný príspevok v sume cca 30,- eur mesačne.
Je nesporné, že o svojich aktivitách a denných činnostiach navrhovateľka informovala úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny sama, inak by o nich vedomosť nemal. Nemožno uprieť, že po vykonaní
zákroku a následných lekárskych postupoch sa kvalita života navrhovateľky zhoršila, a teda sťaženie

jej spoločenského uplatnenia je evidentné. Je ťažké predpovedať, aký by bol jej život a zdravotný stav,
keby k zákroku nedošlo. Len málo ľudí vo veku okolo 70 rokov je však bez zdravotných ťažkostí. Podľa
úvahy súdu doposiaľ priznaná peňažná náhrada škody z titulu bolestného i sťaženia spoločenského
uplatnenia je adekvátna utrpenej bolesti i znevýhodneniu navrhovateľky v jej osobnom živote a je pritom
bezpredmetné, že táto náhrada bola poskytnutá z poistenia odporkyne. Pre výplatu poistnej sumy a jej

výšku je podstatné bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku. Poisťovňa Allianz poskytla navrhovateľke náhradu za bolesť vo výške 136 100,- Sk / 4 517,70
eur),náhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške725510,-Sk(24082,52eur)a čiastočnú
náhradu ušlého zisku vo výške 138 390,- Sk ( 4 593,70 eur ).

Navrhovateľkou uplatnené bolestné v sume 2 006,17 eur ( 60 438,- Sk ) ohodnotené 150 bodmi - po
zdvojnásobení základného počtu 75 bodov - za posledný operačný zákrok v roku 2008 na základe
posudku prof. Y., o ktoré v priebehu konania rozšírila svoj návrh, súd považuje za nedôvodné. Pri
posudzovaní tejto časti nároku navrhovateľky sa súd oprel o závery znalkyne MUDr. C., podľa ktorej táto

operácia nijako nesúvisela s perforáciou hrubého čreva, ale bola z indikácie cholecystolitiázy potvrdenej
USG vyšetrením žlčníka a herniotomie v jazve po laparotomii. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť
tvrdená navrhovateľkou, že v záhlaví posudku zo 14.04.2008 je uvedená ako príčina poškodenia na
zdraví „ pri játrogennom poškodení počas kolonoskopie".

Je pochopiteľné, že každý účastník konania posudzuje svoje nároky subjektívne, a je to zvlášť evidentné
práve v súdnych konaniach o priznávanie náhrady škody. Svoj prípad považujú títo účastníci za
výnimočný, situáciu za ťažkú. Napriek tomu, že navrhovateľka tiež považuje svoj stav za prípad hodný
osobitného zreteľa, súd sa s jej názorom nestotožnil. Doposiaľ poskytnutú plnenie zo strany poisťovne
považuje s ohľadom na všetky zistené skutočnosti za postačujúce; je potrebné poznamenať, že aj

toto plnenie vychádzalo z dvojnásobku základného bodového ohodnotenia v znaleckom posudku, teda
existujúce komplikácie už boli bodovo zvýhodnené pri určovaní celkového bodového ohodnotenia. Je
potrebnépripomenúťajďalšiesociálnevýhodynavrhovateľky-priznanépríspevkyzostranypríslušného
úradu v sume cca 50,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu odporkyni nepriznal napriek jej plnému úspechu
v konaní i napriek tomu, že jej právny zástupca si trovy právneho zastúpenia na súdnom pojednávaní
dňa XX.XX.XXXX nárokoval, a to s poukazom na ustanovenie § 150 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu
dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. V
sporovom konaní (ako je tomu nepochybne v danom prípade konania o zvýšenie náhrady za sťaženie

společenského uplatnenia a priznanie bolestného) sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje
predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne nemusí súd úspešnému účastníkovi priznať
náhradu trov konania. Zo slovného znenia ustanovenia § 150 O.s.p. vyplýva, že ide o ustanovenie
výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť kzvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Pri
skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa súd prihliadol okrem predmetu konania aj
k tomu, že nepriznanie trov konania oprávnenému, teda úspešnému účastníkovi konania - odporkyni,

nebude mať nepriaznivý dopad na jej majetkové pomery.
Súd zaviazal navrhovateľku k náhrade trov, ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny znalcovi MUDr.
G. v sume 207,68 eur a znalkyni MUDr. C. v sume 498,- eur. Uvedené trovy znaleckého dokazovania v
celkovej výške 705,68 eur boli čiastočne zaplatené zo zálohy zaplatenej navrhovateľkou dňa 28.09.2010
v sume 400,- eur; k zaplateniu zvyšku v sume 305,68 eur v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal

neúspešnú navrhovateľku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože táto časť trov
bola uhradená z prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o
lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).