Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/114/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212400
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8813212400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu: Profi Credit
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516 proti
žalovanej: H. C. (R.), nar. XX. XX. XXXX, bytom O. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane
žalovanej: Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom so sídlom v Košiciach, Sofijská 13,
IČO: 42 247 268, zastúpený JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom so sídlom Stará Baštová 2, Košice,
doručovacia adresa Budapeštianska 8, 040 13 Košice, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného

súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31. 01. 2014, č. k. 13C/85/2013-29 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Pripúšťa vstup vedľajšieho účastníka Občianske združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom, Sofijská
13, 040 13 Košice, IČO: 42 247 268 do konania na strane žalovanej.

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol
a žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere dňa 25. 06. 2010 č. 8300030179 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalobca
vyplatil žalovanej sumu 1 284,25 Eur a žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po

80,37 Eur v počte splátok 42, čím mala celkom uhradiť 3 375,54 Eur. Je nepochybné, že žalovaná, aj
keď zo zmluvy vyplýva, že jej mal byť poskytnutý úver vo výške 1 500 Eur, žalobca jej vyplatil len sumu 1
284,25 Eur, pričom žalovaná poskytnutý úver uhrádzala aj keď nie riadne a včas. Ročná úroková sadzba
revolvingu bola dohodnutá vo výške 70,01 % a celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver plus
úroky za celú dobu čerpania predstavovala sumu 3 375,54 Eur. Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou
dohodnutého úroku z revolvingu, ktorá ako je uvedená v bode 6 zmluvy, ako aj v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi predstavovala 70,01 % ročne. Z internetovej stránky NBS súd preveroval

úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od
jedného do piatich rokov (42 splátok) v júni 2010 činil úrok 12,67 % p. a.. Z uvedeného je zrejmé, že
ročná sadzba úroku dohodnutá medzi účastníkmi v danom prípade viac ako 5-násobne prevyšovala
mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.S poukazom na ust. § 39, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, 6, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka súd
prvého stupňa uzavrel, že dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne považoval za absolútne neplatnú.
Ako primerané súd určil úroky vo výške 12,67 % ročne. Pri poskytnutej sume úveru 1 284,25 Eur a pri

úroku z úveru 12,67 % ročne, teda za 12 mesiacov predstavuje sumu 162,71 Eur a za obdobie 4 rokov,
za ktoré bola žalovaná povinná úver splatiť sumu 650,84 Eur. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
sumy 1 935,09 Eur predstavujúci súčet poskytnutého úveru 1 284,25 Eur a súdom vyčísleného úroku
z tohto úveru 650,84 Eur. Podľa vyjadrenia žalobcu žalovaná celkom uhradila 2 155,36 Eur, v ktorej
sume sú podľa karty klienta zohľadnené aj platby na základe výzvy na zaplatenie sumy 205,33 Eur, ktorú

žalovaná tiež uhradila, ako aj časť platieb na základe žalovanou predložených poštových poukážok. V
priebehu konania žalobca neoznámil súdu, že došlo aj k ďalším úhradám, t. j. po podaní žaloby, ale ako
vyplýva z poštových poukážok žalovaná celkom uhradila po podaní žaloby sumu 90 Eur a to v mesiaci
november 2013, december 2013 a január 2014, čo znamená, že žalovaná celkom uhradila sumu 2
245,36 Eur. Z uvedeného vyplýva, že žalovaná celú poskytnutú istinu, ako aj súdom určený úrok z úveru
už zaplatila, a preto nie je v omeškaní s úhradou žiadnej sumy. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Vytýkal súdu prvého
stupňa, že otázku odplaty neposúdil podľa príslušnej právnej normy a v dôsledku toho nie sú správnej
jeho skutkové, ani právne závery. Otázky odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej
zmluvy boli v čase uzavretia zmluvného vzťahu medzi účastníkmi výslovne upravené v ust.§ 53 ods.

6 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie je lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam ako sú
dobré mravy a k ustanoveniu, ktoré súd aplikoval na výšku odplaty. Z citovaného ustanovenia vyplýva
jednoznačný záver, že odplatu dohodnutú v zmluve nie je možné porovnávať s úrokovými sadzbami
bánk. Okrem toho zákonodarca výslovne určil aj to, že pri porovnávaní sa musí zobrať do úvahy najmä
finančná situácia spotrebiteľa, spôsob a miera zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov

a lehota splatnosti. Ani to súd prvého stupňa nerešpektoval. Skutočnosť, že výška odplaty za úver na
základe zmluvy o revolvingovom úvere je primeraná a v súlade so zákonom, je pritom možné vyvodiť
porovnaním výšky odplaty z obdobia, kedy bola regulovaná. Ďalej zdôraznil, že maximálna výška
odplaty za spotrebiteľské úvery v období do 10. 06. 2010 (§ 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z.)
stanovila pre rovnaký typ úveru ako bol poskytnutý žalovanému maximálnu odplatu v hodnote 76 %. S

poukazom na uvedené skutočnosti žalobca má za to, že skutkový stav bol súdom zistený nedostatočne,
ktorý bol následne nesprávne aj právne posúdený, a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa, žalobe vyhovel. Alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu
prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie. Podaním zo dňa 28. 05. 2014 žalobca navrhol, aby
odvolací súd nepripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania.

K podanému odvolaniu žalovaná uviedla, že rozsudok považuje za spravodlivý a objektívny. Zdôraznila,
že je umiestnená v Zariadení CSS Ametyst O., kde za poskytnuté sociálne služby a lieky uhrádza
náklady, ktoré musíplatiť zo starobného dôchodku a okrem starobného dôchodku žiadnym iným príjmom
nedisponuje.

V priebehu odvolacieho konania podaním zo dňa 14. 05. 2014 vedľajší účastník na strane žalovanej

Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ ohlásil vstup do konania na strane žalovanej.
Žalobca podaním zo dňa 28. 05. 2014 namietal vstup vedľajšieho účastníka do konania.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom výroku, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo v zmysle zásad vyjadrených v ust. § 212 ods. 1, 2 O. s. p., vec prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Podľa ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa ust. § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že účastníci konania uzavreli dňa 25. 06. 2010 zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorou žalobca, aj keď sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanej úver v dohodnutej

výške 1 500 Eur, z karty klienta vyplýva, že žalovanej vyplatil len sumu 1 284,25 Eur. Podľa zmluvy
mesačnásplátkaúverupredstavovala80,37Eurvpočtesplátok42.Celkovácenaúverutakvzhľadomna
uvedené dosahovala rozsah 3 375,54 Eur (80,37 Eur x 42 splátok), čím náklady spotrebiteľa v súvislosti
s reálne poskytnutým úverom v sume 1 284,25 Eur tak predstavovali 2 091,29 Eur (3 375,54 - 1 284,25
Eur). Ročná úroková sadzba úveru bola v tejto zmluve určená rozsahom 70,01 %. Ako vyplýva z karty

klienta, žalovaná zaplatila titulom poskytnutého úveru celkom 2 345,36 Eur (č. l. 7 spisu).

Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu predovšetkým zdôrazňuje tú skutočnosť,
že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov podliehajú súdnej kontrole vo svetle princípu
dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka). Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že
neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere

uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Cena plnenia tak teda nie je vyňatá zo súdnej
kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani kontroly podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri
porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o
100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a

preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac
ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto
súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno
ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o
výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v

celomrozsahu.Tátookolnosťtotižspôsobujeznačnúnerovnováhuvpostaveníúčastníkovvneprospech
spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť
dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.

Ako vyplýva z obsahu spisu úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom
úvere uzavretého dňa 25. 06. 2010 viac ako 5-násobne (teda podstatne) prevyšuje obvyklú úrokovú

mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho
zákonníka. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný. Žalobca skutočne poskytol
žalovanejúvervovýške1284,25Eur,zúverovejzmluvyvyplýva,že celkovácenaúverubolavypočítaná
na sumu 3 375,54 Eur. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaná preplatila poskytnutý úver, a to aj s úrokmi
vo výške, ktoré odvolací súd odôvodňuje ako neprimerane vysoké a teda neplatné pre rozpor s dobrými

mravmi.

Pokiaľ súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené
dôvody hodnotí rozhodnutie súdu prvého stupňa, vrátane výroku o trovách konania ako vene správne,
a preto bol rozsudok potvrdený podľa § 219 ods. 1 O. s. p..O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania
a žalovanej ani vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v tomto štádiu konania trovy nevznikli.

Podľa ust. § 93 ods. 4 O. s. p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,
posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

Podstatou účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného je snaha všetkými dostupnými procesnými
prostriedkami pomôcť tejto strane, na ktorej v konaní vystupuje, k výhre v spore a má rovnaké procesné
práva a povinnosti, ako hlavný účastník konania, teda môže podávať opravné prostriedky. Táto procesná

legitimácia na podanie odvolania a dovolania je však obmedzená účastníkom, na strane ktorého
vystupuje. Oprávnenie podať odvolanie prináleží vedľajšiemu účastníkovi iba vtedy, ak toto oprávnenie
má aj účastník, na stranu ktorého sa pripojil.

V prípade, že tento účastník nemá procesnú legitimáciu na podanie odvolania, nemôže ju mať ani
vedľajší účastník. V opačnom prípade by sa vedľajšiemu účastníkovi priznalo viac procesných práv, než

má účastník, na ktorého strane vystupuje. Vedľajší účastník môže podať odvolanie aj vtedy, ak odvolanie
podal účastník. Ak podá odvolanie len vedľajší účastník, môže ho podať len v tom prípade, ak hlavný
účastník s takýmto úkonom vyjadrí súhlas (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 6Cdo 10/2013). Uvedené je možné v plnom rozsahu aplikovať i čo sa týka podania odporu proti
platobnému rozkazu (arg. ust. § 93 ods. 4 O.s.p. v spojení s ust. § 174 ods. 2 O.s.p.).

Ak by išlo o neinformovaného spotrebiteľa, súd v takýchto prípadoch zohľadní úkon vedľajšieho
účastníka, aj keď odporuje úkonu spotrebiteľa, ale je v jeho záujme (§ 93 ods. 4 O.s.p.). Je
neakceptovateľné (porov. uznesenie Súdneho dvora Európskej únie C-76/10 POHOTOVOSŤ, bod
50), aby súd bol nástrojom na priznávanie plnení z neprijateľných zmluvných podmienok (príp. na
základe nekalých obchodných praktík) voči neinformovaným spotrebiteľom (porov. rozsudok Súdneho

dvora Európskej únie C 429/05, bod 61 „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial
a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom
ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak
je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých
hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom

sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je
pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v
takých sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti
spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú
ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené

podmienky bez návrhu.“).

Čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS predstavuje kogentné pravidlo európskeho práva, podľa ktorého
súd nemá aplikovať a prihliadnuť na také procesné pravidlo vnútroštátneho práva, ktoré vo svojich
účinkoch bráni naplneniu myšlienky a zmyslu ochrany pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami v
zmysle cieľov Smernice Rady 93/13/EHS. Je treba ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vykladať tak, že ak

vedľajší účastník vstúpil do konania do právoplatného skončenia veci, je treba mu rozhodnutie doručiť
a umožniť mu podať opravný prostriedok, ak sa takýmto opravným prostriedkom dá zabrániť porušeniu
čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13 ES o neprijateľných zmluvných podmienkach.

Občiansky súdny poriadok vôbec nebráni vedľajšiemu účastníkovi podať opravný prostriedok do
právoplatného skončenia konania. Prioritu musí mať verejný záujem na zbavení spotrebiteľa účinkov

neprijateľnej zmluvnej podmienky v rovine pravidiel verejného poriadku (uznesenie C-76/10, bod 50).Súd je povinný vykladať aplikovať ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. umožňujúce vedľajšiemu účastníkovi
konaťsamémuzasebatak,abysanezmarilamožnosťvedľajšiehoúčastníkazbaviťspotrebiteľa plnenia
z neprijateľnej zmluvnej podmienky (nekalej obchodnej praktiky), ak konanie ešte nie je právoplatne

skončené.

V prejednávanej veci vedľajší účastník na strane žalovanej vstúpil do konania v odvolacom konaní, jeho
vstup žalobca namietal. Z ust. § 93 ods. 2 O. s. p. je zrejmé, že k vstupu tretej osoby do konania ako
vedľajšieho účastníka môže dôjsť z vlastnej iniciatívy tejto osoby alebo na výzvu niektorého účastníka
vykonanú prostredníctvom súdu. Prípustnosťou vedľajšieho účastníctva v konaní sa súd zaoberá až

potom, keď účastník namietne neprípustnosť takéhoto postupu. Za stavu, ak žalobca vstup vedľajšieho
účastníka do konania namietol (č. l. 44 spisu), odvolací súd postupom podľa ust. § 93 ods. 2, 4 O. s. p.
rozhodol o pripustení vstupu vedľajšieho účastníka na strane žalovanej.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.