Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/175/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8413208013
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8413208013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a z členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava proti
žalovaným 1./ M. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXXX/X, G., t. č. na neznámom mieste,
zastúpenej opatrovníkom M. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.. S. XX, G. a 2./ T. T., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXXX/X, G., t. č. B.. S. XX, G., v konaní o zaplatenie 2.566,40 Eur s prísl., o
odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok z 27.05.2014, č. k. 3C/459/2013-57, takto

jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Kežmarok (ďalej len „prvostupňový súd“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a
vyslovil, že žalovaní nemajú právo na náhradu trov konania.

Rozhodol tak o uplatnenom nároku žalobcu, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne
a nerozdielne uhradiť istinu 2.566,40 Eur s úrokom z omeškania z titulu zmluvy o revolvingovom úvere.

Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 52 Občianskeho zákonníka a §§ 100 ods. 1, 101 a 103
Občianskeho zákonníka. V prejednávanej veci žalovaní vzniesli námietku premlčania.

Prvostupňový súd vychádzajúc z obsahu žaloby zistil, že žalobca uzatvoril dňa 08.08.2007 so žalovanou
v 1.rade zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300002281, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej

v 1.rade úver vo výške 1.327,76 Eur. Poskytnutý úver sa žalovaná v 1.rade zaviazala splatiť spolu s
úrokom v 36-tich mesačných splátkach vo výške po 80,28 Eur v termínoch splatnosti podľa splátkového
kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Žalovaný v 2.rade pristúpil k záväzku žalovanej v 1.rade zo
zmluvy ako spoludlžník v zmysle ust. § 533 Občianskeho zákonníka. Žalovaná sa dostala do omeškania
s úhradou splátok úveru pri splátke č. 29, do uplatnenia práva žalobcu podľa § 565 Občianskeho
zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru zaplatila sumu 2.245,60 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná
bola v omeškaní s úhradou splátky č. 29 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa

§ 565 Občianskeho zákonníka, t. j. „okamžitú splatnosť úveru“. Žalovaná preto mala uhradiť sumu
neuhradených splátok vo výške 2.566,40 Eur dňa 16.05.2010, túto sumu neuhradila ani čiastočne.Na základe takto zisteného skutkového stavu po zistení, že ide o spotrebiteľský vzťah medzi účastníkmi,
na ktoré je potrebné aplikovať ust. §§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka súd uzavrel, že zročnosť
celého dlhu nastala dňom 16.05.2010, od 17.05.2010 začala bežať premlčacia lehota, ktorá skončila

17.05.2013. Žaloba bola podaná na súde 15.08.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty. Z
dôvodu, že žalobcom uplatnený nárok je premlčaný, súd žalobu zamietol.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Namietal, že zmluva o
úvere je tzv. absolútnym obchodom (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka), čo okrem iného
znamená aj to, že úprava obchodného zákonníka sa použije vždy, iba že je niektorá otázka v ňou
neupravená alebo osobitný predpis obsahuje samostatnú úpravu na ochranu spotrebiteľa výhodnejšie.

Súčasná úprava premlčania v Občianskom zákonníku nie je právnou úpravou určenou na ochranu
spotrebiteľa. Preto sa malo postupovať podľa obchodnoprávnej regulácie premlčania, čo však konajúci
súd nespravil a rozhodol preto nezákonne. Nie je možné konštatovať, že občianskoprávna úprava
premlčania je v porovnaní s obchodnoprávnou úpravou pre spotrebiteľa výhodnejšia, pretože napr.
v prípade uznania dlhu je podľa Občianskeho zákonníka premlčacia doba desať rokov, kým podľa

Obchodného zákonníka je len štyri roky a navyše je limitovaná desiatimi rokmi odo dňa, keď začala
plynúť prvý raz. Žalobca pritom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 32Cdo/337/2010. Konštatoval, že v zmysle § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa v prospech
spotrebiteľa v prípade pochybností má vykladať len obsah zmluvy, nie právna úprava. Vyplýva to aj z
toho, že výklad zákona musí, vzhľadom na požiadavku predvídateľnosti jeho výkladu a aplikácie ako

imanentnéhoznakuprávnehoštátu,byťrovnaký.Konajúcisúdnezákonnerozhodol,keďdospelkzáveru
o premlčaní uplatneného nároku, správne mal vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby, čo znamená,
že nárok uplatnený na súde nie je premlčaným. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe v celom
rozsahu vyhovieť, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na nové konanie
a rozhodnutie.

Žalovaní v 1. a 2.rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal
napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad podľa ust. § 212 O. s. p.,
bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), a potom ako bolo oznámené o verejnom vyhlásení
rozsudku uverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej

päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Prvostupňový súd vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe ktorého správne
zistil skutkový stav veci, ako aj správne vec právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa
zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového
stavu.

V súvislosti s odvolacími námietkami odvolací súd dodáva. Rozhodujúcou otázkou, ktorú súd musel
vyriešiť v zmysle podaného odvolania bola otázka, či na premlčanie žalobou uplatneného nároku sa
aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka.

Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach
uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Ako vyplýva z obsahu spisu, uplatnený nárok žalobca vyvodzuje zo zmluvy o revolvingovom úvere č.
8300002281, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanými dňa 08.08.2007. Je nesporné, že zmluva má
charakter zmluvy spotrebiteľskej. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že ide
o vzťah spotrebiteľský, aplikujú sa naň ustanovenia o premlčaní upravené v Občianskom zákonníka aj
napriektomu,žezmluvaoúverejetzv.„absolútnymobchodom“vzmysleObchodnéhozákonníka.Vtejto

súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/208/2012 zodňa 11.06.2013 s odôvodnením, ktorého sa plne stotožňuje. V ňom Krajský súd v Prešove konštatoval,
cit: „Spotrebitelia môžu právom a s dôverou v objektívne právo očakávať, že zmluvné podmienky
koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej

úprave podľa Občianskeho zákonníka (princíp právnej istoty, dôvery v objektívne právo). Ide o akúsi
jednostrannúkogentnosťustanoveníObčianskehozákonníkavzáujmevyššejochranypri štandardných
typových zmluvách (porov. Kristián Csach, Štandardné zmluvy, Vydavatelství Aleš Čeněk). Uvedené
možno vzťahovať i na právnu úpravu premlčania v Občianskom zákonníku, ktorá je pre spotrebiteľa
výhodnejšia oproti právnej úprave v Obchodnom zákonníku.

Podľa ustanovenie § 54 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Vzhľadom na uvedené potom prvostupňový súd námietku premlčania vznesenú žalovaným správne
posudzoval podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka s poukazom na to, že pri aplikácii
právnej úpravy premlčania podľa Obchodného zákonníka by podmienky spotrebiteľskej zmluvy ohľadom
premlčania boli v neprospech spotrebiteľa.

Nemožno tiež prehliadnuť, že je to dodávateľ, ktorý naformuloval zmluvu (štandardná typová zmluva).

Predmetná vec sa týka práva Európskej únie (smernica Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách; ďalej ,,smernica“). Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je pomerne náročné na
dodávateľov a významne chráni spotrebiteľov. Treba však povedať, že ak sa neberie do úvahy výber
programu a podpis, tak spotrebiteľ takmer žiadnym spôsobom neparticipuje na koncipovaní zmluvy.

Preto sa dá plne pochopiť pomerne silná ochrana spotrebiteľov, ktorú slovenský zákonodarca zakotvil v
ustanovení § 54 OZ. Faktická nerovnosť medzi dodávateľom a spotrebiteľom pri vzájomnej kontraktácii
je zjavná (čo do vyjednávacej pozície a informovanosti) a viaceré rozhodnutia súdneho dvora na to
poukazujú (napr. rozsudok C-168/05 Mostaza Claro, bod 25, 26, 27, C-618/10 Banco Espanol).

Odvolací súd nemá pochybnosti o súlade ustanovenia § 54 ods. 1 OZ s právom Európskej únie, ktoré

umožňuje členským štátom prijať na ochranu spotrebiteľov aj prísnejšie ustanovenia, než aké odporúča
smernica Rady 93/13 /EHS (čl. 8 smernice).

Na podporu správnosti právneho názoru prvostupňového súdu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu je aj
definícia spotrebiteľskej zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ak ju uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (predtým porov. § 23a zákona č. 634/1992 Z.z., ktorý

za spotrebiteľskú zmluvu neskôr označil explicitne aj zmluvu podľa Obchodného zákonníka (...,,za
spotrebiteľskúzmluvusapovažujezmluvapodľaObčianskehozákonníka,Obchodnéhozákonníkaa...“).

Na margo právnej úpravy premlčania v Obchodnom zákonníku odvolací súd poznamenáva, že
dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami
(dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy, dvojaká právna

úprava zmluvných pokút a pod). Aplikačná prax síce ukazuje, že aj takýto stav môže dlhodobo
fungovať (od 1.1.1992), avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na odstúpenie od
zmluvy, plynutie času a jeho dôsledky vrátane premlčania, a teda v typickej občianskoprávnej veci má
dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi biznismenmi, ak Občiansky zákonník ako
kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia (porov. tiež

5MCdo 20/09, rozsudok KS v Prešove vo veci 6Co 26/12). V bežných medziľudských vzťahoch použitie
podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah môže s nepochopením a v rozpore s princípom právnej
istoty narážať na dôveru spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske a nie podnikateľské právo.“

Žalobca v podanej žalobe sám uviedol, že využil svoje právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho
zákonníka,t.j.okamžitúsplatnosťúveru.Účinkyokamžitejsplatnostinastalipodľavyjadreniasamotného

žalobcu dňa 16.05.2010 (od toho dňa si žalobca uplatnil aj úroky z omeškania), a teda nasledujúci deň
(17.05.2010) mohol žalobca prvýkrát uplatniť svoj nárok na súde. Týmto dňom začala plynúť trojročnápremlčacia doba, ktorá v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka uplynula 17.05.2013. Žalobca podal
žalobu na súde 15.08.2013, a preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní vzniesli námietku premlčania,
prvostupňový súd správne žalobu v celom rozsahu zamietol. Preto postupom podľa § 219 ods. 1, 2 O.

s. p., odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny, vrátane správneho výroku o trovách
konania.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p.. V odvolacom
konaní úspešní žalovaní nepodali návrh na priznanie náhrady trov konania a neúspešný žalobca nemá
nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.