Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/90/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8309213527
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8309213527.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: N. S., rod. G., nar. XX.X.XXXX,
trvale bytom R., U. XX, štátny občan SR, toho času bytom XXXX K. H.. Z.. XXX, Q. XXXXX G.. C.,
O., zastúpenej JUDr. Jankou Vasiľovou, advokátkou, Kudlovská 1, Humenné, proti žalovanému: N. S.,
nar. XX.X.XXXX, bytom R., U. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č. k. 12C/174/2009 - 121 zo 17. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok súdu prvého stupňa v tej časti, ktorou bol zamietnutý návrh na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedeným v katastri nehnuteľnosti v LV

č. XXXX pre k. ú. R. ako byt č. XX, vo vchode č. XX na X. posch. v bytovom dome súp. č. XXXX,
postavenom na parc. CK N č. 6674 a CK N č. 6675 s podielom na spoločných častiach i zariadeniach
domu i spoluvlastníckym podielom na pozemkoch CK N č. 6674 a CK N č. 6675.

Vo zvyšujúcej zamietavej časti vo veci samej, ako aj vo výroku o náhrade trov konania i náhrade trov
štátu, rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a v rozsahu zrušenia mu vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam:

- vedeným v LV č.XXXX pre k. ú. R. ako X izbový byt č. XX vo vchode č. XX na prvom poschodí bytovky
č. XXXX, postavenej na parc. CKN č. 6675 a CKN č.6674,

vrátane podielu 75/6266 - ín na spoločných častiach a zariadeniach domu a príslušných pozemkov parc.
CKN č. 6675 zast. plochy a nádvoria o výmere 306 m a CKN č.6674 zast. plochy a nádvoria o výmere
378 m2

- vedeným v LV č. XXXX pre k. ú. R. ako garáž súp. č. XXXX a parc. CKN č.4370/439 vo výmere 19 m2

- vedeným v LV č. XXXX pre k.ú. R. chatka bez súpisného čísla na parc. CKN č. 5168/30 a pozemky
CKN č. 5168/30 zastavané plochy o výmere 16 m a CKN č. 5168/29 orná pôda o výmere 388 m2

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa podaný návrh odôvodnila tým, že po rozvode manželstva
účastníkov konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov konania a ani
nebol podaný návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu, a preto sa

účastníci konania stali podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, ktoré nadobudli počas manželstva.
Navrhovala zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo tak, že tieto navrhovala prikázať do výlučnéhovlastníctva žalovaného a zaviazať žalovaného vyplatiť jej sumu 28.200,50 eur z titulu náhrady za jej
spoluvlastnícky podiel.

Z vykonaného dokazovania súd prvého stupňa zistil, že že rozsudkom Okresného súdu Humenné č.

k. 8C/154/2004-16 zo dňa 13.9.2004 bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, pričom rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 21.10.2004. Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov
nedošlo k dohode o jeho vyporiadaní a ani v zákonom stanovenej lehote nebol podaný návrh na
vyporiadanie rozhodnutím súdu, a preto sa nehnuteľnosti, ktoré nadobudli účastníci konania počas
manželstva, stali zo zákona podielovým spoluvlastníctvom oboch bývalých manželov v rovnakom

podiele. Nikoho zo spoluvlastníkov nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve, avšak na
druhej strane v zmysle § 142 ods. 2 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a
nevyporiada spoluvlastníctvo. V predmetnom konaní súd vychádzal z tejto zásady, pretože žalovaný
počas konania nesúhlasil so zrušením podielového spoluvlastníctva s poukázaním na svoj vek, keď
žalovaný má teraz 74 rokov, taktiež poukázal na svoj vzťah k predmetnému bytu, keď v byte býva 25
rokov, na tento byt si navykol, pričom byt nadobudol od svojho zamestnávateľa, kde odpracoval 30

rokov a v tomto byte chce dožiť. Taktiež aj príslušné nehnuteľnosti t.j. záhradkársku chatku a garáž
žalovaný užíva a nevie si predstaviť situáciu, aby tieto nehnuteľnosti neužíval. Všetky tieto skutočnosti
súd prvého stupňa považoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobe nevyhovel a žalobu
o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zamietol.

Ďalšími výrokmi súd prvého stupňa rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov

konania a že žalovaný je povinný zaplatiť sumu 57,00 eur na trovách štátu na účet Okresného súdu
Humenné v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Toto odôvodnil aplikáciou ust. § 142 ods.1 a §
148 ods.1 O.s.p. pričom žalovaný bol zaviazaný uhradiť trovy štátu s odôvodnením, že tento zapríčinil,
že znalecké dokazovanie sa nakoniec nevykonalo.

Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalobkyňa. Podľa jej názoru sú dané odvolacie dôvody v

zmysle § 205 ods. 2 písm. b), c) a f) O.s.p.. Vytýka súdu prvého stupňa, že v dôvodoch rozhodnutia
nevyjasnil, z akého dôvodu nerealizoval navrhovaný výsluch

svedka S. S.. Mala záujem na tom, aby sa zisťovali skutočnosti o správaní žalovaného, ktorý vyvolal
vážne nezhody medzi spoluvlastníkmi a pre ktoré žalobkyňa bola nútená vycestovať do O.. Dôvody
rozhodnutia nezodpovedajú ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. Vytýka súdu prvého stupňa aj to, že nesprávne

právne posúdil z konania vyplývajúce skutočnosti, ak uzavrel, že z dôvodov hodných osobitného
zreteľa nie je potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo. Súd prvého stupňa kládol dôraz len
na skutočnosti na strane žalobcu, poukázal na jeho vek, na jeho vzťah k bytu i na to, že na byt si
zvykol, že byt nadobudol od svojho zamestnávateľa, kde odpracoval 30 rokov a chce v byte dožiť.
Žalobkyňa žije v O., má 64 rokov, má zdravotné problémy a po rokoch pobytu v O. sa chce vrátiť

domov. Nemá však finančné prostriedky na zabezpečenie vlastného bývania. Veľkú časť finančných
prostriedkov minula na úhrady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v súvislosti s operáciou v roku
2009. Byt na ulici W. v R. účastníci nadobudli kúpou za trvania manželstva, pričom žalobkyňa sa
rovnakou mierou podieľala na zaplatení kúpnej ceny. Súd svojím rozhodnutím vo vzťahu k bytu vytvoril
neakceptovateľný právny vzťah zvýhodnenia žalovaného nad právami a záujmami žalobkyne. Vo vzťahu

k požiadavke na vyporiadanie garáže a záhradky súd prvého stupňa len všeobecne poukázal na citový
vzťah k predmetným nehnuteľnostiam. Citový vzťah k predmetným nehnuteľnostiam nespĺňa kritérium
výnimočnosti v zmysle ust. § 142 ods. 2 Obč. zák. pre ustálenie, že je tu dôvod hodný osobitného zreteľa,
pre ktorý treba žalobu zamietnuť. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že je potrebné upresniť to, že v byte už býva 37
rokov, a nie 26. V n. p. Chemkostav odpracoval 30 rokov. Od tohto svojho zamestnávateľa kupoval byt.
Je prekvapený požiadavkou na výsluch svedka - syna účastníkov S. S.. Tento syn účastníkov po návrate
z O. bol hospitalizovaný v psychiatrickom zariadení a jeho matka sa o neho nestarala, ale on. Prípadná
svedecká výpoveď S. S. by bola ovplyvnená aj tým, že žalobkyni vybral vklad peňazí z jej účtu, na

ktorý jej prichádzal dôchodok zo Slovenska. Tvrdenia žalobkyne o nezhodách medzi spoluvlastníkmi sanezakladajúnapravde.DruhýkrátvycestovalažalobkyňadoO.podmenomZ.H.,atoniepovzájomných
nezhodách so žalovaným, ale viacmenej za ruským občanom G., o čom predložil súdu aj pohľadnicu.
Žalobkyňa viac ako 15 rokov neprispieva finančne na náklady spojené s podielovým spoluvlastníctvom.

Byt je pritom zaťažený hypotékou do roku 2022. On vypočítal schodok na platbách pre žalobkyňu na
sumu 5.645,- eur. Žalobkyňa nikdy nemala záujem plniť si povinnosti podielového spoluvlastníka. On
navrhoval prijateľné riešenie veci medzi žalobkyňou a ním aj s deťmi. Je nepravdou, že žalobkyňa sa
podieľala na kúpe bytu. Ona bola v tom čase už v O.. Sú nepravdivé jej vyjadrenia o tom, že nemá
finančné prostriedky, pretože 15 rokov v O. pracovala a pracuje aj teraz.

Odvolací súd na prejednanie podaného odvolania podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p. nariadil
pojednávanie.

Na ňom si na základe vyjadrení účastníkov konania pre účely upresnenia zisteného skutkového stavu
objasnil, že žalobkyňa odišla prvýkrát do O. ešte v roku 1994 a pobudla tam do roku 1997. Po krátkom
pobyte v R. následne odišla opätovne do O. v roku 1998 a zdržiava sa tam až doteraz.

NehnuteľnostivedenévLVč.XXXX,ktorésúpredmetomtohtokonania (akobytaspoluvlastníckypodiel

na spoločných častiach bytového domu a spoluvlastnícky podiel na pozemkoch), nadobudli účastníci
tohto konania ešte počas trvania manželstva a podľa údaju v spomenutom liste vlastníctva išlo o
nadobudnutie nehnuteľností zmluvou o prevode vlastníctva bytu č. V 1509/97 zo 4.11.1997. Po odchode
žalobkyne do O. v roku 1998 tento byt užíva žalovaný sám a aktuálne nemá ani inú možnosť uspokojiť
svoju bytovú potrebu iným spôsobom. Žalobkyňa (ani prostredníctvom splnomocnenej zástupkyne)

nevedela označiť súdu dôkaz, ktorým by preukázala, že sa od roku 1998 až doteraz aspoň čiastočne
podieľa na úhradách nákladov spojených s užívaním predmetného bytu, spojených s úhradami platieb
do fondov opráv a prevádzky, či na iné plnenia spojené s užívaním predmetného bytu (aké by vyplynuli
z jej spoluvlastníctva k predmetnému bytu). Byt užíva tak, ako je už uvedené vyššie, žalovaný sám,
ktorý je starobným dôchodcom a aktuálne už vo veku presahujúcom 75 rokov. V konaní nebolo z

procesnej iniciatívy účastníkov konania preukázané, že by žalovaný mal úspory, resp. majetok, ktorý
by bol spôsobilý na uspokojenie nárokov žalobkyne z vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
podľa LV č. XXXX pre k. ú. R.. Žalobca ako starobný dôchodca poberá zo Sociálnej poisťovne dôchodok
vo výške 342,30 eur mesačne a z Českej republiky dôchodok vo výške 878,- Kč mesačne. Na takto
zistené skutkové závery súdu nemôže mať vplyv ani výsluch žalobkyňou navrhovaného svedka - S. S.,

syna účastníkov, pretože ten aj podľa odvolateľky, mal sa vyjadrovať len k dôvodu odchodu žalobkyne
do O. i k správaniu sa žalovaného, ktoré malo tomu predchádzať. Tieto skutočnosti, ktoré viedli k
rozvodu manželstva, boli predmetom rozvodového konania vedeného na Okresnom súde Humenné,
keď rozsudkom 8C/154/2004-16 zo dňa 13.9.2004 bolo manželstvo účastníkov rozvedené. Aktuálny
stav podielového spoluvlastníctva je aj dôsledkom skutočnosti, ktoré nastali (či nenastali) z dôvodu

nerealizácie úkonov smerujúcich k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva. Relevantné sú tak
skutočnosti od vzniku domnienky podľa § 149 ods. 4 Obč. zák. až do rozhodnutia súdu v predmetnej
veci o vyporiadanie spoluvlastníctva. Navrhované skutočnosti, ktoré sa mali získať od svedka, nie sú
spôsobilé zmeniť či inak ovplyvniť skutkové závery o tom, akým spôsobom sa byt užíval, aké pomery sú
u žalovaného, i to, či sa a akým spôsobom na úhradách spojených s užívaním bytu podieľala žalobkyňa.

Preto nemožno nerealizáciu označeného dôkazu považovať za takú vadu konania, ktorá by mala za
následok nesprávne rozhodnutie v časti týkajúcej sa nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX. Povinnosťou súdu
nie je vykonať každý z účastníkom navrhnutých dôkazov. Súd rozhodne, ktorý z označených dôkazov
vykoná (§ 120 ods. 1 O.s.p.).

Aj v zmysle vyššie uvedených zistení odvolacieho súdu, odvolací súd v zmysle zásad vyplývajúcich

z ust. § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa i konanie, ktoré mu
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne je možné vyhovieť iba čiastočne.

Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádza Občiansky zákonník zo zásady, že nikoho
nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu. Jedným zo spôsobov zániku je dohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 Občianskeho zákonníka). Ak k tejto dohode

spoluvlastníkov nedôjde, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého z nich súdsvojím autoritatívnym rozhodnutím. Spôsoby tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd
pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pri vyporiadaní súd
prihliada na veľkosť

podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci (prvý spôsob autoritatívneho vyporiadania)
dobre možné, súd pristúpi k druhému spôsobu autoritatívneho vyporiadania a prikáže vec za primeranú
náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne
využiť. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov
(tretí spôsob súdneho vyporiadania podielového spoluvlastníctva). Výnimočne, z dôvodov hodných

osobitného zreteľa. súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo
predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyňa i žalovaný sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných
nehnuteľnosti. Toto nie je v konaní žalovaným ani rozporované.

Tak ako je uvedené v úvodnej časti dôvodov tohto rozhodnutia do spoločného návrhu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva žalobkyňa pojala prakticky 3 súbory nehnuteľnosti, ktoré mohli byť

predmetom samostatných návrhov, a u ktorých nemusí byť totožný spôsob autoritatívneho vyporiadania
a u každej z uvedených nehnuteľnosti je potrebné skúmať možnosti vyporiadania ale osobitne i
posudzovať podmienky pre prípadné nezrušenie a nevyporiadanie spoluvlastníctva.

Žalobkyňa bez akýchkoľvek pochybností nechce byť ďalej v spoluvlastníckom pomere so žalovaným.
Nakoľko nedošlo k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, podala na súd žalobu

o zrušenie podielového spoluvlastníctva.

Pri záväznosti spôsobov vyporiadania, ich poradia a zásad (ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť,
uvedenými v § 142 ods. 1 Obč. zák.) u každej z uvedených nehnuteľnosti zvlášť bolo potrebné (napriek
požiadavke žalobkyne na prikázanie nehnuteľnosti za náhradu žalovanému, ktorou súd nie je viazaný
- § 153 ods.2 O.s.p.) najskôr riešiť otázku reálnej deliteľnosti majetku. Až po negatívnej odpovedí na

túto otázku prichádzajú do úvahy ďalšie zo zákona vyplývajúce spôsoby vyporiadania. Žalobkyňou
navrhované prikázanie veci za náhradu jednému spoluvlastníkovi prichádza (podľa vyššie uvedených
zákonných ustanovení) do úvahy v prípade, kde reálne rozdelenie veci nie je dobre možné. Výnimočne,
z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za
náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku (§ 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Postup

podľa tohto ustanovenia tak prichádza do úvahy len vtedy ak by prichádzali do úvahy v poradí druhá a
tretia alternatíva záväzného poradia vyporiadania.

Občiansky zákonník v § 142 ods. 2 nevysvetľuje, čo treba rozumieť pod dôvodmi hodnými osobitného
zreteľa. Logicky musí ísť o skutočnosti takého významu a intenzity, že keby ich nebolo, súd by žalobe
vyhovel. Dôvody hodné osobitného zreteľa musia teda spočívať v okolnostiach takej povahy, že pri

nich záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený, sa v porovnaní so záujmom
žalobcu zrušiť podielové spoluvlastníctvo ukáže ako významnejší a prednejší. Pri posudzovaní veci
podľa uvedeného ustanovenia je vždy vecou súdu, aby predovšetkým úplne zistil skutkový stav a
zadovážil si dostatok podkladov na posúdenie situácie, ktorá by sa vytvorila zrušením a vyporiadaním
spoluvlastníctva. Jedným z týchto podkladov je aj údaj o cene nehnuteľnosti, nie však o tzv. vyhláškovej

cene, ktorý obstarali súdy, ale o tzv. trhovej cene, ktorý je v súčasnosti určujúci na stanovenie náhrady
pri druhom spôsobe vyporiadania podielového spoluvlastníctva

autoritatívnym rozhodnutím súdu. Na úplnom poznaní skutkového stavu veci založené dôsledné
porovnanie situácie, ktorá by pre žalovaného vznikla vyhovením žalobe, so situáciou, ktorá by pre
žalobcu vznikla v prípade jej zamietnutia, je nevyhnutným základom, bez ktorého je akýkoľvek záver o

(ne)existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa predčasný a nepodložený.

Z účelu ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka, slúžiaceho na ochranu toho, koho spoluvlastnícke
práva majú vyporiadaním zaniknúť, vyplýva, že dôvodmi hodnými osobitného zreteľa sú okolnostiviac-menej subjektívneho charakteru, ktoré z hľadiska úspechu v spore vyznievajú buď na prospech
žalovanému alebo, vzhľadom na kontradiktórnosť postavenia účastníkov tohto konania, v neprospech
žalobcu. Vo všeobecnosti na prospech žalovaného sú najmä jeho zdravotný stav, vek a sociálna situácia,

stav jeho odkázanosti na bývanie v spornej nehnuteľnosti, nedostatok možnosti uspokojovať svoje
potreby inde, osobné väzby na nehnuteľnosť, či už povahy nemateriálnej (napr. citové vyplývajúce
z dĺžky času, po ktorý vec užíval), alebo materiálnej (napr. zárobkové, príjmové, dané výškou
finančnýchprostriedkovvynaloženýchnajejzískaniealebozveľadenienehnuteľnostialeideterminujúce
spôsobilosť výplaty finančnej náhrady za vyporiadané spoluvlastníctvo).

Vo vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXXX pre k. ú. R. (trojizbový byt a spoluvlastnícky
podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu i spoluvlastnícky podiel na pozemkoch
pod bytovým domom, či priľahlých pozemkoch k bytovému domu), odvolací súd dospel k záveru,
že sú splnené podmienky pre kvalifikáciu týchto nehnuteľností ako reálne nedeliteľných. Prichádza u
nich preto do úvahy aplikácia ust. § 142 ods. 2 Obč. zák.. Už vyššie uvedené zistenia týkajúce sa
veku žalovaného, jeho aktuálnej sociálnej situácie, stav jeho odkázanosti na bývanie v predmetnom

byte, nemožnosť realizácie finančnej náhrady z vyporiadania podielového spoluvlastníctva k týmto
nehnuteľnostiam, ale i skutočnosť týkajúca sa neplnenia povinnosti žalovanou ako podielovou
spoluvlastníčkou bytu k spoločenstvu, aj odvolací súd totožne so súdom prvého stupňa vyhodnotil
ako skutočnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú záver o zamietnutí návrhu na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam. Ide o okolnosti takej povahy,

pri ktorých záujem žalovaného ponechať spoluvlastnícky stav nezmenený prevažuje nad záujmom
žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo. Tento záujem žalovaného sa ukazuje ako významnejší
a prednejší. Posúdenie týchto skutočností súdom prvého stupňa zodpovedá aj judikovaným záverom
vyplývajúcim z rozhodnutí súdov SR, konkrétne publikovaným v Cpj 37/88, 4Cdo 137/97, či z rozhodnutí
Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 4099/2009, 22 Cdo 3479/2010, 22 Cdo 5126/2007, 22 Cdo 1236/2009,

alebo ďalších. Odvolací súd dal priestor žalobkyni (jej právnej zástupkyni) na vyjadrenie sa aj k týmto
záverom vyplývajúcim z týchto rozhodnutí. Argumentácia poukazujúca na to, že žalobkyňa neužíva
byt z dôvodu zavinenia na strane žalovaného je v tomto smere nelogická, ak žalobkyňa už od roku
1998 nepretržite sa zdržiava v O.. Vyjadrenia o spôsobilosti žalovaného na finančnú náhradu za
vyporiadaný podiel ostali len v polohe domnienok založených na tvrdenom dlhodobom pracovnom

pôsobení žalovaného v Českej republike.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa vo vzťahu k požiadavke žalobkyne na
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXXX pre k. ú. R. vyhodnotil ako vecne správne a preto podľa §
219 ods. 1 O.s.p. v tejto časti rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.

Tak, ako je už uvedené vyššie, ďalšími nehnuteľnosťami, ktoré žalobkyňa urobila predmetom tohto
konania, boli nehnuteľnosti vedené v LV č. XXXX a v LV č. XXXX pre k. ú. R.. Najmä vo
vzťahu k nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXXX pre k. ú. R. je relevantnou zodpovedanie aj
otázky prípadnej reálnej deliteľnosti tejto nehnuteľnosti - ornej pôdy vo výmere 388 m2, ktorá sa
využíva na záhradku. Rozhodnutie súdu prvého stupňa o citovej argumentácii, resp. citovom vzťahu

žalovaného k predmetným nehnuteľnostiam je pre účely zamietnutia žalobného návrhu na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k týmto nehnuteľnostiam nedostačujúci. Dôvodnou je preto odvolacia
námietka žalobkyne o nepreskúmateľnosti rozhodnutia v tejto časti.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), ods. 2 O.s.p. vo zvyšnej časti rozsudok súdu
prvého stupňa, vrátane výrokov o náhrade trov konania medzi účastníkmi i náhrade trov štátu zrušil a v

rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa zisťovať skutkový stav potrebný pre rozhodnutie o
zvyšnej časti žalobného návrhu, t. j. pre účely zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam vedeným v LV č. XXXX a v LV č. XXXX pre k. ú. R.. Vo vyššie naznačenom smere
predovšetkým zdôrazňujúcom záväznosť poradia zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva v uvedenýchspôsoboch, je potrebné teda objasniť možnosti reálnej deliteľnosti a potom až riešiť otázky prikázania
za náhradu, resp. tretí spôsob vyporiadania založený na predaji nehnuteľnosti s rozdelením výťažku z
predaja.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vec vráti súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov). Zloženie senátu vo veci bolo upravené Dodatkom č. 6 k Rozvrhu

práce Krajského súdu v Prešove, keď senát 14Co po odchode sudkyne JUDr. V. S. do dôchodku bol
doplnený o dočasne prideleného sudcu JUDr. I. Y..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.