Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/14/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8210204588
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8210204588.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu

JUDr. Milana Šebeňa a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci navrhovateľa: O. U., nar.XX.X.XXXX,
bytom U. XX, XXX XX U., občan SR, proti odporcovi: Pozemkové spoločenstvo vlastníkov urbárskych
a spoločných lesov a pasienkov obce U., so sídlom U. č. XXX, IČO: 42 028 035, o zaplatenie sumy
265,55 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bardejov
č.k. 6C/192/2010 - 109 zo dňa 9.9.2013, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí návrhu
vo zvyšnej časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom rozhodol, že :

„Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 265,55 eur s 6% ročným úrokom z
omeškania od 8.6.2012 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšnej časti návrh z a m i e t a.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .“

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 11.8.2010 v znení jeho
úpravy na pojednávaní 15.5.2013 domáhal, aby súd uložil odporcovi jednak povinnosť zaplatiť mu sumu
265,55 eur s úrokom 6 % od 27.7.2008 do zaplatenia a tiež povinnosť dodať mu drevo z vyťaženej
plochy ťažobného dielca č. 286 podľa sortimentu vyťaženého dreva v tomto dielci vo výške 15 % z toho

vyťaženého dreva v tomto dielci, čomu zodpovedá množstvo 59 m3 a to spôsobom na požiadanie vo
výške 8 m3 dreva ročne, po ťažbe, alebo z iných dielcov, ktoré sú v PS urbár U.. Návrh odôvodňoval
tým, že na základe výzvy odporcu („pozemkového spoločenstva“) v obecnom rozhlase sa on ako
spoluvlastník v pozemkovom spoločenstve prihlásil na vypratanie časti lesa po výrube v dielci 286 na
parcele 607/2 zapísanej na LV č. XXX a na základe ústnej dohody vykonal v mesiaci apríl 2008 čistenie
celej vyrúbanej časti lesa počas 16-tich dní. Na členskej schôdzi dňa 27.7.2008 výbor pozemkového
spoločenstva a členovia dozornej rady odsúhlasili mu odmenu za vykonanú prácu vo výške 8.000,-

Sk (265,55 eur) plus vyčistené drevo, avšak odmena mu vyplatená nebola, preto podal návrh na súd.
Odporca žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť.Zvykonanéhodokazovaniaprvostupňovýsúdzistil,ženavrhovateľakočlenpozemkovéhospoločenstva
odporcu na základe výzvy v obecnom rozhlase v obci U. prihlásil sa v apríli 2008 na čistenie časti lesa
po výrube v dielci 286 a časť dielca spolu so svojou manželkou aj vyčistil. Uvedené skutočnosti medzi

účastníkmi neboli sporné. Navrhovateľ v konaní tvrdil, že za vyčistenie časti lesa mu vznikol
jednak nárok na odmenu vo výške vtedajších 8.000,- Sk, čo po prepočte na menu euro činí 265,55 eur,
ktorá bola v tejto výške odporcom odsúhlasená a tiež nárok na drevo po vyčistení. Odporca tvrdil, že
uznáva iba nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 265,55 eur, aj to iba z „ľudskej stránky“, lebo inak
odporca ako pozemkové spoločenstvo odmenu za prevedenú prácu pri chystaní si palivového dreva

„samočistením“ svojim členom nikdy nevypláca, ale za splnenia určených podmienok im umožňuje, aby
za prevedú prácu pri tomto samočistení si ponechali palivové drevo za symbolickú cenu alebo úplne
zdarma. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch popisuje obsah svedeckých výpovedí Ing. E. W., D. W.,
Ing. E. P. (odborného lesného hospodára v pozemkovom spoločenstve odporcu), Ing. E. R., a pre
úplnosť uvádza, že navrhovateľ v podaní zo dňa 18.3.2013 žiadal vypočuť ako svedka aj D. Q. a „firmu
ECON vedenie účtovníctva“ a v podaní zo dňa 5.4.2013 navrhol vypočuť ako svedka aj H. M., E. S. a

už nežijúceho D. G.. Tieto návrhy na výsluch svedkov vyjadril podmieňovacím spôsobom s tým, že ak
potrebné skutočnosti budú doplnené a zistené inak, necháva na zváženie súdu, či po zdokladovaní ešte
bude potrebné vypočuť svedkov (viď vyjadrenie navrhovateľa na č. l. 70 spisu), resp. že v takom prípade
na ich vypočutí netrvá (viď vyjadrenie navrhovateľa na č. l. 72 spisu). Vzhľadom na uvedené, keďže
vypočutí svedkovia Ing. W., Ing. P., Ing. R. a D. W. a predložené listinné dôkazy dostatočne objasnili

všetky pre vec relevantné skutočnosti a uvedení svedkovia boli vyslúchaní aj k tým skutočnostiam, ktoré
navrhovateľibavprípadeichneobjasneniažiadalzisťovaťajvýsluchominýchsvedkov,súdnepovažoval
výsluch ďalších navrhovateľom navrhovaných svedkov za potrebný pre objasnenie a rozhodnutie veci.
Keďže navrhovateľ tieto dôkazné návrhy vyjadril podmieňovacím spôsobom a na pojednávaní dňa
9.9.2013 po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. aj sám výslovne vyhlásil, že návrhy na doplnenie

dokazovania nemá, je zrejmé, že ich výsluch nebol potrebný, preto súd tieto dôkazy nevykonal. Odporca
je pozemkovým spoločenstvom s právnou subjektivitou, navrhovateľ je jeho členom. Právne postavenie,
hospodárenie, ako aj niektoré práva, povinnosti a vzájomné vzťahy členov pozemkového spoločenstva
upravoval do 1.5.2013, a teda aj v období, ktorého sa týka tento spor (rok 2008) zákon č.181/1995 Z.z. o
pozemkových spoločenstvách. Podľa § 2 ods. 2 a 3 tohto zákona členom spoločenstva podľa odseku 1

sú všetci spoluvlastníci spoločnej nehnuteľnosti. Ak tento zákon neustanovuje inak, vzťahujú sa na práva
a povinnosti vlastníkov podielov spoločnej nehnuteľnosti ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa §
5 ods.1 tohto zákona člen spoločenstva je povinný vykonávať činnosť na dosiahnutie účelu spoločenstva
a zdržať sa konania, ktoré by tomuto účelu odporovalo. Na základe vykonaného dokazovania uzavrel,
že vznik nároku navrhovateľa na zaplatenie sumy 265,55 eur bol preukázaný, vznik jeho nároku na

dodaniedrevapoprizaplatenísumy265,55eurpreukázanýnebol.Zvýsledkovvykonanéhodokazovania
totiž nevyplýva, žeby navrhovateľovi za vyčistenie časti lesa vznikol súčasne nárok aj na zaplatenie
odmeny za túto prácu, aj na drevo, ktoré si pri tomto čistení vyzbieral, ako to tvrdil navrhovateľ. Naopak,
výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedá záver, že ak navrhovateľ, ktorému za samočistenie
lesa mal pôvodne patriť iba nárok na ponechanie si časti dreva, namiesto tohto nároku uplatnil u odporcu

alternatívny nárok na zaplatenie ceny vykonanej práce, s čím odporca súhlasil, nemá už navrhovateľ
nárok na dodanie dreva. Je nesporné, že navrhovateľ časť lesa vyčistil, na tom sa zhodli tak účastníci
ako aj svedkovia. Navrhovateľ však neuniesol dôkazné bremeno, že za toto vyčistenie mu vznikol
jednak nárok na zaplatenie odmeny ako aj nárok na dodanie dreva. Z navrhovateľom predložených
listinných dôkazov ani z výpovedí vypočutých svedkov takýto záver bezpečne nevyplýva. Naopak, z

navrhovateľom produkovaných dôkazov vyplýva, že vznikol mu iba nárok na zaplatenie odmeny, nie
na dodanie dreva. Navrhovateľ vznik oboch svojich nárokov preukazoval okrem iného aj predložením
časti zápisníc spísaných v rámci vyšetrovania pred povereným príslušníkom PZ, išlo o časti zápisníc
o výsluchu Ing. E. R. v procesnom postavení svedka zo dňa 7.11.2008, výsluchu I. C. v procesnom
postavení svedka zo dňa 11.11.2008, výsluchu D. Q. v procesnom postavení svedka zo dňa 13.10.2008

a výsluchu D. W. v procesnom postavení svedka zo dňa 13.10.2008 (č. l.11 až 12 spisu). Navrhovateľ
síce nešpecifikoval, v rámci akého vyšetrovania boli tieto zápisnice spísané, to však pre potreby tohto
konaniaaninebolopotrebné.Tietonavrhovateľompredloženéčastizápisnícvšaknepreukazujúsúčasný
vznik oboch nárokov, k čomu zrejme ich predloženie súdu navrhovateľom smerovalo, ale naopak
preukazujú, že navrhovateľovi vznikol iba nárok na zaplatenie odmeny 265,55 eur, nie aj nárok na

dodanie dreva. Následne prvostupňový súd cituje obsah zápisníc o výsluchoch svedkov na polícii. Aj na
základe ich vyhodnotení mal za preukázané, že navrhovateľ pre odporcu vykonal prácu, je zrejmé, že
za výkon tejto práce mu vznikol nárok na určitú, či už peňažnú alebo vecnú odmenu, v opačnom prípade
by na strane odporcu došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorého predmetom by bolo získanievýsledku pracovného výkonu navrhovateľa. Z tvrdení účastníkov aj z hore popísaných výpovedí svedkov
pred povereným príslušníkom PZ vyplýva, že odporca na výkon tejto práce neuzatvoril s navrhovateľom
žiadnu dohodu, navrhovateľ sa len na základe výzvy v obecnom rozhlase prihlásil na čistenie lesa a

časť lesa vyčistil. Vykonal teda činnosť- prácu, ktorá bola vymedzená výsledkom, a teda by za iných
okolností mala byť predmetom dohody o vykonaní
práce v zmysle § 226 Zákonníka práce, ktorú odporca na výkon takýchto prác - čistenie lesa aj v
minulosti štandardne s občanmi obce U., ktorí takéto práce vykonávali a nebrali si za to drevo uzatváral,
ako to vyplýva napr. z výpovede I. C. a D. Q. pred povereným príslušníkom PZ dňa 11.11.2008 a

dňa 13.10.2008. V danom prípade však takáto dohoda, ktorá musí v zmysle § 226 ods. 2 Zákonníka
práce mať obligatórne písomnú formu pod následkom jej neplatnosti v prípade jej nedodržania
s navrhovateľom uzatvorená nebola. Vznikol však faktický právny vzťah s obdobnými právnymi
dôsledkami, ako v prípade vzťahu inak založeného dohodou o vykonaní práce, a to predovšetkým vo
vzťahu k plneniu vzájomných povinností, najmä povinnosti navrhovateľa vykonať prácu a povinnosti
odporcu poskytnúť za túto vykonanú prácu navrhovateľovi odmenu. V danom prípade odmenou za

vykonanú prácu malo byť vecné plnenie - drevo, ktoré si navrhovateľ mohol ponechať. Súd mal za
preukázané, že z iniciatívy navrhovateľa došlo k zmene pokiaľ ide o formu odmeny za vykonanú
prácu, tak, že namiesto dreva mu odporca zaplatí peniaze, a to sumu 8.000,- Sk. Uvedené bolo
preukázanéužspomínanýmizápisnicamiovýpovediIng.R.,I.C.,D.Q.aD.W.,predloženýmisamotným
navrhovateľom. Z nich totiž bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že títo štyria svedkovia nezávisle na

sebe zhodne potvrdili, že navrhovateľ namiesto dreva začal požadovať peniaze s tým, že drevo nechce,
lebo sa mu rozkráda, ale že chce, aby mu odporca za vykonanú prácu zaplatil peniaze. Z uvedeného je
zrejmé, že navrhovateľovi nikdy nevznikol nárok na obe plnenia, t.j. na zaplatenie peňazí a súčasne aj
na ponechanie si dreva. Navrhovateľovi na základe vykonanej práce vznikol nárok na odmenu, ktorou
tu malo byť drevo, pričom odporca nakoniec na žiadosť navrhovateľa súhlasil s tým, že sa poskytne

namiesto dreva peňažná odmena vo výške 8.000,- Sk. Odporca v podaní zo dňa 12.5.2013 podrobne
popísal postupnosť krokov, pri splnení ktorých umožňoval a aj naďalej umožňuje svojim členom získať
palivové drevo čistením po ťažbe. Z uvedeného popisu vyplýva, že odporca umožňuje svojim členom,
aby v prípade záujmu o palivové drevo vykonali vyčistenie určeného úseku lesa, za čo sú odmenení
tak, že si môžu na vlastné náklady odviesť časť palivového dreva za ktoré uhradia iba symbolickú,

alebo žiadnu sumu. Takéto samočistenie sa vykonáva bez nároku na zaplatenie práce, keďže odmenou
za vykonanú prácu tu je samotné drevo. Navrhovateľ tieto tvrdenia odporcu spochybňoval tým, že
takýto postup v roku 2008 neexistoval, nie je o tom žiaden písomný záznam vo forme nejakého
uznesenia, rozhodnutia lebo schválenia valným zhromaždením. Súd po vykonanom dokazovaní nemá
žiaden dôvod pochybovať o tom, že odporcom popísaný postup zodpovedá skutočnosti. Potvrdzujú

ho totiž nielen už spomínané výpovede svedkov pred povereným príslušníkom PZ, z ktorých okrem
iného vyplýva, že aj ostatným občanom obce U. boli za prácu peniaze vyplácané, len ak nebrali
drevo, ale aj to, že aj v roku 2011 bol takto navrhovateľovi umožnený bezodplatný samovýrub dreva,
čo bolo preukázané predloženým písomným povolením na samovýrub dreva zo dňa 12.3.2011. Aj
zásadám logiky by odporovalo, aby odporca poskytoval pri takomto čistení aj peňažnú odmenu, aj drevo,

keďže výkon tohto samočistenia dreva nikto zo strany odporcu nekontroluje, a teda nebolo by možné
preskúmať či uvádzaný čas trvania práce (u navrhovateľa to napr. bolo 16 dní) odmenených po 500,- Sk
denne zodpovedá skutočnosti. Ak by odporca mal odmeňovať takúto prácu navrhovateľa aj drevom aj
peňažnou odmenou, zaiste by jej výkon navrhovateľom kontroloval, čo koniec koncov aj sám potvrdil v
podaní zo dňa 12.5.2013, v ktorom tvrdil, že ak sa uhrádzajú prevádzané práce, tak tieto sú kontrolované

buď povereným členom výboru alebo hospodárom, ktorí kontrolujú účasť a odpracované hodiny a dni pri
prevádzaní prác. Ak navrhovateľ tvrdenia odporcu o tomto postupe pri „samočistení“ lesa spochybňoval
tvrdením, že o tom neexistuje žiadne uznesenie, rozhodnutie a podobne, tak k tomu súd uvádza, že
to v danom prípade nie je podstatné. Na základe vykonaného dokazovania súd nezistil žiaden dôvod
pochybovať o tom, že takáto prax u odporcu skutočne je a že ide o zaužívanú prax, lebo už spomínané

výpovede svedkov pred povereným príslušníkom PZ a písomné povolenie navrhovateľovi na samovýrub
dreva sú dôkazmi, ktoré to jasne potvrdzujú.

Vzhľadom na všetko vyššie uvedené súd prvého stupňa uzavrel, že navrhovateľovi za vykonané práce
pri čistení lesa patrí odmena vo výške 8.000,- Sk, ale nepatrí mu za to súčasne požadované drevo,

lebo z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že peňažná odmena 8.000,- Sk bola na žiadosť
navrhovateľa dohodnutá ako náhrada odmeny vo forme dreva, ktoré si mal pôvodne navrhovateľ za
vykonanú prácu zobrať. Ak navrhovateľ v tejto súvislosti za dôkaz, že mu vznikol nárok aj na peniaze
aj na dodanie dreva označoval list zo dňa 27.7.2008, tak ten nemôže byť relevantný preto, lebo vtejto listine sa prejednával nielen nárok navrhovateľa, ale aj jeho manželky na istú formu odmeny za
vykonané práce, pričom manželka navrhovateľa nie je účastníčkou tohto konania, preto prípadné jej
nároky nemohli tu byť posudzované. Inými slovami, ak sa v tomto liste zo dňa 27.7.2008 v súvislosti

s nárokom navrhovateľa a jeho manželky hovorí o sume 8.000,- Sk a ponechaní si dreva, za ktoré sa
platiť nebude, nemožno z toho automaticky urobiť záver, že priamo samotnému navrhovateľovi vzniklo
právo aj na zaplatenie odmeny za prácu a aj na dodanie dreva. Aj sám navrhovateľ na pojednávaní
dňa 15.5.2013 uviedol, že spolu s ním tam pracovala aj jeho manželka, ktorá nie je členkou, a preto
„jej nemohli vyplatiť za prácu, ale mali jej dať za to drevo, tak to bolo dohodnuté“. Preto list zo dňa

27.7.2008 nepreukazuje, že samému navrhovateľovi vznikol nárok aj na peňažné plnenie aj na dodanie
dreva. Vykonané dôkazy (najmä výsluchy svedkov v tomto konaní, navrhovateľom predložené časti
zápisníc o výsluchu svedkov pred povereným príslušníkom PZ, písomné povolenie na samovýrub dreva
pre navrhovateľa v roku 2011) pri ich zhodnotení jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti (§ 132
O.s.p.) totiž podľa súdu vytvárajú logickú ucelenú reťaz vedúcu k záveru o tom, že priamo navrhovateľovi
nevznikol súčasný nárok aj na zaplatenie odmeny za prácu aj na dodanie dreva.

Odporca nárok navrhovateľa na zaplatenie peňažnej odmeny 8.000,- Sk, čo po prepočte na menu euro
konverzným kurzom v zmysle zákona č.659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v SR činí 265,55 eur ani
nepopieral, tento v konaní sám potvrdil, preto súd nemal pochybnosti o dôvodnosti návrhu v tejto časti,
a preto mu v tejto časti vyhovel a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 265,55 eur

tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vznik nároku na dodanie dreva popri nároku
na zaplatenie sumy 265,55 eur navrhovateľ v konaní nepreukázal, preto v tejto časti súd návrh zamietol.

Navrhovateľ popri nároku na zaplatenie sumy 265,55 eur uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z
omeškania vo výške 6 % ročne z tejto sumy od 27.7.2008 do zaplatenia. Povinnosťou odporcu bolo

zaplatiť navrhovateľovi sumu 265,55 eur, ktorej splatnosť nebola dohodnutá, preto mala byť zaplatená
na výzvu navrhovateľa, keďže podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Deň požiadania nebol zo strany navrhovateľa preukázaný, preto
za takéto požiadanie treba považovať až prevzatie návrhu na začatie konania odporcom dňa 6.6.2012.

Sumu 265,55 eur tak mal odporca zaplatiť najneskôr dňa 7.6.2012. Keďže tak neurobil, nasledujúcim
dňom sa dostal do omeškania so splnením svojho dlhu, a keďže ide o peňažný dlh, vznikla mu priamo
zo zákona povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, t.j. o 8 percentuálnych bodov vyššej ako

bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (ku dňu 8.6.2012). Navrhovateľom požadovaná sadzba úroku z omeškania takto určenú
sadzbu nepresahuje, preto v časti požadovaného úroku z omeškania zo sumy 265,55 eur v sadzbe 6
% ročne od 8.6.2012 do zaplatenia súd návrhu vyhovel. Za čas pred 8.6.2012 súd návrh v časti úroku
z omeškania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol s odkazom na ust. § 151 ods.1 O.s.p., podľa ktorého
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd iba na návrh. V danom prípade takýto návrh
účastníci neurobili, na poslednom pojednávaní dňa 9.9.2013 výslovne uviedli, že náhradu trov konania
neuplatňujú, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasí so zamietnutím návrhu vo zvyšnej
časti, ani s nepriznaním náhrady trov konania. Podľa jeho názoru bol neúplne zistený skutkový stav veci
v tom smere, aké množstvo m3 dreva bolo skutočne vyrúbané, vytýka súdu prvého stupňa to, že dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie aj vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. To, že popri zaplatení odmeny mal nárok aj na drevo, preukazujú
aj doklady, ktoré predložil do konania, ale aj vyjadrenia samotného odporcu, či členov výboru odporcu,
napr. výpoveď svedka Ing. W., či D. S. alebo aj dôkaz zápisnica z 27.7.2008. Na pojednávaní sa tiež
svedok S. ako zástupca odporcu doznal, že drevo mi patrilo, ale že mi ho ukradli, preto som ja na vine,
keď som si ho neodviezol. Zo strany súdu prvého stupňa i sudcu P. ako predsedu okresného súdu išlo o

vedome prekrúcanie faktov, tvrdení, ktoré nekorešpondujú so spisom i s jeho obsahom a ide o úmysel
poškodiť navrhovateľa ako oznamovateľa. Aj rozhodnutie o úrokoch z omeškania je nesprávne. Žiadal
priznanie úrokov z omeškania od 27.7.2008, keď na výbore spoločenstva bola spísaná zápisnica, podľa
ktorej mu patrilo nielen vyplatenie sumy 265,55 eur, ale i nárok na drevo, ktoré mu patrilo bez zaplatenia,o čom žiadali od neho snímku dní, ktoré celkom na čistení dreva odpracoval. Dátum, od kedy mu súd
prvého stupňa priznal úroky z omeškania, je úplne vymyslený a zo spisu nedokladovateľný. Vo výroku
je uvedený dátum od 8.6.2012 a v dôvodoch sa píše dátum prevzatia návrhu 6.6.2012. Toto je krajne

zavádzajúce a nepodložené. On návrh na platobný rozkaz podal už dňa 11.8.2010. Výsledok súdneho
konania v predmetnej veci je nezlučiteľný s konaním sudcu, ktorý nepotvrdil ústavnú povinnosť súdu,
ktorý má byť nestranný, nezávislý a spravodlivý. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého
stupňa zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Odporca sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), prejednal odvolanie viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1, 3 O. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch podľa § 219 ods.1,
2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené

zodpovedajúco ust. § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. na úradnej tabuli súdu. Opakovane treba zdôrazniť
viazanosť rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Vyhovujúcu časť rozsudku vo veci samej bol
oprávnený napadnúť odvolaním len odporca. Ten toto oprávnenie nevyužil. Preto vo výroku o povinnosti
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 265,55 eur s 6 % ročným úrokom z omeškania od
8.6.2012 do zaplatenia rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť a nebolo oprávnením

ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159
ods.1, 2, § 206 ods. 2 O.s.p.). Predmetom prieskumu odvolacím súdom bol výrok o zamietnutí návrhu
v prevyšujúcej časti i výrok o náhrade trov konania, pričom odvolací súd bol viazaný dôvodmi odvolania
uplatnenými navrhovateľom. Ich obsah však neodôvodňuje zmenu či zrušenie napadnutých výrokov
rozsudku.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolacísúdsastotožňujesdôvodmirozhodnutiaokresnéhosúduanatietovpodrobnostiachodkazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia k najzásadnejším argumentom uvádzaným
navrhovateľom v odvolaní odvolací súd dodáva nasledovné:

Po preskúmaní veci odvolací súd konštatuje, že okresný súd rešpektoval procesnú iniciatívu strán pri
zhromažďovaní rozhodujúcich skutočnosti i dôkazov o nich. Napokon podané odvolanie neobsahuje
výhradu na nerealizáciu dôkazu, ktorý by bol účastníkmi navrhnutý. Súd prvého stupňa vykonal rozsiahle
dokazovanie vo veci, pre rozhodnutie o podanom návrhu v dostatočnom rozsahu vykonané dôkazy
správne vyhodnotil podľa § 132 O.s.p. a svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil podľa § 157

ods. 2 O.s.p..

Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových
zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak okresný súd ich náležitým

spôsobom v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii je okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia koherentný (súvislý, spojitý), jeho rozhodnutie je presvedčivé,
konzistentné a jeho argumenty podporujú príslušný záver o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa v časti
žiadaného naturálneho plnenia (dodávky dreva). Rozhodnutie prvostupňového súdu je presvedčivé, aj
závery, ku ktorým prvostupňový súd dospel sú podľa odvolacieho súdu racionálne a aj spravodlivé.

Obsah predmetného odvolania je v podstate totožný s argumentáciami navrhovateľa pred súdom prvého
stupňa. Nevybočuje v zásade z obsahom prednesov, vyjadrení, ako aj písomných podaní navrhovateľa
počas celého prvostupňového konania, a preto aj odôvodnenie rozhodnutia vo vzťahu k jeho námietkam
je úplné aj pokiaľ ide o odvolanie. Navrhovateľ v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti
a nepredložil ďalšie dôkazy, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené prvostupňovým súdom.

Aj písomné dôkazy o súhlase na ťažbu dreva, ktoré pripája navrhovateľ k podanému odvolaniu boli už
predmetom prvostupňového konania. Nič nemôžu zmeniť na záveroch súdu prvého stupňa založených
na tom, že popri nárokoch na finančnú odmenu navrhovateľ nemá nárok na naturálne plnenie.Zo spisu je aj zistiteľné, že žalobný návrh po odstránení jeho nedostatkov bol doručený odporcovi až
6.6.2012 (doručenka pripojená pri č. l. 38 spisu). Ani obsah zápisnice o konaní výboru žalovaného

spoločenstva z 27.7.2008 nesvedčí o tom, že by sa účastníci dohodli na splatnosti teraz v konaní
priznaného peňažného plnenia. Aj so skutočnosťami o splatnosti takéhoto plnenia v nadväznosti na
prax v spoločenstve realizovanú vo vzťahu k ostatným členom spoločenstva i v nadväznosti na napokon
priznané peňažné plnenie sa prvostupňový súd správne vyporiadal. Odvolací súd vyhodnotil za správne
skutkové i právne závery s dôsledkami týkajúcimi sa aj priznania úrokov z omeškania. Ak navrhovateľ

argumentuje požiadavkou na peňažné plnenie listom z 12.5.2008, tento list obsahuje skutočnosti
týkajúce sa plnení, ktoré mali poskytnúť navrhovateľ i jeho manželka. Ani tento list (jeho obsah) v
spojení so zápisnicou o jednaní výboru žalovaného spoločenstva z 27.7.2008 nedáva odpoveď na
to, že by sa účastníci dohodli na termíne splatnosti konkrétneho peňažného nároku len vo vzťahu k
navrhovateľovi (nie k jeho manželke). Správne sa týmito skutočnosťami prvostupňový súd aj v dôvodoch
svojho rozhodnutia zaoberal a niet dôvodu, aby sa odvolací súd od týchto záverov prvostupňového súdu

odchýlil.

Obsah zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa z 9.9.2013 svedčí aj prednesu navrhovateľa,
ktorý výslovne uviedol, že trovy konania si neuplatňuje. Je síce pravdou, že v predchádzajúcich
podaniach si náhradu trov konania uplatnil, ale týmto prednesom svoje predchádzajúce stanovisko vo

vzťahu k náhrade trov konania zmenil. V konečnom dôsledku však bol navrhovateľ so svojim návrhom
len čiastočne úspešný. Za realizované plnenie v prospech spoločenstva uplatňoval finančné plnenie i
naturálne plnenie a vo vzťahu k naturálnemu plneniu bol neúspešný. Bol teda dôvod na záver aj v zmysle
ust. § 142 ods. 2 O.s.p. o nepriznaní náhrady trov žiadnemu z účastníkov konania. Okrem dôvodu, ktorý
uviedol v napadnutom rozsudku prvostupňový súd s odkazom na aplikáciu ust. § 151 ods. 1 O.s.p., bol

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania aj v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p. (so žalobným návrhom
mal navrhovateľ úspech len čiastočný). Preto aj rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade
trov konania je správne.

V odvolacom konaní bol úspešný odporca. Preto pri aplikácii ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 142 ods.

1 O.s.p. by mu patril nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V súvislosti s odvolacím konaním mu
však zo spisu zistiteľné výdavky nevznikli a nepodal ani návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho
konania (§ 151 ods.1 O.s.p.). Navrhovateľ neúspešný v odvolacom konaní nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nemá. Preto odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedení rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.