Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/222/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209495
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8314209495.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľa: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, proti odporcovi: H.O. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L., O. XXXX/XX, o zaplatenie 773,52 EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 383,52 eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od
26.01.2013 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal dňa 04.08.2014 na tunajší súd návrh, ktorým žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie
sumy 773,52 eur, úrokov z omeškania a na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril zmluvy č. N., č. N., č. N. a č. N., ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky, na základe ktorých vypožičal odporcovi 4 ks SIM kariet. Zároveň
uzatvoril s odporcom aj dodatky k týmto zmluvám a odpredal mu mobilné telefóny, a to zn. Samsung
Galaxy S v predajnej cene 490,- eur za cenu 179,- eur a Huawei E173 USB mod. v predajnej cene

80,- eur za cenu 1,- eurp. Odporca porušil podmienky zmluvy tým, že riadne a včas nezaplatil cenu
poskytnutých služieb za obdobie od augusta 2012 do októbra 2012, čím navrhovateľovi vznikol nárok na
zmluvné pokuty, jedna vo výške 311,- eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou ( 490,- eur )
a akciovou cenou ( 179,- eur ) mobilného telefónu a druhá rozdiel medzi predajnou cenou ( 80,- eur ) a
akciovou cenou ( 1,- euro ) mobilného telefónu. V zmysle dodatku k zmluve odporca mal využívať služby
navrhovateľa po dohodnutú dobu a v prípade nedodržania tohto záväzku uhradiť dohodnutú zmluvnú
pokutu. Táto zmluvná pokuta mala plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia

zmluvy, ktorá by navrhovateľovi mohla vzniknúť tým, že navrhovateľ odporcovi síce poskytol mobilný
telefón za akciovú cenu, avšak odporca si svoju povinnosť neplnil. V snahe predísť procesnej neistote
pri posudzovaní zmluvnej pokuty ako paušalizovanej náhrady škody, ktorá bola v súdnych konaniach
vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku, navrhovateľ sa domáha nároku titulom náhrady škody,
ktorá mu vznikla tým, že poskytol odporcovi mobilný telefón na zvýhodnenú akciovú cenu. Výšku tejto
škody vyčíslil ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a akciovou cenou, za ktorú bol
odpredaný odporcovi. Na základe uvedeného navrhovateľ podal na súd návrh a žiadal zaviazať odporcu

na zaplatenie sumy 773,52 eur, z toho za neuhradené služby vo výške 383,52 eur, titulom uplatnenej
škody sumu 390,- eur, ako aj na zaplatenie úroku z omeškania z uvedených súm a na náhradu trov
konania.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, najmä so zmluvami o
pripojení, dodatkami k týmto zmluvám, všeobecnými podmienkami spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
na poskytovanie verejnej telefónnej služby, faktúrami, pokusom o pokonávku, vyjadrením vedľajšieho

účastníka. Odporca sa nariadeného súdneho pojednávania dňa 07.10.2014 zúčastnil a uviedol, že s
návrhom súhlasí čiastočne, a to pokiaľ ide o sumu 383,52 eur za neuhradené služby s príslušenstvom,
t.j. úrokom z omeškania 8,75 % ročne z uvedenej sumy od 26.01.2013 do zaplatenia; túto sumu uznáva
a je ochotný ju zaplatiť. Nesúhlasí so sumou 390,- eur , ani s úrokom z omeškania z tejto sumy, túto žiada
zamietnuť. Navrhovateľ sa pojednávania nezúčastnil a svojím písomným podaním doručeným súdu dňa

06.10.2014 požiadal o ospravedlnenie svojej neprítomnosti na pojednávaní z dôvodu hospodárnosti; na
podanom návrhu trval a súhlasil s tým, aby súd konal a rozhodol bez jeho účasti.

Vykonaním dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z obsahu návrhu vyplýva, že navrhovateľ uzatvoril s odporcom 4 zmluvy o pripojení, na základe ktorých

požičal odporcovi štyri kusy SIM kariet, ktoré umožnili odporcovi využívať poskytované služby zo strany
navrhovateľa. Navrhovateľ odpredal odporcovi podľa dodatkov k zmluvám o pripojení aj dva mobilné
telefóny, a to za akciové ceny. Odporca sa v článku 2.3. dodatku zaviazal zotrvať v zmluvnom vzťahu s
navrhovateľom nepretržite po dobu 24 mesiacov od nadobudnutia ich platnosti, t.j. zotrvať v zmluvnom
vzťahusnavrhovateľompocelútútodobubezprerušenia,užívaťdohodnutéslužby,neuskutočniťžiaden

úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy pred uplynutím doby viazanosti, nepožiadať o vypojenie
z prevádzky alebo o deaktiváciu SIM karty a ani sa nedopustiť iného konania, na základe ktorého by
navrhovateľovivznikloprávoodstúpiťodzmluvyalebovypovedaťzmluvuzdôvoduneplneniapovinností;
súčasne bude mať aktivovaný na SIM karte taký účastnícky program alebo taký variant účastníckeho
programu, že nedôjde k porušeniu záväzku uvedeného v bode 2.2. dodatku.

Podľa článku 2.5. dodatkov v prípade porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3.
alebo 2.4. tohto článku dodatku (najmä, ale nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie
záväzku uvedeného v bode 2.2. tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto
dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto

dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu
tejto platnosti), je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu v sume 311,- eur a 79,- eur. Zmluvná
pokuta predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou cenou mobilného telefónu bez zľavy a jej
spotrebiteľskou cenou bez DPH s kúpnou cenou s DPH, za ktorú podnik predal mobilný telefón
účastníkovi. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne podniku samostatným porušením

povinností účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom, pričom toto právo nie je
podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku (napr. odstúpením od zmluvy, alebo
porušením či obmedzením poskytnutia služieb v prípade porušenia povinnosti podľa bodu 2.3. písm. c)
tohto článku). Účastník je zároveň povinný uhradiť podniku náhradu škody, ktorej výška presahuje výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej vo výzve na jej zaplatenie,

ináč v lehote 14 dní odo dňa doručenia výzvy podniku účastníkovi.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení sú všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange
Slovensko, a.s.

Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi poskytnuté služby za obdobie od augusta 2012 do októbra 2012 vo
výške 383,52 eur, pričom na pokus o pokonávku odporca nereagoval žiadnou úhradou; navrhovateľ sa
preto domáha zaplatenia pohľadávky za neuhradené služby v uvedenej výške.

Podľa ustanovenia § 5 zák.č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách elektronická komunikačná
služba je služba obvykle poskytovaná za úhradu, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose signálov
sietí vrátane telekomunikačných služieb a prenosových služieb v sieťach používaných na rozhlasové
a televízne vysielanie. Služba nie je poskytovanie obsahu ani zabezpečenie alebo vykonávanie
redakčného dohľadu nad obsahom prenášaným pomocou sietí a služieb, a nezahŕňa služby informačnej

spoločnosti, ktoré nespočívajú úplne alebo prevažne v prenose signálov sieťami. Verejná služba je
verejne dostupná služba, o ktorej používanie sa môže uchádzať každý záujemca. Verejná telefónna
služba je verejná služba na uskutočňovanie a príjem národných a medzinárodných volaní a na prístup k
tiesňovým volaniam prostredníctvom jedného alebo viacerých čísel národného alebo medzinárodnéhočíslovacieho plánu. Volanie je elektronické, komunikačné spojenie zostavené prostredníctvom verejnej
telefónnej služby, ktoré umožňuje obojsmernú komunikáciu v reálnom čase. Prevádzkyschopnosť
služieb je také nastavenie prenosových parametrov služby, pridružených prostriedkov a rozhraní, ktoré

umožňuje komunikáciu medzi koncovými užívateľmi alebo medzi koncovým užívateľom a podnikom
poskytujúcim službu prostredníctvom technologicky rôznych sietí. Užívateľ je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejne dostupnej služby. Za užívateľa
sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje inak.
Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje verejne dostupnú službu a túto službu ďalej

neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncový užívateľ je spotrebiteľ a v
prípade rozhlasových a televíznych programových služieb aj poslucháč a divák. Účastník je ten koncový
užívateľ, ktorý uzavrel s podnikom poskytujúcim verejné služby zmluvu o pripojení.

Podľa ustanovenia § 43 ods. 1,2 cit. zákona zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi
zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace

služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú
dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení
určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno
dojednať aj odkazom na tarifu.

V zmysle § 42 ods. 4 písm. b) zákona účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa
zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu
o vyúčtovaní.

Vychádzajúc z dôkazov predložených zo strany navrhovateľa súd má za dostatočne preukázané, že

medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej zmluvy o pripojení, na základe ktorej navrhovateľ
poskytol odporcovi služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Súd nepodrobil súdnej
kontrolecenuslužieb,pretožecenabolajasneazrozumiteľnedohodnutáazúradnejmociexoffonezistil
ani iné okolnosti, ktoré by indikovali vadnosť právneho úkonu v časti ceny služieb. Preto súd návrhu v
časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške 383,52 eur vyhovel, pretože odporca ako dlžník má

povinnosť zaplatiť cenu služieb v zmysle § 492 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v
omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

V súlade s ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Je nepochybné, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 383,52 eur,
a preto navrhovateľ má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal navrhovateľovi podľa
ustanovenia § 517 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s
ustanovením § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. tak, ako si ho navrhovateľ uplatňoval.

Po vykonanom dokazovaní však súd návrh zamietol v časti zaplatenia náhrady škody vo výške 390,-
eur t.j. rovnajúcej sa rozdielu medzi predajnou cenou odpredaných mobilných telefónov a ich akciovou
cenou.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha

z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24
mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škodu je potrebné právne posudzovať podľa
ustanovenia § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnejobčianskoprávnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon,
spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinnosti; vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z iných zákonom uložených povinností. Vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ustanovenie
§ 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady
záväzkovej, ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti.

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššieuvedených
štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich, zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané
už splnenie predpokladu protiprávneho úkonu. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu

navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrváva po dobu viazanosti, teda 24
mesiacov.

Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku
4 (dohoda platnosti a ukončenie zmluvy) všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa

článku 4.1 týchto všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká za a) dohodou zmluvných strán, b)
odstúpením od zmluvy, c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka. Ďalej všeobecné
podmienky upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých uvedených dôvodov.

Podľa článku 2 všeobecných podmienok (zmluva o pripojení, aktivácia služieb) bod 2.1 spoločnosť

Orange Slovensko poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.

Podľa článku 2 bod 2.6 všeobecných podmienok zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.

V zmysle § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť

iba písomne.

V predmetnom konaní navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzatvorenej zmluvy o pripojení
nepreukázal, ani zo strany odporcu súd nemal preukázané, že by takúto listinu od navrhovateľa obdržal.
Treba teda uviesť, že platné ukončenie zmluvy s odporcom preukázané nebolo, a teda odporca svoj

záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov neporušil (na tom nič nemení, že vo faktúre je
účtovaný poplatok za odpojenie, pretože odpojenie nie je uvedené medzi spôsobmi zániku zmluvy), čím
nie je daný predpoklad vzniku škody protiprávnym úkonom.

Čo sa týka samotného vzniku škody, k tomu je potrebné uviesť, že podľa ustanovenia § 442 ods. 1

Občianskeho zákonníka sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,

ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj Z., H.. XXX).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (Z., H.. XXX). To, čo poškodenému ušlo, ušlý zisk, je ujmou spočívajúcou v

tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď
sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh vecí (Z., H..XXX).

Podľa navrhovateľa vznikla mu škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho
akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej

škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7. dodatku) by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný
telefónzanižšiuakoskutočnúcenu.Účelsledovanýteraznavrhovateľompodanýmnávrhombolomožné
dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a akciovoucenou mobilného telefónu tak nie je nasledkom ( tvrdeného alebo nepreukázaného) protiprávneho
úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný
konsenzus môže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa

nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu
majetkunavrhovateľataknedošlo,pretožetentozatentomobilnýtelefónobdržaldojednanúkúpnucenu.

S vyššieuvedeným záverom je spojené zároveň aj nesplnenie ďalšieho predpokladu pre vznik škody
( kauzálny nexus ), pretože aj v prípade preukázania zavineného nezotrvania odporcu v zmluvnom

záväzku po určitú dobu dôvodom tvrdeného zmenšenia majetku navrhovateľa by nebol tento protiprávny
úkon, ale kúpna zmluva s odporcom s obdržaním dojednanej kúpnej ceny.

Na základe uvedeného súd návrh zamietol v časti o zaplatenie náhrady škody vo výške 390,- eur, a to
spolu aj s úrokom z omeškania.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na
náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal navrhovateľ úspech čiastočný, pretože súd jeho návrhu
vyhovel len v časti o zaplatenie 383,52 eur ( 49,58 % ), čo je súčasne neúspechom odporcu. Odporca
bol vo veci úspešnejší a patrila by mu náhrada trov konania po odpočítaní úspechu navrhovateľa od

jeho úspechu vo výške 0,84 %. Odporca si však trovy konania neuplatnil, preto súd vyriekol, že mu trovy
konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.