Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/292/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413215253
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413215253.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň
JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci navrhovateľky: V. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom W. XXX, proti odporcovi: L. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, zastúpenému JUDr. Helenou
Kontrovou, advokátkou so sídlom Semerovo 414, o určenie výživného na manželku, o odvolaní odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo 17. februára 2014, č. k. 4C/160/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti m e n í tak, že odporca
je povinný zaplatiť navrhovateľke výživné za čas od 28.06.2013 do 01.04.2014 v sume 273 eur do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 eura na účet Okresného súdu
Nové Zámky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť prispievať na výživu
navrhovateľky sumou 30 eur mesačne, počnúc 28.06.2013, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci k rukám
navrhovateľky. Zročné výživné v sume 213 eur povolil odporcovi splácať spolu s bežným výživným v
mesačných splátkach po 15 eur mesačne od februára 2014 do zaplatenia pod stratou výhody splátok
(správne § 160 ods. 1 druhej vety OSP - omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia) a vo zvyšku návrh zamietol. Súčasne odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet
prvostupňového súdu súdny poplatok za návrh v sume 21,50 eura, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľke ich náhradu nepriznal. Právne vec
odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. ako aj zisteným
skutkovým stavom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že návrh bol podaný dôvodne,
nakoľko navrhovateľka v čase podania návrhu okrem dávok v hmotnej núdzi a rodinných prídavkov na
dve deti žiadny iný príjem nemala. Z tohto príjmu uhrádzala mesačne náklady na bývanie vo výške
236 eur, náklady spojené so starostlivosťou o deti, ako aj náklady spojené s domácnosťou. Rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 31.01.2014 sp. zn. 11P/39/2013, ktorý nenadobudol právoplatnosť
k času rozhodovania o výživnom na manželku, boli účastníci rozvedení a boli upravené rodičovské
práva a povinnosti k maloletým deťom. Ďalej poukázal na skutočnosť, že Zákon o rodine vyžaduje
v tomto konaní, aby bola životná úroveň oboch manželov v zásade rovnaká. Nárok navrhovateľky na
výživné vo výške 50 eur mesačne nepovažoval za primeraný a priznal výšku výživného v sume 30 eur
mesačne, keď bral do úvahy tú skutočnosť, že odporca má príjem vo výške 630 eur mesačne, z čoho
platí výživné na maloleté deti v sume 70 eur mesačne a jeho náklady na bývanie sú v podstate rovnaké
ako u navrhovateľky. Priznaná suma neohrozí životnú úroveň odporcu, pretože od októbra 2013 mu

vzrástol príjem presne o 30 eur mesačne, pričom príjem navrhovateľky sa v žiadnom ohľade nezmenil. O
náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnej navrhovateľke ich náhradu nepriznal
z dôvodu, že jej žiadne trovy nevznikli. Výrok o súdnom poplatku odôvodnil s odkazom na ust. § 4 ods. 2
písm. e/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej „zákon“).

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, domáhajúc sa zmeny napadnutého
rozsudku a zamietnutia návrhu v celom rozsahu a priznania náhrady trov odvolacieho konania
spočívajúce v trovách právneho zastúpenia. Uviedol, že prvostupňový súd síce podrobne zisťoval
zárobkové pomery odporcu, avšak neskúmal odkázanosť navrhovateľky na výživné, nezisťoval, či si
navrhovateľka hľadala prácu a dôvody prečo jej posledné pracovné pomery skončili. Dôvodil, že v obci
W. by si navrhovateľka mohla prenajať nehnuteľnosť za lepších podmienok, než má v súčasnosti.

Navrhovateľka sa k podanému odvolaniu odporcu písomne nevyjadrila. Na odvolacom pojednávaní sa
nestotožnila s dôvodmi odvolania a navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP,
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a viazaný skutkovým stavom zisteným
súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), prejednal vec na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods.
1 OSP a po doplnení dokazovania výsluchom účastníkov a oboznámením sa so spisom Okresného
súdu Nové Zámky, sp. zn. 11P/39/2013 dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné a
rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP v napadnutej vyhovujúcej časti zmenil, nakoľko neboli
splnené podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zrušenie. Výrok rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku
zamietnutý, nebol napadnutý odvolaním a stal sa právoplatným.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom došlým súdu prvého stupňa dňa 28.06.2013 a
doplneným 03.07.2013, domáhala určenia výživného na manželku v sume 50 eur mesačne od podania
návrhu z dôvodu, že s odporcom sú manželia, na Okresnom súde Nové Zámky sa vedie konanie o
rozvod manželstva, ktoré konanie nebolo právoplatne skončené. Ona sa stará o dve maloleté deti
pochádzajúce z manželstva s odporcom: N., nar. XX.XX.XXXX a Z., nar. XX.XX.XXXX. Zo spoločnej
domácnosti sa odsťahovala v júli 2012 a odporca prispieva na obe deti spolu 70 eur mesačne, pričom
spočiatku prispieval aj na chod domácnosti vo forme naturálií. Žije v obecnom byte, kde platí nájomné
186 eur mesačne, 30 eur elektrinu a 20 eur internet. Pracovala na dohodu v DSS Sympatia Jasová, kde
mala dohodnutú mzdu vo výške 2 eur na hodinu. Okrem toho poberá dávky v hmotnej núdzi vo výške
200 eur mesačne spolu s rodinnými prídavkami na dve deti.

Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Vyživovacia povinnosť medzi manželmi v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005
Z. z., ktoré súd prvého stupňa citoval v dôvodoch svojho rozsudku, vzniká uzavretím manželstva a
končí sa jeho zánikom. Požiadavka rovnakej životnej úrovne manželov v zmysle § 71 ods. 1 Zákona o
rodine je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností
v manželstve (§ 18 Zákona o rodine). Zásada rovnakej životnej úrovne neznamená mechanickú
rovnosť medzi manželmi, vyvodzovanú len z ich zárobkov. Aj v tomto prípade platí ustanovenie § 75
ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné možno určiť až od podania návrhu na súd. Podľa
odseku 2 uvedeného zákonného ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Oprávnenou osobou z vyživovacej povinnosti,
ktorá existuje medzi manželmi, je jeden z manželov. Manžel alebo manželka je legitimovaný na podanie
návrhu na určenie výživného zo strany druhého manžela, ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná
úroveň druhého manžela, resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň
bola v zásade rovnaká. Povinným je druhý manžel, pričom povinnosť vzniká momentom uzatvorenia
manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva niektorým zo spôsobov, ktorý upravuje Zákon o rodine
vo svojich ustanoveniach. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi je základným vyjadrením manželskej
ekonomickej solidarity. Jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať oprávnenému manželovi
právo na výživné by bol rozpor s dobrými mravmi. V samotnom konaní súd zisťuje stav, či povinný
manžel neplní svoju vyživovaciu povinnosť, zisťuje osobné rodinné i majetkové pomery manželov a
tiež odôvodnené potreby oprávneného i povinného manžela, ako aj ich možnosti a schopnosti. Zároveň
sa súd zaoberá aj otázkou starostlivosti o domácnosť a o deti. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi
má v systéme vyživovacích povinností takmer prioritné postavenie. Zo zásady rovnakej životnej úrovne
manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti ako je to pri vyživovacej povinnosti
detí k rodičom. Prostredníctvom tohto inštitútu - výživné na manžela alebo manželku sa teda okrem
uspokojenia osobných potrieb sleduje aj naplnenie požadovaného zákonného charakteru inštitútu
manželstva z majetkového hľadiska. Uplatňovanie výživného medzi manželmi je preto možné aj v
prípadoch, keď sú napríklad obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby,
v dôsledku oddeleného hospodárenia však vznikla disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

Odvolací súd po prejednaní veci, po vyhodnotení dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa
a doplnení dokazovania dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonal rozsiahle dokazovanie a
v dostatočnej miere a na základe takto vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
zisteniam a k správnemu právnemu posúdeniu veci, ktoré dostatočne a obsažne zdôvodnil v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia, na ktoré odvolací súd poukazuje.

Odvolací súd mal za to, že dokazovanie prvostupňového súdu bolo veľmi starostlivo orientované
na to, či v prejednávanej veci boli splnené zákonné a skutkové podmienky na uloženie vyživovacej
povinnosti odporcovi voči navrhovateľke, boli spoľahlivo zistené okolnosti rozhodné pre stanovenie
výšky výživného. Odvolací súd sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením
veci prvostupňovým súdom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na závery
vyjadrené v jeho odôvodnení, a teda, že nárok navrhovateľky na výživné považoval i odvolací súd
za dôvodný do sumy 30 eur mesačne, keď vychádzal z toho, že odporca má príjem vo výške 630
eur mesačne. Z tohto príjmu na základe rozsudku o rozvode z 31.01.2014 č.k. 11P/39/2013-87, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 01.04.2014 platí výživné na obe maloleté deti spolu sumou 100 eur
mesačne. Náklady na bývanie u odporcu a navrhovateľky sú približne rovnaké. Odvolací súd je toho
názoru, že určené výživné vo výške 30 eur mesačne, neohrozí životnú úroveň odporcu, pretože od
októbra 2013 mu vzrástol príjem o 30 eur mesačne, pričom príjem navrhovateľky sa v žiadnom ohľade
nezmenil, keď okrem dávok v hmotnej núdzi iný pravidelný príjem nemá. Výživné prvostupňový súd
priznal správne od 28. 06.2013 (podanie návrhu).

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v tomto prípade uloženie tejto povinnosti nie je v
rozpore s dobrými mravmi, nakoľko z obsahu spisu a pripojeného spisu sp. zn. 11P/39/2013 je zrejmé,
že rozpad manželstva zavinil odporca.

Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení správne uviedol, že ak nastane situácia, že sa navrhovateľka
zamestná alebo ak nadobudne právoplatnosť rozsudok súdu, ktorým bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené, stráca navrhovateľka nárok na výživné na manželku. Navrhovateľka bola správne
poučená, že rozhodnutím súdu o rozvode manželstva účastníkov konania odpadá vyživovacia povinnosť
odporcu voči navrhovateľke v plnom rozsahu a navrhovateľka sa môže domáhať už len príspevku na
výživu rozvedeného manžela.

Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým a právnym stavom zisteným súdom prvého stupňa,
ale musel zohľadniť, že od rozhodnutia súdu prvého stupňa nastala zmena spočívajúca v tom, že
manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky

č. k. 11P/39/2013-87 zo dňa 31.01.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť 01.04.2014. Nadobudnutím
právoplatnosti rozsudku o rozvode odpadla vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke, a preto
následne vyčíslil výživné za obdobie od podania návrhu, t. j. od 28.06.2013 do dňa právoplatnosti
rozsudku o rozvode do 01.04.2014 v sume 273 eur, ktorá suma pozostáva za mesiac jún za 3 dni zo
sumy 3 eur (30 eur : 30 dní krát 3 dni, čo je 3,- eur) a za mesiace 01.07.2013 až 01.04.2014 zo sumy
270 eur (9 mesiacov krát 30,- eur).

Navrhovateľka je v tomto konaní oslobodená od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. e/ zákona.

Podľa § 2 ods. 2, prvá veta zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel,
zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku
oslobodený.

Podľa položky 8 písm. a/ Prílohy zákona, z návrhu na určenie výživného medzi manželmi sa platí súdny
poplatok vo výške 2% z ceny predmetu konania najmenej 16,50 Eur. Za základ súdneho poplatku bola
považovaná v súlade s § 7 ods. 5 zákona suma 273 eur z ktorej sumy 2 % predstavujú sumu 5,46 eura,
teda odporca bol zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku v minimálnej sume 16,50 eura.

O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 OSP
tak, že v odvolacom konaní úspešnej navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, pretože jej žiadne
trovy nevznikli a ani ich náhradu nepožadovala.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 24. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.