Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ing. Ján Gandžala, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/137/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712207503
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712207503.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána
Gandžalu, PhD. a sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Zity Nagypálovej, v právnej veci žalobcov 1/
W.. I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č. XX, XXX XX D., 2/ W.. I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. č.
XX, XXX XX D., obaja právne zastúpení JUDr. Zuzanou Oravcovou, advokátkou, Advokátska kancelária
so sídlom Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovaným I/ S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom
X. XXX/X, XXX XX D., II/ C.. W. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, XXX XX D., o zaplatenie sumy
817,44 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaných I/, II/ proti rozsudku Okresného súdu
Zvolen č. k. 16C/142/2012-121 zo dňa 04. 12. 2013, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalovaným I/, II/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
zaplatiť žalobcom 1/, 2/ istinu vo výške 629,68 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 187,76
Eur od 09. 12. 2011 do 14. 02. 2013 a zo sumy 629,68 Eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia, všetko do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) m e n í tak, že žalovaní I/, II/ sú povinní
spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ istinu vo výške 629,68 Eur s úrokom z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 187,76 Eur od 09. 12. 2011 do 14. 02. 2013, s úrokom z omeškania
vo výške 9,25 % ročne zo sumy 440,- Eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,75 % zo sumy 189,68 Eur od 27. 07. 2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým konanie zastavil o sumu 187,76 Eur, p o t v r d z u j
e (druhý výrok).
o d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa
04. 12. 2013 uložil žalovaným I/, II/ povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom 1/, 2/ sumu vo
výške 629,68 Eur s 9,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 187,76 Eur od 09. 12. 2011 do 14. 02.
2013 a zo sumy 629,68 Eur od 09. 12. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozhodnutia (prvý výrok). Konanie o zaplatenie sumy 187,76 Eur zastavil (druhý výrok).
Zároveň vo výroku rozsudku konštatoval, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia
vo veci samej (tretí výrok).
Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí, vo vchode
č. XX bytového domu súp. č. XXXX, nachádzajúceho na D. ulici č. XX vo X. (ďalej aj „predmetný byt“,
resp. „byt“). Žalobca 2/ uzavrel so žalovanými I/, II/ dňa 03. 12. 2009 nájomnú zmluvu,
predmetom ktorej bol nájom predmetného bytu vrátane nebytových priestorov prislúchajúcich k bytu ato na dobu určitú od 01. 12. 2009 do 30. 11. 2010. Sporný v konaní bol dátum reálneho odovzdania bytu
a kľúčov od bytu. Síce žalovaní I/, II/ v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že k odovzdaniu bytu a
kľúčov došlo 15. 01. 2011, avšak na pojednávaní konanom dňa 13. 11. 2013 žalovaný II/
uviedol ako deň odovzdania bytu a kľúčov deň 28. 01. 2011, kedy bol urobený odpočet energií. Okresný
súd na základe výpovedí svedkýň p. O. a p. J. zistil, že k odovzdaniu bytu došlo až 30. 01.
2011. Výpoveď svedkyne D. okresný súd považoval za zmätočnú a nevieryhodnú s poukazom na to,
že Čestné vyhlásenie zo dňa 22. 10. 2013 sa nezhoduje s jej výpoveďou na pojednávaní. Okresný súd
uviedol, že je nepodstatné, či žalovaní I/, II/ v byte bývali, alebo nebývali a či v byte mali len nábytok,
resp. drobné veci. Podstatné v tomto konaní bolo to, že byt žalovaní I/, II/ žalobcom 1/, 2/ neuvoľnili a
riadne v zmysle dohodnutej zmluvy neodovzdali. Podľa názoru okresného súdu žalovaní I/, II/ sa na úkor
žalobcov 1/, 2/ bezdôvodne obohatili tým, že užívali byt bez právneho dôvodu v období od 01. 12. 2010
do 30. 01. 2011. Okresný súd pri stanovení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal
z obvyklého nájomného za obdobný byt v danej lokalite s odkazom na potvrdenie realitnej kancelárie
MAXREAL s. r. o., so sídlom Študentská 14, Zvolen zo dňa 07. 02. 2012, z ktorého vyplynulo,
že bežná cena nájmu posudzovaná k 31. 01. 2011 za byty v uvedenej lokalite s podobnou špecifikáciou
a výmerou sa prenajímali za cca 320,- Eur mesačne bez energií. Pretože žalobcovia 1/, 2/ na
pojednávaní dňa 02. 09. 2013 vzali späť žalobu o sumu 187,76 Eur s tým, že žalovaní I/, II/ súhlasili so
zastavením konania v tejto časti, okresný súd potom konanie v tejto časti, t. j. o zaplatenie
sumy 187,76 Eur zastavil. Okresný súd priznal žalobcom 1/, 2/ i právo na úrok z omeškania z
priznanej pohľadávky od 09. 12. 2011, prihliadnuc na to, že žalovaní I/, II/ pred začatím konania
boli vyzvaní výzvou zo dňa 30. 11. 2011 (ktorú prevzali dňa 05. 12. 2011) na zaplatenie žalovanej istiny v
lehote troch dní od doručenia výzvy. Žalovaní I/, II/ zaplatili žalobcom 1/, 2/ jedine sumu vo výške 187,76
Eur dňa 14. 02. 2013. Vychádzajúc z ustanovenia § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) konštatoval, že o trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Proti uvedenému rozsudku okresného súdu podali žalovaní I/ a II/ v zákonnej lehote odvolanie zo dňa
18. 12. 2013 (č.l. 127 spisu), ktoré doplnili dňa 27. 12. 2013 (č.l. 128 spisu). Žiadali, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnili tým, že žalobcov
1/, 2/ vyzvali posledný novembrový týždeň na prevzatie kľúčov od bytu. Dňa 03.
12. 2010 žalobcovia 1/, 2/ prišli do bytu za účelom zistenia stavu vypratávania vecí z bytu. Žalobcovia
1/, 2/ sa o byt nezaujímali a prevzali ho od nich až v januári r. 2011, nakoľko žalobcovia 1/, 2/ im
umožnili ponechať si veci v byte do konca januára 2011. Zároveň sa dohodli na tom, že
žalobcovia 1/, 2/ im predložia vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu po doručení vyúčtovania
zo strany Stavebného bytového družstva Zvolen. Ďalej žalovaní I/, II/ uviedli, že účastníci dňa 12. 11.
2010 uzavreli ústnu dohodu o možnosti skladovať ich osobné veci v byte aj po ukončení nájmu bytu
do doby, kým žalobcovia 1/, 2/ neuzavrú novú nájomnú zmluvu a to bezplatne. Dňa 13. 02. 2011 ich
žalobcovia 1/, 2/ telefonicky vyzvali na zaplatenie nájomného za obdobie od decembra
2010 do januára 2011. Následne ich žalobcovia 1/, 2/ vyzvali listom zo dňa 05. 08. 2011 na zaplatenie
nedoplatku na nájomnom vo výške 440,- Eur za obdobie od 01. 12. 2010 do 30. 01. 2011 a
nedoplatku na „vedľajších nákladoch“ s užívaním bytu za celé obdobie prenájmu v sume 352,51
Eur, t. j. súhrnne v sume 792,51 Eur. Pretože vyúčtovania neboli kompletné, viackrát vyzvali žalobcov 1/,
2/ na odstránenie uvedených nedostatkov. Žalobcovia 1/, 2/ požiadali realitnú kanceláriu MAXREAL s. r.
o. vo Zvolene o stanovenie trhovej ceny prenájmu dotknutého bytu, pričom realitná kancelária listom zo
dňa 07. 02. 2012 stanovila bežnú cenu nájmu na 320,- Eur mesačne bez vedľajších nákladov spojených
s užívaním bytu, hoci dohodnuté nájomné medzi účastníkmi bolo vo výške 220,- Eur mesačne. Toto
konanie žalobcov 1/, 2/ potvrdzuje ich snahu o neoprávnené obohatenie sa na ich úkor. Poukázali na
to, že výpoveď svedkýň p. O. a p. J. bola účelová. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 svedkyňa S. D.
potvrdila stav ich rodinného domu v D. v čase jej návštev koncom novembra, decembra r. 2010, aj dobré
vzťahy medzi účastníkmi konania v čase jej návštev. Na pojednávaní dňa 13. 11. 2013 nebola vypočutá
svedkyňa R. N. a nebolo prečítané ani jej čestné vyhlásenie, ktoré výraznou mierou mohlo potvrdiť ich
výpovede a stanoviská. Žalovaní I/, II/ zdôraznili, že účastníci uzatvorili dňa 12. 11. 2010 ústnu zmluvu
o nájme bytu na dobu neurčitú.
Žalobcovia 1/, 2/ vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných I/, II/ žiadali rozsudok okresného súdu ako vecne
správny potvrdiť, resp. odmietnuť odvolanie podľa ustanovenia § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p..
Uviedli, že deň 19. 12. 2013 bol posledným dňom lehoty na podanie odvolania žalovanými I/, II/.
Žalovaní I/, II/ podali odvolanie zo dňa 18. 12. 2013 na okresný súd dňa 19. 12. 2013 bez odôvodnenia(bez základnej náležitosti každého odvolania), pričom dôvody odvolania doplnili až dňa 27. 12. 2013.
Poukázali na to, že žalovaní I/, II/ svojvoľne, bez ich súhlasu, užívali byt od 01. 12. 2010 do 30. 01. 2011.
K odovzdaniu bytu žalovanými I/, II/ došlo až po ich mnohých ústnych a telefonických urgenciách. V
písomných podaniach (v odpore, odvolaní), i na pojednávaniach žalovaní I/, II/ menili dátum odovzdania
bytu a taktiež aj svoje výpovede. Žalovaní I/, II/ im definitívne odovzdali byt a kľúče až dňa 30. 01. 2011.
Následne podpísali zmluvu o prenájme bytu s p. K. O., ktorá mala o byt záujem už od začiatku
novembra 2010. Je nepravdivé tvrdenie žalovaných I/, II/ ohľadne uzavretia ústnej dohody o
možnosti skladovať osobné veci aj po právoplatnom ukončení nájmu do doby, kým žalobcovia 1/, 2/ budú
mať nového nájomcu bytu. Ide o nové tvrdenie žalovaných I/, II/, na ktoré sa odvolávajú v odvolacom
konaní. Je absurdné, aby žalovaným I/, II/ prenechali byt v bezplatnom užívaní ďalšie dva mesiace
po ukončení nájmu, hoci už mali ďalšiu nájomníčku. Výpoveď svedkyne D. považovali za zmätočnú,
pretože si protirečila v dátumoch, vyjadreniach i obsahu jej čestného prehlásenia. Svedkyňa N. sa bez
ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie, avšak žalovaní I/, II/ netrvali na jej výsluchu.
Na základe podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), vec prejednal v
medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez nariadenia
ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., s použitím § 156 ods. 3 O. s. p. a rozsudok okresného
súdu v odvolaním napadnutej časti podľa § 220 O. s. p. zmenil (prvý výrok) s tým, že výrok týkajúci sa
čiastočného zastavenia konania (druhý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O.
s. p. potvrdil.
Podľa ustanovenia § 451 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
právnych predpisov (ďalej aj „OZ“), kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ustanovenia § 456 prvá veta OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal.
Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 prvá veta, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným vzťahom, ktorý vznikne v dôsledku porušenia
iného právneho vzťahu alebo na základe určitej právnej skutočnosti (podľa zákonom definovaného
pojmu bezdôvodného obohatenia). Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia však vznikne
len za splnenia určitých zákonných predpokladov, ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na
strane určitej osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje
inú určitú osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou
osobou a majetkovou ujmou inej určitej osoby, a napokon, že nejde o prípad, keď Občiansky zákonník
napriek majetkovému prospechu bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje (uznesenie NS SR sp. zn.
2Cdo 92/2010 z 19. januára 2012).
Bezdôvodné obohatenie v zmysle Občianskeho zákonníka v pozitívnom vymedzení je majetkový
prospech získaný: 1/ plnením bez právneho dôvodu, 2/ plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, 3/
plnením z neplatného právneho úkonu, 4/ majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov, 5/ plnením
za toho, kto podľa práva mal plniť sám.
O plnenie bez právneho dôvodu ide, ak právny dôvod k plneniu od začiatku vôbec neexistoval.
V prípade užívania cudzej veci bez platnej nájomnej zmluvy obohatenie užívateľa spočíva práve v tom,
že vykonával právo nájmu k tejto cudzej veci. Užívateľ, prirodzene, nie je schopný takto spotrebované
plnenie vrátiť, a preto je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady, ktorámusízodpovedaťpeňažnémuoceneniuzískanéhoobohatenia.Majetkovýmvyjadrenímtohtoprospechu
je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie
veci, spravidla práve formou nájmu, a ktorú by nájomca bol povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy;
dôvodne sa teda táto náhrada porovnáva s obvyklou výškou nájomného (rozsudok NS ČR sp.
zn. 30Cdo 1207/2007 zo 6. mája 2009).
Ak má byť bezdôvodné obohatenie vydané v peniazoch a dlžník nesplní svoju platobnú povinnosť včas,
má veriteľ právo požadovať tiež úroky z omeškania (R 5/2002).
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd pri rozhodovaní o žalobcami 1/, 2/
uplatnenom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vykonal dokazovanie v náležitom rozsahu a
na jeho základe rozhodol vecne správne, v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.
Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca 2/ uzavrel so žalovanými I/, II/ dňa 03. 12. 2009 nájomnú
zmluvu, na základe ktorej sa žalovaní I/, II/ stali nájomcami bytu č. XX, na D. ulici č. XX vo
X. a príslušných nebytových priestorov (č. l. 6 - 8 spisu). Uvedená nájomná zmluva bola uzatvorená na
dobu určitú a to od 01. 12. 2009 do 30. 11. 2010. Po 30. 11. 2010 už k uzatvoreniu ďalšieho písomného
dodatku nedošlo, z čoho vyplýva, že nájomný vzťah žalovaných I/, II/ k predmetnému bytu zanikol dňom
30. 11. 2010. Je nesporné, že žalovaní I/, II/ užívali byt i po skončení nájomného vzťahu.
VtejtosúvislostineobstojaodvolacieargumentyžalovanýchI/,II/,žeúčastníciuzatvorilidňa12.11.2010
ústnu zmluvu o nájme bytu na dobu neurčitú. Z čl. VIII, bodu 2. nájomnej zmluvy zo dňa 03. 12. 2009
totiž vyplýva, že „akékoľvek zmeny a dodatky tejto zmluvy vyžadujú písomnú formu a súhlas zmluvných
strán“, pričom žalovaní I/, II/ neuniesli dôkazné bremeno ohľadne zmeny v obsahu nájomnej
zmluvy (§ 516 OZ) spočívajúcej v jej prolongácii. Táto skutočnosť vyplýva nepriamo i zo správania sa
samotných žalovaných I/, II/, ktorí žalobcom 1/, 2/ (bezpodielovým spoluvlastníkom bytu) neposkytovali
žiadne peňažné plnenie v súvislosti s užívaním bytu v období od 01. 12. 2010 do 30. 01. 2011, a to ani
v rozsahu nájomného dohodnutého v nájomnej zmluve zo dňa 03. 11. 2009.
Ďalej odvolací zdôrazňuje, že nie je možné podľa ustanovenia § 686 ods. 1 OZ uzavrieť nájomnú
zmluvubezodplatne,pretožeessenciálnymi(podstatnými)náležitosťaminájomnejzmluvysú“označenie
predmetu (bytu) a rozsahu užívania, výška nájomného a výška úhrady za plnenia spojené s užívaním
bytu alebo spôsob ich vypočítania.
Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že žalovaní I/, II/ užívali byt (v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/) v rozhodnom období bez právneho dôvodu, t.j. bez platne uzavretej
nájomnej zmluvy, preto na strane žalovaných vznikla povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie žalobcom
1/, 2/.
Okresný súd postupoval správne, keď vyčíslil výšku bezdôvodného obohatenia podľa svojej voľnej
úvahyatovsume629,68EurvychádzajúczoznámeniarealitnejkancelárieMAXREALs.r.o.voZvolene
zo dňa 07. 02. 2012, ktorá stanovila bežnú cenu nájmu trojizbového bytu v lokalite, kde sa byt žalobcov
1/, 2/ nachádza, a to s podobnou špecifikáciou a výmerou v období od 01. 12. 2010 do 30. 01. 2011
vo výške 320,- Eur mesačne (č. l. 14 spisu).
Odvolací súd poukazuje na to, že v prípade užívania cudzej veci (bytu) bez platnej nájomnej zmluvy,
je totiž majetkovým vyjadrením bezdôvodného obohatenia peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám
obvykle vynakladaným v danom mieste a čase za užívanie bytu, ktorú by nájomca bol povinný plniť
podľa platnej nájomnej zmluvy.
Zuvedenéhovyplýva,žeakokresnýsúduložilnapadnutýmrozsudkom žalovanýmI/aII/spoločne
a nerozdielne povinnosť zaplatiť žalobcom 1/, 2/ istinu vo výške 629,68 Eur z titulu bezdôvodného
obohatenia, jedná sa o rozhodnutie, ktoré je v tejto časti výroku vecne správne.
Odvolací súd na margo odvolacej námietky žalovaných I/, II/ („na pojednávaní konanom dňa 13. 11.
2013 nebola vypočutá svedkyňa R. N.“), uvádza, že samotní žalovaní I/, II/ netrvali na jej výsluchu (viď.zápisnicu z pojednávania zo dňa 13. 11. 2013 - č.l. 108 spisu). Čestné vyhlásenie svedkyne R.
N. zo dňa 18. 09. 2013 predložil okresnému súdu na pojednávaní ako dôkaz žalovaný II/ a je založené
v prílohovej obálke v súdnom spise (č.l. 107). Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa (voči
zneniu ktorého žalovaní I/, II/ nevzniesli námietky podľa § 40 ods. 3 O. s. p.) ďalej vyplýva, že zákonná
sudkyňa čítala a oboznámila účastníkov z listinnými dôkazmi č.l. 1 - 107 (viď. č. l. 112 spisu).
Z prevedeného dokazovania je nesporné, že žalovaní I/, II/ sú v omeškaní s plnením uvedeného
peňažného záväzku, a preto žalobcom 1/, 2/ vzniklo podľa ustanovenia § 517 ods. 2 OZ
právo na zaplatenie úroku z omeškania. Žalobcovia 1/, 2/ si toto právo v zmysle citovaného
ustanovenia uplatnili a to v rozsahu určenom § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 01. 2013, z ktorého
vyplýva, „výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu“.
Vzhľadom na to, že pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je upravená splatnosť, treba
vychádzať z ustanovenia § 563 OZ, v zmysle ktorého splatnosť nastáva nasledujúci deň po dni, keď bol
dlžník vyzvaný na plnenie. Ak oprávnený z bezdôvodného obohatenia nevyzval povinného na vydanie
bezdôvodného obohatenia, podanie žaloby predstavuje kvalifikovanú upomienku. Až v nasledujúci deň
po doručení žaloby sa povinný z bezdôvodného obohatenia môže dostať do omeškania.
Pretože žalobcovia 1/, 2/ pred začatím konania vyzvali písomným podaním zo dňa 30. 11. 2011
žalovaných I/, II/ k zaplateniu bezdôvodného obohatenia len vo výške 440,- Eur a zároveň na zaplatenie
nedoplatku nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 352,51 Eur (č. l. 13 spisu), žalovaným I/, II/
vznikla povinnosť zaplatiť i príslušenstvo pohľadávky. Výzva žalobcov 1/, 2/ bola doručená žalovaným
I/, II/ dňa 05. 12. 2011 s tým, že žalovaní I/, II/ bezdôvodné obohatenie vo výške 440,-
Eur nezaplatili do 3 dní od doručenia výzvy. Nedoplatok nákladov spojených s užívaním bytu uplatnený
v žalobe vo výške 187,76 Eur zaplatili žalovaní I/, II/ žalobcom 1/, 2/ po začatí konania poštovým
peňažným poukazom zo dňa 14. 02. 2013
Vzhľadom na uvedené sa žalovaní I/, II/ s platením bezdôvodného obohatenia vo výške 189,68
Eur (629,68 Eur /bezdôvodné obohatenie uplatnené v žalobe/ - 440,- Eur /bezdôvodného obohatenia
vo uplatnená vo výzve zo dňa 30. 11. 2011) dostali do omeškania po doručení žaloby (č. l. 20 spisu) a
to následným dňom, t. j. dňa 27. 07. 2012, preto odvolací súd potom zmenil podľa ustanovenia § 220
O.s.p. prvý výrok rozsudku tak, že žalovaní I/, II/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcom
1/, 2/ istinu vo výške 629,68 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 187,76 Eur od
09. 12. 2011 do 14. 02. 2013, s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 440,- Eur od 09.
12. 2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 189,68 Eur od 27. 07.
2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, pretože neboli splnené podmienky
na jeho potvrdenie (§ 219 O. s. p.), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1 O. s. p.).
Odvolací súd poukazuje na to, že späťvzatie žaloby (i čiastočné späťvzatie žaloby) je dispozičným
oprávnením žalobcu.
Späťvzatie žaloby je teda taký procesný úkon žalobcu, ktorým žiada súd, aby o jeho žalobe ďalej nekonal
a nerozhodoval, alebo o nej konal a rozhodoval v menšom rozsahu než doposiaľ (čiastočné späťvzatie
žaloby). Ak žalobca vzal celú žalobu späť, súd uznesením konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví (§ 96 ods. 1 O. s. p). Súd konanie nezastaví, ak žalovaný
so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí, pričom po právoplatnosti uznesenia pokračuje v
konaní. (§ 96 ods. 2 O. s. p.). Ak ale dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, že než sa začalo
pojednávanie, nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby nie je účinný (§ 96 ods. 3 O. s. p).
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní I/, II/ po začatí konania zaplatili žalobcom 1/, 2/ nedoplatok
nákladov spojených s užívaním bytu vo výške 187,76 Eur. Žalobcovia 1/, 2/ vzali späť žalobu o sumu187,76 Eur na pojednávaní dňa 02. 09. 2013 a žiadali v tejto časti konanie zastaviť. Žalovaní I/, II/ na
pojednávaní dňa 02. 09. 2013 súhlasili s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby (č. l. 82 spisu).
Pretože boli splnené podmienky pre zastavenie konania sčasti - o zaplatenie sumy vo výške
187,76 Eur (žalobcovia 1/, 2/ vzali žalobu sčasti späť po začatí pojednávania a zároveň žalovaní I/, II/
súhlasili s uvedeným čiastočným späťvzatím žaloby), odvolací súd potom výrok rozsudku, ktorým bolo
konanie o zaplatenie sumy 187,76 Eur zastavené (druhý výrok) ako vecne správny podľa ustanovenia
§ 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.
Záverom odvolací súd v súvislosti s argumentom žalobcov 1/, 2/, uvedeným vo vyjadrení
k odvolaniu týkajúcom sa (podľa ich názoru) oneskorene podaného odvolania žalovaných I/, II/, uvádza,
že ide o argument, ktorý je neopodstatnený. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaní I/, II/ podali dňa 19.
12. 2013 tzv. blanketné odvolanie zo dňa 18. 12. 2013 (č.l. 127 spisu), ktoré doplnili dňa
27. 12. 2013 (č.l. 128 spisu).
Odvolací súd v tejto súvislosti odkazuje na Uznesenie NS SR z 25. júna 2012 sp. zn. 6 Cdo
30/2012 (R 59/2013), z ktorého vyplýva, „V § 205 ods. 3 O.s.p. stanovená zákonná lehota, v rámci ktorej
môže odvolateľ rozšíriť rozsah a dôvody odvolania, sa vzťahuje iba na odvolanie, ktoré má
všetky predpísané náležitosti. Ak odvolanie tieto náležitosti nemá, je súd povinný odvolateľa vyzvať, aby
chýbajúce náležitosti doplnil a uložiť mu (sudcovskú) lehotu na ich doplnenie. Pokiaľ odvolateľ doplnil
odvolanie do rozhodnutia odvolacieho súdu, je bez právneho významu, že k tomu došlo až po uplynutí
odvolacej lehoty.“
Nakoľko žalovaní I/, II/ svoje odvolanie, ktoré nemalo všetky predpísané náležitosti, avšak bolo podané
v zákonnej lehote, doplnili zákonným spôsobom bez výzvy súdu podľa ustanovenia § 209 ods. 1 O.
s. p., preto odvolanie žalovaných I/, II/ nebolo možné posudzovať ako odvolanie podané oneskorene.
Neexistoval preto procesný dôvod na to, aby odvolací súd ich odvolanie odvolania podľa § 218 ods. 1
písm. a) O. s. p. odmietol.
Podľa § 224 ods. 4 O. s. p., „Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej,
ktorýmnebolorozhodnutéotrováchkonaniazdôvodupostupupodľa§151ods.3,otrováchodvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa.“
Pretože v tomto prípade okresný súd rozhodol, že v súlade s ustanovením § 151 ods. 3 O. s. p. o
trovách konania rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, odvolací súd o trovách tohto
odvolacieho konania podľa vyššie citovaného ustanovenia § 224 ods. 4 O. s. p. nerozhodoval a po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej rozhodne o nich prvostupňový súd.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.