Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoPr/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713207764
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713207764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu a

sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Evy Šofrankovej v právnej veci navrhovateľa Národný ústav
tuberkulózy, pľúcnych chorôb a hrudníkovej chirurgie Vyšné Hágy, Vysoké Tatry, právne zastúpený JUDr.
Alenou Potomovou, advokátkou, Baštová 16, Kežmarok proti odporkyni MUDr. D. B., bytom J. L. XX, J.
X., právne zastúpená JUDr. Jozefom Koľom, advokátom, Hutnícka 1, Košice, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Poprad,
č. k. 12Cpr/12/2013-54 zo dňa 16. 01. 2014 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia vo výške 69,91 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne JUDr. Jozefa Koľa v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol, ktorým sa domáhal určenia,
že okamžité skončenie pracovného pomeru dané listom odporkyne zo dňa 30. 04. 2013 je neplatné.
Zaviazal navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo
výške 486,27 Eur.

V odôvodnení poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojených listinných
dôkazov, citoval ust. § 69, § 70, § 77 Zákonníka práce, § 16 ods. 1 - 2 zákona č. 576/2004 Z. z.,

ako aj ust. § 1 ods. 1, 3 vyhlášky č. 292/2008 Z. z. a uviedol, že návrh navrhovateľa nepovažoval
za dôvodný. Odporkyňa ukončila pracovný pomer s navrhovateľom okamžite listom zo dňa 30. 04.
2013, v ktorom uviedla kvalifikovaný dôvod definovaný ust. § 69 ods. 1 písm. a) a písm. c) Zákonníka
práce. Je možné prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonný dôvod vyplývajúci z ust.§ 69 ods. 1 písm.
a) Zákonníka práce nebol naplnený. Odporkyňa nepredložila lekársky posudok o neschopnosti ďalej
vykonávať prácu bez vážneho ohrozenia svojho zdravia, na základe ktorého by vznikla povinnosť
zamestnávateľa preložiť ju na inú prácu a pri nesplnení povinnosti zamestnávateľa by bol naplnený tento

dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. Lekársky posudok je administratívnym aktom, ktorý
pri vydaní oprávneným orgánom nepodlieha obsahovému preskúmaniu súdom. Súd z tohto posudku pri
svojom rozhodovaní by vychádzal v súlade s ust. § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a musí sa
ním riadiť aj organizácia - príslušná právnická osoba. Musí však ísť o lekársky posudok vydaný podľa
príslušných ustanovení zákona. Doporučenie lekára postačujúcim nie je. Odporkyňa bola poučená o
tom, aké podklady má pracovnej zdravotnej službe, ktorá bola oprávnená posudok vyhotoviť, predložiť,ale nepočkala na výsledok šetrenia. K vyhotoveniu posudku nakoniec nedošlo, pretože odporkyňa
ukončila pracovný pomer.

Podľa názoru súdu však bol naplnený dôvod skončenia pracovného pomeru vyplývajúci z ust.§ 69 ods.

1 písm. c) Zákonníka práce, pretože nástupom do práce a plnením si povinnosti podľa pracovnej zmluvy
by bol bezprostredne ohrozený život a zdravie odporkyne, čo nepochybne vyplýva zo správy Fakultnej
nemocnice U., kliniky pracovného lekárstva. Aj keď správa bola vyhotovená dňa 14. 11. 2013 až na
požiadanie súdu, z jej obsahu však vyplýva, že na základe kontrolných vyšetrení v rokoch 2012 a v
mesiaci apríl 2013 došlo k prehodnoteniu jej zdravotného stavu s konštatovaním vysokého rizika vzniku

eventuálneho nového TBC ochorenia u odporkyne. Prácu u navrhovateľa toto zdravotnícke zariadenie
definovalo ako veľmi rizikovú a ohrozujúcu jej zdravie. Túto správu súd pokladal za postačujúcu pre
posúdenie zdravotného stavu odporkyne, a preto ďalšie návrhy odporkyne na doplnenie dokazovania,
prípadným nariadením znaleckého dokazovania a vypočutím svedkyne MUDr. D. Z. pokladal za
nadbytočné a nehospodárne. Odporkyňa ukončila pracovný pomer v zákonom stanovenej lehote
jedného mesiaca od času, kedy sa v mesiaci apríl 2013 na základe posledného vyšetrenia zo dňa 24.

04. 2013 dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia
jej zdravia pri započatí výkonu práce podľa pracovnej zmluvy u navrhovateľa. V danom prípade bol
kvalifikovaný dôvod definovaný ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce naplnený.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaust.§142ods.1Občianskehosúdnehoporiadkutak,žeodporkyni
priznal náhradu trov právneho zastúpenia celkom vo výške 486,27 Eur, ktoré špecifikoval.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne skutkové
zistenia vrátane nesprávneho právneho posúdenia. Poukázal na to, že zákonný dôvod pre skončenie
pracovného pomeru zamestnancom, t. j. odporkyňou v zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce
nebol preukázaný, lebo nebol predložený lekársky posudok o neschopnosti vykonávať doterajšiu prácu
bez vážneho ohrozenia zdravia. V tejto časti súd prvého stupňa podľa názoru navrhovateľa správne

posúdil nedôvodnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa tohto dôvodu. Za nesprávny
však považoval záver súdu, že bol naplnený zákonný predpoklad skončenia pracovného pomeru v
zmysle ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce. Podľa názoru právnej zástupkyne navrhovateľa
v danom prípade ide o dôvod, ktorý sa vzťahuje na mimoriadny neštandardné a výnimočné situácie,
ktoré nastanú v určitom okamihu a ktoré bezprostredne ohrozujú život alebo zdravie zamestnanca bez

toho, aby stratil spôsobilosť na výkon práce. Nesúhlasil so záverom súdu, že odporkyňa sa dozvedela
o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia jej zdravia na
základe lekárskej správy z 24. 04. 2013. Odporkyňa už listom zo dňa 17. 12. 2012 oznámila, že nie je
spôsobilá vykonávať dohodnutý druh práce lekára podľa pracovnej zmluvy, lebo došlo k zhoršeniu jej
zdravotného stavu, v krajnom prípade k ohrozeniu jej života. To znamená, že minimálne sa dozvedela o

tejto skutočnosti v novembri 2012, a preto nepodala okamžité skončenie pracovného pomeru v zákonnej
lehote 1 mesiaca vyplývajúcej z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok
a návrhu v celom rozsahu vyhovieť alebo rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Právny zástupca odporkyne vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že podľa jeho názoru súd prvého stupňa

vo veci vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého rozhodol správne, ako aj správne právne vec
posúdil. Zdôraznil, že namietanie nedodržania subjektívnej mesačnej lehoty vyplývajúcej z ust. § 69
ods. 3 Zákonníka práce považoval zo strany navrhovateľa za účelovú obranu. Z konania navrhovateľa,
a to z listu zo dňa 19. 04. 2013 č. 279/2013, ako aj z konania Pracovnej zdravotnej služby s. r. o.,
listu zo dňa 25. 04. 2013 č. 388/2013, ktoré bolo adresované Klinike pracovného lekárstva klinickej

toxikológie Univerzitnej nemocnice L. Pasteura v Košiciach vyplýva, že predložené podklady nepokladali
zaprávnevýznamnéaodmietalivecriešiť.Dňa12.04.2013bolaukončenápráceneschopnosť,poktorej
mala odporkyňa nastúpiť do práce. Keďže navrhovateľ odmietal riešiť túto situáciu, odporkyňa reálne
začala pociťovať obavy, že ďalším výkonom práce dôjde k ohrozeniu jej života a zdravia. Z tohto dôvodu
sa následne 24. 04. 2013 podrobila imuno-alergologickému vyšetreniu u MUDr. Z., ktorá potvrdila u

odporkyne znížené hodnoty imunity a pretrvávajúcu zápalovú aktivitu. Na základe týchto skutočností
sa následne rozhodla pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa názoru právneho zástupcuodporkyne bola zachovaná lehota vyplývajúca z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce. Z týchto dôvodov
navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania, ktoré špecifikoval.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1

Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktoré bolo oznámené na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke (§ 214 ods. 2 v spojení s ust. § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku)
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého

stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,

odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa uvádza, že namietané nesprávne právne posúdenie, splnenie zákonných
predpokladov pre okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnancom, t. j. odporkyňou nebolo
opodstatnené. Súd prvého stupňa na základe predložených listinných dôkazov, výsledkov vykonaného

dokazovania, vyhodnotil jednotlivé dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, dospel k správnemu
skutkovému záveru, že na strane odporkyne bol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného
pomeru vyplývajúci z ust. § 69 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce z dôvodu, že na základe posúdenia
zdravotného stavu odporkyne MUDr. Z. po skončení práceneschopnosti dňa 24. 04. 2013, sa odporkyňa
dozvedela o skutočnostiach súvisiacich s jej zdravím a možnosťou bezprostredného ohrozenia jej

zdravia pri započatí výkonu práce vzhľadom už aj na predchádzajúcu vedomosť o diagnostikovaní
choroby z povolania Klinikou pracovného lekárstva a klinickej toxikológie U.. Podľa lekárskej správy
MUDr. D. Z. a imuno-alergologickej ambulancie v U. zo dňa 24. 04. 2013, bol u odporkyne konštatovaný
stav po prekonanej generalizovanej miliárnej TBC pľúc, stav po špecifickej perikarditíde, špecifickej
korioretinetíde a podľa záveru lekárskej správy nie je vhodné, aby po ukončení materskej dovolenky

odporkyňanastúpilanapracoviskunavrhovateľa,kdejezvýšenérizikokontaktusTBCinfekciou.Navyše
ďalším dôvodom zmeny pracoviska bola konštatovaná aj ďalšia skutočnosť, že odporkyňa prekonala
TBC s perikarditídou v gravidite a je matkou štyroch detí.

Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie zákonného dôvodu uplatneného zamestnancom v prípade
okamžitého skončenia pracovného pomeru týkajúceho sa ohrozenia zdravia pri výkone pracovnej

činnosti u zamestnávateľa, je vždy vecou posúdenia konkrétnych skutkových okolností. Súd prvého
stupňa na základe zásady voľného hodnotenia dôkazov vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, v ich
vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam. Pri diagnostikovaní
choroby z povolania, a to infekčnej choroby a parazitárnej choroby, ktorá je zaevidovaná v hlásení
choroby z povolania u odporkyne v zozname chorôb podľa položky č. 24 - 00, nebolo možné neprihliadať

na túto skutočnosť, ktorá zakladala naplnenie zákonného dôvodu vyplývajúceho z ust. § 69 ods. 1 písm.
c) Zákonníka práce. Skutkové závery, vrátane právneho posúdenia boli súdom prvého stupňa správne.

K námietke nesprávneho posúdenia mesačnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru
vyplývajúcej z ust. § 69 ods. 3 Zákonníka práce odvolací súd uvádza, že ani táto skutočnosť nebola
opodstatnená. Súd prvého stupňa vychádzal zo skutočností rozhodných, o ktorých sa odporkyňa

dozvedela naposledy na vyšetrení a dozvedela sa to z lekárskej správy MUDr. Z. dňa 24. 04. 2013,bezprostredne po skončení pracovnej neschopnosti. Zákonná lehota z tohto dôvodu bola zachovaná,
lebo okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané odporkyňou dňa 30. 04. 2013.

Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny v súlade s ust. § 219

ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
a zásadou úspechu odporkyne v odvolacom konaní, ktorej bola priznaná náhrada trov právneho
zastúpenia podľa vyčíslenia za jeden úkon právnej služby vo výške 61,87 Eur (§ 11 ods. 1 vyhlášky MS
SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátom za poskytovanie právnych služieb v znení
neskorších predpisov, ďalej len citovanej vyhlášky). Súčasťou priznanej náhrady je náhrada režijného

paušálu vo výške 8,04 Eur (§ 16 ods. 3 citovanej vyhlášky). Celkom z titulu náhrady trov právneho
zastúpenia bola priznaná náhrada vo výške 69,91 Eur, k zaplateniu ktorej bol zaviazaný navrhovateľ.
Povinnosť navrhovateľa nahradiť odporkyni trovy právneho zastúpenia vyplýva z ust. § 149 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.