Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/69/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713211799
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5713211799.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Martin samosudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu CETELEM
SLOVENSKO, a., s., so sídlom v Bratislave, Panenská 7, IČO: 35 787 783, právne zastúpeného
JUDr. Helenou Strachotovou, usadenou euroadvokátkou, so sídlom v Martine, Hviezdoslavova 7, proti
žalovanému G. C., P.. XX.X.XXXX, Y. XXX XX I., I. XXX, v konaní o zaplatenie sumy 1 565,16 eur s
príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť sumu 462,68 eur spolu so zmluvným úrokom 23,40% ročne
zo sumy 422,71 eur od 4.9.2012 do zaplatenia a spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne zo sumy
462,68 eur od 1.11.2012 do zaplatenia a sumu 751,46 eur spolu s 8,75% úrokom z omeškania ročne za
obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia všetko v pravidelných mesačných splátkach po 30,- eur, zročných
vždy ku poslednému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku s tým, že nezaplatením zročnej splátky stáva sa splatný celý dlh, na účet žalobcu č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX pod VS: XXXXXXXXXX.
Vo zvyšku uplatneného nároku sa žaloba zamieta.
Žalovaný je žalobcovi povinný nahradiť trovy konania v sume 158,79 eur na účet právneho zástupcu
žalobcuč.XXXXXXXXXX/XXXX,podVS:XXXXXXXXXXdotrochmesiacovodprávoplatnostirozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.3.2013 sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 1 565,16 eur spolu so zmluvným úrokom vo výške 23,40% ročne zo sumy 422,71 eur od 4.9.2012
do zaplatenia, zmluvným úrokom 23,76% ročne zo sumy 941,14 eur od 16.11.2012 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 497,58 eur od 1.11.2012 do zaplatenia a s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% zo sumy 1 067,58 eur od 1.2.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Žalobu žalobca odôvodnil tou skutočnosťou, že žalovanému poskytol úver vo výške 758,-
eur dňa 12.2.2011 na nákup spotrebného tovaru, a to tak, že žalobca za žalovaného uhradil časť
kúpnej ceny tovaru, ktorá zodpovedala výške poskytnutého úveru a žalovaný tovar prezval. Žalobca
však žalovanému na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
zo dňa 22.11.2010 poskytol revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca, ktorý žalovaný
vyčerpal ku dňu 25.1.2012 vo výške 1 022,04 eur. Úver, ktorý bol žalovanému poskytnutý na nákup
spotrebného tovaru sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 39,85 eur, ktoré
boli zročné k 15-tému dňu v mesiaci od 15.3.2011, avšak riadne úver nesplácal. Druhý revolvingový
úver sa žalovaný zaviazal splácať formou pravidelných mesačných splátok vo výške 5% úverového
rámca, ktoré boli splatné k 10-tému dňu kalendárneho mesiaca, počínajúc mesiacom nasledujúcim po
mesiaci v ktorom boli peňažné prostriedky čerpané. Žalovaný však tento úver nesplácal. Úver na nákupspotrebného tovaru preto žalobca zosplatnil ku dňu 31.10.2012, ktoré mu žalovaný dlhoval 497,58 eur.
Druhý revolvingový úver žalobca zosplatnil ku 1.2.2013, kedy žalovaný dlhoval žalobcovi sumu 1 067,58
eur. Popri istine si žalobca uplatňoval z dlžných súm úroky z omeškania a zmluvný úrok, ktorý bol
dohodnutý v zmluve.
Svoju žalobu ale žalobca spresnil podaním zo dňa 15.9.2014, v ktorom uviedol k úveru, ktorý bol
žalovanému za poskytnutý nákup spotrebného tovaru, že tento spotrebiteľský úver mu bol poskytnutý na
základe úverovej zmluvy zo dňa 12.2.2011, žalovaný ho mal zaplatiť v 24-mesačných splátkach po 39,85
eur, počnúc dňom 5.3.2011. Pri pravidelnom splácaní mal byť splatený ku dňu 15.2.2014. Na poskytnutý
spotrebiteľský úver mal uhradiť celkovú sumu 956,40 eur, ktorá pozostávala z poskytnutého úveru vo
výške 758,- eur a zmluvne dohodnutých úrokov z celkovej výške 198,40 eur. Úver bol odfinancovaný
na účet predajcu dňa 16.2.2011 a je vedený na úverovom účte č. 42675246459005. Žalovaný však nad
spotrebiteľský úver uhradili ba sumu v celkovej výške 523,80 eur do odstúpenia od úverovej zmluvy,
ktorá suma bola použitá na úhradu úverovej istiny v rozsahu 335,29 eur a na zmluvné úroky v sume
142,91 eur a na úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 45,60 eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný prestal poskytnutý úver splácať, odstúpil žalobca dňa 11.9.2012
podľa článku III. bod 6-1 všeobecných obchodných podmienok od úverovej zmluvy, čím sa úver stal
splatným ku dňu 31.10.2012 v celom rozsahu v sume 497,58 eur a podľa článku III. bod 6-4 a článku
V. - 6 všeobecných obchodných podmienok je od 1.11.2012 žalobca oprávnený účtovať žalovanému
úrok z omeškania vo výške ustanovenej podľa platných predpisov z dlžnej sumy za každý začatý
deň z omeškania. Podľa článku III. - 6-4 všeobecných obchodných podmienok žalobcu k zmluve o
spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty
je odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere potrebné vykonať písomne formou doporučeného
listu. Odstúpenie nadobúda účinnosť posledným dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo druhej zmluvnej strane doručené oznámenie o odstúpení od
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V článku V. bod 6 všeobecných obchodných podmienok žalobcu v
zmluve o spotrebiteľskom úvere je ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy splatný celý dlh klienta
voči žalobcovi, nesplatená úverová istina je ďalej úročená podľa platnej úrokovej sadzby žalobcu.
Odo dňa splatnosti celého dlhu je žalobca oprávnený účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške
stanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej sumy za každý začatý deň omeškania. Ďalej
je žalobca oprávnený požadovať od klienta úhradu nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky vo
výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkov a platnými právnymi predpismi. Podľa článku V.
bod 6 všeobecných obchodných podmienok žalobcu k zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a o vydaní kreditnej karty sa odstúpenie považuje za doručené aj
v prípade, ak sa klient o zaslaní zásielky nedozvedel. Žalobca uviedol, že dlžná suma vo výške 497,58
eur pozostáva zo sumy 422,71 eur, čo predstavuje neuhradenú úverovú istinu, ďalej zo sumy 39,97 eur,
čo predstavuje dlžné zmluvné úroky po lehote splatnosti za obdobie od marca 2012 do augusta 2012
a nakoniec zo sumy 34,90 eur čo predstavuje neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky
zo dňa 2.4.2012.
K revolvingovému spotrebiteľskému úveru žalobca uviedol, že táto úverová zmluva bola uzavretá dňa
22.11.2010 a na jej základe bol poskytnutý žalovanému revolvingový úver formou čerpania peňažných
prostriedkov z úverového rámca vo výške 600,- eur pri prvom čerpaní s možnosťou ďalšieho čerpania,
v prípade pravidelného splácania splátok, minimálne vo výške 4% aktuálneho úverového rámca.
Žalovanému bol poskytnutý úverový rámec vo výške 900,- eur a splátka stanovená na 5% z úverového
rámca predstavovala sumu 45,- eur. S ohľadom na skutočnosť, že ku dňu 31.8.2011 bola dlžná suma
nižšia ako 600,- eur bola splátka od septembra 2011 stanovená z najbližšieho násobku 300,- eur nahor,
teda vo výške 30,- eur, teda 5% zo sumy 600,- eur. S ohľadom na skutočnosť, že ku dňu 31.10.2011
bola dlžná suma vyššia ako 600,- eur bola splátka od novembra 2011 stanovená na sumu 45,- eur, to
je 5% zo sumy 900,- eur, teda najbližšieho násobku sumy 300,- eur nahor. S ohľadom na skutočnosť,
že k 31.1.2012 bola dlžná suma vyššia ako 900,- eur, bola splátka od februára 2012 stanovená z
najbližšieho násobku 300,- eur nahor, to znamená zo sumy 1 200,- eur, na sumu 60,-, čiže 5% zo
sumy 1 200,- eur. Revolvingový úver bol vedený na úverovom účte č. XXXXXXXXXXXXXX. Žalovaný z
úverového rámca vyčerpal ku dňu 25.1.2012 sumu v celkovej výške 1 022,04 eur, ktorá pozostávala zo
sumy 962,28 eur, čo bola vyčerpaná hotovosť žalovaným, výbermi z úverového účtu na pobočke bankya suma financovaná predajcom, to znamená, platby kartou za nákup tovaru a služieb v obchodných
miestach, ďalej pozostávala zo sumy 16,16 eur, ktorá predstavovala poplatky za čerpanie hotovosti z
úverového účtu, zo sumy 39,80 eur predstavujúce poplatky za správu revolvingového úveru, zo sumy
2,80 eur predstavujúce poplatky za spracovanie úhrady poštovou poukážkou typu U, zo sumy 1,- eur
predstavujúcej poplatky za informácie o disponibilnom zostatku na úverovom účte. Žalovaný však na
poskytnutý revolvingový úver uhradil iba sumu 210,82 eur, ktorá bola použitá na úhradu úverovej istiny
vo výške 80,90 eur, na zmluvné úroky vo výške 97,52 eur, a na poplatky za poistenie v rozsahu 12,50
eur a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 19,90 eur.
Keďže žalovaný prestal poskytnutý úver splácať, zaslal žalobca dňa 22.11.2012 žalovanému výpoveď
zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere s účinnosťou od 1.2.2013, kedy sa úver stal splatný
v celom rozsahu v sume 1 067,58 eur. Podľa článku V. bod 6 všeobecných obchodných podmienok
žalobcu v zmluve o spotrebiteľskom úvere a k zmluve o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnejkarty,jekudňuúčinnostivýpovedesplatnýcelýdlhklientavočižalobcovi.Úverováistinajeďalej
úročená podľa platnej úrokovej sadzby žalobcu. Odo dňa splatnosti celého dlhu, je žalobca oprávnený
účtovať klientovi úroky z omeškania vo výške stanovenej podľa platných právnych predpisov z dlžnej
sumy za každý deň omeškania. Ďalej je žalobca oprávnený požadovať od klienta úhradu náklady
spojené s vymáhaním pohľadávky vo výške stanovenej aktuálnym sadzobníkom poplatkom a platnými
právnymi predpismi, najmä požadovať zaplatenie poplatku za vyhotovenie a zaslanie upomienky a za
vstup pohľadávky do vymáhania.
Dlžná suma vo výške 1 067,58 eur pozostáva zo sumy 941,14 eur, čo predstavuje neuhradenú úverovú
istinu, zo sumy 91,54 eur, ktorá predstavuje dlžné zmluvné úroky a poplatky za poistenie úveru za
obdobie od mája 2012 do novembra 2012 a zo sumy 34,90 eur čo predstavuje neuhradené náklady
spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 1.6.2012.
Na takto koncipovanej žalobe potom žalobca zotrval v priebehu celého konania.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril prvýkrát až na pojednávaní dňa 18.9.2014.
Na pojednávaní dňa 18.9.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného a čítaním listín
žalobcom pripojených do súdneho spisu.
Žalovaný vo svojej výpovedi uznával nárok žalobcu a nerozporoval skutočnosti žalobcom v žalobe
tvrdené.Nasvojuobranuuviedollenskutočnosť,žesadostaldofinančnýchpotiaživsúvislostisostratou
zamestnania a nebol schopný úver ďalej splácať. Je živiteľom päťčlennej rodiny a jeho manželka bola
dlhodobo nezamestnaná a v súčasnosti je zamestnaná len tri týždne a preto, keďže jeho manželka pri
predpokladanom príjme približne 400,- eur v čistom zárobku je v súčasnosti jediným živiteľom rodiny,
ktorá vychováva tri maloleté deti, pre prípad, že by bol zaviazaný k splateniu dlhu, žiada, aby mu boli
povolené splátky maximálne vo výške 30,- eur mesačne.
Z listín, ktoré žalobca pripojil do súdneho spisu súd zistil, že dňa 22.11.2010 žalobca ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie
klasického spotrebiteľského úveru vo forme splátkového predaja žalovanému na kúpu tovaru v predajnej
cene 465,- eur, pri výške úveru 465,- a celkovej čiastke k zaplateniu 540,75 eur. Žalovaný mal podľa
úverovej zmluvy tento úver splatiť v 15-tich mesačných splátkach po 36,05 eur, pri ročnej úrokovej
sadzbe 23,40%, pri dátume prvej splátky k 15.12.2010 v splatnosti ďalších splátok k 15-tému dňu v
mesiaci a pri konečnej dobe splatnosti tohto úveru k 15.2.2012, RPMN bola dohodnutá na 26,06% ročne.
Táto zmluva obsahovala súčasne časť C1, ktorá sa týkala údajov o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere, poskytnutého na kreditnú kartu a v časti C obsahovala návrh žalovaného, ako dlžníka resp.
jeho žiadosť, aby bol zaradený do zoznamu žiadateľov o revolvingový spotrebiteľský úver, aby mu bol
poskytnutý úverový rámec vo výške 600,- eur a vydaná kreditná karta na jeho meno. Žalovaný podľapredtlačeného vyhlásenia zobral na vedomie a súhlasil, že jeho žiadosť o poskytnutie revolvingového
spotrebiteľskéhoúveruavydaniekreditnejkartybudeposudzovanánajmänazákladeúdajovuvedených
v žiadosti o poskytnutie klasického spotrebiteľského úveru a podľa priebehu jeho splácania. Po vzniku
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty môže CETELEM SLOVENSKO,
a. s. kedykoľvek jednostranne zmeniť výšku úverového rámca na ňou stanovenú výšku. Súčasne
obsahovala vyhlásenie žalovaného, že sa zaväzuje splácať čerpaný revolvingový spotrebiteľský úver
a príslušné náklady v pravidelných mesačných splátkach, najmenej vo výške stanovenej v aktuálnom
sadzobníku poplatkov, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tejto žiadosti a vo výpise z úverového účtu,
ak nebude dohodnuté inak, a to i telefonicky. Žalovaný súhlasil s platbami uvedenými v časti C1 tejto
žiadosti, pričom termín splatnosti, splátky 10-ty deň v mesiaci ak nie je v časti C1 dohodnuté inak, a
spôsob splácania je zhodný so zvolenou možnosťou v časti B. Podľa časti C1 poskytnutý revolvingový
spotrebiteľský úver mohol byť poskytnutý na dobu neurčitú, pri ročnej úrokovej sadzbe 26,28%, RPMN
41,76%, pričom pri výške čerpania úveru v úverovým rámci 600,- eur, bola výška mesačnej splátky 57,40
eur a poplatok za správu úveru 2,70 eur a splatenie úveru v 12-tich rovnakých mesačných splátkach. Pri
výpočte RPMN sa nezohľadnila suma určená na úhradu poistného, pretože poistenie nie je podmienkou
poskytnutia revolvingového spotrebiteľského úveru.
Z toho je zrejmé, že časť C a C1 vyššie uvádzanej úverovej zmluvy obsahovala návrh na uzavretie ďalšej
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a to návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere
a vydaní kreditnej karty, ako návrh zo strany dlžníka, teda žalovaného. Až listom zo dňa 5.5.2011 žalobca
reagoval na tento návrh, keď žalovanému zaslal kreditnú kartu (list zo dňa 5.5.2011 na čl. 37), oznámil
číslo úverového účtu, maximálny úverový rámec 3 400,- eur, aktuálny úverový rámec vo výške 900,-
eur, mesačnú úrokovú mieru 1,89 eur a výšku mesačnej splátky 45,- eur, platnosť karty mala nastať od
5. mesiaca roku 2011. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že žalobca, ktorý mal akceptovať návrh žalovaného
na uzavretie zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere sa odchýlil od údajov v návrhu, časť C1
v rozsahu ÚV a časť C v rozsahu úverového rámca, v rozsahu mesačnej úrokovej miery, aj vo výške
mesačnej splátky oproti návrhu na uzavretie tejto zmluvy, ktorú obsahovali časť C a C1 vyššie uvádzanej
zmluvy. Z tohto dôvodu je nutné, takýto list zo strany žalobcu, teda list zo dňa 5.5.2011 v súlade s
ustanovením § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka považovať za odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy
a za nový návrh zmluvy.
Podľa § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka (Zákon č. 40/1964 Zb.) prijatie návrhu, ktoré obsahuje
dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.
Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami a z
odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.
V tomto prípade sa ale žalobca v liste zo dňa 5.5.2011 odchýlil od návrhu na uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere, ktorý podpísal žalovaný dňa 22.11.2010 v troch podstatných náležitostiach, akými
bol úverový rámec, úroková miera a výška splátky, čo boli náležitosti predpokladané v ustanoveniach §
9 ods. 2 písm. g/, i/, k/ vtedy platného Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Je zrejmé,
že žalovaný akceptoval takto poskytnutý úver tým, že začal kreditnú kartu používať, avšak vzhľadom
na skutočnosť, že písomné prejavy účastníkov sa líšili pokiaľ ide o podstatné obsahové náležitosti
uvedené v § 9 ods. 2 písm. a/ až k/ Zákona č. 129/2010 Z. z., teda neobsahujú zhodný prejav vôle
oboch jej účastníkov ohľadne týchto náležitostí, je nutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za
bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 písm. a/ Zákona č. 129/2010 Z. z.. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere totiž nemala písomnú formu a nie je z nej zrejmá dohoda účastníkov o úverovom rámci, výške
splátky a úrokovej miere, navyše zmluva neobsahovala ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej
miery nákladov vyžadovanú ustanovením § 9 ods. 2 písm. y/ Zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá už v čase,
keď žalobca zasielal list žalovanému zo dňa 5.5.2011 musela byť žalobcovi známa.
Keďže takto poskytnutý revolvingový spotrebiteľský úver je nutné považovať vzhľadom na absenciu
písomnej formy a nedostatku dohody o jej podstatných náležitostiach uvedených vyššie, za úver
poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov, žalobcovi bolo možné priznať len sumu 751,46 eur, ktorá
suma predstavovala rozdiel medzi sumou 962,28 eur, ktorú žalovaný skutočne na základe úverovej
karty čerpal, a to výberom v bankomatoch a financovaním nákupu tovaru cez kartu. To preukazujeaj potvrdenie žalobcu o financovaní peňažných prostriedkov v úverovom prípade a sumou 210,82
eur, ktorá suma predstavovala úhradu žalovaným na splácanie tohto úveru spolu poskytnutú (čl. 39).
Iné nároky podľa názoru súdu žalobcovi priznať nemožno. Nemožno mu preto priznať sumy tak ich
požadoval, teda dlžné úroky, poplatky za poistenie, ďalšie poplatky uplatňované žalobcom a žalobcovi
nebolo možné priznať ani neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 1.6.2012, ktoré
žalobca nepreukázal, čím vznikli a navyše, že ich žalobca skutočne v prípade vymáhania pohľadávky
od žalovaného vynaložil.
Súd preto žalobcovi priznal titulom tohto revolvingového úveru len sumu 751,46 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75% ročne za obdobie od 1.2.2013 do zaplatenia. Nárok žalobcu na úroky z omeškania
nachádza právnu oporu v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3
ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Výška úroku z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca
požadoval úrok z omeškania od 1.2.2013, keďže zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a
vydaní kreditnej karty s účinnosťou ku dňu 1.2.2013 vypovedal, listom zo dňa 22.11.2012, ktorý bol podľa
potvrdenia pošty žalovanému doručený dňa 27.11.2012. Už v samotnej výpovedi žalobca požadoval
proti žalovanému vyššiu sumu k zaplateniu (1 067,58 eur) a je zrejmé, že k 1.2.2013 bol žalovaný so
zaplatením sumy 751,46 eur, ktorú súd žalobcovi priznal už v omeškaní.
Vykonaným dokazovaním súd ďalej zistil, že dňa 12.2.2011 účastníci uzavreli zmluvu o klasickom
spotrebiteľskom úvere na nákup tovaru v predajnej cene 758,- eur, pri výške úveru 758,- eur a k celkovej
čiastke k zaplateniu 956,40 eur. V zmluve účastníci dohodli splátky vo výške 39,85 eur, pričom úver
mal byť splatený v 24 mesačných splátkach, počnúc 15.3.2011 do dňa 15.2.2013, pri ročnej úrokovej
sadzbe 23,40% a RPMN 26,08%. Priemerná hodnota RPMN pre príslušný spotrebiteľský úver bola
stanovená na 44,57%. Ako súd zistil z výpisu z úverového účtu a z potvrdenia o odfinancovaní úveru
a o výške prijatých finančných prostriedkov na splatenie tohto úveru, tak žalovaný splácal úver v čase
od 18.3.2011 až do 27.2.2012 a celkovo na zaplatenie tohto úveru poskytol žalobcovi sumu 523,80
eur. Úver mu bol odfinancovaný dňa 16.2.2011 zafinancovaním v prospech predajcu. Splátky tohto
úveru boli použité tak, ako vyplynulo z vyjadrenia žalobcu vyššie uvedeného zo dňa 15.9.2014. Keďže
žalovaný po 27.2.2012 žalobcovi na úhradu úveru už nič nezaplatil, dostal sa do omeškania s úhradou
splátky zročnou v marci 2012 po dobu dlhšiu ako tri mesiace, v dôsledku čoho žalobca využil možnosť
odstúpenia od úverovej zmluvy v zmysle článku III. bod 6-1 všeobecných podmienok spotrebiteľského
úveru, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy. V zmysle tohto bodu bol žalobca oprávnený odstúpiť od
úverovej zmluvy a požadovať splatenie dlžnej sumy vrátane príslušenstva ku dňa účinnosti odstúpenia
v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so zaplatením splátky dlhšie ako 3 mesiace, alebo ak klient
uviedol v žiadosti nepravdivé, neaktuálne alebo neúplne údaje, alebo bolo začaté exekučné konanie na
majetok klienta, prípadne spoludlžníka, vrátane majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve alebo klient
porušil niektorú z ďalších povinnosti vyplývajúcich zo zmluvy.
V tomto prípade sa úver stal k 31.10.2012 splatný v celom rozsahu a žalobca mal právo požadovať
sumu 422,71 eur, ktorá predstavovala neuhradenú úverovú istinu a sumu 39,57 eur, ktorá predstavovala
dlžné zmluvné úroky za obdobie do augusta 2012. Nárok žalobcu na úverovú istinu a úroky nachádza
právnu oporu v ustanoveniach § 497 a § 502 Obchodného zákonníka (Zákon č. 513/1991 Zb.), ktoré
predstavujú základný právny rámec pre úpravu nárokov z úverovej zmluvy.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje, že poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť z nich úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené je dlžník povinný platiť obvykle úroky požadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúrokyvyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej
prípustnej výške.
Žalobca má právo požadovať vrátenie dlžnej sumy aj so zmluvnými úrokmi v zmysle § 506 Obchodného
zákonníka, podľa ktorého ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky
po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil
dlžnú sumu s úrokmi.
Súd preto priznal žalobcovi sumu 462,68 eur, ktorá predstavuje súčet sumy 39,97 eur (dlžné úroky)
a sumu 422,71 eur (dlžná istina). Súd žalobcovi nepriznal sumu 34,90 eur, ktorá predstavovala tzv.
neuhradené náklady spojené s uplatnením pohľadávky zo dňa 2.4.2012. Súdu nebolo zjavné, čím a
ako tieto náklady vznikli, navyše žalobcom predložené dôkazy včetne zmluvy, cenníka a sadzobníka
poplatkov žalobcu, na ktoré sa zmluva odvolávala neobsahovali tento typ nároku. V tejto časti preto
žalobu súd považoval za nedôvodnú. Žalobcovi tak potom priznal len sumu 462,68 eur spolu s
dohodnutým zmluvným úrokom z úverovej istiny vo výške 422,71 eur od 4.9.2012 do zaplatenia, tak ako
to žalobca požadoval a spolu s úrokom z omeškania od 1.11.2012, keďže úver sa stal splatný ku koncu
októbra 2012. Nárok na úroky z omeškania, tak ako bolo uvedené vyššie, nachádza právnu oporu v
ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vo zvyšku uplatneného nároku potom súd žalobu zamietol, tak pokiaľ ide o nároky z úverovej zmluvy
uzavretej dňa 22.11.2010 ako aj pokiaľ ide nároky z úverovej zmluvy uzavretej dňa 12.2.2011.
Keďže žalobca nebol v konaní plne úspešný, súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia §
142 ods. 2 O. s. p. a náhradu trov konania pomerne krátil. Žalobca žalobu uplatňoval proti žalovanému
pôvodne istinu vo výške 1 565,16 eur, bola mu však priznaná istina len vo výške 1 214,14 eur, čo
predstavuje približne 78% pôvodne uplatňovanej istiny (1 565,16 eur). Úspech žalobcu bol teda približne
v rozsahu 78% uplatňovanej istiny a neúspech v rozsahu 22%. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje
rozdiel medzi úspechom a neúspechom a predstavuje 56% celkovo uplatnenej sumy. V rozsahu 56%
účelne vynaložených trov konania súd mohol priznať žalobcovi náhradu trov konania. Žalobca zaplatil
súdny poplatok vo výške 93,5 eur z čoho 56% predstavuje 52,36 eur, žalobca vynaložil aj trovy právneho
zastúpenia z ktorých za účelne vynaložené súd považoval trovy vzniknuté odmenou právnej zástupkyne
žalobcu za dva úkony právnej služby po 71,38 eur (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie žaloby),
režijný paušál za dva úkony právnej služby za 7,81 eur a 20% DPH. Súd nepriznal právnemu zástupcovi
žalobcu nárok na odmenu za písomné podanie, ktoré právny zástupca urobil dňa 15.9.2014, ktorým
bližšie špecifikoval uplatnenú pohľadávku a to vzhľadom na skutočnosť, že súd mal na takto nároky
žalobcu vysvetliť a vyprecizovať už v pôvodne podanej žalobe a nerobiť tak, až po tom, čo ho súd k
tomu vyzval. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú potom sumu 190,06 eur, a 56% z tejto sumy
predstavuje sumu 106,43 eur. Trovy právneho zastúpenia, ktoré súd priznal spolu predstavujú sumu
158,79 eur (106,43 eur + 52,36 eur).
Vzhľadom na zlú finančnú situáciu žalovaného, súd žalovanému povolil splátky dlhu, ktorých výšku a
zročnosť určil vo výrokovej časti tohto rozsudku a pokiaľ ide o náhradu trov konania, súd žalovanému
určil dlhšiu lehotu na zaplatenie, ktorá by mala slúžiť žalovanému na obstaranie potrebných finančných
prostriedkov na takúto náhradu trov konania žalobcovi. Súd takto postupoval podľa ustanovenia § 160
ods. 1 O. s. p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní od jeho doručenia na Okresný súd Martin.
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí
byť podpísané a datované, musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahusa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a/ neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu
prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený; to neplatí,
ak senát rozhodoval namiesto samosudcu,
b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
g/ súd prvého stupňa neprihliadol na námietky odvolateľa napriek tomu, že na to neboli splnené
podmienky podľa § 175 ods.3, časť prvej vety za bodkočiarkou,
h/ rozsudok je nepreskúmateľný pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. /§ 205 ods.2 O.s.p./.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinnosť uložená týmto rozsudkom nebude dobrovoľne splnená, možno sa jej splnenia domáhať
výkonom rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.