Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. september 2014

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 10C/185/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713209776

Dátum vydania rozhodnutia: 05. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Majerský

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2014:1713209776.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom JUDr. Romanom Majerským v právnej veci navrhovateľky:
S. J., V.. XX.XX.XXXX, P. Y. XX, L., proti odporcovi: S. J., V.. XX.XX.XXXX, P. T. XX, Y., Č. I., o určenie
výživného, takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu 1.348,- € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd návrh vo zvyšku zamieta.

Súd navrhovateľke nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd uložil odporcovi povinnosť prispievať jej

na výživu mesačne sumou 200,- €. Návrh odôvodnila tým, že jej rodičia sú rozvedení a rozsudkom
Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/192/2005 bola zverená na osobnej
starostlivosti matky s tým, že odporca bol povinný prispievať na jej výživu mesačne v sume 49,79 €
(1.500,- Sk). Od tejto úpravy výživného uplynulo osem rokov a odporca si vyživovaciu povinnosť takmer
vôbec neplní

Odporca sa k návrhu písomne nevyjadril. Predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote,
preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 OSP.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, rodným listom navrhovateľky, potvrdením o
návšteve školy, prehľadom mesačného príjmu matky navrhovateľky, rozpisom mesačných nákladov
navrhovateľky a zistil nasledujúci skutkový stav:

Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že v máji 2014 zložila maturitnú skúšku, ktorou ukončila

stredoškolské vzdelanie na Pedagogickej a kultúrnej akadémii v Modre. Od 05.09.2014 je zamestnaná a
zároveň bola prijatá na diaľkové pomaturitné štúdium. Žiadala, aby bol odporca zaviazaný platiť zvýšené
výživné od podania návrhu. Odporca za obdobie od júna 2013 vrátene do augusta 2014 vrátane zaplatil
na výživné spolu 152,- €. Vzhľadom na vyčíslené výdavky v sume 223,20 € požadovala, aby jej odporca
zaplatil mesačne 100,- €.Z potvrdenia vystaveného dňa 19.02.2013 Pedagogickou a kultúrnou akadémiou v Modre vyplýva, že
navrhovateľka v školskom roku 2012/2013 bola v treťom ročníku.

Priemerný mesačný príjem matky navrhovateľky za mesiace január až máj 2013 bol 405,50 €.

Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky sú 223,20 €.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „ZoR“)
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľaods.3cit.ustanovenia,každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkovépomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa ods. 4 cit. ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

Podľa ods. 5 cit. ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 ods. 1 ZoR, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov
a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších
skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška
jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z

príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje
podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.

Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené
potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného

sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval
na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný
súhlas súdu.

Podľa § 65 ods. 3 ZoR, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšiehozamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to

neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka je dcérou odporcu a do
01.09.2014 nebola schopná sama sa živiť z dôvodu sústavnej prípravy na budúce povolanie. Zo zákona
o rodine bolo preto povinnosťou výživou povinného rodiča prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa
minimálne sumou 30 % zo sumy životného minima na dospelú osobu (od 01.07.2013 v sume 194,58 €,
od 01.07.2013 v sume 198,09 €) teda sumou 64,86 € a 66,03 mesačne.

Z vyčíslených mesačných výdavkov navrhovateľky súd vyhodnotil všetky ako primerané a nevyhnutné
potrebám navrhovateľky. Keďže sa navrhovateľka stala počnúc 01.09.2014 zaopatrenou osobou, súd
skúmal ako mierou sa mal odporca mesačne podieľať v období od podania návrhu do 01.09.2014 na
výžive navrhovateľky. Úvahou ustálil, že suma 100,- € mesačne zohľadňuje rovnakú mieru povinnosti
každého z rodičov, pričom táto výrazne neprevyšuje sumu 30 % životného minima na plnoletú osobu.

Súd preto vypočítal už iba zročné (splatné) výživné za uvedené obdobie a prihliadol na sumu výživného,
ktorou odporca v tomto období prispel na výživu navrhovateľky, teda 15 mesiacov po 100,- € a
odpočítal sumu 152,- €. Návrh v časti uplatneného výživného od 01.09.2014 do 05.09.2014 zamietol
ako nedôvodný.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 OSP a

navrhovateľke nepriznal náhradu trov konania, keď si náhradu trov konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej,
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon rozhodnutia.