Rozsudok – Iné práva a slobody Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. august 2014

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/95/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010320
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3814010320.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 06. 08. 2014 v konaní pred samosudcom JUDr.
Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému T. U.

r o z h o d o l :

Obžalovaný T. U., nar. XX. XX. XXXX v W., okres Prievidza, trvale
bytom W., L. XXXX/XX, okres Prievidza, t. č. vo väzbe
v Ústave na výkon väzby Ilava

j e v i n n ý, ž e

dňa 03. 03. 2014 okolo 9:20 h v Handlovej, v byte číslo X na L. XX po predchádzajúcom slovnom
konflikte sa vyhrážal svojmu otcovi U. U. zabitím nožom a následne sa vyhrážal, že mu vystrelí mozog
z hlavy, pričom mieril krátkou ručnou expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou, zn. V. N. L., kalibru
X mm P.A., ktorá je určená na vystreľovanie nábojok so stredovým zápalom laborovaných špeciálnou
látkou, poplašných nábojok a pyrotechnických zloží - ohňostrojov, na jeho hlavu, pritom bol agresívny a
rozzúrený a u poškodeného vzbudil obavu, že vyhrážky uskutoční, preto poškodený zavolal políciu,

t e d a:

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania, pretože spáchal so zbraňou a čin spáchal na chránenej osobe, pretože
ho spáchal na blízkej osobe - otcovi,

t ý m s p á c h a l

- prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák. číslo 300/2005 Z. z. v
znení zákona číslo 1/2014 Z. z. v spojení s § 138 písm. a) Tr. zákona, § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zák.,
§ 127 ods. 4 Tr. zák.

a za t o s a
o d s u d z u j e:

Podľa § 360 ods. 2, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 17 (sedemnásť)
mesiacov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému T. U. trest prepadnutia veci a to krátkej
ručnej expanznej zbrane - samonabíjacej pištole, zn. V. N. L., kalibru X mm P. A.K, výrobné číslo EF-

XXXXXXX a jedného kusa zásobníka, ktoré sa nachádzajú na Okresnom riaditeľstve PZ v Prievidzi,
odbore poriadkovej polície, oddelení dokladov, ulica B. cesta č. XX, pod evidenčným číslom PP-XX/
XXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, svedkov L., U., U. U., podľa § 263 ods. 3 Trestného
poriadku prečítal výpovede svedkyne U. z prípravného konania, vypočul svedkyňou L.. K., podľa § 268
ods. 2 Trestného poriadku oboznámil znalecký posudok na čísle listu 100 - 109, podľa § 269 Trestného
poriadku oboznámil konfrontáciu číslo listu 69 - 70, listinné dôkazy číslo listu 110 - 111, 129 - 134, trestné
rozkazy číslo listu 119 - 120, rozsudky číslo listu 121 - 128, správu o povesti číslo listu 183, hodnotenie
číslo listu 184, výpis z evidencie priestupkov číslo listu 186 - 189 register trestov číslo listu 190, úradný
záznam číslo listu 113.

Obžalovaný ku skutku okrem iného uviedol, skutok si pamätá od slova do slova. Večer 02. 03. 2014
mu matka odmietla požičať bicykel. Keď povedal, že nebude prispievať na domácnosť, matka mu večer
vypla internet. Keď ju požiadal, aby ho zapla, povedala, že ho nemá zaplatený. Celú nasledujúcu noc bol
hore, ráno mu matka vbehla do izby, chcela po ňom papierové vreckovky, povedal jej, že s feťákom sa
nebude rozprávať. Kvôli tomu matka začala vystrájať. Potom, čo bola prečítaná výpoveď obžalovaného
z prípravného konania kde uvádzal, že matka prišla do izby kvôli tomu, že chcela, aby dal hudbu
tichšie, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že on to v prípravnom konaní
neuvádzal, neuvádzal ani to, že doma má ďalšie dve zbrane. Potom prišiel do izby za ním otec, hovoril
mu, aby sa voči matke správal slušne. Obaja začali po ňom kričať. Hovoril im, aby sa voči nemu správali
slušne. Potom sa otec po ňom zahnal, on ho odstrčil, otec mu povedal, aby odišiel z bytu, na to mu
povedal, že s holým zadkom preč nepôjde. Otec povedal, že má dve pištole na stole a išiel zavolať
políciu. Išiel sa obliecť, akurát si zapínal puzdro s pištoľou, keď počul, že otec vola políciu. Potom zdvihol
matkinu čiernu topánku, otvoril dvere a topánku hodil otcovi do hlavy. Potom, čo bola prečítaná výpoveď
obžalovaného z prípravného konania, kde neuvádzal žiadne vyhrážky zo strany otca, bolo poukázané
na rozpory vo výpovediach, obžalovaný uviedol, že to hovoril o sebe a tých dvoch plynových zbraniach
na stole. Potom sa odohralo to, že tam už boli prítomní policajti, svedok L. ho zavolal von. Vyšiel von,
tento svedok ho vyzval, aby odovzdal zbraň, čo urobil. Bol tam až kým nebol odvezený na políciu do
Handlovej. Na otázku prokurátora uviedol, že tú zbraň si bral k sebe, až keď sa obliekal. Od konfliktu
do doby, kým prišla polícia uplynulo asi 20 minút. Počas tej doby bola matka aj s otcom v obývačke.
Je pravda, že keď prišla polícia, požiadali ho, aby zavolal otca, urobil to. Na otázku prokurátora prečo
mal zbraň, uviedol, že kvôli tomu, že viaceré osoby sa mu vyhrážali. Na ďalšiu otázku uviedol, že bol
na viacerých liečeniach, psychiatrických liečeniach v B., W.. Mal odporúčanie aj na ďalšie liečenia,
odmietol to, lebo mu neboli predpisované lieky, ktoré chcel. Aj teraz vo väzbe odmietol lieky, pretože z
týchto liekov stále spal. Je ochotný sa podrobiť ústavnému liečeniu, je to lepšie ako byť zavretý. Pred
skutkom lieky nebral. Na otázku prokurátora, či sa rodičom vyhrážal vypálením domácnosti uviedol,
že nie. Na otázku prečo otec tvrdí, že sa mu vyhrážal zabitím a že namieril na neho pištoľ uviedol,
že tento obvinil aj jeho starého otca, že sexuálne obťažoval jeho matku. V minulosti sa z domácnosti
odsťahoval. Na otázku prečo sa nasťahoval späť uviedol, že preto, lebo má srdce, rodičia potrebovali
jeho peniaze. Na otázku prokurátora uviedol, že v minulosti sa raz vyhrážal rodičom, k tomu sa priznal,
ďalšie vyhrážky pravdivé neboli. Pokiaľ sa týka kontrol na psychiatrii, častokrát to bolo tak, že keď prišiel
na kontrolu a lekárka tam z rôznych dôvodov nebola. Potom si povedal, že nebude chodiť hore dole
a už tam nešiel. Rodičia sa snažili mu liečbu zabezpečiť, otec ho dokonca preobjednával na kontroly.
Na otázku obhajcu uviedol, že aj keď si pamätá priebeh skutku, je možné, že niečo zo skutku zabudol.
Na otázku obhajcu ako si vysvetľuje tvrdenia rodičov, že mal držať pri hlave otca pištoľ, uviedol, že
zdravotnými problémami, keď má niekto glukózu 30, vidí všetko ináč. Incidenty v rodine sa opakovali
prakticky každý deň. V domácnosti s rodičmi býval od posledného prepustenia z výkonu trestu v marci
2013. Pre incidenty v rodine sa odsťahovala sestra s neterou. V čase konfliktu 03. 03. 2014 ho začalo
triasť celým telom. Je pravda, že otec ho častokrát vedome provokoval, aby ho vyprovokoval. Na otázku
obhajcu uviedol, že MUDr. K. je jeho ošetrujúcim lekárom od jeho osemnástich rokov. Myslí si, že
reálne ho vyšetrila možno 20 krát.

Svedok L. okrem iného uviedol, že spolu s kolegom boli dňa 03. 03. 2014 vyslaní na zákrok na Mostnú
ulicu. Keď prišli a zaklopali, otvoril obžalovaný, poškodení tam neboli. Keď sa obžalovaného spýtali čo
sa deje, povedal, že sa s rodičmi pohádali, potom zavolal na rodičov. Keď prišli, začali sa hádať, tak on s
obžalovaným vyšiel von a kolega zostal vnútri s rodičmi obžalovaného. Celé to trvalo asi 5 až 10 minút,
potom kolega vyšiel von a následne obžalovaného obmedzili na osobnej slobode. Kolega povedal, že
obžalovaný sa mal rodičom vyhrážať pištoľou. Mal tvrdiť, že vystrelí mozog poškodenému. Potom ako
obžalovaného odviedli na oddelenie polície, vrátili sa pre poškodených. Na otázku prokurátora uviedol,
že obžalovaný mal pri sebe plynovú pištoľ, túto im na vyzvanie vydal. S poškodenými bol v kontakte
v byte len chvíľu, keď sa začali hádať s obžalovaným, s obžalovaným vyšiel von. Na otázku obhajcu
uviedol, že v jeho prítomnosti obžalovaný bol nahnevaný, bol tiež nervózny. Na otázku samosudcu, či
obžalovaný v jeho prítomnosti uviedol, že poškodený je zavretý v kuchyni svedok uviedol, že niečo také
tam zaznelo. Na ďalšiu otázku uviedol, že v rodine obžalovaného ako policajt zasahoval veľakrát. Taktiež
kolegovia tam zasahovali viackrát. Myslí si, že od posledného prepustenia obžalovaného z výkonu trestu,
za posledný rok tam polícia zasahovala.

Svedok U. okrem iného uviedol, že s kolegom boli vyslaní na zákrok do rodiny obžalovaného. Keď
tam prišli dvere im otvoril obžalovaný, potom zakričal na rodičov, aby prišli, títo boli zavretí v kuchyni.
Povedal im, že majú návštevu, keď sa spýtali, že koho povedal, že políciu, potom prišli. Kolega išiel
s obžalovaným mimo bytu, on sa rozprával s rodičmi obžalovaného v byte. Keď sa spýtal čo sa stalo,
povedali, že obžalovaný sa im mal vyhrážať plynovou pištoľou. Mal povedať, že otcovi vystrelí mozog.
Vyhrážal sa im smrťou, že podpáli dom. Na základe toho potom obžalovaného obmedzili na osobnej
slobode. Na otázku prokurátora, či sa mal obžalovaný vyhrážať aj pichnutím nožom, svedok uviedol,
že si to už presne nepamätá. Potom, čo bola prečítaná výpoveď svedka z 28. 04. 2014 kde uviedol,
že sa mal obžalovaný vyhrážať pichnutím nožom, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok
uviedol, že je to možné, že to povedal. Na ďalšiu otázku uviedol, že obžalovanému tiež odňali pištoľ,
ktorú mal pri sebe. Potom boli rodičia obžalovaného poučení ako majú konať, potom išli tiež na výsluch. V
čase ich príchodu do bytu boli rodičia obžalovaného zavretí v kuchyni. On osobne v byte obžalovaného
predtým zasahoval len raz. Na otázku obhajcu uviedol, že keď sa obžalovaný hádal s rodičmi bol vždy
nervózny. Nepamätá si, že by rodičia obžalovaného žiadali, aby zabezpečili pre obžalovaného sanitku a
takto situáciu riešili. Vysvetlil im, že sa jedná o trestný čin a oni polícia musia vo veci konať. Na rodičov
nebol vyvíjaný žiaden nátlak, ako uviedol vysvetlil im, že musia vo veci konať.

Svedok U., otec obžalovaného, okrem iného uviedol, že obžalovaný sa mu nevyhrážal zabitím, hovoril
len, že mu vystrelí mozog z hlavy. Tiež mu povedal "zajebem ťa nožom". V to ráno sa zobudili na búchanie
a trieskanie obžalovaného, manželka ho išla ukľudniť. Potom obžalovaný na ňu kričal, tak ženu poslal
preč a hovoril mu, aby sa ukľudnil. Obžalovaný sa neukľudnil, trieskal takým nožom po stole. Potom tam
dobehol pes, obžalovaný ešte viac znervóznel, obžalovaný potom chytil plynovú pištoľ, on nevedel, či je
nabitá alebo nie, mal z toho strach, žena ho chytila a ušli preč. Ušli do kuchyne, obžalovaný po ňom hodil
topánku. Následne zavolal na políciu. Keď polícia prišla, polícii otvoril obžalovaný. Na otázku prokurátora
uviedol, že do izby obžalovaného prišla prvá manželka. Na ďalšiu otázku uviedol, že obžalovaný vzal
tu pištoľ zo stola. Pištoľ mu potom priložil do výšky hlavy. Potom, čo bola prečítaná výpoveď svedka
z prípravného konania z 03. 03. 2014 kde uviedol, že obžalovaný vybral pištoľ z puzdra, priložil mu ju
v hlave a povedal, že mu vystrelí mozog z hlavy, bolo poukázané na rozpory vo výpovediach, svedok
uviedol, že s pištoľou mu mieril do oblasti hlavy. Na otázku prokurátora uviedol, že žiaden útok z jeho
strany nepredchádzal konaniu obžalovaného, hovoril mu len aby sa ukľudnil. Na otázku prokurátora
uviedol, že pištoľou mu mieril na hlavu na vzdialenosť menšiu ako meter. Na otázku prokurátora uviedol,
že v kuchyni boli zamknutí. Keď polícia prišla, pýtali sa ho čo sa stalo, tak im to povedal. Potom im
policajt povedal, aby išli vypovedať, žena veľmi nechcela, bála sa, aby im obžalovaný potom neublížil.
Na otázku prokurátora, kto otvoril polícii dvere uviedol, že obžalovaný. Obžalovaný potom zakričal na
nich, že prišli policajti. Potom vyšli s manželkou von z kuchyne. Je možné, že von vyšli na zavolanie
polície, ale najprv kričal obžalovaný. Na otázku prokurátora uviedol, že z vyhrážok obžalovaného v
čase skutku mal obavy. Na otázku uviedol, že sa snažil obžalovanému zabezpečiť lekársku psychiatrickú
starostlivosť, keď mu MUDr. K. predpísala lieky, nebral ich. V minulosti bol obžalovaný na psychiatrickom
liečení v Martine, Kremnici, Hrani. Bolo zistené, že obžalovaný trpí organickým poškodením mozgu,
máva výpadky pamäti. Boli také situácie, ktoré sa stali a na ktoré si obžalovaný nepamätá. Na otázku
obhajcu prečo opätovne prijal po výkone trestu obžalovaného do domácností, keď predtým sa dopustil
rovnakej trestnej činnosti voči ním, uviedol, že je to jeho syn. Všetko, čo vie obžalovaný ho naučil on,
keď bol malý, nechodil do riadnej školy. Keby o tom mohol rozhodovať, nebral by obžalovaný dôchodok

a nekúpil by si sám pištoľ. Keby to bolo na ňom, bol by opakovane preliečený na psychiatrii. V deň
skutku 03. 03. 2014, vedel že obžalovaný dlhšiu dobu neberie lieky. Na otázku obhajcu uviedol, že je
pravda, že v ten deň svojím správaním vystupňoval agresivitu obžalovaného, nemal sa tak správať ako
sa správal. Na otázku obhajcu uviedol, že napriek tomu, čo uviedla znalkyňa si myslí, že obžalovaný
potrebuje odbornú pomoc. Veľa ľudí sa im sťažuje, že obžalovaný ubližuje aj malým deťom. Obžalovaný
má niekedy aj samovražedné, sebapoškodzovacie sklony. Na ďalšiu otázku uviedol, že vedel o tom,
že obžalovaný má plynovú pištoľ. Nevedel ale akým spôsobom mu ju zobrať. Je pravda, že policajtov
žiadal, aby pre obžalovaného zabezpečili sanitku.

Svedkyňa U., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila svoje právo a odmietla proti synovi
vypovedať. Preto podľa § 263 ods. 4 Trestného poriadku boli prečítané jej výpovede z prípravného
konania. Vo výpovedi dňa 03. 03. 2014 o trinástej hodine okrem iného uviedla, že obžalovaný je chorý,
mal by užívať lieky od psychiatra, ale ich neberie. Ráno 03. 03. 2014 sa zobudili s manželom na hluk,
išla za obžalovaným do izby, hneď jej začal nadávať do kuriev a píč, sotil do nej, chcel, aby odišla z
izby. Potom tam prišiel manžel, pokúšal sa obžalovaného ukľudniť, ten sa však rozzúril a začal obom
vulgárne nadávať, vyhrážal sa, že ich zabije, manželovi povedal doslovne, že ho zabije nožom, ten v
jeho ruke nevidela. Vytiahol z puzdra plynovú pištoľ, ktorá bola položená na stole, chytil ju do pravej ruky
a začal s ňou mieriť na manžela, presnejšie na jeho hlavu so slovami, že mu vystrelí mozog z hlavy.
Potom sa zavreli v izbe a čakali na príchod polície. Obžalovaný sa im vyhrážal už dlho, už bol odsúdený
trikrát za nebezpečné vyhrážanie, keby sa neboli zavreli v izbe nevie, čo by sa bolo stalo. Svedkyňa
obdobne vypovedala aj vo výpovedi dňa 03. 03. 2014 po osemnástej hodine, kde opätovne potvrdila, že
obžalovaný sa im vyhrážal, manželovi povedal, že ho zabije s nožíkom, na stolíku mal položenú plynovú
pištoľ, ktorú vytiahol z puzdra a začal s ňou mieriť na manžela a povedal, že mu vystrelí mozog z hlavy.
Svedkyňa obdobne vypovedala aj vo výpovedi dňa 15. 04. 2014, kde tiež uviedla. že obžalovaný sa
vyhrážal len manželovi. Obžalovaný máva záchvaty zúrivosti tak dvakrát do týždňa. Po návrate z výkonu
trestu začal chodiť k psychiatrovi, ale postupne prestal brať lieky a prestal chodiť na kontroly.

Znalec L.. N. okrem iného uviedol, že obžalovaného vyšetrili na psychiatrickom oddelení nemocnice
v Trenčíne, keďže bol na tomto oddelení hospitalizovaný už štvrtýkrát, vyžiadali si tiež zdravotnú
dokumentáciu z tohto strediska. Mali k dispozícii aj ďalšie zdravotné záznamy z iných oddelení, kde
bol obžalovaný liečený. Po komplexnom vyšetrení obžalovaného dospel k záveru, že obžalovaný netrpí
duševnou chorobou v pravom slova zmysle. Osobnosť obžalovaného je povahovo odchylná, je emočne
labilná, čo znamená, že rýchlo vzplanie. Jeho osobnosť je asociálna, všetko čo si želá musí byť splnené.
Ak to nie je splnené podľa neho, reaguje hnevlivo. Snaží sa vinu za všetko zvaliť na inú osobu.
Obžalovaný trpí kombináciou duševných porúch, nemá rozumové schopnosti vyvinuté ako normálny
zdravý človek. Zároveň, ale nie je slabomyseľný. Bežné záležitosti je schopný zvládať a ovládať .
Obžalovaný má sklony k požívaniu alkoholu a zároveň experimentoval s marihuanou. Na týchto látkach
nie je závislý. Tiež zvykol skombinovať alkohol s predpísanými liekmi. Opakovane bol hospitalizovaný
v rôznych zdravotníckych psychiatrických zariadeniach. Nikdy a nikde nebola u neho zistená duševná
choroba v pravom slova zmysle. Jediná možná pomoc obžalovanému je užívanie liekov. Je pravdou,
že lieky môžu mať aj nežiaduce účinky. Jedným z prejavov užívania psychofarmák sú aj tlmivé účinky,
užívanie takýchto liekov treba nastaviť tak, aby tlmivé účinky boli primerané. Obžalovaný pri liečbe
nespolupracuje. Je pravda, že konflikty obžalovaného sú zo strany rodiny nie vždy správne riešené.
Obžalovaný však nie je duševne chorý, že by nevedel ako sa má správať. Obžalovaný však nie je
dementný, že by si nevedel zapamätať prežité udalosti, vzhľadom na množstvo konfliktov v rodine sa
môže stať, že tie konflikty sa mu pomiešajú v pamäti. Pokiaľ sa týka otázky nariadenia ochrannej liečby,
túto nenavrhujú. Jediný možný spôsob liečby u obžalovaného je pravidelné branie liekov. Z pohľadu
psychiatra obžalovaný rozpoznal protiprávnosť svojho konania a mohol svoje konanie ovládať, chápe
zmysel trestného konania. V tomto smere treba poukázať na tú skutočnosť, ktorá vyplýva aj z tohto
konania a totiž to, že obžalovaný ovláda prácu s internetom, čo svedčí o jeho schopnostiach. Obžalovaný
väčšinou bral lieky na utlmenie agresívnych nálad. Na otázku prokurátora uviedol, že psychiatricky
liečení pacienti majú pocit, že sú v poriadku a preto zvyknú vysadiť predpísané lieky. Na otázku obhajcu
uviedol, že existujú kritériá na určenie, kedy je človek slabomyseľný. V prípade obžalovaného to tak
nie je, vie čítať, písať, pracuje s počítačom, dokáže sa o seba postarať. Ak bol vyradený z pravidelnej
školskej dochádzky, súvisí to s tým ako sa správal voči okoliu, spolužiakom. Na otázku obhajcu uviedol,
že prognóza v prípade obžalovaného je taká, že buď bude pravidelne brať lieky a bude utlmený, alebo
bude opakovane vo výkone trestu. Spoločnosť rieši jeho situáciu tým, že je v invalidnom dôchodku a je
na ňom ako bude v budúcnosti žiť. Obžalovaný si neuvedomuje svoju vinu na skutku, obviňuje z toho

rodičov. Na otázku samosudcu, či je zdravotný stav u obžalovaného neovplyvniteľný, znalec uviedol,
že v prípade, ak neberie lieky. Na záveroch v znaleckom posudku v plnom rozsahu trvá.

Svedkyňa MUDr. K. okrem iného uviedla, že obžalovaný ju prvýkrát navštívil ako pacient 20. augusta
2010. Následne prišiel až v septembri 2012 a chodil do augusta 2013. V tých medziobdobiach bol
vo výkone trestu. Tiež tam boli hospitalizácie a ona bola na materskej dovolenke. Na otázku obhajcu
uviedla, že podľa jej odhadu bol celkom u nej na kontrole asi päťkrát. Vždy sa snažila obžalovanému
vysvetliť, keďže prišiel na kontrolu po hospitalizácii, prípadne po výkone trestu, že liečba je dôležitá,
že je dôležité brať lieky na utlmenie jeho stavu, impulzivity, agresivity. Spolupráca s obžalovaným bolo
problémová, hlavne čo sa týka užívania liekov. S obžalovaným boli problémy od malička, oboznámila
sa s predchádzajúcou liečbou ktorú absolvoval u MUDr. Y.. S jej diagnózou, že obžalovaný trpí
hyperkinetickou poruchou súhlasí. Má ťažkú poruchu osobnosti. Jeho agresívne stavy môžu byť spojené
s výpadkami pamäti. Zdravotný stav obžalovaného je riešiteľný pravidelným braním liekov a pravidelnou
kontrolou zo strany odborníka - psychiatra. Na otázku samosudcu prečo sa nedarí ovplyvniť zdravotný
stav obžalovaného v pozitívnom smere a opakovane stojí pred súdom, svedkyňa uviedla, že pozitívny
efekt liečby u obžalovaného bol vždy len krátkodobý, následne totiž obžalovaný nespolupracoval.
Nebol zabezpečený trvalý dohľad nad správaním obžalovaného. Nebolo zabezpečené pravidelné branie
liekov, pravidelné kontroly u psychiatra. Obžalovaný nie je schopný takejto spolupráce, nie je schopný
pravidelne brať lieky. Na ďalšiu otázku uviedla, že obžalovaný bol naposledy u nej na kontrole 20. 08.
2013. Dňa 07. 02. 2014 ju navštívil otec obžalovaného, informoval ju, že obžalovaný neberie lieky, je
agresívny, nebezpečný pre okolie. Pri poslednej kontrole 20. augusta 2013 bol obžalovaný v dobrom
psychickom stave. Vtedy mal predpísané lieky, vybavoval si dôchodok, mal mať kontrolou o dva
mesiace.

Na čísle listu 69 - 70 sa nachádza konfrontácia medzi obžalovaným a poškodeným U. zo dňa 04. 03.
2014. V rámci konfrontácie poškodený U. zotrval na výpovedi z prípravného konania , uviedol, že vedel
o tom, že pištoľ je plynová, ale tlak z plynovej pištole pri priložení k hlave by mu mohol ublížiť. Policajtov
zavolal preto, lebo chcel, aby sa išiel obžalovaný liečiť, bál sa, že obžalovaný vyhrážky uskutoční.
Obžalovaný v rámci konfrontácie spáchanie skutku poprel.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že
bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písmeno
a/, b/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 1/2014 Z. z. v spojení s § 138 písm.
a/ Trestného zákona, § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, § 127 ods. 4 Trestného zákona. Aj
keď obžalovaný spáchanie trestnej činnosti poprel, trestná činnosť obžalovaného je priamo preukázaná
výpoveďami poškodeného U., či už na hlavnom pojednávaní alebo aj v prípravnom konaní, taktiež
výpoveďami poškodenej U. z prípravného konania, ktoré boli oboznámené podľa § 263 ods. 4 Trestného
poriadku na hlavnom pojednávaní. Tieto svedecké výpovede sú priame dôkazy, ktoré obžalovaného zo
spáchania trestnej činnosti jednoznačne usvedčujú. Z týchto výpovedí vyplýva. že pri konflikte dňa 03.
03. 2014 sa obžalovaný poškodeným - svojim rodičom - vyhrážal spôsobom uvedeným vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Zo spáchania trestnej činnosti je obžalovaný nepriamo usvedčovaný výpoveďami
svedkov L., U. na hlavnom pojednávaní. V prípade týchto svedkov sa jedná o príslušníkov polície, ktorí
bezprostredne po skutku zasahovali v domácnosti obžalovaného a ktorí boli informovaný bezprostredne
po skutku o tom ako skutok prebehol. Je možné konštatovať, že vyššieuvedené priame a nepriame
dôkazy obžalovaného spoľahlivo usvedčujú zo spáchania trestnej činnosti. Už v prípravnom konaní
vzhľadom na zdravotný stav obžalovaného a pochybnosť o jeho trestnej zodpovednosti boli pribratí
do konania znalci, ktorí vyšetrili zdravotný stav obžalovaného. Znalci v znaleckom posudku uviedli
skutočnosti, na základe ktorých je možné konštatovať, že obžalovaný je plne za svoje konanie trestne
zodpovedný. Znalci v znaleckom posudku a znalec L.. N. na hlavnom pojednávaní zároveň uviedli
argumenty, pre ktoré nenavrhujú obžalovanému uložiť žiadnu formu ochrannej liečby. Trestná činnosť
obžalovaného je preukázaná aj obsahom listinných dôkazov, ktoré boli zabezpečené v prípravnom
konaní a sčasti oboznámené na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti
súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti.

Obžalovaný je invalidný dôchodca, doteraz bol štyrikrát súdne trestaný, naposledy dňa 08. 08. 2012 za
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona a bol mu uložený
nepodmienečný trest v trvaní 15 mesiacov. V priestupkovom konaní bol postihnutý celkom osemkrát.

Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona a vzhľadom na
existenciu jednej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona súd uložil obžalovanému
nepodmienečný trest v trvaní 17 mesiacov, pričom pre výkon trestu ho zaradil do ústavu na výkon trestu
so stredným stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu za úmyselnú
trestnú činnosť. Podľa názoru súdu iný druh trestu ako nepodmienečný v prípade obžalovaného
neprichádza do úvahy, pretože obžalovaný sa opakovane už po niekoľkýkrát dopustil úmyselnej trestnej
činnosti rovnakého druhu. Súd zároveň uložil obžalovanému aj trest prepadnutia veci, ktorá bola použitá
na spáchanie trestnej činnosti, trest prepadnutia pištole a zásobníka , ktoré sú uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Zároveň bolo rozhodnuté, že vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 23. 11. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.