Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. júl 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 5T/176/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713010994
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bc. Viktor Marko, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6713010994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Viktora Marka, a prísediacich Márie

Greguškovej a Anny Pivoluskovej, pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a iné, na hlavnom pojednávaní dňa 16. 07. 2014 vo Zvolene, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný S. K.C., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom F., N.. Z. XXXX/X, t. č. v ÚVV a ÚVTOS H. H.,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 28. augusta 2013 v čase asi o 16:00 hod. vo F., okres F., na ul. W. v blízkosti križovatky s T. X.
po predchádzajúcej vzájomnej dohode s I. R., nar. XX. XX. XXXX vo F., trvale bytom S. T., S. XXX/
XX, fyzicky napadli poškodených I. K., nar. XX. XX. XXXX a I. K.C., nar. XX. XX. XXXX tak, že najskôr
obvinený S. K. udrel päsťou do nosa poškodený I. K.C., tento spadol v dôsledku úderu na zem, ležiaceho
na zemi ho obvinený I. R. udrel dvakrát päsťou do oblasti tváre, keď k nim pribehol poškodený I. K. a tak
hoobvinenýS.K.udrelpäsťoupotváridoústanásledneobvinenýI.R.houdrelnarazobomadlaňamipo

obochušiach,čímpoškodenémuI.K.spôsobilipomliaždenieprednejplochytváreazlomeninunosových
kostí bez výraznejšieho posunu úlomkov s dobou liečby a PN 5-6 dní a poškodenému I. K. spôsobili
pomliaždenie hlavy v spánkovej oblasti, tržnú ranu hornej pery úst a pomliaždenie prednej plochy tváre
s dobou liečby a PN 5-6 dní,

teda

- spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví,

- spoločným konaním sa na mieste verejnosti prístupnom dopustil hrubej neslušnosti alebo výtržnosti
tým, že napadol iného,

čím spáchal

- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona,
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 41ods. 1, § 46
Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 16 (šestnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodeným spôsobenú škodu
a to:

- I. K., nar. XX.XX.XXXX vo F., trvale bytom F., adresa na doručovanie písomností T. XX, F., vo výške
322,- Eur,
- UNION zdravotná poisťovňa, a.s., H. XX/A, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, vo výške 7,26 Eur,
- Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., J. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, vo výške 13,33 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala dňa 20. 12. 2013 na tunajší súd pod sp. zn.
3Pv/550/2013 obžalobu na I. R. a S. K., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona
formouspolupáchateľstvapodľa§20Trestnéhozákona.TrestnávecobžalovanéhoI.R.bolauznesením
tunajšieho súdu č. k. 5T/176/2013-627 zo dňa 16. 05. 2014 vylúčená na samostatné konanie.

Obžalovaný S. K. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil
vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení
uviedol, že išiel spolu s I. R. okolo poškodených, ktorí ich volali, aby išli hrať karty. Svedkyňa Y. Č. krátko
predtým vyšla z ústavu na výkon trestu, a dala obžalovanému pusu, čo poškodeného I. K. naštvalo,
začal sa obžalovanému vyhrážať, mával aj s nožom, tak odišli. On žiadne peniaze nezobral, ani u nich

žiadne peniaze nenašli, a ani žiadny tovar, ktorý by si za tie peniaze mohli kúpiť. Poškodený I. K. po ňom
vykrikoval, že ho dá zatvoriť na dlhé roky. Poškodení I. K. a I. K.C. a svedkyňa Y. Č. tam vtedy všetci
pili, a všetci, ktorí ho usvedčujú, žijú spolu v spoločnej domácnosti a dohovárali sa ako majú vypovedať.
Na spresnenie uviedol, že poškodený I. K. volal I. R., tak tam išli spolu s ich družkami, teda svedkyňou
I. H. a svedkyňou D. K.. Poškodení bývajú pri T. X., tak sa pri nich zastavili, oni hneď začali nalievať

víno, obžalovaný ale vôbec nepil, v tom čase bol na injekciách, lebo bol chorý. Aj po zadržaní vôbec
nenafúkal. Tam, kde sa pristavili pri poškodených, boli okrem nich prítomní svedkovia C. Y., N. K., Y.
Č.. Tá dala obžalovanému pusu, lebo ho dlhšie nevidela, a chcela ísť s ním, že sa pôjde zabaviť, že je
ešte mladá. Poškodený I. K.Š. začal žiarliť, on zaútočil na obžalovaného, mal v ruke aj nôž, ktorý bol
položený vonku na peci, a tento nôž mu podala svedkyňa Y. Č., ktorá taktiež mala jeden nôž v ruke, a

takto išli obaja na obžalovaného. On hneď na to ušiel preč a ostatní išli pomaly za ním. Ďalej uviedol, že
nevidel, že by mal poškodený nejaké peniaze, z vrecka vytiahol len nejaké centy, preto sa nakoniec ani
nehrali karty. Tie peniaze, čo predtým vybral z bankomatu, podľa obžalovaného minul ešte pred skutkom
na alkohol a jedlo. Obžalovaný nevidel na poškodených žiadne zranenia, ostané osoby do tohto konfliktu
nezasahovali. Rodina poškodených sa medzi sebou začala naťahovať až keď bol obžalovaný ďalej od

nich, preto na nich nevidel ani žiadne zranenia. Na spresnenie uviedol, že vzdialenosť medzi pecou, na
ktorej boli položené nože a ním bola len pár metrov, pričom on ani jeden nôž nedržal v rukách, neposielal
by vyšetrovateľa pre tieto nože, keby boli na nich jeho odtlačky prstov. Obžalovaný nevedel vysvetliť,
ako mohla byť zistená pachová stopa na jednom z týchto nožov, ktorá mala patriť jemu, podľa neho asi
tak, že on bol vtedy blízko toho noža keď sa ním poškodený I. K. zaháňal. I. R. počas tohto incidentu

zakričal na svedkyňu Y. Č., aby tie nože zahodila, čo aj urobila. Obžalovaný na záver uviedol, že nevie
uviesť, čo po ich odchode robili poškodení a zvyšok ich rodiny. Keby ten skutok spáchal, nešiel by odtiaľ
rovno po hlavnej ceste, ani by nečakal na zadržanie, ale mohol by odísť ktoroukoľvek inou cestou. Od
doby, kedy mal byť spáchaný skutok po jeho zadržanie mohlo prejsť zhruba 10 až 15 minút, za ten čas
prešli asi 100 až 150 metrov smerom k zimnému štadiónu, kde ich zadržala hliadka Mestskej polície,

ktorá ich aj prehľadala, ale nič nenašli.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený I. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že išiel do
I. kúpiť víno, borovičku a nejaké fajčivo. Keď to nakúpil, položil to do košíka na bicykel a išiel naspäť
tam, kde býva. Cestou ho zastavil I. R., ktorý mu uviedol, že ako sa má dobre, keď toto všetko nakúpil.

Poškodený potom pokračoval ďalej. Zrazu asi o pol hodinu tam za nimi prišiel I. R.Ľ., a spolu s nímobžalovaný S. K. a ich družky, svedkyne I. H. a D. K.. Títo okrem I. R. predtým u nich nikdy neboli. On
hral karty s rodinou, len tak zo srandy o centíky, a I. R. navrhol, aby hrali karty o peniaze. Začali padať
drzé slová, tak poškodený vytiahol mobil, že ide volať na políciu. Ani nedovolal a obžalovaný S. K. mu

mobil zobral a hodil ho o zem. Potom mu dal päsťou do nosa, on spadol na zem, zaliala ho krv a slzy,
preto dobre nevidel. Potom ku nemu pribehol I. R. a dva krát ho udrel päsťou. Dobehol ku nemu aj jeho
brat, poškodený I. K., ktorý tiež dostal, ale nevedel uviesť od koho, pretože ležal na zemi a nevidel to.
Ak si dobre spomína, tak dostal aj svedok C. Y.. Obžalovaný s ostatnými, ktorí s ním prišli, potom začali
utekať cez cestu a oni sa vybrali za nimi, aby im vrátili peniaze. Cestou stopli auto mestskej polície a

povedali im čo sa stalo, a polícia potom išla za skupinkou obžalovaného. Pri tom incidente boli prítomní
svedkovia I. H., D. K., Y. Č., I. R., obžalovaný S. K.. Boli tam ešte aj iné osoby z rodiny poškodeného. Keď
poškodený ležal na zemi, krvavého ho zdvihla svedkyňa Y. Č.. Predtým, ako dostal päsťou do nosa od
obžalovaného Dušana Gašpara, stál, po tomto údere padol a ležal na zemi, a tu na zemi ho už udrel len
I. R.. Na zemi ležal na boku, vtedy ho šacoval obžalovaný S. K.. V pravom vrecku vetrovky mal peniaze
a ležal na ľavom boku. Obžalovaný S. K. mu nohou pritlačil bok, aby nemohol vstať, a takto mu zobral

60,- Eur. Poškodený bol z bankomatu vybrať 120,- Eur, 60,- eur dal bratovi a on mal pri sebe 60,- Eur,
2 x 20 eurové bankovky a 2 krát 10 eurové bankovky. Mal pri sebe aj nejaké drobné, zhruba 1,20 alebo
1,50, tie mal ale vo vrecku v rifliach. Pri tom incidente bola svedkyňa Y. Č. od poškodeného vzdialená
asi 5 metrov. Poškodený ďalej uviedol, že v búde nemajú nože, len tam kde on spával, tak asi 15 metrov
odtiaľ je ďalšia drevená búda, kde sa aj varievalo, a nože mávali tam. Tie dva kuchynské nože ktoré

sa našli, nepatrili im, pamätá si, že svedkyňa D. K. ako prvá zakričala „odhoďte nože“, preto si myslí,
že patrili niekomu z obžalovaných. On osobne však tieto nože nevidel. Obžalovaného ani ostatných
nikto nepozýval, nikto ich ku nim, nevolal, oni im nie sú ani žiadna rodina. Na záver uviedol, že keď sa
vrátil z obchodu, stihol vypiť dva poháriky vína, pričom v obchode kúpil 6 fliaš vína. V tom čase žil so
svedkyňou Y. Č.Y. on, či s ňou mal nejaké pletky aj obžalovaný S. K. nevedel uviesť, poškodený bol

predtým vo výkone trestu odňatia slobody. V ten deň, keď sa stal skutok, nemali medzi sebou v rodine
žiadne nedorozumenia, oni spolu žili dobre, nikdy sa ani nebili. Svedkyňa D. K. mu aj ponúkala, že mu
vráti tých 60,- Eur, aby to stiahol.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý poškodený I. K., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že to bolo

neďaleko hotelu Tenis, kde za nimi prišiel I. R. a obžalovaný S. K. spolu s ich partnerkami, svedkyňou D.
K. a I. H.. Povedali, že chcú hrať karty, ale oni im povedali, že hrajú len o centíky. Skupinke obžalovaného
sa to nepáčilo, tak ich začali slovne urážať, čo sa zase znepáčilo jeho bratovi, poškodenému I. K., ktorý
ich začal vyháňať. On bol v tom čase ďalej od brata, začul len jeho krik, a videl, ako mu dal prvú facku
I. R., a druhú facku obžalovaný S. K.. Obžalovaný S. K. bol naklonený nad jeho bratom, ktorý ležal na

zemi, ale nevedel uviesť, či ho obžalovaný S. K. aj prehľadával. Potom sa obžalovaný S. K. aj postavil,
a poškodený I. K. naňho kričal, že „vráť mi 60,- Eur, nič z toho nebude.“ Potom prišiel obžalovaný S.
K. ku poškodenému a dal aj jemu jednu ranu do tváre, potom ku nemu pristúpil I. R., ktorý mu dal dve
rany, následkom čoho spadol na zem. V ten deň sme tam boli prítomní on, jeho brat, poškodený I. K.,
obžalovaný S. K.C.,a svedkovia I. R., C. Y., S. S., ktorá ale hneď odišla, a Y. Č.. Skupinka poškodeného

tam vtedy mali aj dve alebo tri fľašky vína, poškodený ale opitý nebol. Všetci siedmi vypili asi jeden a pol
fľaše vína, takže neboli veľmi opití. Počas toho incidentu obžalovaný S. K.Š. udrel poškodeného I. K. do
tváre, pričom tento bol aj krvavý. Keď potom ku nemu prišiel obžalovaný S. K., poškodený videl, že má
medzinohavicaminôž,aleobžalovanýmupovedal,ženôžmá,aletentoniejenanich.Dotohtoincidentu
poškodený nezasahoval, len stál a pozeral sa. Poškodený nevedel uviesť, či obžalovaný poškodenému

I. K. peniaze naozaj aj zobral. Vedel uviesť, že jeho brat, poškodený I. K., mal 100,- alebo 120,- Eur z
bankomatu, ktoré vyberal dva alebo tri dni pred týmto incidentom. Časť z týchto peňazí minuli, ale tých
50,- až 60,- Eur ešte u seba mal. Peniaze patrili jeho bratovi N. K., oni mu peniaze chodia vyberať z
bankomatu,pretožeonjehluchonemý,ajemudajúlenčasťpeňazíazvyšoksinechajú.Poškodenýďalej
uviedol, že poškodený I. K. mal vtedy u seba nejaké 20,- a 10,- eurové bankovky. Ak si dobre spomína,

mal ich asi niekde v bunde. Obžalovaný S. K. a I. R. podľa neho videli, že má poškodený I. K. peniaze,
pretože si ich vyťahoval počas toho, ako hral karty, nepamätal si už ale kde ich presne mal. To, aby mu
vrátil peniaze, kričal poškodený I. K. I. R.. Ten potom prišiel ku poškodenému a udrel ho. Poškodený
ďalej uviedol, že obžalovaného S. K. aj I. R. pozná v podstate od malička, mali spolu výborné vzťahy,
boli kamaráti. Aj v minulosti sa stalo, že ku nim prišli, a aj spolu s nimi hrali karty. V ten deň s nimi ale

karty hrať nechceli, lebo poškodený I. K. sa bál, že by prehral peniaze, pričom chceli hrať len o drobné,
ale obžalovaný S. K.C. s I. R. chceli hrať o veľké peniaze. Obaja boli dosť pod vplyvom alkoholu, toto
vedel poškodený posúdiť, pretože ich pozná ako sa správajú, keď sú triezvi, pričom obžalovaný S. K. sa
aj tackal. Do tohto incidentu nikto z prítomných nezasahoval, ani by si to nikto nedovolil, teda zasahovaťproti I. R.. Poškodený osobne nevidel, že by I. R. bral jeho bratovi, poškodenému I. K. peniaze. Po tomto
incidente aj prehľadali okolie, ale žiadne peniaze nenašli. Poškodený I. K. mu povedal, že ich ani nemôžu
nájsť, pretože mu ich zobral I. R.. Taktiež počas vyšetrovania za nimi prišla svedkyňa D. K. a I. H., ktoré

im hovorili, že sa správajú ako keby boli cudzí, a aby to stiahli, že oni im tie peniaze vrátia. Poškodený
I. K. mu vravel, že mu zmizlo 60,- Eur. Ten incident sa skončil tak, že poškodený I. K. povedal, že bude
volať policajtov, pričom tam na zemi poškodený zbadal aj rozbitý telefón, a potom už len videl brata,
poškodeného I. K., na ceste, a následne prišli policajti. Na záver uviedol, že predtým, ako začali hrať
karty, u brata, poškodeného I. K. videl peniaze. Mal tam dvadsiatky, desiatky a nejaké centy.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý svedok I. Y., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že si pamätá
toľko, že boli stálou službou vyslaní na W.J. X., kde sú skleníky, malo tam dôjsť k prepadnutiu a zobratiu
nejakých peňazí. Keď tam prišli, obžalovaný S. K. sa nachádzal na druhej strane cesty, bol tam s ním
ešte jeden chlap a dve ženy. Hliadku zrejme volali poškodení, ale toto nevedel uviesť s určitosťou, ich
na miesto poslala stála služba. Na mieste ešte boli aj oznamovatelia, ktorí ich zastavili, a povedali im,

že ich okradli. Boli to chlap a žena, ale svedok si už nepamätá, či mali nejaké zranenia a čo konkrétne
povedali. Tieto osoby boli svedkyňa Y. Č. a poškodený I. K.. Povedali im, že im zobrali nejaké peniaze
a ukázali na tú skupinku osôb, ktoré boli na ceste. Potom sa svedok s kolegom presunuli k podozrivým,
ani zbrane, ani peniaze však u nich nenašli. Oni im sami ukázali, že pri sebe nič nemajú, a tiež tvrdili,
že to neurobili. Spolu so štátnou políciou potom aj prezerali miesto v okruhu cca 30 metrov, ale nenašli

ani peniaze, ani nože. Taktiež neregistrovali, že by tá skupinka podozrivých niečo odhadzovala. Svedok
na záver uviedol, že keď prvýkrát zaregistrovali skupinku podozrivých, títo nebežali, ale kráčali, už si
však na to presne nespomína. Pri kontrole podozrivých títo veľmi nespolupracovali, presne si na to už
ale nepamätá, ale putá nemuseli byť použité, nebolo to potrebné.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Y. Č., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v ten
deň prišla z výkonu trestu odňatia slobody. Bratia I. a I. K. začali hrať spolu karty, potom tam prišiel I. R.,
obžalovaný S. K. a ich družky, svedkyne I. H. a D. K.. Oni s nimi chceli hrať karty, čo ale poškodení I. a
I. K. odmietli. Obžalovaný S. K. dal päsťou do tváre poškodenému I. K., I. R. bol tiež nad ním naklonený
a bil ho. Svedkyňa nevedela uviesť, kto zobral peniaze, to nevidela. Potom sa všetci rozutekali a volala

sa polícia. Ona tam našla nože, tieto ale u nikoho nevidela, nože boli položené na chodníku, a ona ich
zahodila do kríkov, aby sa nikomu nič nestalo, a neskôr ich ukázala polícii. Počula aj ako niekto kričal,
aby zahodili nože. Na druhý deň vo vlaku, keď išla do H. H., jej svedkyňa D. K. povedala, aby to z polície
stiahli, že oni im tie peniaze vrátia. Aj mama obžalovaného S. K. ju požiadala, aby sa to stiahlo, že sa im
peniaze vrátia. Ona ale žiadne peniaze nevidela, v ten deň len počula, ako poškodený I. K. kričal, aby

mu vrátili peniaze. V ten deň boli obaja poškodení zbití, teda I. aj I. K.. Ďalej uviedla, že s obžalovaným
S. K. nemala žiadny vzťah, nie sú ani žiadna rodina. Oni tam vtedy prišli aj so ženami, ktoré boli tiež
veľmi opité, to boli svedkyne D. K. a I. H.. Všetko toto sa stalo kvôli tým kartám. Poškodení I. a I. K.
nechceli, aby s nimi obžalovaný S. K. a I. R. hrali karty, tak sa začali hádať. Poškodený I. K.C. dostal
päsťou do tváre, spadol na zem a ona ho zo zeme dvíhala. Keby vedela čo sa stane, už by nedopustila,

aby sa stala nejaká bitka. Na záver uviedla, že sa teraz aj bojí, vyhrážajú sa jej, že keď povie pravdu,
že sa jej niečo stane, bojí sa že, aj po tomto súde nebude dobre. Bola podpálená už aj búda, tam kde
prespávajú. Má strach, chodí aj k psychiatrovi. Vtedy bol poškodený I. K. vybrať z bankomatu peniaze
bratovi I. K., pretože on si ich sám nevie vybrať. Na druhý deň po tom incidente jej aj mama I. R. vravela,
že keď na neho povie pravdu, tak že bude zle. V ten deň svedkyňa vypila jeden pohár vína, ale nebola

taká opitá, aby nevedela čo sa deje. Tí, ktorí za nimi prišli, boli viac opití.

Svedkyňa D. K. v rámci jej výsluchu na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedla, že išli po
ceste a stretli poškodeného I. K. a svedkyňu Y. Č., ktorí ich volali k sebe, aby tam išli chlapi hrať karty.
Ona ostala so svedkyňou I. H. na chodníku pri ceste, čo bolo asi 10 metrov od toho miesta kam išli

chlapi. Ešte predtým, ako išli ku nim, tak boli na ceste pod mostom, kde aj požívali alkohol. Keď tam už
boli, a stáli obďaleč na chodníku, ona počula krik, tak sa tam išli pozrieť, a videli, ako sa tam hádajú.
Ona povedala, aby išli domov, a tak odišli. Svedkyňa si tam nevšimla, že by bol niekto zranený, vtedy
tam stáli a hádali sa asi štyri alebo päť osôb. Taktiež nevidela, že by niekto niekoho udrel. Svedkyňa I.
H. bola vtedy s ňou tam dole na chodníku, a s nimi tam bola aj svedkyňa Y. Č.. Taktiež nevidela nože v

rukách, ani oni so sebou nemali žiadne nože. Taktiež nikto z nich nemal peniaze a ani u nikoho ďalšieho
peniaze nevidela. Oni odtiaľ potom odišli, teda ona spolu so svedkyňou I.M. H., obžalovaným S. K. a I.
R.. Cestou ich stretla hliadka, ktorá ich zastavila, a skupinka poškodený ostali tam, kde bývajú. Na záver
uviedla, že pri tom, ako boli kontrolovaní hliadkou polície, neboli u nikoho nájdené žiadne peniaze.Svedkyňa I. H. vo svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v ten deň sme išli všetci, teda
ona, I. R., D. K. a S.Š. K. z mesta. Prechádzali cez chodník, kde ich poškodený I. K. a svedkyňa Y. Č.

zastavili a volali ich, aby išli hrať karty, pričom mali pri sebe aj víno. Oni ale nechceli hrať karty, tak tam
kvôli tomu vznikla nejaká hádka. Ona, I. R., D. K., a S. K. ostali stáť na chodníku pri ceste a nešli za
nimi. Svedkyňa tam s rodinou poškodených predtým žila 8 rokov, preto by tam ani nemohla ísť. Taktiež si
pamätala, že Y. Č. vtedy pobozkala obžalovaného S. K., na čo sa poškodený I. K. nahneval. Je pravda,
že predtým s jej mužom pila, ale nie tak, aby nevedela, čo sa deje. Oni tam neniesli žiadne nože, a ani

u nikoho žiadne nože nevidela. Taktiež fyzicky nikto nikoho nenapadol, a nevidela ani žiadne zranenia.
Oni potom odtiaľ išli preč a zrazu ich zastavila policajná hliadka, ktorá ich kontrolovala, pričom žiadne
peniaze u nikoho z nich nenašli, ona mala len pri sebe vlastných 5,- Eur, ktoré jej aj vrátili. Na odstránenie
rozporov v tom, že svedkyňa D. K.Š. uviedla, že na chodníku ostali stáť len I. H., D. K. a Y. Č. a chlapi
išli za poškodenými, svedkyňa uviedla, že D. K. bola vtedy opitá, ona však až tak veľa nevypila, ona si
to pamätá, bolo to tak, že na chodníku ostali stáť všetci štyria.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok I. R., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že ako
prechádzali pri mieste, kde bývajú K., tak ich volal poškodený I. K. s Y. Č., aby si s nimi išli vypiť a
zahrať karty. N. K.Š. ale karty nedal, tak nehrali. Následne tam došlo k ústnemu nedorozumeniu, pretože
poškodený I. K.C. chcel karty ale N. K. mu ich nechcel dať, preto ho chcel biť, nakoniec sa ale medzi

sebou nepobili. Poškodený I. K. tiež niečo vravel poškodenému I. K., ale svedok nepočul presne čo.
Ostatní prítomní nič nevraveli. Aj obžalovaný S. K. vravel, aby to nechali tak, že karty hrať teda nebudú.
Tak tam ostali a pili ich alkohol, konkrétne víno. Pil aj obžalovaný S. K., ale neboli veľmi opití. Potom
začal poškodený I. K. šaškovať s nožmi, a tak odišli. Tam vonku mal nejaký stôl, odkiaľ zobral dva nože
a svedkyňa Y. Č. mala jeden nôž. Poškodený na nich začal ísť s tými nožmi, pričom podľa neho bol

vtedy určite nafetovaný, aj svedkyňa Y. Č. fetovala. Oni mu vraveli, aby s tými nožmi nešaškoval, potom
ich svedkyňa Y. Č. chytila a zahodila medzi stromy. Vtedy tam boli prítomní on, obžalovaný S. K., a ich
družky, svedkyne I. H. a D. K., ktoré ale vtedy boli ďalej od nich. Poškodený I. K. z vrecka tiež vyťahoval
nejaké drobné, pričom mali hrať len o drobné peniaze, väčšinou hrávali o euro alebo o 50 centov. Svedok
na poškodených nevidel žiadnu krv. Nevedel ani vysvetliť odkiaľ majú poškodení zranenia z toho času.

Podľa neho sa oni pobili medzi sebou, takto sa bili aj v minulosti. On spolu s obžalovaným S. K. boli s
poškodenými kamaráti, keď vtedy od nich odchádzali, nikto nebol zranený. Ako odchádzali, prišli za nimi
policajti a tí ich aj zobrali. Ani on, ani obžalovaný S. K. určite nikoho neudreli. On sa po tomto incidente
s K.C. o tom vôbec nerozprával. Na záver uviedol, že asi pred mesiacom ho stretla svedkyňa Y. Č.Á.
a povedala mu, že na súde povie pravdu, že sa peniaze našli, a že si to vymysleli. Ani na neho, ani

na obžalovaného S. K. poškodený I. K. nezaútočil, len šibrinkoval nožmi. Od odchodu od poškodených
boli zastavení hliadkou polície asi v priebehu 10 až 15 minút, pričom prešli asi 100 metrov. Na tej trase,
ktorú prešli, sa nenachádza žiadna krčma ani obchod, kde by bolo možné minúť peniaze. Po zadržaní
hliadkou polície im bola robená osobná prehliadka, pričom žiadne peniaze u nich nenašli.

Svedok C. Y. na hlavom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že v deň skutku tam bol prítomný
poškodený I. K., poškodený I. K., V. K., N. K., Y. Č., a všetci spolu popíjali, ale karty nehrali. Potom prišli
za nimi obžalovaný S. K. a I. R., spolu s ich družkami, svedkyňou I. H. a D. K., pričom prišli sami od
seba. Oni sa k nim posadili a debatovali. Potom sa zrazu z ničoho nič strhla bitka. Obžalovaný S. K.
aj I. R. vtedy mali trošku vypité, pričom aj oni mali vypité. Svedok ich pozná už dlhšie, preto vie, ako

vyzerajú, keď sú triezvi. Vtedy si nalialo jeden alebo dva krát. Poškodený I. K. vyšiel von z búdy a svedok
videl, ako ho obžalovaný S. K. udrel do tváre, z ktorej mu začala tiecť krv. Potom tam nastala trma-
vrma, obžalovaný S. K. pristúpil k poškodenému I. K., dal mu dve zauchá, a potom zmizli. Poškodený
I. K. potom volal policajtov. Celé to teda prebehlo tak, že obžalovaný S. K. potkol poškodeného I. K.,
ten spadol na zem, a na zemi mu dal dve facky. Svedok sa na to celé pozeral, ale nevidel, že by S. K.

šacoval poškodeného I. K.. Obžalovaný S. K. potom udrel aj poškodeného I. K.. Poškodený I. K. kričal,
že „vráť mi peniaze“, svedok ale nevidel, že by mu niekto nejaké peniaze zobral. poškodený I. K. mal u
seba 40,- alebo 50,- Eur, ktoré boli na jedlo, pričom si myslí, že ich mal v zadnom vrecku nohavíc. N. K.
dostávapeniazeokolodvadsiatehotretiehovmesiaci,aniekedyokolotohtodátumuichajchodiavyberať
z bankomatu. Vtedy ich boli vybrať asi deň pred tým incidentom. Po tomto incidente mal poškodený I.

K. krvavú peru, poškodený I. K. mal krvavý nos. Potom prišla polícia, ale svedok nevidel, že by brali I.
R. a obžalovaného S. K.. Svedok sa s poškodenými o tomto incidente nerozprával, na druhý deň išli k
doktorovi, aj vraveli, že nevedia, prečo dostali bitku. Poškodený I. K. aj vravel, že mu zmizli peniaze, ale
tieto sa nenašli. Vtedy tam svedok žiadne nože nevidel. Ani poškodení I. K. a I. K. sa medzi sebou nebili,svedok tam s nimi žije už dva roky, a za tento čas sa medzi sebou nikdy nepobili. Ani I. R. a obžalovaný
S. K. nikdy predtým K. nenapadli. Svedok sa ani s I. R. ani s obžalovaným S. K. po incidente o tom
nebavil, ani rodina I. R. alebo obžalovaného S. K. za nimi nebola nič riešiť. Na odstránenie rozporov vo

výpovediach svedka z hlavného pojednávania a z prípravného konania sa čítala časť jeho výpovede zo
dňa 30. 08. 2013 (čl. 231), v rámci ktorej uviedol, že on I. K. nepočul kričať, žeby kričal niečo za peniaze,
a ani nevidel, že by tam niekto niekde nože zahodil, lebo už bol potom vzadu, svedok uviedol, že počul
niekoho kričať „vráťte mi peniaze“, ale nevie uviesť, či to kričal I. K. alebo niekto iný.

V zmysle § 263 ods. 1 Trestného poriadku boli na hlavnom pojednávaní čítané zápisnica o výsluchu
svedkov C. U., C. S. a M. Z. z prípravného konania.

Svedok C. U. vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 28. 08. 2013 v popoludnajších hodinách boli spolu
s kolegom I. Y. vyslaní stálou službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia oznámenia,
podľa ktorého malo dôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na W. X. medzi

skleníkmi. Po príchode na miesto sa na ľavej strane W. X. nachádzali dve osoby, muž a žena, ktorí
im uviedli, že na druhej strane cesty popri letnom štadióne prechádzajú osoby, ktoré ich prepadli a
zobrali im peniaze. Táto žena mala tričko od krvi. Ukázali im na skupinku štyroch osôb vzdialených asi
130 metrov, ktorí kráčali smerom na G.. On s kolegom teda služobným autom zastali pri tejto skupinke
a vyťažili ich k oznámeniu. Po chvíli na miesto prišla hliadka OO PZ Zvolen a tieto osoby zadržala.

Svedok na záver uviedol, že pokiaľ oni tieto osoby sledovali a boli pri nich, tak on žiadne peniaze ani
manipuláciu s peniazmi nevidel, ani nevidel, že by nejaké peniaze zahadzovali. Oni okolité miesto ale
neprehľadávali, ani nerobili prehliadku týmto osobám. Taktiež nevideli žiadne nože ani u oznamovateľov,
ani u podozrivých.

Svedok C. S. vo svojom výsluchu uviedol, že dňa 28. 08. 2013 boli spolu s kolegom Z. vyslaní stálou
službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia telefonického oznámenia, podľa ktorého malo
dôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na W. X. medzi skleníkmi. Toto mala
oznámiť osoba s priezviskom K.Š., krstné meno ale nevedel uviesť. Po príchode na miesto sa tam už
nachádzala druhá hliadka Mestskej polície (kolegovia Y. a U.), ktorí sa nachádzali na pravej strane na

chodníku na W. X. v smere od centra mesta spolu so štyrmi osobami, dvomi mužmi a dvomi ženami, na
ktorých mená si už nepamätal. Tieto osoby boli pod vplyvom alkoholu, pričom oznamovatelia tam v tom
čase už neboli. Tiež tam už bola prítomná hliadka OO PZ Zvolen, ktorá tieto osoby zadržala. Počas jeho
prítomnosti si nevšimol, že by tieto štyri osoby mali v rukách nejaké peniaze, že by si ich podávali, resp.
že by ich zahodili. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ich mali pri sebe, pretože osobnú prehliadku týchto

osôb nevykonávali, ani neprehliadali miesto, kde sa tieto osoby nachádzali.

Svedok M. Z. vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 28. 08. 2013 boli spolu s kolegom S. vyslaní stálou
službou ako hladka Mestskej polície za účelom preverenia telefonického oznámenia, podľa ktorého malo
dôjsť k hádke medzi bezdomovcami, a krádeži nejakej hotovosti na W. X. medzi skleníkmi. Toto mala

oznámiť osoba s priezviskom K.Š., krstné meno ale nevedel uviesť. Po príchode na miesto sa tam už
nachádzala druhá hliadka Mestskej polície (kolegovia Y. a U.), ktorí sa nachádzali na pravej strane na
chodníku na W. X. v smere od centra mesta spolu so štyrmi osobami, dvomi mužmi a dvomi ženami, na
ktorých mená si už nepamätal. Tieto osoby boli pod vplyvom alkoholu, pričom oznamovatelia tam v tom
čase už neboli. Tiež tam už bola prítomná hliadka OO PZ Zvolen, ktorá tieto osoby zadržala. Počas jeho

prítomnosti si nevšimol, že by tieto štyri osoby mali v rukách nejaké peniaze, že by si ich podávali, resp.
že by ich zahodili. Nevedel sa vyjadriť k tomu, či ich mali pri sebe, pretože osobnú prehliadku týchto
osôb nevykonávali. Oni prezreli len blízke okolie miesta, kde sa tieto osoby nachádzali (cca 3 metre
okolo nich), ale žiadne peniaze nenašli. Nespomínal si ani, že by im tieto štyri osoby uvádzali, že boli
napadnutí zo strany oznamovateľov, skôr ale nie.

Na hlavom pojednávaní boli čítané aj zápisnice o konfrontáciách medzi obžalovaným a svedkami a
medziobžalovanýmapoškodenými,pričomkaždýzotrvalnasvojejvýpovediarozporyvichvýpovediach
sa tak nepodarilo odstrániť.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal aj dokazovanie
prečítaním listinných dôkazov, a to: zápisnica o ohliadke miesta činu (č.l. 251 - 260), znalecké posudky
z odvetvia psychiatria a psychológia (č.l. 325 - 381), znalecký posudok KEÚ PZ Slovenská Ľupča (č.l.
389 - 405), znalecké posudky z odvetia chirurgia ku zraneniam poškodených (č.l. 409 - 422, 426 - 441),správa o porovnávaní pachových stôp (č.l. 458 - 462), lekárske správy k zraneniam poškodených (č.l.
463 - 466), správa od VÚB banka, a.s. (č.l. 467 - 469), posudok v konaní Okresného súdu Zvolen sp.
zn. 3T/51/2013 (č.l. 470 - 501), správy a odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 520 - 528).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a
právnym záverom.

Je nepochybné, že medzi obžalovaným S. K. a poškodenými I. K. a I. K. došlo dňa 28. 08. 2013

ku konfliktu, následkom ktorého utrpeli obaja poškodení zranenia, o čom svedčia aj lekárske správy
ohľadne zranení poškodených, ako aj znalecké posudky. Poškodený I. K. podrobne opísal, ako ho
mal obžalovaný fyzicky napadnúť, a neskôr aj jeho brata, taktiež poškodený I. K. opísal, ako ho mal
obžalovaný fyzicky napadnúť potom, ako napadol jeho brata, a taktiež svedkovia Y. Č. a C. Y.Á.
vypovedali, ako mal obžalovaný fyzicky zaútočiť na poškodených. Taktiež z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že obžalovaný spolu s I. R. už v minulosti hrávali karty s poškodenými, v podstate spolu

dobre vychádzali, a nemali žiadne konflikty. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že poškodený a svedkovia,
ktorí spolu s nimi žijú, nemali nikdy medzi sebou konflikty a vychádzali spolu dobre. Z uvedeného
je zrejmé, že zranenia, ktoré utrpeli poškodení dňa 28. 08. 2013, si nespôsobili sami, resp. nevznikli
následkom fyzického útoku medzi sebou navzájom, tak ako to tvrdil obžalovaný a svedok I. R. vo svojich
výpovediach. Svedkyne D. K. a I. H. v podstate vypovedali v prospech obžalovaného, tu je ale potrebné

poukázať na to, že podľa ich výpovedí ani v čase fyzického napadnutia neboli bezprostredne prítomné
pri tomto incidente, keďže sa mali zdržiavať neďaleko. Súd potom na základe vykonaného dokazovania
dospel k záveru, že obžalovaný S. K. spoločne s ďalšou osobou fyzicky napadol poškodených I. a I.
K., dôsledkom čoho aj utrpeli zranenia. Svedok C. Y. vo svojej výpovedi uviedol, že poškodení išli na
druhý deň po tomto incidente na ošetrenie, a taktiež svedok C. U. uviedol, že keď stretli oznamovateľov

uvedeného incidentu, tak žena, ktorá bola s poškodeným, mala krvavé tričko. Z uvedeného je zrejmé,
že poškodení teda utrpeli zranenia v čase, keď s nimi bol obžalovaný S. K., a nemohli ich utrpieť potom,
resp. iným spôsobom, tak ako sa to uvádzal vo svojej výpovedi I. R. a obžalovaný.

Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo jednoznačne preukázať, komu patrili nože, ktoré sa našli na

mieste činu, a ktoré boli podrobené znaleckému skúmaniu, táto skutočnosť je však podľa názoru súdu
irelevantná, keďže poškodení neutrpeli žiadne rezné ani bodné zranenia, súd sa preto touto otázkou
bližšie nezaoberal.

Vykonaným dokazovaním sa však nepodarilo preukázať, že by obžalovaný S. K. mal odcudziť

poškodenému I. K. finančnú hotovosť vo výške 60,- Eur. Jediný, ktorý usvedčuje obžalovaného z toho,
že mal násilím odcudziť poškodenému I. K. peniaze, je samotný poškodený. On opísal, ako ho mal
obžalovaný na zemi prehľadať a vziať mu peniaze. Poškodený I. K. však vo svojej výpovedi uviedol,
že nevidel, že by jeho bratovi mal obžalovaný zobrať peniaze, ale uviedol, že mu mal brať povedať, že
peniaze mu mal vziať I. R.. Taktiež svedkyňa Y. Č. uviedla, že nevidela, že by niekto vzal poškodenému

I. K. peniaze. Taktiež svedok C. Y. uviedol, že nevidel, že by obžalovaný alebo I. R. brali poškodenému
I. K. nejaké peniaze, ani nevidel, že by obžalovaný poškodeného šacoval. Taktiež nebolo jednoznačne
preukázané, kde mal mať poškodený I. K. v čase fyzického konfliktu tieto peniaze schované. Poškodený
uviedol, že ich mal vo vrecku v bunde, svedok C. Y. ale uviedol, že ich mal mať v zadnom vrecku
nohavíc. Dokazovaním bolo taktiež preukázané, že obžalovaný spolu s ďalšími osobami boli zadržaní

bezprostredne po uvedenom konflikte, kedy z miesta činu prešli len cca 100 metrov, a potom boli
zastavení hliadkou mestskej polície a následne zadržaní. Pri zadržaní u nich neboli nájdené žiadne
peniaze,adokazovanímbolotiežpreukázané,žepriceste,poktorejišielobžalovanýzmiestačinu,nieje
žiadny obchod, ani iné zariadenie, kde by mohol peniaze minúť. Taktiež svedkovia, príslušníci mestskej
polície, uviedli, že ani nevideli, že by niekto zo skupinky, v ktorej bol obžalovaný, niečo odhadzovali (teda

ukradnuté peniaze). z oznámenia VÚB banky, a.s., síce vyplýva, že deň pred uvedeným konfliktom bolo
z účtu N. K. vybratých spolu 120,- Eur, táto skutočnosť však vzhľadom na ďalšie vykonané dôkazy sama
o sebe nepreukazuje, že obžalovaný S. K. skutočne aj 60,- Eur poškodenému I. K. násilím zobral. Z
uvedeného je potom zrejmé, že z vykonaného dokazovania vyplynuli dôvodné pochybnosti o tom, že
obžalovaný S. K. odcudzil poškodenému I. K. finančnú hotovosť vo výške 60,- Eur.

Súd vo vzťahu k jednotlivých svedeckým výpovediam ešte poznamenáva, že aj obaja poškodení, aj
obžalovaný S. K., svedok I. R., a ich družky, ako aj ostatné osoby prítomné pri konflikte, boli pod
vplyvom alkoholu, čo bolo preukázané jednotlivými výpoveďami. Je potom zrejmé, že aj z tohto dôvodusa jednotlivé výpovede mohli v niektorých skutočnostiach rôzniť, keďže každý si z uvedeného incidentu
nemusel zapamätať úplne všetko, resp. s odstupom času si nemusel na konkrétne detaily spomenúť.

Uvedené skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, potom súd viedli k tomu, že konanie
obžalovaného právne kvalifikoval nie ako zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona spáchaný
formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, ale ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1
písm. a) Trestného zákona spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, keďže
obžalovaný sa spoločným konaním na mieste verejnosti prístupnom fyzicky dopustil hrubej neslušnosti

tým, že napadol iného, a zároveň ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona,
pretože spoločným konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 20 Trestného zákona ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých

páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Priurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdpostupovalpodľazásaduvedenýchv§34Trestnéhozákona.
V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností,
pričomuobžalovanéhoS.K.nezistilžiadnupoľahčujúcuokolnosť,azistildvepriťažujúceokolnostipodľa

§ 37 písm. h) Trestného zákona, t.j. že spáchal viac trestných činov, a podľa § 37 písm. m) Trestného
zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. Keďže u obžalovaného prevažuje pomer priťažujúcich
okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, musel súd v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona zvýšiť dolnú
hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Vzhľadom na uvedené je potom v prípade
obžalovaného S. K. trestná sadzba trestu odňatia slobody vo výmere 16 mesiacov až 3 roky.

Zo správ na obžalovaného S. K. vyplýva, že tento sa podľa záznamov Mestskej polície Zvolen dopustil
v minulosti 12 priestupkov, a podľa záznamov Okresného úradu Zvolen sa v minulosti dopustil 9
priestupkov. Obžalovaný bol v minulosti celkovo 7 krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom
Okresného súdu Zvolen sp. zn. 0T/61/2013 zo dňa 02. 05. 2013, kedy mu bol uložený trest odňatia

slobody vo výmere 5 mesiacov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24
mesiacov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti potom súd uložil obžalovanému S. K. trest odňatia slobody
vo výmere 16 mesiacov, teda na samej dolnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V tomto

prípade súd ukladal úhrnný trest podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, pretože odsudzoval obžalovaného
za dva trestné činy. Uvedený trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti,
ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Súd pri ukladaní trestu
prihliadol na to, že obžalovaný spáchal trestné činy v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného

odsúdenia,ďalejnaokolnostiprípadu,ato,ževtomtoprípadeišlootrestnúčinnosť,ktorábolavpodstate
medzi obžalovaným a poškodenými ojedinelá, keďže do vtedy medzi nimi neboli žiadne konflikty.

Poškodení I. K., UNION zdravotná poisťovňa, a.s., a Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., si v konaní
riadne a včas uplatnili nárok na náhradu škody (poškodený I. K. na hlavnom pojednávaní uviedol, že od

obžalovaného S. K. nežiada žiadnu náhradu škody). Títo poškodení svoje nároky aj riadne vyčíslili, súd
preto zaviazal obžalovaného S. K. k povinnosti nahradiť im spôsobenú škodu, a to poškodenému I. K.
vo výške 322,- Eur, poškodenému UNION zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 7,26 Eur, a poškodenému
Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s., vo výške 13,33 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.
Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu;
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.