Decision was made at the court Okresný súd Námestovo
Judgement was issued by Mgr. Martin Štubniak
Legislation area – Občianske právo – Ostatné
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/134/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5412204270
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak
ECLI: ECLI:SK:OSNO:2014:5412204270.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
r o z h o d o l :
Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská
republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie
13, 813 11 Bratislava, za účasti prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo, v konaní o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto
o d ô v o d n e n i e :
Podaným žalobným návrhom žalobca žiadal od žalovanej zaplatenie čiastky 175,- Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky
a čiastky 1.051,08 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy (predstavujúcej 55,32 Eur za každý mesiac
nečinnosti exekučného súdu), ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným postupom tunajšieho
súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. XEr/XXXX/XXXX (súdnym exekútorom pod č. EX XXX/
XXXX) tým, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora nebolo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase.
Žalovaná sa k veci nevyjadrila.
Na pojednávaní dňa 09.04.2014 súd prejednal vec v neprítomnosti riadne predvolaných sporových
strán s použitím ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), keď právnemu
zástupcovi žalobcu ako aj žalovanej bolo predvolanie doručené dňa 24.03.2014. Prokurátorka na
pojednávaní žiadala návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Účastníci konania boli písomne poučení o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p., pričom do
vyhlásenia uznesenia, ktorým bolo dokazovanie skončené, iné dôkazy okrem v žalobe označených
vykonať nenavrhovali.
V rámci vykonaného dokazovania bolo zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XEr/XXXX/XXXX zistené, že
Okresný súd L. A. na podklade žiadosti súdneho exekútora F.. P. A. o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrhu žalobcu na vykonanie exekúcie zo dňa 03.02.2007, ktorým žiadal vymôcť čiastku
15.250,- Sk s príslušenstvom a na podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 08.11.2006sp. zn. SR/5070/06, poveril dňa 14.03.2007 menovaného exekútora vykonaním exekúcie v prospech
žalobcu ako oprávneného voči povinnému F. B.. Už po odstúpení exekučného súdneho spisu v súvislosti
s prechodom výkonu súdnictva na tunajší súd (zákon č. 511/2007 Z.z.) doručil žalobca ešte Okresnému
súdu L. A. dňa 06.09.2010 návrh na zmenu súdneho exekútora požadujúc, aby bol vykonaním exekúcie
poverený súdny exekútor JUDr. J. A.. Návrh na zmenu súdneho exekútora bol postúpený tunajšiemu
súdu dňa 08.09.2010. Dňa 13.10.2010 tunajší súd vyzval súdneho exekútora P.. P. A., aby v lehote 15
dní oznámil či si uplatňuje trovy exekúcie, pričom súdny exekútor dňa 22.11.2010 predložil tunajšiemu
súdu exekútorský spis EX XXX/XX. Následne súd vyzval dňa 16.12.2011 žalobcu na predloženie zmluvy
o úvere vrátane všeobecných zmluvných podmienok. Uznesením zo dňa 05.04.2012, č.k. XEr/XXXX/
XXXX-XX tunajší súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi
JUDr. P. A. trovy exekúcie vo výške 98,27 Eur. V odôvodnení uznesenia súd uviedol, že sa nezaoberal
návrhomoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora,ktorývzhľadomnazastavenieexekúciepovažoval
za bezpredmetný. Voči uzneseniu podal odvolanie žalobca dňa 04.05.2012 požadujúc jeho zrušenie.
Uznesením zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 2CoE/184/2012 Krajský súd v Žiline ako súd odvolací napadnuté
uznesenie potvrdil vo výroku o zastavení exekúcie, v nenapadnutom výroku ponechal uznesenie
nedotknuté, návrh oprávneného na prerušenie konania zamietol a účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal. Uznesenie zo dňa 04.05.2012 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 17.07.2013.
Z hľadiska právneho posúdenia zisteného stavu veci súd uvádza, že zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú výkonom verejnej moci jeho orgánmi upravuje zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý v § 3 určuje, že
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci: a) nezákonným rozhodnutím, b)
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Svojej
zodpovednosti sa štát nemôže zbaviť.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že na vznik objektívnej zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky)
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom sa vyžaduje kumulatívne (súčasné) splnenie
troch podmienok: 1. nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci, 2. vznik škody ako peniazmi
vyčísliteľnej majetkovej ujmy na strane dotknutého subjektu a 3. príčinná súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody. Zákon č. 514/2003 Z.z. neobsahuje legálnu definíciu nesprávneho
úradného postupu. Ust. § 9 uvedeného zákona v znení účinnom do 31.12.2012 príkladmo za nesprávny
úradný postup označuje porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb. V zásade možno nesprávny úradný postup definovať ako postup orgánu verejnej
moci (teda aj štátneho orgánu), ktorý je v rozpore s platnými právnymi normami a ktorý spočíva
v inej než rozhodovacej činnosti. V prípade rozhodovacej činnosti totiž zákon č. 514/2003 Z.z.
zakladá zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie a špecificky za určité rozhodnutia týkajúce sa
najmä osobnej slobody jednotlivca (rozhodnutia o zatknutí, zadržaní, o treste atď.). Inými slovami, pri
nesprávnom úradnom postupe je činnosť orgánu verejnej moci v konkrétnom prípade upravená právnou
normou, ktorú orgán pri jej aplikácii poruší. Treba ale zdôrazniť, že nesprávny úradný postup je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na konkrétne okolnosti daného prípadu.
Súd preto skúmal, či bolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok na to, aby bola založená
zodpovednosť žalovanej za žalobcom tvrdenú škodu (resp. ujmu).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že na podklade žiadosti súdneho exekútora, návrhu
žalobcu na vykonanie exekúcie a rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu bolo tunajším súdom
vedené exekučné konanie pod sp. zn. XM.. Ešte pôvodne príslušný Okresný súd L. A. ako exekučný súd
poveril dňa 14.03.2007 vykonaním exekúcie súdneho exekútora F.. P. A.. Žalobca ako oprávnený dňa
06.09.2010 požiadal o zmenu exekútora na nepríslušnom súde, ktorý návrh žalobcu tunajšiemu súdu
postúpil dňa 08.09.2010. V tom čase účinné ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995
Z.z.) určovalo, že oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora, pričom súd rozhodne o zmene exekútora
do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. V danom prípade tunajší súd ako
exekučný súd síce nerozhodol o zmene súdneho exekútora, avšak jeho postup bol plne opodstatneným,pokiaľ uznesením zo dňa 05.04.2012 exekúciu zastavil z dôvodu, že existovali okolnosti, ktoré bránili
jej vykonaniu. Existenciu takýchto okolností potvrdil aj odvolací súd tým, že na odvolanie žalobcu
napadnuté uznesenie potvrdil. V tomto prípade by bolo v rozpore s logickým procesným postupom,
aby na jednej strane najskôr exekučný súd rozhodol na návrh žalobcu o zmene súdneho exekútora a
následne bez potreby vykonávania akýchkoľvek ďalších úkonov by exekúciu zastavil. Išlo by výlučne
o samoúčelný postup, teda len o rozhodnutie pre rozhodnutie bez akéhokoľvek praktického významu.
Súd preto nemal preukázaný nielen nesprávny úradný postup v súvislosti s rozhodovaním o zmene
súdneho exekútora ale nemal preukázané splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných
na vznik zodpovednosti žalovanej za žalobcom tvrdené ujmy. Žalobca v tomto smere napriek riadnemu
poučeniu o dôkaznej povinnosti podľa § 120 ods. 4 O.s.p. nielenže nepredložil ale ani neoznačil žiadne
dôkazy, ktoré by mal súd vykonať a ktoré by podporovali to, že práve v dôsledku tvrdeného nesprávneho
úradného postupu v súvislosti s rozhodovaním o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora utrpel
konkrétne vyčísliteľnú a preukázateľnú majetkovú škodu či ujmu nemajetkového charakteru, ktorú by
bolo namieste odškodniť v peniazoch podľa § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. Za škodu, pri
vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožno podľa názoru súdu považovať iba
subjektívne vyčíslené (a ničím neobjektivizované) paušálne náklady na správu pohľadávky pomocou
informačného systému v sume 70,- Eur, na udržiavanie a správu informačného systému v čiastke
40,- Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom v čiastke 50,- Eur
a na administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania v čiastke 15,- Eur. Skutočnou škodou je totiž
ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného predstavujúca zníženie
majetkového stavu poškodeného v porovnaní s jeho majetkovým stavom pred škodnou udalosťou.
Preto pri náhrade skutočnej škody možno kompenzovať iba tie účelne vynaložené výdavky, ktoré by
nebolo nutné vynaložiť nebyť škodnej udalosti. Subsumpcia žalobcom uvedených nákladov pod ušlý
zisk neprichádza potom do úvahy už len vzhľadom na samotnú definíciu ušlého zisku, ktorým je zmarený
majetkový prospech očakávaný s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, ktorý však nenastal v
dôsledku škodnej udalosti (v danom prípade v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu).
Treba tiež uviesť, že žalobca nielenže nepreukázal ale ani nijako bližšie nevysvetlil ako paušálne
náklady na správu pohľadávky voči povinnému súvisia s nesprávnym úradným postupom súdu, keď
exekúcia bola zastavená. Ako už bolo uvedené, medzi nesprávnym úradným postupom a škodou musí
existovaťpríčinnásúvislosť,tedavzťahpríčinyanásledku,pričomjepodľanázorusúdulogické,žeurčité
administratívnenákladynasprávupohľadávkybyžalobcamalivprípade,akbyexekučnýsúdformálneo
zmene súdneho exekútora rozhodol. Vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca tiež
nijako nepreukázal žiaden nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky
voči povinnému v dôsledku tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité
riziká vo vzťahu k povinnému (riziko zániku povinného, jeho insolvencia, riziko „zmarenia účelu konania
pre stratu kontaktu s povinným“), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takýmto následkom aj skutočne
došlo v dôsledku postupu exekučného súdu. Súd tak nemal preukázaný nesprávny úradný postup, vznik
škody na strane žalobcu ani príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a
ani vznik nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Preto návrh žalobcu zamietol.
Len záverom sa poznamenáva, že súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že žalobca ešte pred začatím
tohto súdneho konania podal najneskôr dňa 25.09.2012 na Ministerstvo spravodlivosti SR písomnú
žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o predbežné prerokovanie nárokov uplatňovaných
v tomto konaní. V dôsledku neuspokojenia nárokov do 6 mesiacov od podania žiadosti sa ich žalobca
mohol domáhať na súde (§ 16 ods. 4 cit. zákona), keďže uvedená lehota počas tohto súdneho konania
už uplynula.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a žalovanej ako
účastníčke v konaní úspešnej nepriznal náhradu trov konania, pretože jej účasťou v konaní žiadne
nevznikli.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.