Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, January 31, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/85/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813212400
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813212400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: PROFI

CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, p
r o t i žalovanej: H. C., L. R., B.. XX.X.XXXX, X. O. XXX o zaplatenie 1.030,18 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 1030,18 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne od 24.7.2013 až do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoju žalobu odôvodil tým, že dňa 25.6.2010 uzatvoril so žalovanou Zmluvu o revolvingovom. úvere č.

8300030179(ďalejlen„zmluva“),nazákladektorejjej poskytolúvervovýške1500eur,ktorýsažalovaná
zaviazala splatiť spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eur v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Na základe žiadosti žalovanej sa s touto
dohodli na odklade splátok č. 5, 6, 7, 11, 16 pôžičky a tieto sa žalovaná zaviazala splatiť ako splátky č.
43, 44, 45, 46,47. Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 2, do
uplatneniaprávažalobcupodľa§565Občianskehozákonníka,t.j.dookamžitejsplatnostiúverunapokon
zaplatila len sumu 2.55,36 eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaná bola v omeškaní s úhradou splátky č.
32 o viac ako tri mesiace, žalobca si uplatnil právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t.j.

okamžitú splatnosť úveru. Žalovaná mala uhradiť sumu neuhradených splátok vo výške 1.220,18 eur
do 24.7.2013, ktorú sumu neuhradila ani čiastočne. V súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si
žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom
k prvému dňu omeškania.

Žalovaná žiadal žalobu zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami a to zmluvou revolvingovom
úvere, Zmluvnými dojednaniami Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia,
s.r.o., oznámením o zosplatnení, splátkovým kalendárom, oznámením veriteľa o schválení úveru, kartou

klienta, výsluchom žalovanej a T.. T. I. a dokladmi nimi predloženými a zistil nasledovný skutkový stav:Žalovaná uviedla, že so žalobcom uzavrela zmluvu na úver s tým, že čo sa týka bližšie skutočnosti
ohľadom splácania, alebo iných chce, aby sa k tejto veci vyjadrila prítomná zamestnankyňa zariadenia,
v ktorom v súčasnosti býva, nakoľko ona sa sama nevie k tomu presne vyjadriť.

K veci sa vyjadrila aj Mgr. T. I., vedúca sociálneho úseku Centra sociálnych služieb AMETYS, v ktorom
je žalovaná umiestnená. Uviedla, že žalovaná je ich klientkou, jedná sa o pani H. C., ktorá sobáš
uzavrela 23.02.2012, predtým používala priezvisko R.. Ďalej uviedla, že žalovaná si veci ohľadom
predmetného úveru, respektíve zaplatenia sumy, ktorá je predmetom tohto konania spravovala do istého
času sama, no potom v dôsledku zhoršenia jej zdravotného stavu jej bolo s týmto pomáhané Centrom

sociálnych služieb, konkrétne jej osobou. Žalovaná ako ich klientka je povinná vykonávať úhrady za
pobyt v sociálnom zariadení a z toho dôvodu nie je schopná splácať sumu tak, ako bola dojednaná v
zmluve mesačne, nakoľko za mnohé mesiace jej ani predmetná suma nezostane, keď vykoná úhrady,
ktoré je povinná vykonať. Podľa jej vedomostí, aj podľa predložených dokladov uhrádzala v prospech
žalobcu sumy, aj keď je pravda, že nie vždycky v sume, akou bola povinná uhradiť, o čom predložila
poštové poukážky o úhrade sumy a to za obdobie mesiacov september, október 2013, november

2013 ako aj január a december 2013. Žalovanej bolo doručené žalobcom aj vyúčtovanie na úhradu
penalizačnej faktúry v sume 205,33 €ur, ktorá suma bola uhradená podľa predloženého poštového
poukazu 25.10.2012. Opätovne zdôraznila, že žalovaná nie je schopná splácať sumy ako boli dojednané
v zmluve, tieto sumy spláca podľa svojich schopností. Ako zariadenie sa snažili kontaktovať žalobcu, no
tento s nimi odmietal komunikovať s tým, že je v zmluvnom vzťahu len so žalovanou. No táto naozaj v

dôsledku svojho zdravotného stavu, ktorý sa jej zhoršil, týmto uvedeným finančným záležitostiam dobre
nerozumie, preto sa nevie so žalobcom sama skontaktovať.

Žalovaná predložila poštové poukážky preukazujúce úhrady v prospech žalobcu a to zo dňa 13.9.2013,
4.10.2013, 15.11.2013, 16.12.2013, 16.1.2014, všetky na úhrady sumy 30 eur s uvedením čísla účtu a
VS tak ako boli uvedené žalobcom v oznámení o schválení úveru za účelom úhrady splátok úveru.

Taktiež žalovaná predložila list žalobcu zo dňa 23.10.2012 označený ako vyúčtovanie, ktorým jej žalobca
oznámil, že vzhľadom k jej omeškaniu za obdobie od 20.7.2012 s úhradou splátok zo zmluvy jej
zasiela súhrnnú penalizačnú faktúru obsahujúcu doteraz neuplatnené zmluvné pokuty s tým, že k
uvedenému dňu voči nej eviduje pohľadávku v celkovej výške 205,33 eur, pričom sumu 172,48 eur dlží
na nezaplatených splátkach a sumu 32,85 eur na nezaplatených sankciách a vyzval ju na úhradu do

troch pracovných dní. Súčasťou listu bola aj faktúra č. 912006320, ktorou žalobca vyčíslil žalovanej
zmluvnú pokutu v sume 19,29 eur a 31,35 eur, no fakturoval jej len sumu 3,58 eur. Žalovaná predložila
poštovú poukážku o úhrade sumy 205,33 eur v prospech žalobcu zo dňa 25.10.2012

Medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako dlžníkom došlo dňa 23.6.2010 k uzavretiu zmluvy
o revolvingovom úvere č. 8300030179, na základe žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a

oznámenia o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 25.6.2010. Podľa zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver
vo výške 1.500 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v splátkach po 80,37 eur a to v 42 mesačných
splátkach. Ročná úroková sadzba revolvingu bola dohodnutá vo výške 70,01% a celková čiastka, ktorú
musí dlžník zaplatiť ( t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania ) sumu 3.375,54 eur.

V zmysle bodu 7. zmluvy sa v ďalšom odkazovalo na úpravu obsiahnutú v dojednaniach zmluvy o

revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, účastníci zmluvy prehlásili, že sa so
zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.

Podľa bodu 13. zmluvy riadnym vyplnením a následným podpisom tejto žiadosti/zmluvy všetkými
zúčastnenými stranami uzavreli veriteľ as dlžníkom zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú zmluvné dojednania. Zmluvné strany prehlásili, že si žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných

dojednaní prečítali, že bola uzatvorené z slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto
skutočnosti pripojujú nižšie svoje podpisy.Podľa bodu 1.1 Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len „Zmluvné dojednania“) tieto vymedzujú vzťahy medzi spoločnosťou PROFI
CREDIT Slovakia, s.r.o. ako Veriteľom na strane jednej a Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom

2 na strane druhej, ktoré vznikli v súvislosti s uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere (ďalej
len „Zmluva o RÚ“).

Zmluva o RÚ sa uzatvára na predtlačenom formulári Veriteľa. Vyplnená Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru podpísaná Dlžníkom, Spoludlžníkom 1 a Spoludlžníkom 2 je návrhom na
uzatvorenie Zmluvy o RÚ. Zmluva o RÚ je uzatvorená a nadobúda platnosť a účinnosť dňom podpisu

Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2 a Veriteľa. ( bod 2.1 Zmluvných dojednaní).

Podľa bodu 2.2 § 2 Zmluvných dojednaní Veriteľ je povinný odoslať Dlžníkovi Oznámenie Veriteľa o
schválení úveru Dlžníkovi a jeden rovnopis Zmluvy o RÚ.

V zmysle bodu 3.1 Zmluvných dojednaní celková výška úveru bude Dlžníkovi oznámená v oznámení
podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. Celková výška úveru je spolu s úrokmi splatná v pravidelných
splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa platného splátkového kalendára.

Podľa bodu 5.1 Zmluvných dojednaní za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi úroky
vo výške uvedenej v bode 6 Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, ktoré sú splatné v mesačných
splátkach spolu s istinou podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6.

Ako vyplýva z bodu 8.2 Zmluvných dojednaní Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa zaväzujú
poskytnutý úver podľa tejto Zmluvy o RÚ v dohodnutých termínoch splatnosti uhradiť na bankový účet

Veriteľa. Splátka úveru s úrokom alebo iný peňažný záväzok Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2
sa pre účely tejto Zmluvy o RÚ považuje za riadne splatený dňom pripísania príslušnej čiastky v plnej
výške so správnym variabilným symbolom na bankový účet Veriteľa.

Z predloženej karty klienta súd zistil, že žalovanej bolo celkom vrátane revolvingov vyplatených 1.284,25
eur a splatená bola suma 2.345,36 eur.

Listom zo dňa 2.6.2013 označeným ako oznámenie o zosplatnení žalobca žalovanej oznámil, že suma
omeškaných splátok je spolu 241,11 Eur. Aktuálne omeškania na najstaršej splátke je 74 dní. V prípade,
že sa dostane do omeškania s úhradou s ktoroukoľvek z uvedených splátok o viac ako 3 mesiace a
uplynie lehota 15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy,
ktoré sa majú stať splatnými až v budúcnosti. Podľa kópie doručenky došlo k prevzatiu zosplatnenia

žalovanou dňa 6.6.2013

V § 497 Obchodného zákonníka sa uvádza, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak je v spotrebiteľskej zmluve predmetom záväzku
poskytnutie peňažných prostriedkov za neprimeranú odplatu, súd môže odplatu znížiť; prihliadne pritom
najmä na odplaty poskytované bankami pri spotrebných úveroch. Ak súd rozhodne o znížení odplaty
za poskytnuté peňažné prostriedky a spotrebiteľ splnil svoj záväzok vo väčšom rozsahu, ako bol podľa
rozhodnutia súdu povinný, dodávateľ je povinný bez zbytočného odkladu vrátiť spotrebiteľovi plnenie,

ktoré presahuje výšku poskytnutých peňažných prostriedkov a primeranej odplaty.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkáchprespotrebiteľovvzneníneskoršíchpredpisovspotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a), b) zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s

dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z

toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.

Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať
sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na
základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý
používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto
prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral

právny predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj
obsah úverových podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že by na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovanej ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je

potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného
zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka

sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne

neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho

právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu

uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách vObčianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľskú zmluvu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o
revolvingovom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej, ktorá sa ho zaviazala vrátiť
za stanovených podmienok.

V zmysle úverovej zmluvy ako aj predloženej karty klienta žalobca vyplatil žalovanej sumu 1.284,25
eur. Žalovaná sa zaviazala splácať úver v mesačných splátkach po 80,37 eur, pričom podľa zmluva

a oznámenia o schválení úveru mala zaplatiť 42 splátok, teda spolu mala uhradiť 3.375,54 eur. Je
nepochybné, že žalovaná úver čerpala, no taktiež tento aj uhrádzala, aj keď nie riadne a včas.

Súd sa v ďalšom zaoberal sadzbou dohodnutého úroku z revolvingu, ktorá, ako je uvedené v bode 6.
zmluvy ako aj v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, predstavovala 70,01 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov (42 splátok) v júni 2010 činil úrok 12,67 % p.a.
Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
päťnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67% ročne za
absolútne neplatnú. Ako primerané súd určil úroky vo výške 12,67 % ročne. Potom mal súd za to,
že pri poskytnutej sume úveru 1.284,25 eur a pri úroku z úveru 12,67% ročne, teda za 12 mesiacov
predstavuje sumu 162,71 eur a za obdobie štyroch rokov, za ktorého bola žalovaná povinná úver splatiť
v sume 650,84 eur. Žalobcovi takto vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.935,09 eur predstavujúcej súčet

poskytnutej sumy úveru 1.284,25 eur a súdom vyčísleného úroku z tohto úveru 650,84 eur. Žalovaná
podľa vyjadrenia žalobcu uhradila celkom sumu 2.155,36 eur, v ktorej sume sú podľa karty klienta
zohľadnenéajplatbynazákladevýzvynazaplateniesumy205,33,ktorúakosúduviedolvyššiežalovaná
uhradila ako aj časť platieb na základe žalovanou predložených poštových poukazov, no žalobca v
priebehu konania neoznámil súdu, že došlo aj k ďalším úhradám po podaní žaloby ako to vyplýva z

poštových poukážok, keď žalovaná ešte celkovo uhradila sumu 90 eur a to v mesiaci november 2013,
december 2013 a január 2014, teda uhradila celkovo až sumu 2.245,36 eur a teda celú poskytnutú istinu
ako aj súdom určený úrok z úveru a preto nie je ani v omeškaní s úhradou žiaden ďalšej sumy, preto
súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle

ktorého súd priznal žalovanej, ktorá mala vo veci plný úspech, právo na náhradu nákladov potrebných
k účelnému uplatneniu práva proti žalobcovi, ktorý vo veci úspech nemal, keďže súd žalobu zamietol.
Keďže žalovanej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a ani jej zo spisu žiadne nevyplynuli, súd rozhodol
tak, že jej náhradu trov konania nepriznáva.Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.