Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/487/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113215006
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:2113215006.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: CETELEM

SLOVENSKO a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, v konaní zastúpený JUDr. Marekom Czompolym,
advokátom, Ventúrska 16, Bratislava, proti odporcovi: Z., za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na
ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Námestie legionárov 5, Prešov, IČO 42176778, zast. JUDr. Igorom
Šafrankom, advokátom, Sov. Hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie 701,99 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 468,56 eur s 9%-ným úrokom z omeškania ročne
od 01.12.2010 do zaplatenia, trovy konania 42,00 eur a k rukám zástupcu navrhovateľa trovy právneho
zastúpenia 142,22 eur, všetko v splátkach po 50,00 eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred

pod stratou výhody splátok, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky uvedené v bode V.-3. a V.-4. Všeobecných podmienok uvedených
narubeŽiadosti/zmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruzodňa15.7.2009ohľadnezmluvnejpokuty
a úroku sú ako neprijateľné n e p l a t n é .

Vedľajšiemu účastníkovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia žalovanej čiastky titulom nevrátenia
poskytnutéhoúveru.Žalovanáčiastkapredstavovalaneuhradenýdlh,dohodnutéúroky.Návrhodôvodnil
tým, že odporcovi poskytol na základe písomnej žiadosti odporcu z 15.7.2009 úver na nákup
spotrebného tovaru vo výške 568 eur. Odporca sa zaviazal splatiť poskytnutý úver 30-imi mesačnými

splátkami po 30,81 eur. Podľa článku V.-3. Všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre
poskytnutie spotrebiteľského úveru, žalobca je oprávnený požadovať zmluvnú pokutu vo výške 8% z
každej sumy, s platením ktorej sa žalovaný dostal do omeškania viac ako 30 dní a bol žalobcom vyzvaný
na jej zaplatenie. Dňa 8.10.2010 sa stal splatným dlh žalovaného vo výške 701,99 eur. V súvislosti
s úverovou kartou bola úroková sadzba stanovená na 21,24%, ktorý si navrhovateľ takisto uplatňuje.
Odporca pohľadávku neuhradil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade
s ust. § 101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:Odporkyňa v časti istiny uznala pohľadávku čo do dôvodu aj výšky, a to do čiastky 468,56 eur. Predložila
doklad o zaplatení čiastky 64,08 eur dňa 18. 2. 2009, čiastky 35,36 eur zo dňa 9. 6. 2010,ktorými
časť úveru uhradila. Zvyšné poplatky a úroky neuznala z dôvodu ich neprimeranosti. Pohľadávku bola

ochotná splácať po 50 eur mesačne vzhľadom na jej finančnú situáciu.

Zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.XXXXXXXXXXXXXXX, vyhotovenej
15.7.2009 na štandardnom, formulárovom tlačive žalobcu obsahujúcom na rube aj Všeobecné
podmienky žalobcu pre poskytnutie spotrebiteľského úveru vyplýva, že žalovaný ako klient požiadal o
spotrebiteľský úver vo výške 568 eur, ktorý mal splatiť mesačnými splátkami po 30,81 eur, splatnými

vždy k 15. dňu v mesiaci, pri ročnej úrokovej sadzbe 39%, priemernej hodnote RMN vo výške
50,78%. Súčasťou zmluvy je vyhlásenie odporcu o prijatí súboru poistenia špecifikovaného v časti
D/ zmluvy bod 1. Podľa C1 zmluvy /ktorá je súčasťou tlačiva na štandardnom formulárovom tlačive
voprednaformulovanážiadosťklientaoposkytnutieúverovéhorámca-revolvingovýspotrebiteľskýúver/
kreditná karta - ročná úroková sadzba bola určená sumou 39%, RPMN vo výške 50,78%. Podľa tejto
častizmluvyúčastníkovposkytolnavrhovateľodporcoviúverovýrámecvovýške700euravydalkreditnú

kartu na meno odporcu. Podľa dohody účastníkov po vzniku zmluvy mal navrhovateľ právo kedykoľvek
zmeniť výšku úverového rámca na ním stanovenú výšku /bod C zmluvy/. Výška splátky bola dohodnutá
sumou30,81eurspoplatkomzasprávuúverus30-imimesačnýmisplátkami. Klientsa zaviazalčerpaný
úver a príslušné náklady bez ďalšej špecifikácie splácať v pravidelných splátkach.

Odporca na pohľadávku navrhovateľa v celom rozsahu neuhradil, ktorú skutočnosť uznal. Podľa

predložených dokladov prevzal PIN kód na čerpanie finančných prostriedkov v rámci úverového rámca.

Navrhovateľ prípisom z 8. 10.2010 označeným ako odstúpenie od zmluvy, vzhľadom na omeškanie so
splácaním úveru, ktorého splatnosť nastala 30. 11.2010, vyzval žalovaného na úhradu sumy 701,99 eur.

V danom prípade sa jedná o právny vzťah účastníkov na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní
ktorej bol odporca v postavení spotrebiteľa, keďže navrhovareľ má podľa výpisu z obchodného

registra v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že sa jedná
o vopred pripravenú formulárovú (typovú) zmluvu žalobcom, ktorej obsah žalovaný nemal možnosť
reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s osobitnou právnou úpravou
v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka s podrobnou úpravou
spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004 predpisom lex specialis a podľa názoru konajúceho súdu ide aj

v prípade spotrebiteľského úveru o spotrebiteľskú zmluvu. Uvedené znamená, že pokiaľ určité otázky
nie sú výslovne upravené zákonom č. 258/2001 Z.z. použijú sa na ich riešenie príslušné ustanovenia
Občianskeho zákonníka, vrátane všeobecných ustanovení o záväzkoch. Nakoniec aj podľa § 54 ods.
1 OZ veta prvá Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto
zákona (Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Súd teda vzťah účastníkov konania

posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 a nasl. OZ a podľa zákona č. 258/2001
Z.z..

Členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Do pozornosti súd dáva Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495,
v ktorom sa okrem iného uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je

ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi

Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená

čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18

sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po
nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy
o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č.258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej
obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v
ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/,

7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu
vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho
zákonníka.

Súd podanie navrhovateľa označené ako odstúpenie od úverovej zmluvy -predžalobná upomienka,
nepovažuje, podľa obsahu tohto podania, za odstúpenie od zmluvy podľa § 48ods. 1 OZ, ale ani podľa §

517 ods. 1 OZ, keďže okrem názvu tohto prípisu sa v jeho texte odstúpenie od zmluvy vôbec nespomína.
V skutočnosti je to výzva na úhradu uvedenej sumy.

Súd má za to, že navrhovateľovi s poukazom na § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikol nárok na
poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve účastníkov. Súd na žalobcom predložené sadzobníky poplatkov
neprihliadol, keďže nemal za preukázané, že tieto sadzobníky sú súčasťou zmluvy o úvere. Pokiaľ je
odporca v omeškaní s platením peňažného dlhu, je možné priznať mu len úroky z o meškania vo výške

určenej nar. vl. č 87/1995 Z. z.

Oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa - odporcu v prípade porušenia jeho povinností splácať
poskytnutý úver riadne a včas, zmluvnú pokutu vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa
dostal do omeškania o viac než 30 dní, resp. vo výške 4 % z odloženej sumy, súd považuje za
neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 OZ, keďže zmluvná pokuta v danom prípade je

len jednostranná, zaťažuje len žalovaného spotrebiteľa. „Dojednania“ o jednostrannej zmluvnej pokute
podľa § 544 citovaného zákona v zmluve uzavretej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá má
podobu štandardnej formulárovej zmluvy, typickej tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch, bez
možnosti spotrebiteľa zmeniť jej obsah vzhľadom na formulárovú predtlač dodávateľa, je nepochybne
zhoršením zmluvného postavenia spotrebiteľa ako dlžníka. Spotrebiteľ je nepochybne v danom prípade

slabšou zmluvnou stranou, ktorý v snahe získať úver spravidla náležite nevyhodnotí rozsiahle zmluvné
podmienky pripravené dodávateľom v časovom predstihu a navyše písané veľmi malým písmom. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Tento výklad obsahu spotrebiteľskej zmluvy je v súlade s § 54 ods. 2 OZ, keďže
je priaznivejší pre spotrebiteľa., najmä, keď podľa § 54 ods. 1 citovaného zákona si spotrebiteľ nemôže

zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Táto zmluvná podmienka obsiahnutá vo formulárových Všeobecných
podmienkach spôsobuje menej priaznivejšie postavenie žalovaného spotrebiteľa (obdobne uznesenie
Najvyššieho súdu 5 M Cdo 20/2009 z 25.1.2011), ktorého omeškanie s úhradou je sankcionované aj
povinnosťou zaplatiť úrok z omeškania vo výške určenej príslušným právnym predpisom (nar. vlády
87/1995 Z.z.). Dojednanie zmluvnej pokuty vo výške 8% z každej splátky, s úhradou ktorej sa dostal

dlžník do omeškania v konečnom dôsledku zvyšuje výšku sankcie, ktorú je dlžník povinný v dôsledku
porušenia tej istej povinnosti zaplatiť a tým, je zmarený účel úpravy výšky úrokov z omeškania zakotvený
v ustanovení § 517 ods, 1 a 2 OZ, v spojení s ustanovením § 3 a § 10a nariadenia vlády č. 87/1995
Z.z.. Zmluvná podmienka o nároku žalobcu na zmluvnú pokutu spôsobuje v danom prípade značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto ju súd

považuje za neprijateľnú. Neprijateľná zmluvná podmienka je s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5
OZ neplatná ako celok.

Z uvedených dôvodov (absencia zmluvných dojednaní o povinnosti platiť poplatky za upomienky,
poplatky za vstup do vymáhania, oprávnenie žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu) súd
návrh navrhovateľa v časti nároku zo Žiadosti/Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, nepovažuje

za dôvodný, keďže navrhovateľ nad akúkoľvek pochybnosť nepreukázal existenciu svojej pohľadávky
nadrámceskutočneposkytnutéhoúveru,tedaistiny.Dohodnutéúroky,zmluvnápokutaaďalšiepoplatky
sú v zmysle citovaných ustanovení zákona neprijateľné a neplatné.

Akajnavrhovateľspôsobomuvedenýmvčl.IV-1.-1.VProzhodneoposkytnutíúverovéhorámcavplnom
rozsahu alebo nižšom rozsahu a vydaní úverovej karty, pričom toto rozhodnutie závisí od posúdenia

údajov uvedených klientom v súvislosti so žiadosťou o posúdenie priebehu splácania klasického úveru /na ktoré kladné rozhodnutie nemá dovtedy klient-spotrebiteľ žiadny právny nárok/ a následne poskytne
klientovi peňažné prostriedky, a teda za zmluvu o revolvingovom úvere považuje žiadosť spotrebiteľa
o zradenie do zoznamu uchádzačov a o poskytnutie úverového rámca a vydanie úverovej karty /listinu

zmluvu/žiadosť následne potvrdí ako to vyplýva z navrhovateľom predloženej listiny, avšak z ktorého
potvrdenia nie je bez ďalšieho zrejmé, že sa cíti byť viazaný aj časťou C/ zmluvy/žiadosti, keďže podľa
čl. IV.-1.-1 prijatím žiadosti a teda okamihom vzniku zmluvy o úvere je odoslanie oznámenia o prijatí
žiadosti a poskytnutí úverového rámca adresované klientovi/ bez osobitnej písomnej zmluvy, v ktorej
by tento záväzkový vzťah bol bezpodmienečne individudalizovaný v zmysle ust. § 4 ods. 2 a 3 zák č.

258/2001 Z. z., má súd za to, že nedošlo k dodržaniu predpísanej písomnej formy, ako to požaduje ust.
§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z, a preto zmluva o revolvingovom úvere, na ktorú navrhovateľ poukazuje,
je aj z tohto dôvodu neplatná, rovnako aj podľa 40 ods. 1 OZ.

Je neprijateľné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala viaceré varianty, pričom na základe
jednej má byť poskytnutý spotrebiteľský úver výhodnejšie ako na základe druhej a zároveň nie je možné
určiť, ktorou variantou sa má zmluvný vzťah spravovať, prípadne obsah právneho úkonu má byť určený

až podľa následného konania účastníka úkonu, podľa § 153 ods. 4 O. s. p. je zmluvná podmienka v časti
B/ Klasický úver, na základe ktorej veriteľ má možnosť domáhať sa plnenia jednej z viacerých variant
úpravy úverového vzťahu podľa konania dlžníka nasledujúceho po uzavretí zmluvy, je neprijateľná.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že
medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom úvere

- zmluvy o úverovom rámci, a to pre absenciu písomnej akceptácie návrhu zmluvy- Žiadosti/Zmluvy
navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu súd na čiastočné odstúpenie žalobcu od úverovej zmluvy podľa
§ 48 OZ neprihliadal, keďže od neplatnej zmluvy sa nedá odstúpiť. Žalobca potom neuniesol dôkazné
bremeno preukázania jeho tvrdenia o existencii peňažného záväzku žalovaného zo zmluvného vzťahu,
teda nepreukázal dôvodnosť svojich tvrdení o existencii peňažného záväzku žalovaného titulom dlhu

z úverovej zmluvy. Preto pokiaľ žalobca žalovanému poskytol titulom „úverového rámca“ , odporca
získal týmto plnením majetkový prospech v uvedenej výške bez právneho dôvodu, teda bezdôvodne
sa obohatil podľa § 451 ods. 2 OZ. Žalovanému tak vznikla povinnosť podľa § 451 ods. 1 OZ, § 456
OZ, § 458 OZ, teda vznikla mu povinnosť predmet bezdôvodného obohatenia vydať tomu, na úkor koho
ho získal.

Zmluvupovažovalsúdzaúmyselnezmätočnúvrozporesust.§4ods.2,3zák.č.258/2001Z.z.,nakoľko
hoci aj navonok spĺňala formálne stanovené podmienky, uvedením viacerých údajov v jednej zmluve
spojených s poskytnutím jedného úveru s nejasnosťou ohľadom voľby podmienok za ktorých má byť
úver poskytnutý, predstavuje snahu obchádzať zákon, teda právnu úpravu, ktorá striktne žiada uvádzať
presné a vyčerpateľné údaje o podmienkach poskytovaného úveru tak, aby tieto boli jednoznačné a

nezameniteľné. Naviac zmluva obsahuje nečitateľné malé písmo a javí sa ako nepreskúmateľná.

Z uvedených dôvodov súd priznal istinu vo výške tak, ako ju sám navrhovateľ vo svojom návrhu
špecifikoval, teda vo výške skutočne čerpaných prostriedkov, po odrátaní úhrady platieb zo strany
odporkyne a vo zvyšku bolo potrebné návrh zamietnuť ako nedôvodný. Pohľadávku povolil súd
odporcovi splácať vzhľadom na jeho finančnú situáciu.

Súd v súlade s § 153 ods. 3, 4 O.s.p. vo výroku rozsudku určil, ktoré zmluvné podmienky považuje
za neprijateľné.

Pokiaľ navrhovateľ namietal vstup vedľajšieho účastníka, tejto námietke nebolo možné vyhovieť. Podľa
§ 93 ods. 1 O. s.p. ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o rozvod, o neplatnosť

manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Podľa § 93 ods. 2 O. s. p. do konania vstúpi
buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O
prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.V danom prípade vedľajší účastník vystupoval na strane odporcu na obranu jeho spotrebiteľských
práv, súd nerozhodol o jeho vstupe do konania, nakoľko o jeho vstupe nie je potrebné rozhodovať.
Súd z vlastnej iniciatívy neskúma, či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné. Podstatnou

podmienkou vedľajšieho účastníctva v konaní je stanovisko účastníka, na strane ktorého vedľajší
účastník chce vystupovať. Iba ak by tento vyjadril svoj nesúhlas, rozhodol by o prípustnosti alebo
neprípustnosti vedľajšieho účastníka súd. Odporca však nevyjadril nesúhlas s vedľajším účastníctvom,
a teda nebolo potrebné o tomto rozhodovať napriek námietke navrhovateľa, pretože nevystupoval na
jeho strane.

Námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom nebolo možné vyhovieť. Návrh bol podaný 30.
5. 2013, pohľadávka sa stala v dôsledku nesplácania úveru splatnou 30. 11. 2010, a teda návrh bol
podaný v 3-ročnej premlčacej lehote podľa § 100 ods. 1 Obč. zák.

V spore bol navrhovateľ neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1
O. s. p. priznal náhradu trov konania za súdny poplatok, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie
a prípravu zastúpenia, napísanie žaloby á 51,45 eur, paušál, DPH 20% podľa vyhl. č. 544/2004 Z. z.

Vedľajšiemu účastníkov, ktorý vystupoval na strane odporcu, súd náhradu trov konania nepriznal,
nakoľko odporkyňa bola úspešná len v nepatrnej časti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.