Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, July 24, 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 6Sžo/11/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8009201000
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:8009201000.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zdenky Reisenauerovej

a členov senátu JUDr. Jozefa Hargaša a JUDr. Jany Zemkovej, PhD., v právnej veci žalobkyne:
U. M., bytom L. XX, zastúpená advokátom JUDr. Ľubošom Bajužíkom, Advokátska kancelária so
sídlom v Humennom, Námestie slobody 2, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky,
sídlom Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu Obvodného úradu v
Humennom č. 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu
v Prešove zo dňa 4. októbra 2012, č. k. 2S 56/2009-130, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. októbra 2012 č. k. 2S

56/2009-130, p o t v r d z u j e .

Žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Prešove rozsudkom dňa 4. októbra 2012 č. k. 2S 56/2009-130 zrušil rozhodnutie
Obvodného úradu v Humennom zo dňa 14. júla 2009 č. sp. 2009/000102 a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Obvodný úrad v Humennom zaviazal k povinnosti nahradiť žalobkyni náhradu trov konania v
ume 516,69 eur, ktoré ho zaviazal zaplatiť jej právnemu zástupcovi JUDr. Ľubošovi Bajžíkovi do 10 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti

konania vylúčil na samostatné konanie.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia je vyplýva, že krajský súd z administratívneho spisu mal
preukázané, že žalobkyňa bola v štátnozamestnaneckom pomere od 15. augusta 2002 zaradená v
služobnom úrade Obvodného úradu v Humennom na odbore štátnej služby 2.17 vnútro ako hlavný
referent;rozsudkomKrajskéhosúdu vPrešovezodňa20.januára2009sp.zn.2S/13/2008bolozrušené
rozhodnutie vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom zo dňa 10. januára 2008
č. 2008/15/3 v spojení s rozhodnutím vedúceho služobného úradu Obvodného úradu v Humennom

zo dňa 3. decembra 2007 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec bola vrátená správnemu
orgánu na ďalšie konanie, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 11. marca 2009; z potvrdenia o počte
obsadených štátnozamestnaneckých miest a miest pri výkone práce vo verejnom záujme vystaveného
osobným úradom Obvodného úradu Humenné č. p.: 2009/000020 vyplýva, že ku dňu 11. marca 2009
bolo na Obvodnom úrade v Humennom obsadených 50 miest z toho 43 štátnozamestnaneckých a 7
miest pri výkone práce vo verejnom záujme; Obvodný úrad Humenné k tomuto dátumu nemal žiadne
voľné štátnozamestnanecké miesto ani iné miesto pri výkone práce vo verejnom záujme; Obvodný

úrad v Humennom za účelom prípadného trvalého preloženia žalobkyne do iných služobných úradov
obvodných úradov v okolí vykonal šetrenia u Obvodných úradov Prešov, Michalovce Vranov nad
Topľou, Stropkov a Bardejov s tým, že vo svojich dožiadaniach opísal náplň práce žalobkyne a
požiadal o uzavretie dohody o trvalom preložení žalobkyne, na ktoré žiadosti uvedené obvodné úradyreagovali negatívne; listom zo dňa 11. marca 2009 č. 2009/000022 služobný úrad Obvodný úrad
Humenné oznámil žalobkyni začatie správneho konania a zároveň listom zo dňa 11. marca 2009 číslo
2009/000021 jej oznámil dočasnú úpravu platobných a iných náležitostí jej štátnozamestnaneckého

pomeru; Obvodný úrad Humenné, služobný úrad rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2009 č. 2009/000080
podľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal
žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30. apríla 2009, najskôr však
dňom doručenia tohto rozhodnutia; prvostupňový správny orgán rozhodnutie odôvodnil tým, že po
zrušení obidvoch správnych rozhodnutí rozsudkom Krajského súdu v Prešove a vrátení veci na ďalšie

konanie služobný úrad zistil, že nemá žiadne voľné štátnozamestnanecké miesta, na ktoré by bolo
možné žalobkyňu preložiť a za účelom jej trvalého preloženia do iných služobných úradov na základe
dožiadaní uvedených obvodných úradoch dostal negatívne písomné odpovede, dňa 11. marca 2009
bolo začaté správne konanie vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne s, ktorým
žalobkyňa bola oboznámená z dôvodu zrušenia jej štátnozamestnaneckého miesta a nemožnosti jej
trvalého preloženia na vykonávanie štátnej služby, nakoľko služobný úrad Obvodného úradu Humenné

nemá voľné štátno zamestnanecké miesto a taktiež bola oboznámená so skutočnosťami, ktoré viedli
k zrušeniu jej štátnozamestnaneckého miesta, listom zo dňa 17. marca 2009 žalobkyňa oznámila
služobnému úradu svoje námietky k začatiu správneho konania a po vyporiadaní sa s jej námietkami
mal prvostupňový správny orgán za dostatočne preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne
bolo zrušené a súčasne, že nemá voľné štátnozamestnanecké miesta, na ktoré by ju bolo možné

preložiť; proti uvedenému rozhodnutiu včas podala odvolanie žalobkyňa, o ktorom rozhodol žalovaný
žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil.
Krajský súd zákonnosť napadnutých rozhodnutí a postupu Obvodného úradu v Humennom preskúmal
v intenciách ustanovení § 39 ods.1, zákona č. 312/2001 Z. z. v spojení s § 40 ods. 2, písm. a/, s §

138 ods. 1, 4 a s § 139 ods. 3 uvedeného zákona a súčasne v intenciách zákona č. 365/2004 Z .z. o
rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon).
Krajský súd konštatoval, že zo zisteného stavu vyplýva, že ku dňu začatia správneho konania vo veci
skončenia štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne dňa 11. marca 2009 a následne ku dňu vydania

rozhodnutia o skončení jej štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním dňa 22. apríla 2009, teda v čase
rozhodovania na Obvodnom úrade Humenné nebolo voľné žiadne štátnozamestnanecké miesto ani
miesto pri výkone práce vo verejnom záujme. Ďalej krajský súd považoval za zrejmé, že žalovaný mal
dostatočne preukázané, že štátnozamestnanecké miesto žalobkyne bolo zrušené ku dňu 1. decembra
2007, čim boli splnené podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa §

40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. K námietke žalobkyni, ktorou namietala zákonnosť postupu
žalovanéhozdôvodu,ženebolaprizvanánazasadnutieporadnejodvolacejkomisie,krajskýsúduviedol,
že sa stotožňuje so záverom žalovaného, že zo zákona nevyplýva povinnosť prizvať účastníka na
zasadnutie poradnej odvolacej komisie. Za nezákonný krajský súd však považoval spôsob zasadnutia
poradnej odvolacej komisie, keď napriek tomu, že podľa § 139 ods. 3 uvedeného zákona poradná

odvolacia komisia je schopná uznášať sa, ak sú prítomní všetci členovia a na schválenie uznesenia je
potrebná väčšina všetkých hlasov, zasadnutia komisie sa preukázateľne v danom prípade nezúčastnili
všetci jej členovia a teda komisia nebola uznášania schopná. Záver žalovaného, že stanovisko poradnej
odvolacejkomisiemálenporadnýcharakter,atedaspôsobzasadnutiaporadnejodvolacejkomisienemá
vplyv na zákonnosť rozhodnutia správnych orgánov, krajský súd považoval za nesprávny, s poukazom

na to, že takýto zámer určite nemal ani zákonodarca, inak by ustanovenia §§ 138 a 139 nemali žiadne
opodstatnenie.
Podľa názoru krajského súdu žalovaný postupoval v rozpore so záujmom žalobkyne, ak rozhodol o
odvolanížalobkynebezriadnehoprerokovaniaodvolaniavporadnejodvolacejkomisiizaúčastivšetkých
jej členov.

Po preskúmaní danej veci krajský súd dospel k záveru, že v konaní správnych orgánov bola zistená taká
vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného, a preto napadnuté
rozhodnutie žalovaného podľa ustanovenia § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec mu vrátil ďalšie
konanie. Uviedol, že v ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného postupovať v naznačenom smere
a odstrániť vady konania, t. j. opätovne zriadiť poradnú odvolaciu komisiu, umožniť žalobkyni vyjadriť

sa k jej členom a až po prerokovaní odvolania žalobkyne za účasti všetkých členov komisie a schválení
uznesenia väčšinou členov komisie a po oboznámení sa s jej stanoviskom s prihliadnutím na žalobné
námietky vo veci opätovne rozhodnúť.Krajský súd konštatoval že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z toho dôvodu,
že dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týka len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného,
ktorý predchádzal jeho vydaniu, s poukazom na to, že povinnosťou žalovaného bude v ďalšom konaní

vyporiadať sa aj so žalobnými námietkami vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo
vydanévedúcimslužobnéhoúraduObvodnéhoúraduvHumennom,neboloopatrenéúradnoupečiatkou
služobného úradu Obvodného úradu v Humennom a nie v ňom uvedená správna funkcia oprávnenej
osoby a vplyvom týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
Krajský súd k námietke žalovaného vznesenej na pojednávaní súdu, ktorou namietal oneskorenosť

podania žaloby z dôvodov, že podľa fikcie doručenia napadnuté rozhodnutie sa považuje za doručené
žalobkyni na 3. deň od uloženia zásielky, teda za deň doručenia sa považuje 20. júla 2009 a žaloba bola
podaná dňa 29. septembra 2009, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Poukazom na to, že z
administratívneho spisu vyplýva, že na rozhodnutí žalovaného zo dňa 14. júla 2009 číslo 2009/000102
je uvedené, že rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 1. augusta 2009 a s prihliadnutím na to, že
žalovaný uvedenú námietku nevzniesol v písomnom vyjadrení k žalobe, ale až na pojednávaní, krajský

súd túto námietku považoval za neopodstatnenú a účelovú.
Krajský súd o náhrade trov konania rozhodoval podľa § 250k ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni priznal náhradu
trov konania, keďže bola v konaní úspešná. Priznali jej náhradu trov konania, ktoré jej vznikli zaplatením
súdneho poplatku, právnym zastúpením advokátom a súčasne jej priznal hotové výdajky spojené s
cestovným Humenné - Prešov a späť na pojednávanie dňa 16. novembra 2010 osobným motorovým

vozidlom a náhradu za stratu času, pričom jej nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia vyčíslených
právnym zástupcom za úkony, ktoré predchádzali podaniu žaloby a trov neúčelne vynaložených.
Nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia krajský súd vylúčil na
samostatné konanie podľa § 112 ods. 2 O.s.p..

Proti uvedenému rozsudku krajského súdu sa žalobkyňa v zákonnej lehote odvolala. Žiadala, aby
odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu v tom zmysle, aby ho doplnil aj o tú časť výroku,
žesarušíajrozhodnutieprvostupňovéhosprávnehoorgánuč.sp.:2009/000080zodňa22.apríla2009o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním pre jeho nepreskúmateľnosť. Súčasne si uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania, ktorých výšku nevyčíslila.

V dôvodoch odvolania žalobkyňa poukazom na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p., ktoré citovala,
namietala, že odôvodnenie rozsudku krajského súdu nespĺňa zákonné kritéria vymedzené v uvedenom
zákonnom ustanovení. Tvrdila, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je takmer identické s
odôvodnením rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 2 S/56/2009 - 92 zo dňa 16. novembra 2000 .
Dôvodila, že krajský súd nerešpektoval právny názor odvolacieho súdu - Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky, vyslovený v uznesení č. k. 6 Sžo 20/2011 zo dňa 22. marca 2012, keď neuviedol konkrétne
dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia a v odôvodnení sa neopiera o žiaden
právny predpis. Vytýkala prvostupňovému súdu, že sa nevysporiadal s jej námietkou, ktorou namietala
nevykonateľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nedostatku bližšej špecifikácie § 40 ods.
2 písm. a/ zákona o štátnej službe s poukazom na to, že výroková časť rozhodnutia, ktorým sa určujú

konkrétneprávaapovinnostiúčastníkovkonaniamávyjadriťvpresnej,stručnejaúplnej formuláciizáver
správneho orgánu o otázke, ktorá je predmetom rozhodnutia, s tým, že neurčitý či nejednoznačný výrok
je dôvodom na zrušenie tohto rozhodnutia. Ďalej dôvodila, že platné skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru odvolaním zo strany služobného úradu musí obsahovať jasný dôvod, prečo služobný úrad
ukončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním a správne rozhodnutie vyžaduje správnu interpretáciu

a musí byť zrozumiteľné nielen pre orgán, ktorý ho vydal, ale pre všetkých účastníkov konania, v ktorej
súvislosti poukázala na nález Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 478/2011.
Vytýkala súdu prvého stupňa, že nevenoval náležitú pozornosť ani jej ďalšej žalobnej námietke, že
správne rozhodnutia neboli vydané príslušným správnym orgánom s poukazom na to, že samotný
žalovaný potvrdil, že obidve napadnuté rozhodnutia mali byť vydané vedúcim služobného úradu

Obvodného úradu v Humennom, čo však krajský súd v napadnutom rozsudku neuviedol.
Ďalej namietala, že krajský súd nevenoval náležitú pozornosť ani jej žalobnej námietke, týkajúcej
sa porušenia zásady rovnakého zaobchádzania v pracovno právnych a obdobných vzťahoch pri
vykonávaní štátnej služby v zmysle § 3 ods. 2 zákona o štátnej službe a § 3 ods. 1 zákona číslo 365/2004
Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene

a doplnení niektorých predpisov, keď sa vôbec nezaoberal riešením otázky, či napadnuté rozhodnutie
sa dotýkajú jej práv, ktorých porušenie v uvedenom konaní namietala, pričom prvostupňový súd sa ani
nevysporiadal s jej dôvodmi vznesenými v žalobe. Poukazom na skutkové zistenia danej veci dôvodila,
že z logického aj gramatického výkladu ustanovenia § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službeako aj z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ( rozsudky sp. zn. 8 Sžo/67/2010,
6Sžo/202/2010, 5Sžo/251/2010) jednoznačne vyplýva zákonodarcom sledovaný cieľ, že zamestnávateľ
musí so zamestnancom, s ktorým chce skončiť štátnozamestnanecký pomer viesť aktívny dialóg o jeho

ďalšommožnomzotrvanívštátnozamestnaneckompomere.Tvrdila,žezpotvrdeniaObvodnéhoúraduv
Humennom, osobného úradu č. p. 2009/000026 zo dňa 19. marca 2009 vyplýva, že štátni zamestnanci,
ktorých štátnozamestnanecké miesta vo funkcii hlavný referent v služobnom úrade Obvodného úradu
v Humennom boli zrušené s účinnosťou k 1. októbru 2007, s účinnosťou od 1. októbra 2007 boli títo
trvale preložení na štátnozamestnanecké miesta vo funkcii radca okrem štátnej zamestnankyne U. M. -

žalobkyne, vysloviac názor, že z uvedeného potvrdenia vyplýva, že služobný úrad mal ku dňu 1. októbra
2007 voľných 5 štátnozamestnaneckých miest v platovej triede 5 vo funkcii radca, na ktoré spĺňala tie
isté kritéria - vzdelanie a prax, ako tí, čo boli trvale preložení na tieto štátnozamestnanecké miesta.
Ďalej dôvodila, že, keďže preukázateľne neboli splnené zákonom stanovené podmienky na skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, tak nemohol nastať
ani zákonom predpokladaný následok - platné skončenie štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním

podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe. Tvrdila, že uvedeným bolo preukázané, že žalovaný
svojím rozdielnym zaobchádzaním s osobami v zhodnom postavení pri zrušení všetkých platových tried
4 vo funkcii hlavný referent sa dopustil voči žalobkyni priamej diskriminácii podľa § 2 ods. 2 a porušil
zásadu rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch pri vykonávaní štátnej
služby v zmysle § 3 ods. 1 zákona č. 365/2004 Z. z.. Vytýkala žalovanému, že nemá žiadne objektívne

a rozumné odôvodnenie, prečo jej nemohol ponúknuť pracovné miesto vo verejnom záujme, o ktoré
prejavila záujem a prečo neuplatnil rovnaký postup, aj keď v opačnom prípade ako u V.. Z. Y. k 1. októbru
2007 z pracovného miesta vo verejnom záujme ju preradil na štátnozamestnanecké miesto. Poukázala
na to, žalovaný 3 dni pred súdnym konaním obsadil pracovné miesto vo verejnom záujme a odôvodnil
to tým, že nebolo povinnosťou obvodného úradu ponúknuť jej miesto vo verejnom záujme. Mala za to,

že z uvedeného vyplýva, že žalovaný nepostupoval v súlade s § 3 ods. 1 správneho poriadku.

Na odvolanie žalobkyne sa vyjadrilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, upozorniac na skutočnosť,
že v súlade so zákonom č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o
zmene a doplnení niektorých zákonov dochádza od 1. januára 2013 k prechodu práv a povinností

medzi Obvodným úradom v Humennom a Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, vzhľadom k čomu
v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/56/2009 bude na strane žalovaného
vystupovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. Odvolanie žalobkyne navrhoval odmietnuť podľa §
218 ods.1, písm. a/ O.s.p., poukazom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť
dňa 28. novembra 2012 a zo súdom zaslaného odvolania žalobkyne vyplýva, že odvolanie bolo podané

na Krajskom súde v Prešove dňa 17. decembra 2012, z ktorých skutočností je zrejmé, že žalobkyňa
podala odvolanie až po zákonom stanovenej lehote, teda oneskorene. Ďalej uviedol, že napriek tomu,
že považuje odvolanie žalobkyne za podané oneskorené, pre úplnosť dodáva, že z odôvodnenia
napadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdprvéhostupňasažalobnýmiaodvolacíminámietkamižalobkyne,
týkajúcimi sa splnenia podmienky pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne podľa §

40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe, ako aj či správne rozhodnutia boli vydané príslušným
správnym orgánom a zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných vzťahoch
pri vykonávaní štátnej služby, zaoberal a svoje skutkové a právne závery v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia aj vyhodnotil. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby odvolací súd pokiaľ odvolanie
žalobkyne podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. neodmietne, napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil

v súlade s ustanovením § 219 O.s.p..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok
krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach dôvodov podaného
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p. v spojení § 246c ods. 1 vety prvej O.s.p.) bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní

vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk
(§ 156 ods. 1 a ods. 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 vetou prvou O.s.p. a § 211 ods. 2 O.s.p.) a dospel
k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

Podľa čl. XXXIII zákona č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene

a doplnení niektorých zákonov tento zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2013.
Zákon č. 180/2013 Z. z., ktorým sa zmenil a dopĺňal zákon č. 345/2012 Z. z., nadobudol účinnosť
30. júna 2013, čl. I. až XXVIII. a čl. XXX až XLI účinnosť 1. októbra 2013. Tento zákon a) ustanovuje
postavenie, sídla a územné obvody a pôsobnosť okresných úradov, b) upravuje vyhlasovanie vyhlášokmiestnych orgánov štátnej správy, c) zrušuje niektoré miestne orgány štátnej správy a upravuje vzťahy
súvisiace s ich zrušením ( § 1).
Podľa § 8 uvedeného zákona zrušujú sa a) obvodné úrady životného prostredia, b) obvodné pozemkové

úrady, c) obvodné lesné úrady, d) obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, e) správy
katastra, f) Obvodný úrad Štúrovo.
Podľa § 9 ods. 1 až 16 uvedeného zákona 1/ obvodné úrady zriadené podľa predpisov účinných do 30.
septembra 2013 sú okresné úrady podľa tohto zákona.
2/ Prednosta obvodného úradu vymenovaný do 30. septembra 2013 sa považuje za prednostu

okresného úradu podľa zákona účinného od 1. októbra 2013.
3/ Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia v sídle kraja, obvodného pozemkového úradu v
sídle kraja, obvodného lesného úradu v sídle kraja, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné
komunikácie v sídle kraja a správy katastra v sídle kraja ustanovená osobitnými predpismi prechádza
na okresný úrad v sídle kraja.
4/ Pôsobnosť obvodného úradu životného prostredia, obvodného pozemkového úradu, obvodného

lesného úradu, obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správy katastra
ustanovená osobitnými predpismi prechádza na okresný úrad.
5/ Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru
2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia v sídle kraja, obvodnom
pozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú

dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe katastra v sídle kraja, prechádzajú na
ministerstvo.
6/ Práva a povinnosti zo štátnozamestnaneckých vzťahov štátnych zamestnancov, ktorí k 30. septembru
2013 vykonávali štátnu službu v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade,
obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe

katastra, prechádzajú na ministerstvo.
7/ Práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov zamestnancov, ktorí k 30. septembru 2013
vykonávali práce vo verejnom záujme v obvodnom úrade životného prostredia v sídle kraja, obvodnom
pozemkovom úrade v sídle kraja, obvodnom lesnom úrade v sídle kraja, obvodnom úrade pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správe katastra v sídle kraja, prechádzajú na

ministerstvo.
8/Právaapovinnostizpracovnoprávnychvzťahovzamestnancov,ktorík30.septembru2013vykonávali
práce vo verejnom záujme v obvodnom úrade životného prostredia, obvodnom pozemkovom úrade,
obvodnom lesnom úrade, obvodnom úrade pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie a správe
katastra, prechádzajú na ministerstvo.

9/ Nároky zamestnancov, ktoré vyplývajú z prechodu práv a povinností podľa odsekov 5 až 8, uspokojí
ministerstvo; na týchto zamestnancov sa vzťahuje kolektívna zmluva ministerstva platná na rok 2013.
10/ Majetok štátu, pohľadávky a záväzky, ktoré mali v správe obvodný úrad životného prostredia v
sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre
cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa katastra v sídle kraja k 30. septembru

2013, prechádzajú do správy ministerstva okrem záväzkov nevyporiadaných v lehote splatnosti k 30.
septembru 2013, ktoré prechádzajú do správy ústredného orgánu štátnej správy, ktorý riadil výkon
štátnej správy uskutočňovaný zrušovaným miestnym orgánom štátnej správy.
11/ Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia

v sídle kraja, obvodným pozemkovým úradom v sídle kraja, obvodným lesným úradom v sídle kraja,
obvodným úradom pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správou katastra v sídle
kraja do 30. septembra 2013, dokončí okresný úrad v sídle kraja, v ktorého územnom obvode mali sídlo
obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja, obvodný pozemkový úrad v sídle kraja, obvodný lesný
úrad v sídle kraja, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v sídle kraja a správa

katastra v sídle kraja.
12/ Konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb, právoplatne neskončené obvodným úradom životného prostredia,
obvodným pozemkovým úradom, obvodným lesným úradom, obvodným úradom pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie, správou katastra a Obvodným úradom Štúrovo do 30. septembra 2013, dokončí

okresný úrad, v ktorého územnom obvode mali sídlo obvodný úrad životného prostredia, obvodný
pozemkový úrad, obvodný lesný úrad, obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie,
správa katastra a Obvodný úrad Štúrovo.13/ Výkon rozhodnutí orgánov zrušovaných podľa § 8 a obvodných úradov, ktorý nebol začatý alebo
nebol skončený do 30. septembra 2013, uskutoční ministerstvo.
14/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú

slová"krajskýškolskýúrad","krajskýstavebnýúrad","územnávojenskáspráva","krajskýúradživotného
prostredia","krajskýpozemkovýúrad","krajskýlesnýúrad","krajskýúradprecestnúdopravuapozemné
komunikácie" a "katastrálny úrad" vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad v sídle kraja" v
príslušnom tvare.
15/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú

slová "obvodný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad životného prostredia v sídle kraja", "obvodný
pozemkový úrad v sídle kraja", "obvodný lesný úrad v sídle kraja", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a
pozemné komunikácie v sídle kraja" a "správa katastra v sídle kraja" vo všetkých tvaroch, rozumie sa
tým "okresný úrad v sídle kraja" v príslušnom tvare.
16/ Ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch okrem prechodných ustanovení používajú
slová "obvodný úrad", "obvodný úrad životného prostredia", "obvodný pozemkový úrad", "obvodný lesný

úrad", "obvodný úrad pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie" a "správa katastra" vo všetkých
tvaroch, rozumie sa tým "okresný úrad" v príslušnom tvare.

Podľa § 10 tohto zákona sa zrušil 1./ zákon č. 515/2003 Z. z. o krajských úradoch a obvodných úradoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č.

263/2006 Z. z., zákona č. 254/2007 Z. z., zákona č. 102/2010 Z. z. a zákona č. 345/2012 Z. z., 2./ čl. I
zákonač.534/2003Z.z.oorganizáciištátnejsprávynaúsekucestnejdopravyapozemnýchkomunikácií
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení čl. XVI zákona č. 345/2012 Z. z., 3./ čl. I zákona
č. 345/2012 Z. z. o niektorých opatreniach v miestnej štátnej správe a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

Vychádzajúc z uvedenej právnej úpravy v dôsledku zrušenia Obvodného úradu v Humennom do jeho
procesných práv v predmetnom konaní vstúpilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, z ktorých
dôvodov odvolací súd v ďalšom konaní konal s uvedeným subjektom na strane žalovaného.

Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd

prvého stupňa zrušil rozhodnutie Obvodného úradu v Humennom a vec mu vrátil ďalšie konanie.
Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu Obvodného
úradu Humenné, služobný úrad zo dňa 22. apríla 2009 č. 2009/000080, ktorým prvostupňový správny
orgán podľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe
odvolal žalobkyňu ako štátnu zamestnankyňu v stálej štátnej službe dňom 30. apríla 2009, najskôr však

dňom doručenia tohto rozhodnutia, tak, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu
potvrdil a odvolanie žalobkyne zamietol. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie
odvolacieho správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im
prechádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými relevantnými

námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho správneho orgánu.

Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia a postupu
žalovaného, ktorým rozhodnutím bola žalobkyňa s konečnou platnosťou podľa § 40 ods. 2, písm. a/

zákona o štátnej službe odvolaná zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodného
úradu v Humennom, s tým, že štátnozamestnanecký pomer končí dňom 30.4.2009, najskôr dňom
doručenia prvostupňového rozhodnutia.

Podľa § 246c ods. 1, veta prvá O.s.p. pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa

použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona.

Podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne

doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd vyhodnotil rozsah a dôvody odvolania vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis,pričom nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov
obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa.

Senát odvolacieho súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku ( §§
247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi

predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu
napadnutého rozhodnutia. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový
stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné
na preskúmanie napadnutého rozhodnutia ( § 250i ods.1 O.s.p.). V rámci správneho prieskumu súd

teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné
pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). Pri rozhodnutí, ktoré správny
orgán vydal na základe zákonom povolenej voľnej úvahy (správne uváženie), preskúmava súd iba, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Súd neposudzuje účelnosť a

vhodnosť správneho rozhodnutia.( § 245 ods.2 O.s.p.).

Odvolací súd zo spisového materiálu krajského súdu súčasť, ktorého tvoril administratívny spis zistil,
že Obvodný úrad Humenné služobný úrad rozhodnutím zo dňa 22. apríla 2009 č. sp. 2009/000080
podľa § 39 ods. 1 písm. a/ a z dôvodu podľa § 40 ods. 2 písm. a/ zákona o štátnej službe odvolal

žalobkyňu zo štátnozamestnaneckého miesta v služobnom úrade Obvodný úrad Humenné s tým, že jej
štátnozamestnanecký pomer končí dňom 30. 4. 2009, najskôr však dňom doručenia tohto rozhodnutia
o odvolaní.
Na základe odvolania žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu vedúci služobného úradu Obvodného
úradu Humenné rozhodnutím zo dňa 14. júla 2009 č. sp.: 2009/000102 odvolanie žalobkyne zamietol a

napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
Žalobkyňa žalobou podanou na Krajský súd v Prešove dňa 29. septembra 2009 sa domáhala, aby
súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č. sp: 2009/000102 zo dňa 14. júla 2009 2 v spojení s
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. sp.: 2009/000080 zo dňa 22. apríla 2009 o skončení
štátnozamestnaneckého pomeru odvolaním zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd prvýkrát v danej veci rozhodol rozsudkom č. k. 2S/56/2009 - 92 zo dňa 16. novembra 2010
tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júla 2009 č. sp: 2009/000102 a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p.. Žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť
trovy konania a nárok žalobkyne na ušlú mzdu od 11. mája 2009 do právoplatnosti rozhodnutia krajského
súdu vylúčil na samostatné konanie.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu žalobkyňa podala odvolanie, v dôvodoch ktorého
predovšetkým namietala, že súd prvého stupňa nerozhodol o celom jej nároku žalobou uplatneného,
keď nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie.
Na základe odvolania žalobkyne proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa rozhodol Najvyšší
súd Slovenskej republiky ako súd odvolací uznesením č. k. 6 Sžo/20/2011 - 117 zo dňa 22. marca 2012

tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd v
odôvodneníuvedenéhorozhodnutiakonštatoval,žejepotrebnévytknúťprvostupňovémusúduprocesné
pochybenie spočívajúce v tom, že opomenul náležite v odôvodnení svojho rozhodnutia v súlade s §
157 ods. 2 O.s.p. objasniť dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, považujúc
jeho rozhodnutie za zjavne neodôvodnené a arbitrárne a v tejto časti za nepreskúmateľné, s poukazom

na ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
súčasne s poukazom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (rozsudok Garcia Ruiz
v. Španielsko z 21. januára 1199) a uznesenie Ústavného súdu SR II. ÚS 224/09 - 24 z 2. júna 2009.
Krajský súd po vrátení veci najvyšším súdom opätovne o žalobnom nároku žalobkyne rozhodol
rozsudkom č. k. 2S/56/2009 - 130 zo dňa 4. októbra 2012 ( rozsudok napadnutý odvolaním) tak, že zrušil

rozhodnutie žalovaného zo dňa 14. júla 2009 č. sp.: 2009/000102 a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p., žalovaného zaviazal k povinnosti žalobkyni nahradiť trovy
konania a jej nárok na ušlú mzdu vylúčil na samostatné konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia
vyplýva, krajský súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospelopätovne k záveru, že v konaní žalovaného správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 250j
ods. 2 písm. e/ O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd za podstatnú vadu

konania považoval skutočnosť, že žalovaný rozhodol o odvolaní žalobkyne bez riadneho prerokovania
odvolania v poradnej odvolacej komisii za účasti všetkých členov komisie, vzhľadom k čomu dospel k
záveru, že žalovaný postupoval v konaní v rozpore so zákonom. Krajský súd v odôvodnení rozhodnutia
(str. 12) súčasne konštatoval, že nezrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu z dôvodu,
že dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného sa týkal len tohto rozhodnutia a postupu žalovaného, ktorý

predchádzaljehovydaniu,uložiacmupovinnosťvďalšomkonanívyporiadaťajsožalobnýminámietkami
vo vzťahu k prvostupňovému rozhodnutiu, t. j. že nebolo vydané vedúcim služobného úradu Obvodného
úradu v Humennom, nebolo opatrené úradnou pečiatkou služobného úradu, ani v ňom uvedená správna
funkcia oprávnenej osoby, a vplyv týchto námietok na zákonnosť prvostupňového rozhodnutia.
Žalobkyňa v odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa predovšetkým namietala,
že prvostupňový súd nepostupoval v intenciách názoru najvyššieho súdu vysloveného v uznesení

č. k. 6Sžo/20/2011 zo dňa 22. marca 2012, keď opätovne nevyhovel jej žalobnému návrhu a v
celom rozsahu nezrušil aj prvostupňové správne rozhodnutie, pričom v odôvodnení neuviedol konkrétne
dôvody rozhodné pre nezrušenie aj prvostupňového rozhodnutia ako aj, že v odôvodnení sa neopiera
o žiadny právny predpis a iba o všeobecné konštatovanie.

Zuvedenýchdôvodovodvolacísúdzameralsvojupozornosťpredovšetkýmnaskutočnosť,čisúdprvého
stupňa v ďalšom konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozsudku postupoval v intenciách
názoru najvyššieho súdu vysloveného v rozhodnutí č. k. 6Sžo/ 20/2011 - 117 zo dňa 22. marca 2012.

Podľa § 250j ods. 3 O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj

rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie
konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je
nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené.
Súd zruší rozhodnutie správneho orgánu a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to
nebol podľa zákona oprávnený. Rozsahom a dôvodmi žaloby v týchto prípadoch nie je súd viazaný.

Zákonodarca v citovanej právnej norme § 250j ods. 3 O.s.p. stanoví súdu povinnosť rozsudkom
zrušiť napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu
prvého stupňa a vrátiť vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie za predpokladu zákonom
stanovených podmienok a to: a/ ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b/ ak rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov alebo je
nepreskúmateľnépreneúplnosť spisovsprávnehoorgánualebozdôvodu,žespisynebolipredložené.V
uvedenej právnej norme zákonodarca súčasne ustanovuje, že v uvedených prípadoch súd nie je viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby. Z uvedenej právnej úpravy teda vyplýva, že súd takisto môže rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa zrušiť i bez návrhu, pokiaľ zistí, že na základe okolností daného

prípadu sú splnené podmienky zákonom predpokladané, avšak i v tomto prípade sa vec vždy vracia
žalovanému.

Odvolací súd v danej súvislosti dáva do pozornosti, že úlohou súdu v správnom súdnictve podľa
druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku nie je nahrádzať činnosť správnych orgánov,

ale preskúmať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy teda posúdiť či správne orgány splnili
povinnosti stanovené zákonom. Správny súd nie je inštitúciou, ktorá by rozhodovala vo veci samej, ale
leninštitúcioukasačnou,ktorápreskúmava,čirozhodnutieorgánuštátnejsprávyjevsúladesozákonom
platným v dobe vydania preskúmavaného rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu podľa druhej
hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku môže byť len rozhodnutie správnych orgánov, ktoré

po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sú preň prípustné, nadobudlo právoplatnosť, alebo
rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným (§ 247 ods.
2, 3 O.s.p.). Súd preskúmava zákonnosť len právoplatného rozhodnutia správneho orgánu a postup mu
predchádzajúci, v rámci ktorého prieskumu posudzuje, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v
súlade s právnymi predpismi platnými v čase jeho vydania. Pokiaľ predmetom prieskumu je rozhodnutie

odvolacieho správneho orgánu súčasne povinnosťou súdu je posudzovať, či odvolací správny orgán
preskúmal zákonnosť rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu náležite aj v rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní a či sa s námietkami odvolateľa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal
v súlade so zákonom. Pokaľ súd zistí, že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané vsúlade so zákonom žalobu zamietne (§ 250j ods. 1 O.s.p.), inak rozhodnutie zruší a vec mu vráti na
ďalšie konanie ( § 250j ods.2 O.s.p.). Za predpokladu splnenia zákonných podmienok ustanovených
v § 250j ods. 3 O.s.p. súd je povinný zrušiť rozhodnutie žalovaného a podľa okolností vyplývajúcich

z preskúmavanej veci zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie a vec vráti žalovanému správnemu
orgánu. Pri posudzovaní okolností daného prípadu súd vychádza z konkrétnych okolností skutkových
ako aj právnych vyplývajúcich z preskúmavaného rozhodnutia, podkladom vydania ktorého boli dôkazy
vyplývajúce z administratívneho spisového materiálu žalovaného, ktoré by podmieňovali aj zrušenie
prvostupňového správneho orgánu.

Senát odvolacieho súdu v preskúmavanej veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa v predmetnej veci
postupoval v intenciách citovanej právnej úpravy. Súčasne prvostupňový súd postupoval aj v intenciách
názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/20/2011 z 22.
marca 2012, keď najvyšší súd v uvedenom rozhodnutí konštatoval, že zastáva názor, že ustanovenie
§ 250j ods. 2 O.s.p. poskytuje súdu iba možnosť, nie povinnosť zrušiť prvostupňové rozhodnutie

príslušného správneho orgánu, pričom pri tomto rozhodovaní nie je viazaný návrhom žalobcu a
súčasne prvostupňovému súdu vytkol, že náležite v odôvodnení rozhodnutia nezdôvodnil, prečo
nevyhovel žalobnému návrhu na zrušenie aj prvostupňového rozhodnutia, čím postupoval v rozpore
s § 157 ods. 2 O.s.p.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vyplýva, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil z dôvodu, že sa v konaní dopustil takej vady, spočívajúcej

v tom, že odvolanie žalobkyne proti prvostupňovému rozhodnutiu náležite neprerokovala odvolacia
poradná komisia, teda prvostupňový súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil pre procesné
pochybenie žalovaného a nie z dôvodov zákonodarcom predpokladaných v citovanom ustanovení
§ 250j ods. 3 O.s.p., v dôsledku ktorých zákonodarca ustanovuje, že súd podľa okolností prípadu
zruší aj prvostupňové správne rozhodnutie vychádzajúc z konkrétnych okolností veci vyplývajúcich z

administratívneho spisu. Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol dôvody,
ktorými jasným a logickým spôsobom vysvetlil, prečo nezrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa, pričom tieto dôvody súvisia s procesným pochybení žalovaného správneho orgánu v odvolacom
správnom konaní majúce za následok nezákonnosť rozhodnutia, a preto senát odvolacieho súdu súhlasí
s argumentáciou prvostupňového súdu, že v ďalšom konaní povinnosťou žalovaného ako odvolacieho

správneho orgánu po odstránení procesnej vady konania bude posudzovať zákonnosť prvostupňového
správneho orgánu aj v zmysle odvolacích a žalobných námietok žalobkyne ako odvolateľky. V danej
súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že napriek tomu, že žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť napadnuté
rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa,
súd nebol viazaný jej žalobným návrhom.

Odvolací súd dospel k zhodnému záveru ako súd prvého stupňa, že žalovaný pri preskúmavaní
odvolaním napadnutého rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa sa v konaní dopustil takej
procesnej vady, ktorá mohla mať za následok zákonnosť jeho rozhodnutia, čím bol daný zákonný dôvod
na jeho zrušenie a vrátenie veci mu na ďalšie konanie, s tým, že názorom súdu je viazaný.

Odvolací súd nemohol súhlasiť ani s námietkou žalobkyne, ktorou namietala, že prvostupňový
súd sa nevyporiadal v s jej ďalšími námietkami, ktorými namietala nezákonnosť prvostupňového
správneho rozhodnutia, pretože súd prvého stupňa správne skonštatoval, že povinnosťou žalovaného
po odstránení procesného pochybenia bude sa zaoberať a vysporiadať s námietkami žalobkyne o

nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací súd nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že prvostupňový súd sa náležite nevyporiadal so
všetkými jej námietkami a okolnosťami danej veci. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého
rozsudku v dostatočnom rozsahu uviedol dôvody, na základe ktorých vyvodil svoj právny záver, pričom

prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými podstatnými námietkami uplatnenými v žalobe, v ktorej
súvislosti odvolací súd poukazuje na právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v rozhodnutí sp. zn.
I. ÚS 141/09-12, v zmysle ktorého „všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne

a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver, že z tohto aspektu je plne
realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m. m. IV. ÚS).Najvyšší súd z uvedených dôvodov nepovažoval námietky žalobkyne vznesené v jej odvolaní proti
rozhodnutiusúduprvéhostupňazadôvodnéadospelkzáveru,žetietonámietkyniejemožnépovažovať
za relevantné pre vyhoveniu jej odvolacieho návrhu.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 219 ods. 1, 2
O.s.p.napadnutýrozsudokkrajskéhosúdupotvrdil,stotožniacsavzásadeajsdôvodmiprvostupňového
súdu, na ktoré súčasne poukazuje.

Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodolpodľa§246cods.1vetaprváO.s.p.vspojení
s § 250k ods. 1 O.s.p. a s § 224 ods. 1 O.s.p.. Žalobkyni nepriznal právo na náhradu trov tohto konania,
keďže v tomto konaní nebola úspešná.

Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.

mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.