Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. júl 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/43/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212215569
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2212215569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci

žalobcu: Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951,
zastúpeného Advokátskou kanceláriou GUNIŠ & PARTNERS, s.r.o., Klincová 37/B, 820 05 Bratislava,
IČO: 36 862 657 proti žalovanej: D. bytom ul. N. XXX/X, XXX XX Z. zastúpená opatrovníčkou D. o
zaplatenie 104,11 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 104,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 104,11 eur od 15.12.2011 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 58,16 eur na trovách právneho
zastúpenia a 16,50 eur na trovách spočívajúcich v zaplatenom súdom poplatku, to všetko do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 18.sepbembra 2012 sa žalobca voči žalovanej domáhal zaplatenia sumy
vo výške 104,11 Eur spolu s príslušenstvom, titulom neuhradenia debetného zostatku na účte zriadenom
podľa Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 27.mája 2008.

Dňa 10.januára 2013 okresný súd vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/371/2012-41, ktorým súd žalovanú
zaviazal povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 104,11 Eur spolu s príslušenstvom. Súd zrušil
uznesením č.k. 6/371/2012-57 dňa 24.mája 2013 vzhľadom na to, že platobný rozkaz nebolo možné
doručiť žalovanej do vlastných rúk.

Nakoľko sa súdu nepodarilo zistiť pobyt žalovanej a na adrese známej súd sa nezdržuje, súd uznesením
č.k. 14C/43/2013-62 zo dňa 26.júna 2013 ustanovil žalovanej opatrovníka v osobe D.Z dôvodu, že sa
jedná o drobný spor v zmysle § 200ea O.s.p. a vzhľadom na ust. § 115 ods. 2 O.s.p. nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie ani v drobných sporoch, konajúci súd v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil
rozsudok bez pojednávania dňa 19.júla 2013.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu najmä: Zmluvou o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb z 27.mája 2008, výzvou zo dňa 6.decembra 2010 na

úhradu debetného zostatku, výpisom z účtu žalovanej č. 12 za obdobie od 1. do 4.decembra 2010,
výpisom z Obchodného registra žalobcu, sadzobníkom poplatkov žalobcu platného od 1.decembra
2010,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkamisplatnosťouod17.marca2008,zmenoužalobnéhopetitu
zo 16.novembra 2012 a zistil nasledovné skutočnosti:Účastníci konania uzavreli dňa 27.mája 2008 Zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb (ďalej len "zmluva"), predmetom ktorej bolo zriadenie účtu, návrh majiteľa účtu na
uzavretie zmluvy na vydanie a používanie platobnej karty, zmluva o poskytovaní služby elektronického

bankovníctva, zmluva o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte.

Zmluva o bežnom účte, z ktorej žalobca svoj žalobný nárok vyvodzuje, je zmluvou upravenou v § 708
a nasl. Obchodného zákonníka. Táto zmluva patrí v zmysle § 261 ods. 3 písm. d/ Obch. zák. medzi
tzv. absolútne obchody, pre ktoré je daná pôsobnosť Obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu
účastníkov.Žalovanávšakuzavrelapredmetnúzmluvuakospotrebiteľ,idetedaozmluvuspotrebiteľskú,

podriadenú navyše aj právnej úprave § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ).

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení platnom od 01.01.2008) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Podľa ods. 2 v pochybnostiach

o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vyhl. č. 87/1995 Z. z. v znení platnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle článku V. bodu 2 zmluvy, zmluvné strany sú oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať
zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt/službu podľa
obchodných podmienok pre príslušný produkt/službu zriadenú na základe zmluvy.

Oznámením zo dňa 6.decembra 2010 žalobca oznámil žalovanej, že odstupuje od zmluvy. Zároveň
oznámil, že dňom doručenia tohto odstúpenia zaniknú všetky zmluvy o poskytovaní produktov/služieb,
ktoré sa viažu výlučne k zrušenému účtu a ukončí sa poskytovanie týchto produktov/služieb podľa
príslušných zmlúv. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu debetného zostatku.

Súd má z listinných dôkazov za preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá Zmluva o

spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Ďalej má súd za preukázané, že žalobca
odstúpil od zmluvy oznámením zo dňa 6.decembra 2010, pričom na účte žalovanej evidoval debetný
zostatok vo výške 104,11 €.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd s poukazom na citované ustanovenia dospel k záveru,
že žaloba bola podaná dôvodne. Medzi účastníkmi konania bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej

žalobca žalovanej založil a viedol peňažný účet. Žalovaná nárok žalobcu ani po skutkovej (vecnej), ani
po právnej stránke nesporovala. Vzhľadom k spotrebiteľskému charakteru zmluvného vzťahu však súd z
úradnej moci preskúmal oprávnenosť nároku. Vzhľadom na oprávnenosť nároku súd zaviazal žalovanú
k zaplateniu vykázanej istiny na účte vo výške 104,11 eur. Okrem toho žalobcovi vznikol nárok na úrok
z omeškania odo dňa vzniku povinnosti žalovanej na vrátenie debetného zostatku, t.j. 15.12.2010, v

zákonnej výške 9% ročne, nakoľko podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka výšku úroku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení platnom
do 31.01.2013) výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Sankčný úrok vo výške 20% p.a., ktorý si žalobca uplatnil za nedodržanie zmluvných podmienok vyplýva

len zo sadzobníka poplatkov žalobcu a nebol medzi zmluvnými stranami individuálne dojednaný. Keďže
v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, na tento vzťah treba primárne aplikovať ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Dojednanie o tzv. sankčnom úroku súd však považuje za obchádzanie zákona
(§ 39 OZ), aby nemusel žalobca uplatňovať úrok z omeškania v limitovanej výške. Navyše zákon takýto
pojem ani nepozná, skôr sa však charakterovo približuje k zmluvnej pokute, o ktorej dojednaní všakzákon vyžaduje písomnú formu. Na základe uvedeného súd žalobu v časti nároku na sankčný úrok z
omeškania zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O. s. p., v súlade s vyúčtovaním právneho zástupcu

za zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a za trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej
služby 58,16 eur vrátane DPH (1. prevzatie veci a príprava zastúpenia, 2. podanie žaloby). Náhradu
úkonu právnej služby špecifikovaného advokátom ako „pokus o zmier“ súd žalobcovi nepriznal, nakoľko
v súdnom konaní sa k náhrade priznávajú právne úkony vykonané v priebehu súdneho konania a nie
pred podaním žaloby, teda pred začiatkom súdneho konania. Účelom takéhoto podania je riešenie

sporného právneho vzťahu inou ako súdnou cestou a nie je podmienkou uplatnenia práva žalobcu na
súde a preto náklady spojené s týmto úkonom nie je možné považovať za účelne vynaložené v súvislosti
s týmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave
cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

1. v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

2. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

3. súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

4. súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

5. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

6. rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,

2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).