Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 23, 2013

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/94/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6710213996
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2013:6710213996.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: THORPE

CORPORATION LTD, Suite 13, First Floor, Oliaji Trade Center, Francis Rachel Street, Victoria, Mahe,
Seycheles, IČO 635 13, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, so sídlom Stráž 223, Zvolen, proti
žalovanému: B. zast. JUDr. Karolom Hričovským, advokátom, Štefana Moyzesa 10, Zvolen, o zaplatenie
220,67 €, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Súd u r č u j e , že zmluvné podmienky dohodnuté v ustanovení Zmluvy o pripojení zo dňa 17.10.2007
uzavreté medzi Slovak Telecom a.s. Bratislava a odporcom v časti pod názvom "Zmluvná pokuta za
porušenie zmluvného záväzku doby viazanosti" sú ako neprijateľné neplatné.

Súd r u š í platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 11.04.2011 č.k. 9Ro/44/2011-49.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi trovy konania 33,90 eur a zástupcovi odporcu trovy
právneho zastúpenia vo výške 101,71 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia žalovanej čiastky titulom zmluvnej
pokuty. Nárok odôvodnil uzavretím zmluvy medzi právnym predchodcom a odporcom, pričom o právnom
nástupníctve predložil doklady.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, v súlade s ust. §
101 ods. 2 O. s. p. konal v neprítomnosti navrhovateľa a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporca žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že zmluva v časti pokuty je neprijateľná a neplatná. Vopred sa

vzdal svojich práv a zmluva je nevýhodná. Navrhovateľ naviac uviedol odporcu do omylu, keď zmluvnú
pokutu fakturoval ako služby.

Žalobca /resp. jeho predchodca/ poskytuje ako operátor služby v oblasti elektronických komunikácii. So
žalovaným uzavrel dve zmluvy o pripojení vrátane dodatkov.Dňa 14.1.2008 účastníci konania uzavreli zmluvu o pripojení s určením predmetu zmluvy
Vysokorýchlostný internet cez DSL prístup s programom 4G Turbo 3 Plus za akciovú cenu 699 eur
mesačne so záväzkom odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu 18 mesiacov. Účastníci dohodli aj zmluvnú

pokutu 3.498 Sk pre prípad porušenia záväzku doby viazanosti účastníka Podľa VZP navrhovateľa v
prípade neuhradenia splatnej dlžnej čiastky bol určený úrok z omeškania 0,05% z dlžnej čiastky denne.

Faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17. 6. 1008 fakturoval navrhovateľ odporcovi čiastku 220,67
eur, ktorú odporca uhradil oneskorene a následne mu fakturoval navrhovateľ čiastku 6,998 Sk ako
zmluvnú pokutu 4G internet Turbo 3 Plus v sume 3.498 Sk, zmluvnú pokutu Leto 2007 Turbo 3 Plus v

sume 3.500 Sk, spolu v žalovanej výške.

Predmetom konania nie je zaplatenie služieb, ale zmluvnej pokuty.

Žalobca sa domáha plnenia zo zmluvy (§ 80 písm. b/ O.s.p.) Podľa Všeobecných podmienok
poskytovania verejných elektronických komunikačných služiebje účastník povinný platiť cenu za
poskytnuté služby.

Predmetom konania je spor o zmluvnú pokutu. Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej

pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj
k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná

bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná

sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

Podľa § 153 ods. 3 a 4 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy,
aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je
neprijateľná. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť
vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné
zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku rozhodnutia.

Podľa § 53a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť

škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa. Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je
povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti.Týmto ustanovením sa v zmysle § 879 Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté do
28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010 sa
posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z citovaného § 153 O.s.p. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej
zmluve rozhodnúť tak na návrh, ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že: 1. musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva
na spotrebiteľskej zmluve, 2. navrhovateľom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, 3.
výsledkom dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné.

Podľa odseku 4 sa súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ustanovením § 53a Občianskeho
zákonníka uviedol vo výroku rozsudku presné znenie podmienky, ktorá bola vyhlásená za neplatnú z
dôvodu jej neprijateľnosti. Účelom takéhoto výroku, ktorý môže byť prijatý aj na návrh aj bez návrhu
účastníka konania (spotrebiteľa), je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej
podmienky vo všetkých zmluvách so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by
malopísaťzneniepodmienkytak,akojeuvedenávzmluvesožalobcom.Tentovýrokvšaknepredstavuje

prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae) pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli
účastníkmi tohto konania.

Slovenský právny poriadok upravoval postavenie a ochranu spotrebiteľa najskôr v z.č. 634/1992 Zb. o
ochrane spotrebiteľa, ktorý bol účinný od 31.12.1992 do 30.06.2007. Jeho ustanovenie § 23a (účinné v
období od 01.01.2000 do 24.11.2004) zakotvilo tzv. typovú zmluvu, ktorou sa podľa citovaného zákona

rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Podľa ods. 2 typová zmluva nesmie obsahovať a) neprimerané
podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami
zmluvných strán, najmä 1. podmienky, ktoré viažu predaj výrobku na poskytnutie služby na odobratie
iného výrobku alebo na prevzatie inej služby, 2. podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo

poskytnutie služby s požiadavkou, aby spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa,
ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo podobnú zmluvu; b) podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.

S účinnosťou od 25.11.2004 (do 30.06.2007) citovaný zákon v ustanovení § 23a definoval už
spotrebiteľské zmluvy ako zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch a je

obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Nadväzne dňa 01.07.2007 nadobudol účinnosť nový Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007
Z.z., ktorý v pôvodnom znení v ustanovení § 3 ods. 3 zakotvil, že každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka alebo aj všetky iné zmluvy, ktorých

charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ
obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté
podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Toto znenie
bolo účinné až do novelizácie z.č. 397/2008 Z.z. s účinnosťou od 01.11.2008. V ostatnom znení má
ustanovenie § 3 ods. 3 z.č. 250/2007 Z.z. zakotvené, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Občiansky zákonník definoval spotrebiteľské zmluvy v § 52 rozdielne v období od 01.04.2004 do
31.12.2007, a rozdielne v období od 1.1.2008. Ustanovenie § 52 OZ v znení od 01.04.2004 do
31.12.2007 zakotvovalo, že spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné
odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú

na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľom je pritom osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.V konaní nebolo sporným, že právny vzťah založený medzi navrhovateľom a odporcom na základe
zmluvy o pripojení zo dňa 17.10.2007 a dodatku je spotrebiteľským vzťahom a zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy.

Podľa § 53 ods. 1, 4 písm. k/ a 5 Občianskeho zákonníka (OZ) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
požadujúodspotrebiteľa,ktorýnesplnilsvojzáväzok,abyzaplatilneprimeranevysokúsumuakosankciu
spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť

žiadne pochybnosti. Žalobca ponúka svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv,
ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. To platí aj
pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy v nezmenenej výške bez ohľadu
na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí
prevažnú časť paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už napríklad iba jeden poplatok a pre

jeho nezaplatenie uplatní žalobca rovnakú zmluvnú pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už
hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu. Podmienky, za akých žalobca dohoduje zmluvnú pokutu
v štandardných zmluvách, poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkach, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľa

Občianskeho zákonníka reprezentuje, časť zmluvy o pripojení týkajúca sa kúpy telefónu predstavuje
kúpnu zmluvu, ktorá je zároveň viazanou zmluvou k zmluve o pripojení. Za relevantnú treba považovať
skutočnosť, že zmluvná pokuta má zohľadňovať zľavnenú cenu mobilného telefónu a v prípade
predčasného ukončenia garantovať návratnosť prostriedkov investovaných do zľavy pri odpredaji
telefónu. Zmluvná pokuta má však aj iný a to nežiaduci rozmer. Zmluvná pokuta neprimerane ukracuje

spotrebiteľa.

Už pri spomínanej situácii, ak by išlo o nezaplatenie posledného mesačného paušalného poplatku,
tak by dohodnutá /resp. navrhovateľom určená /zmluvná pokuta vo vzťahu k mesačnému poplatku
predstavovala neúmerne vysokú čiastku. Z pohľadu náhrady škody je takáto zmluvná pokuta
neobhajiteľná aj z dôvodu, že podľa zmluvy nárok žalobcu na náhradu škody prevyšujúcej zmluvnú

pokutu nie je dotknutý.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl a
bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva

Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného
uvádza:

„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora jeochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)

nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z
ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by

sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských
štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť

podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Súd nevidel riešenie len v čiastočnej neplatnosti zmluvnej pokuty a je aj problematické nastaviť výšku
zmluvnej pokuty, aby plnila význam pre dodávateľa a nepoškodzovala spotrebiteľa. Len čiastočné
zneplatnenie zmluvnej pokuty by naviac nieslo riziko, že žalobcu by neodradilo takéto opatrenie, pretože
vprípadesúdnejkontrolybybolalensporadickyzmluvnápokutazmoderovaná,alepredsalenbyzostala

a neprimerane by regulovala vzťahy neurčitého počtu spotrebiteľov. Aj tento význam má oprávnenie
súdu podľa § 153 ods. 3,4 O.s.p. , ktoré umožňuje súdu aj bez návrhu rozhodnúť o neplatnosti
zmluvnej podmienky v štandardnej formulárovej zmluve. Opatrenia proti nečestným klauzulám musia
byť efektívne a odradzujúce (čl. 7 ods. 1 Smernice).

Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanému povinnosť plniť.

Súd preto žalobu o plnenie zo zmluvnej pokuty zamietol.

Podľa § 173 ods. 2 O. s. p. súd rozhodol o zrušení platobného rozkazu.

V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. úspešnému odporcovi priznal súd náhradu trov konania za súdny
poplatok za odpor a cestovné H. a späť, ako aj trovy právneho zastúpenia za prevzatie a prípravu
zastúpenia 19,92 eur, paušál 7,21 eur, cestovné H. a späť podľa § 1 písm. b opatrenia MPSVR č.

632/2008 Z. z. 56,73 eur, PHM 17,85 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O. s. p. uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 209 O. s. p. súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal
odvolanie neobsahujúce náležitosti podľa § 205, aby chýbajúce náležitosti doplnil podľa § 218 ods. 1
písm. d/ O. s. p. (odmietnutie odvolania). Ak aj napriek výzve súdu odvolanie
nedoplní alebo ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený, predloží súd

prvého stupňa odvolaciemu súdu. V takom prípade bude rovnako odvolanie odmietnuté.