Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 16, 2012

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/84/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308205919
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2012:8308205919.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Humennom sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci navrhovateľky: D. H.,

bytom U. XXX, práv. zast. JUDr. Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, AK Floriánova 1, Prešov, proti
odporkyni: D.. G. U., bytom L., S.. X. D. XX, práv. zast. JUDr. Jánom Kavuličom, AK ul. 26. novembra
1510/3, Humenné, za účasti vedľ. účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Regionálne riaditeľstvo
Košice, Štúrova 7, Košice, o náhradu bolestného a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia s prísl,., takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

Náhradu trov konania odporkyni n e p r i z n á v a .

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy štátu vo výške 305,68 eur v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 22.05.2008 podala na tunajší súd žalobný návrh, ktorým žiadala, aby súd zaviazal
odporkyňu zaplatiť jej sumu 345 480,- Sk predstavujúcu 50 %-né zvýšenie náhrady za sťaženie

spoločenského uplatnenia priznaného bodovým ohodnotením uvedeným v lekárskom posudku zo
dňa 23.10.2006. Uplatnený nárok odôvodnila poškodením svojho zdravia v dôsledku perforácie
hrubého čreva, ktoré u nej nastalo po kolonoskopickom vyšetrení hrubého čreva dňa 03.02.2005 v
gastroenterologickej ambulancii odporkyne ako súkromnej lekárky. Následne musela absolvovať tri
operačné zákroky - koncovú stómiu, t.j. vývod hrubého čreva z brušnej dutiny, ďalej kolostómiu, t.j. vývod
hrubého čreva, a napokon resekciu kolostómie s anastomózou a deliberáciou tenkého čreva. Všetky tri
operačné zákroky boli podľa navrhovateľky vykonané v priamej súvislosti s perforáciou hrubého čreva.

Dňa 23.10.2006 bol vyhotovený posudok o sťažení spoločenského uplatnenia s bodovým hodnotením
položkou 314 v počte 1600 bodov a položkou 310 v počte 500 bodov, ako aj posudok o bolestnom s
celkovým bodovým hodnotením 430 bodov. V dôsledku poškodenia zdravia má navrhovateľka trvalé
následky a príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny bola zaradená dňa 22.08.2007 medzi
ťažko zdravotne postihnuté osoby s mierou funkčnej poruchy 50 %. Z uvedených dôvodov považuje
svoj prípad za dôvod hodný osobitného zreteľa, pri ktorom môže súd zvýšiť náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia najviac o 50 % v zmysle ust. § 5 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a

sťaženie spoločenského uplatnenia, pretože odporkyňa s jej návrhom mimosúdnej dohody nesúhlasila
a odmietla ho. V priebehu konania požiadala navrhovateľka prostredníctvom svojej právnej zástupkyne
svojím podaním zo dňa 09.01.2009 o úpravu petitu žalobného návrhu tak, že odporkyňa je povinná
navrhovateľke zaplatiť aj sumu 60 438,- Sk z titulu bolestného, pretože v roku 2008 podstúpila ďalšíoperačný zákrok, pričom lekársky posudok stanovil bolestné vo výške 150 bodov. Súd uznesením zo
dňa 27.03.2012 požadovanú zmenu návrhu pripustil.

Odporkyňa sa k návrhu vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním doručeným
súdu 07.01.2009 tak, že nárok navrhovateľky neuznáva, pretože ho považuje za neopodstatnený.
Nie je pravdou, že kolonoskopické vyšetrenie vykonala neodborným spôsobom, ani že porušila
zákon o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. K perforácii hrubého čreva došlo najmä pre dlhodobé
zdravotné problémy navrhovateľky, kvôli ktorým bola niekoľko rokov liečená. Vzhľadom na stav, v

akom sa navrhovateľka v inkriminovanom čase nachádzala, by perforáciu spôsobilo aj vyšetrenie
najlepším odborníkom či špecialistom. Jej uplatnený nárok nie je prípadom hodným osobitného zreteľa.
Poškodenie zdravia a z toho vyplývajúce nároky boli uspokojené v dostatočnom rozsahu a spravodlivo
prostredníctvom poisťovne Allianz z titulu zmluvného poistenia zodpovednosti odporkyne v celkovej
výške viac ako 1 100 000,- Sk. Návrh žiadala preto zamietnuť.

K návrhu sa vyjadril aj vedľajší účastník Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorý uviedol, že s
odporkyňou MUDr. G. U. uzavrel dňa 15.11.1999 poistnú zmluvu č. 330 000 454 s účinnosťou
od 01.01.2000, ktorej predmetom bolo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s
poskytovaním zdravotníckej starostlivosti s poistnou sumou 1 000 000,- Sk. Z poistnej udalosti zo
dňa 03.02.2005, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia navrhovateľky D. H., a ktorú oznámila poistená

odporkyňa, bola navrhovateľke poukázaná náhrada škody v celkovej sume 1 000 000,- Sk, ktorá
predstavuje maximálnu možnú výšku poistného plnenia. Táto suma pozostávala z náhrady za bolesť
vo výške 136 100,- Sk, z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 725 510,- Sk a z
čiastočnej náhrady ušlého zisku vo výške 138 390,- Sk.
Súd vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, a to listinnými dôkazmi, výsluchom navrhovateľky,

odporkyne, zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov, vedľajšieho účastníka, znaleckými posudkami,
písomnými vyjadreniami účastníkov konania, výsluchom znalca.

Dňa 23.10.2006 MUDr. I. C. ohodnotil bolestné u navrhovateľky v dôsledku inštrumentálneho vyšetrenia
hrubého čreva dňa 03.02.2005 celkovým počtom bodov 430, čo predstavuje zvýšenie základného počtu

bodov 215 na dvojnásobok s ohľadom na to, že pacientka sa podrobila trom operáciám. Sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotil základným počtom bodov 1050, ktorým bol po zdvojnásobení
stanovený celkový počet bodov na 2100.

Podľa rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Humennom č. 07/43670 zo dňa 22.08.2007

je navrhovateľka považovaná za občana s ťažkým zdravotným postihnutím a bol jej vydaný preukaz
občana s ťažkým zdravotným postihnutím s platnosťou bez časového obmedzenia.

Navrhovateľka dňa 23.01.2008 predložila odporkyni návrh na uzavretie dohody v zmysle § 6 ods. 1
zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, v ktorom ju vyzvala na

finančné vyrovnanie z titulu zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % priznaného bodového
ohodnotenia lekárskym posudkom vypracovaným dňa 23.10.2006 vo výške 2 100 bodov, ktoré vyčíslila
sumou 345 480,- Sk. Dňa 12.02.2008 urgovala zaujatie stanoviska zo strany odporkyne.

Podľa lekárskeho posudku prof. MUDr. G. Y., CSc. zo 14.04.2008 z dôvodu ďalšej operácie

navrhovateľky bolo stanovené bolestné vo výške 150 bodov, a to po zdvojnásobení základného počtu
75 bodov. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka dňa 14.01.2009 požiadala súd o zmenu petitu svojho
návrhu a žiadala, aby jej bolo priznané bolestné vo výške 60 438,- Sk, pretože hodnota jedného bodu
pri určovaní výšky náhrady bolestného na rok 2008 je v zmysle Oznámenia Ministerstva zdravotníctva
SR č. 186/2008 v sume 402,92 Sk.

ZRozhodnutiaÚradupráce,sociálnychvecíarodinyvHumennomč.HE/2009/36307zodňa03.03.2009
vyplynulo, že navrhovateľke bol priznaný peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov
súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla vo výške 29,88 eur. Z ďalšieho
Rozhodnutia úadu z toho istého dňa č. HE/2009/36308 bolo zistené, že navrhovateľka splnila nárok

na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo
opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 16,61 eur. Obidva príspevky jej
boli priznané na základe Komplexného posudku z 09.02.2009.Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo 17.03.2009 poukázala na to, že navrhovateľka
nepredložila nijaký dôkaz o tom, že písomne požiadala poskytovateľa o nápravu, ak sa domnieva,
že sa jej neposkytla zdravotná starostlivosť správne. Túto povinnosť jej ukladá ust. § 17 zák. č.

576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti.Akposkytovateľžiadostinevyhoviealeboneinformuježiadateľa
bezodkladne o spôsobe jej vybavenia, ten má právo obrátiť sa na Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou o vykonanie dohľadu. Len úrad môže vysloviť záver, že zdravotná starostlivosť bola
poskytnutá nesprávne. Navrhovateľka takúto možnosť nevyužila. Odporkyňa poukázala na to, že
navrhovateľka prišla do ambulancie s dlhoročnými ťažkosťami, po brušnej gynekologickej operácii,

vo vyššom veku, s chabým brušným svalstvom, obezitou a občasnou inkontinenciou. K perforácii
došlo v rámci vydiferencovania bolesti, odporkyňa pristupovala k endoskopickému vyšetreniu plne
zodpovedne, bez násilia, za účelom vyriešenia jej problému. Endoskopické vyšetrenia sú spojené aj
s rizikom perforácie, zvlášť u navrhovateľky, ktorej zdravotný stav sa dlhodobo riešil a nezlepšoval.
Problémy s konečníkom navrhovateľka udávala od roku 1989 po gynekologickej operácii. Od roku
2000 je v jej zdravotnej dokumentácii zaznamenané zhoršovanie bolesti v konečníku, podbrušku s

vyžarovaním do kostrče a dolných končatín, problémy s udržaním moču a stolice. Boli jej opakovane
vykonané rektoskopické vyšetrenia dňa 29.06.2000, 18.05.2004 a 20.01.2005. Nie je pravdivé tvrdenie
navrhovateľky, že sa o ňu prestala starať okamihom vyšetrenia. Odporkyňa v ten istý deň bola po práci
v popoludňajších hodinách za službukonajúcim lekárom a operatérom MUDr. Y., ktorý ju vo večerných
hodinách oboznámil s operačným nálezom. To isté potvrdil na druhý deň aj primár chirurgického

oddelenia MUDr. C.. Odporkyni oznámil, že operácia bola náročná aj kvôli chabej brušnej stene a bol
nutný vývod čreva. Počas pobytu navrhovateľky na chirurgickom oddelení v Humennom bola odporkyňa
v styku s navrhovateľkou, personálom i rodinnými príslušníkmi, ktorým vysvetlila daný stav a zároveň
sa im ospravedlnila, čo bolo prijaté s pochopením, a to aj zo strany navrhovateľky. Tej sa odporkyňa
snažila pomôcť rôznymi prostriedkami - masťami, gázami, náplasťami, enterálnou výživou. Všetky

ďalšie hospitalizačné pobyty už iba riešili chabú brušnú stenu a zrasty v brušnej dutine vzniknuté
následkom gynekologickej operácie z roku 1989, ktoré sú príčinou dlhotrvajúcich ťažkostí navrhovateľky.
Odporkyňajepresvedčenáotom,žepríčinouperforáciehrubéhočrevaboliprávezrastyvdutinebrušnej.
Navrhovateľke bola vyplatená maximálna možná náhrada zo zmluvného poistenia odporkyne a ďalšie
jej nároky na zvýšenie náhrady sú neopodstatnené, aj s ohľadom na to, že nebola uznaná invalidnou.

Z písomného podania vedľajšieho účastníka zo dňa 04.02.2008 adresovaného právnemu zástupcovi
odporkyne bolo preukázané, že okrem maximálneho poistného plnenia v sume 1 000 000,- Sk sa
poškodenej poukážu aj úroky z omeškania v sume 56 838,- Sk a trovy právneho zastúpenia vo výške
40 400,- Sk.

Navrhovateľka vo svojom písomnom vyjadrení z 23.04.2009 uviedla, že svoj nárok opiera o ustanovenie
§ 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu, v zmysle ktorého sa predpokladá
zavinenie škodcu, a teda nemusí byť úmyselné. Ide o subjektívnu zodpovednosť za škodu, pri ktorej
odporkyňa zodpovedá za to, aby zákrok bol vykonaný „lege artis“, teda v súlade so stavom súčasných

odborných poznatkov medicíny a biomedicínskych vied a zručností, pričom aj nedostatok potrebných
vedomostí, ktorými mal lekár pri zákroku disponovať, možno hodnotiť ako nevedomú nedbanlivosť.
Prostredníctvom poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. jej bolo poskytnuté plnenie, a to namiesto
odporkyne vo výške maximálneho dohodnutého poistného plnenia na základe oznámenia odporkyne.
Toto plnenie vychádzalo z uznania zodpovednosti odporkyne ako poistenca za škodu, ktorú spôsobila

nesprávne poskytnutým lekárskym výkonom dňa 03.02.2005.

Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku poveril MUDr.
Ľ. G. z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Gastroenterológia. Znalec vypracoval znalecký
posudok č. 01/11 dňa 17.02.2011 a konštatoval, že odporkyňa pri inštrumentálnom kolonoskopickom

vyšetrení dňa 03.02.2005 u navrhovateľky dodržala postupy a predpisy na takéto vyšetrenie. Samotné
kolonoskopické vyšetrenie bolo indikované, pretože navrhovateľka udáva ťažkosti, bola riadne na toto
vyšetrenie pripravená, t.j. bola realizovaná príprava - vyčistenie hrubého čreva. Odporkyňa využila
všetky dostupné poznatky a existujúce odborné znalosti. Kolonoskop zaviedla do hĺbky cca 18 - 19 cm
on anu, kde bola zdurená, polypoidne zmenená sliznica. Boli odobraté vzorky na histológiu, a keďže

pacientkanavyšetreniereagovalaalgicky,vyšetrenieukončila.Odmietnutievyšetreniaavýraznáalgická
reakcia zo strany pacienta je dôvodom na prerušenie, resp. ukončenie kolonoskopického vyšetrenia.
V posudku uviedol, že predchádzajúce zdravotné ťažkosti navrhovateľky vyplývali z vytvorenia zrastov
po gynekologickej operácii v roku 1989. Zdravotné ťažkosti vyplývali z vytvorených zrastov a zrastymali vplyv na inštrumentálne vyšetrenie - kolonoskopiu. Daný stav bol podmienený aj ďalšími faktormi,
ako je obezita a oslabenie brušnej steny, ktorá bola ďalším rizikovým faktorom pri kolonoskopickom
vyšetrení. Aj keď navrhovateľka uvádza štyri operácie, ktorým sa podrobila, v spise a v lekárskych

správach sú uvedené len tri. Jediná následná operácia, ktorá má priamu príčinnú súvislosť výlučne len
s perforáciou hrubého čreva, je operačný zákrok realizovaný na chirurgickej klinike FNLP v Košiciach
v dobe od 09.09.2005 do 04.10.2005, kedy bola zrušená sigmoideostómia a hrubé črevo bolo spojené
„end to end“ - koniec ku koncu ( sigma - esovitá slučka bola napojená na konečník). Táto operácia bola
realizovaná za účelom zlepšenia kvality života pacientky, aby nemusela mať vývod čreva na prednej

stene brušnej a používať kolostomické sáčky. Znalec v závere posudku poukázal na to, že zdravotné
ťažkosti navrhovateľky sa datujú od operácie gynekologických orgánov v roku 1989. V roku 2000
dochádza postupne k zhoršovaniu až do dňa 03.02.2005. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky v súčasnej
dobe od zákroku nemajú príčinnú súvislosť výlučne a len s perforáciou hrubého čreva pri uvedenom
zákroku. Datujú sa od roku 1989 na podklade početných a opakovaných zrastov, oslabenia brušnej steny
a ochabnutia vnútorného a vonkajšieho zvierača konečníka.

Navrhovateľka sa k posudku vyjadrila tak, že ho považuje za jednostranný a neobjektívny. Poukázala
na to, že navrhovateľka nebola znalcom vyšetrená, a teda znalec sa objektívne neoboznámil s jej
zdravotným stavom a s jej ťažkosťami. Pokiaľ mal pochybnosti o počte operačných zákrokov, mal
navrhovateľku vyzvať na predloženie lekárskych správ a všetkých potrebných dokladov. Navrhla, aby

bolo znalecké dokazovanie doplnené v naznačenom smere alebo aby bol ustanovený ďalší znalec na
vypracovanie znaleckého posudku.

Odporkyňa k vypracované posudku nemala pripomienky a stotožnila sa so závermi znalca, ktoré podľa
nej absolútne a jednoznačne potvrdzujú tvrdenia a stanoviská odporkyne.

Dňa 23.05.2011 súd uznesením nariadil kontrolné znalecké dokazovanie znalkyňou z rovnakého odboru
a odvetvia MUDr. G. C., ktorá mala zodpovedať na rovnaký okruh otázok ako predchádzajúci znalec.
Znalkyňa predložila súdu znalecký posudok č. 2/2011 zo dňa 08.11.2011 a v ňom konštatovala, že
odporkyňa pri inštrumentálnom vyšetrení navrhovateľky dňa 03.02.2005 dodržala predpisy a postupy

pre takéto vyšetrenie, ktoré bolo indikované. Príprava a pokyny pred vyšetrením boli splnené ako
od gastroenterológa, tak aj zo strany zdravotnej sestry. Bola edukovaná príprava pre vyčistenie
hrubého čreva. Odporkyňa využila dostupné poznatky a mala odborné znalosti v čase vykonávania
kolonoskopie. Kolonoskop zaviedla do hĺbky 18 - 19 cm od anu, kde sliznica bola zdurená,
polypoidne zmenená. Boli odobraté vzorky na histológiu, avšak navrhovateľka reagovala na vyšetrenie

algicky, preto ukončila vyšetrenie. Výrazná algická reakcia zo strany navrhovateľky je dôvodom na
prerušenie vyšetrenia. Predchádzajúce zdravotné ťažkosti navrhovateľky mali vplyv na inštrumentálne
kolonoskopické vyšetrenie, nakoľko v roku 1989 mala gynekologickú operáciu - hysterektómiu, pri
tejto gynekologickej operácii dochádza k vytvoreniu zrastov v malej panve a tieto zrasty, obezita s
oslabením brušnej steny sú rizikovým faktorom komplikujúcim kolonoskopické vyšetrenie. Znalkyňa

uviedla, že po kolonoskopickom vyšetrení s perforáciou sú v osobnej anamnéze navrhovateľky uvedené
tri operácie v dňoch 03.02.2005, 07.03.2005 a 12.09.2005. Tieto operácie majú príčinnú súvislosť s
perforáciou hrubého čreva po kolonoskopickom vyšetrení; zrušenie sigmoidostómie 12.09.2005 bolo pre
zlepšenie kvality života. Operačný zákrok dňa 04.03.2008 bol z indikácie cholecystolitiázy potvrdenej
USG vyšetrením žlčníka a herniotomie v jazve po laparotomii. Tento operačný zákrok nie je v priamej

súvislosti s perforáciou hrubého čreva. Zdravotné ťažkosti navrhovateľky uvedené v jej anamnéze
sú z dávnejšieho obdobia od roku 2000, kedy začala pravidelne navštevovať gastroenterologickú
ambulanciu pre problémy s konečníkom a vnútornými hemoroidmi, ktoré sú chronického charakteru,
vekom sa zhoršujú; subjektívne ťažkosti a problémy s konečníkom nemajú príčinnú súvislosť výlučne
len s perforáciou hrubého čreva zo dňa 03.02.2005. Pre uvedené ťažkosti je navrhovateľka osobou

zdravotne ťažko postihnutou.

Odporkyňa so závermi druhého znaleckého posudku súhlasila, pretože absolútne a jednoznačne
potvrdzujú jej doterajšie tvrdenia a stanoviská, že zdravotné ťažkosti navrhovateľky nemajú pôvod a nie
sú v priamej príčinnej súvislosti s kolonoskopickým vyšetrením vykonaným odporkyňou dňa 03.02.2005.

Navrhovateľka po doručenom znaleckom posudku navrhla, aby súd vo veci vypočul operujúceho
chirurga a svedkov, ktorí sa vyjadria k odbornosti odporkyne. Uviedla, že jej gynekologička popiera, aby
vykonaná gynekologická operácia v roku 1989 mala vplyv na následky kolonoskopického vyšetrenia.Táto bola pred 16 rokmi a zrasty po nej vytvorené sa časom uvoľnia a zmiznú, preto nemôžu po takej
dlhej dobe ovplyvniť priechodnosť čriev. V písomnom podaní z 10.04.2012 uviedla, že zodpovednosť
odporkyne vyplýva z ust. § 421a Občianskeho zákonníka upravujúceho osobitnú zodpovednosť za

škodu, ktorá sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych služieb a ktorá je zodpovednosťou
objektívnou, bez ohľadu na zavinenie, a nemožno sa jej zbaviť. Kolonoskopický prístroj zavedený
odporkyňou do konečníka odporkyne, je podľa nej spôsobilý svojou povahou spôsobiť perforáciu
čreva. Poukázala na to, že zdravotný stav navrhovateľky bol odporkyni dobre známy, a napriek tomu
odporkyňa pri svojich odborných znalostiach v rámci vyšetrenia nevzala do úvahy ani zdravotný stav,

ani vek navrhovateľky, a po vyšetrení ju prepustila domov. Jej konanie malo za následok upadnutie
pacientky do toxického šoku a jej následnú hospitalizáciu v NsP v Humennom, teda ohrozenie jej
života a trvalé poškodenie zdravia. Dala do pozornosti súdu aj nerešpektovanie ust. § 6 zák. č.
576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, pretože odporkyňa si od navrhovateľky nevyžiadala pred
zákrokom informovaný súhlas, v rámci ktorého ju mala informovať o možných rizikách kolonoskopického
vyšetrenia. Uviedla, že ak pacient nie je spokojný s poskytnutou zdravotnou starostlivosťou, je jeho

právom a nie povinnosťou požiadať poskytovateľa o nápravu, resp. následne sa obrátiť na úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad však nemôže rozhodovať o výške náhrady škody na zdraví,
ani o ďalších predpokladoch vzniku škody podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Môže uložiť len
pokutualeboinésprávnoprávneopatrenia,akposkytovateľpochybilazdravotnústarostlivosťneposkytol
správne. Napokon navrhovateľka poukázala na to, že prípadom hodným osobitného zreteľa na účely

zvýšenia náhrady najviac o 50 % nie je len uznanie invalidity, tá je v zákone uvedená len príkladmo.
Podľa jej názoru poškodené zdravie navrhovateľky s následnými tromi operačnými zákrokmi s trvalými
následkami, zaradenie navrhovateľky medzi ťažko zdravotne postihnuté osoby a stanovenie miery jej
funkčnej poruchy hodnotou 50 %, sú skutočnosti, ktoré presahujú podmienky potrebné pre priznanie
invalidity.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení vo veci samej z 10.04.2012 uviedla, že navrhovateľka
nepreukázala ako príčinu jej zdravotných ťažkostí chybný postup odporkyne pri vyšetrení dňa
03.02.2005. Potvrdili to zhodne obidva súdom ustanovení znalci. Tí vyvrátili aj tvrdenie navrhovateľky, že
odporkyňa porušila ust. zák. č. 576/2004 Z.z. Ak neporušila svoje povinnosti, nemôže byť ani povinnou

osobou v zmysle zák. č. 437/2004 Z.z. o odškodňovaní, a teda pasívne legitimovanou v tomto konaní.

V podaní navrhovateľky z 18.04.2012 je vyjadrený jej názor, že zodpovednosť podľa § 421a OZ je daná,
ak konkrétna ujma bola spôsobená okolnosťami, ktoré priamo vyplývajú z povahy prístroja či veci, ktoré
boli použité ako prostriedok pri poskytnutí zdravotnej služby, teda aj v prípade, že použitá vec nebola

vadná, ale práve svojou povahou zapríčinila vznik škody. Navrhovateľka zdôraznila, že k poškodeniu jej
zdravia došlo pri použití prístroja, ktorým kolonoskopický prístroj jednozančne je, a ak by tento prístroj
odporkyňa pri zdravotníckom výkone nepoužila , k poškodeniu jej zdravia by nedošlo.

Súd vykonal na pojednávaní dňa 19.04.2012 výsluch znalkyne MUDr. C., ktorá vypracovala vo veci

znalecký posudok. Znalkyňa uviedla, že kolonoskop je prístroj na vyšetrenie celého hrubého čreva po
predchádzajúcom vyčistení a pracuje na základe studeného zdroja elektriny. Má pevnú a pohyblivú
časť. Celá hadica má 1,20 m a priemer 0,8 - 1 cm. Je chránená gumovým povrchom, na jej konci je
optika, ktorá je tiež chránená, aby nepoškodila črevo pacienta. Stáva sa asi u 1 percenta pacientov, že
dôjde k poškodeniu čreva, jej sa to stalo za 40 rokov praxe raz. Môže sa tak stať aj vtedy, keď lekár

dodrží presné postupy pri takomto vyšetrení. V prejednávanej veci mali vplyv na toto vyšetrenie zrasty
u pacientky, pretože každá gynekologická operácia od 25. roku života do jeho konca zanecháva zrasty
a tieto spôsobujú sťah hrubého čreva, ktoré mení tvar, pretože je buď ťahané alebo opačne zapletené
a vyšetrenie sa komplikuje a sťažuje. Odporkyňa ako lekárka o zrastoch pacientky v dôsledku operácie
vedela a preto správne zasunula kolonoskop len do hĺbky 18 - 19 cm.

Vo veci vypovedal aj MUDr. I. C., ktorý operoval navrhovateľku v roku 2005 po kolonoskopickom
vyšetrení. Uviedol, že štatisticky môže dôjsť až u 5 % pacientov k podobnému poraneniu následkom
vyšetrenia. Okolností, pre ktoré sa to stane, je viacej - môže to byť vrodená anomália, diverty na hrubom
čreve, črevo môže byť fragmantnejšie, môžu to byť zrasty v oblasti malej panvy, pre ktoré je črevo

deformovanéalebosozáhybmi,alemôžetobyťajhrubáneodbornámanipulácia.Nievždysapretrhnutie
črevadáhneďspozorovať,pretožemôžedôjsťlenkjehomikroskopickémupoškodeniu,tedaprasknutiu.
Dá sa spozorovať okamžite nad úrovňou 15-20 cm, kde je črevo uložené voľne v brušnej dutine, pokiaľ
sa prepichne na prednej stene, pretože vtedy sa kolonoskop dostane do voľnej brušnej dutiny a lekár tozistí. Pred touto hranicou sú len mäkké tkanivá a je ťažké rozlíšiť možné komplikácie, pretože nemusí
byť nič vidieť.

Z výsluchu odporkyne MUDr. G. U. na pojednávaní dňa 24.05.2012 súd zistil, že problémy navrhovateľky
začali v roku 2000, keď začala k nej chodiť pre problémy s konečníkom, s bolesťou krížov, hnačkami.
V tom roku bola urobená rektoskopia, ktorá potvrdila zápalové zmeny a vnútorné hemoroidy. Pacientka
bola liečená „lege artis“ liekmi. V roku 2004 sa ťažkosti zopakovali, opäť sa urobila rektoskopia. V
januári 2005 mala navrhovateľka neskutočné bolesti konečníka, bolesti vyžarovali do krížov a dolnej

končatiny, nemohla spať, sedieť, ísť do práce, opakovane jej vyvolávala do práce a dožadovala sa,
aby sa s ňou niečo robilo. Znova bola urobená rektoskopia, a to do hĺbky 10 cm, ale bez nálezu.
Poučila ju, že môže urobiť vyšetrenie aj vyššie, aby sa vylúčil nejaký chorobný proces, ale že týmto
úkonom nevyšetria celé črevo, len vyššie partie. Pacientka súhlasila a na uvedené vyšetrenia prišla s
veľkými bolesťami aj s dcérou. Pri vyšetrení sa odporkyňa dostala kolonoskopom do hĺbky asi 19 cm a
ďalej ju nevyšetrovala, pretože navrhovateľka udávala bolesti za hrudnou kosťou s vyžarovaním medzi

lopatky. Preto ju so sestričkou obliekli a odviedli na internú ambulanciu za MUDr. U., aby sa vylúčila
prípadná koronárna príhoda. Po vykonaní EKG sa navrhovateľka rozhodla ísť za internistkou MUDr.
L., lebo stále sa cítila zle. Odporkyňa uvedenej lekárke o niekoľko minút zavolala a tá jej oznámila,
že zistila príznaky nízkej perforácie a odporučila ju na chirurgiu. O 16.00 hod. odporkyňa na chirurgiu
zašla, vtedy pacientku pripravovali na operáciu. Na druhý deň navštívila operatéra MUDr. C., ktorý ju

informoval o operačnom priebehu. Potvrdil, že Odporkyňa uviedla, že s takou nízkou perforáciou, aká
nastala u navrhovateľky, sa ešte za 20 rokov svojej odbornej praxe nestretla. Zrasty u navrhovateľky
pred zákrokom predpokladala, mala vedomosť o jej gynekologickej operácii. Tie môžu vzniknúť aj pri
zápale vaječníkov alebo slepého čreva. Pacientku v minulosti v priebehu liečby odporučila na sono malej
panvy a RTG čriev, v zdravotných záznamoch je o tom dôkaz. Samotná gynekologická operácia však

nevylučujemožnosťvykonaťkolonoskopiu,tásanemôževykonaťlenvtedy,keďpacientnespolupracuje,
má zápalové ochorenie čreva alebo kardiovaskulárne ochorenie.

Na návrh navrhovateľky súd vo veci vypočul aj ňou navrhnuté svedkyne, jej dve dcéry a zamestnankyňu
v jej prevádzke.

Svedkyňa M. V. opísala rodinný život svojej matky pred zákrokom. Vtedy viedla kultúrny, spoločenský
a športový život, ako rodina sa pravidelne stretávali a na tieto stretnutia jej matka varila, piekla,
pripravovala bohaté hostiny. Matka stmeľovala ich rodinu, ale od zákroku sa zmenila, pretože sa cíti
byť obmedzovaná, nie je uvoľnená, nosí plienky a občas sa pošpiní. Musí sa kontrolovať, čo zje,

aby mala správne trávenie. Prestala chodiť do kostola na dlhšie modlitby a chodí len na kratšie. Pri
sedeniach doma od nej niekedy cítiť nepríjemný zápach. Od zákroku sa nestará o záhradu a roľu,
ktoré boli dovtedy úhľadne upravené, vysadené a vypleté. Jej domácnosť už nie je taká dokonalá ako
predtým, keď sa dokázala postarať dokonca aj o dcérinu domácnosť. Matka do zákroku chodila na
bicykli, zúčastňovala sa obecných kultúrnych podujatí, teraz maximálne pozerá doma televízor, kontakt

s dedinčanmi neudržiava. Je utiahnutejšia, nervózna a otec z nej takisto.

Obdobne ako staršia dcéra navrhovateľky vypovedala aj svedkyňa D. U., ktorá je jej mladšou dcérou, a
ktorej do zákroku matka pomáhala aj so starostlivosťou o deti.

Svedkyňa D. O. ako podriadená navrhovateľky uviedla, že v jej prevádzke pracuje od roku 2006, teda
až po zákroku, ale poznala ju aj skôr, pretože bývala pri jej starých rodičoch. Poznala ju ako energickú
ženu, ale teraz je zmenená, vidieť, že zdravotne trpí. Stále sa chytá za brucho, pretože má kŕče, má
časté vetry a zapácha. Spočiatku po zákroku chodila na prevádzku často, ale v poslednom čase je to
len občas a veci vybavuje telefonicky. Keď chodila na prevádzku, často sa pošpinila a ona jej musela

občas kupovať aj nohavičky, keď nemala pri sebe náhradné.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že vo veci je možné rozhodnúť, a takto
ju právne uzatvára:

V zmysle § 420 ods. 1,3 zák. č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občianskeho
zákonníka ( ďalej len „OZ“) každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.V súlade s § 421a ods. 1 OZ každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod
v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili. Tejto zodpovednosti sa nemôže
zbaviť.

Zodpovednosťpodľaodseku1savzťahujeajnaposkytovaniezdravotníckych,sociálnych,veterinárnych
a iných biologických služieb ( § 421a ods. 2 OZ).
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa

škoda uvedením do predošlého stavu ( § 442 ods. 3 OZ).
Podľa § 444 OZ pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.
V súlade s § 2 ods. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia bolesť je ujma spôsobená poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho
následkov.

V zmysle § 2 ods. 2 cit. zák. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s poškodením na
zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh ( ďalej len „následok“).
Náhrada za bolesť sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná zistenému poškodeniu na zdraví,
priebehu liečenia alebo odstraňovaniu jeho následkov ( § 3 ods. 1 zák.).

Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe
následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti ( § 4 ods. 1 zák. ).
Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského

uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.
V súlade s § 5 ods. 2 zákona výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku,
v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na

najbližšie celé euro smerom nahor.
V zmysle § 5 ods. 5 zákona v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie invalidity, môže
súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnému od 01.01.2005 zdravotnú

starostlivosť a služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytuje poskytovateľ a
zdravotnícki pracovníci za podmienok ustanovených osobitným predpisom. Týmto predpisom je zák. č.
578/2004 Z.z.

V zmysle § 4 ods. 2,3 cit. zák. zdravotná starostlivosť sa poskytuje vo vzťahu k chorobe určenej

zdravotníckympracovníkom.Zdravotnástarostlivosťjeposkytnutásprávne,aksabezodkladnevykonajú
všetky zdravotné výkony potrebné na určenie správnej choroby a zabezpečí sa správny preventívny
postup alebo správny liečebný postup.

Podľa § 4 ods. 4 zákona na poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa vyžaduje informovaný súhlas (§ 6

ods. 4), ak v tomto zákone nie je ustanovené inak.

V súlade s § 6 ods. 4 prvej vety cit. zák. informovaný súhlas je preukázateľný súhlas s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti, ktorému predchádzalo poučenie podľa tohto zákona.

V tomto konaní bolo výsluchmi účastníkov, svedkov, listinnými dôkazmi i znaleckým dokazovaním
preukázané, že navrhovateľka sa po pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach dňa 03.02.2005 podrobila
v súkromnej ambulancii odporkyne lekárskemu zákroku, a to kolonoskopickému vyšetreniu, pričom
v rámci uvedeného vyšetrenia u nej došlo k perforácii hrubého čreva, po ktorom nasledovala liečba
a zhoršenie kvality jej života. Liečenie si vyžiadalo opakované operačné zákroky, po ktorých jej boli

príslušnými lekármi vydané posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Oba nároky
navrhovateľky vrátane čiastočnej náhrady ušlého zisku boli uspokojené z poistenia zodpovednosti za
škodu spôsobenú v súvislosti s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, ktoré mala odporkyňa od
roku 1999 uzatvorené s poisťovňou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a to vo výške maximálnejdohodnutejpoistnejsumy1000000,-Sk;neskôrpoisťovňavyplatilanavrhovateľkeajúrokyzomeškania
a trovy právneho zastúpenia v sume cca 100 000,- Sk. Uplatneným návrhom navrhovateľka požaduje
maximálne navýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to o 50 % z priznaného

bodového ohodnotenia ( 2 100 bodov ) v lekárskom posudku, t.j. zvýšenie o 1 050 bodov, čo pri hodnote
jedného bodu v danom čase 345,48 Sk predstavuje podľa nej 345 480,- Sk ( zrejme v jej výpočte došlo
k matematickej chybe, pretože súčin bodov a peňažného vyjadrenia jedného bodu by mal byť 362 754,-
Sk). Počas konania upravila petit návrhu aj o požadované bolestné v sume 60 438,- Sk z dôvodu, že
v roku 2008 sa podrobila ďalšej súvisiacej operácii, po ktorej jej bol vydaný posudok o bolestnom so

150- bodovým ohodnotením.

Pokiaľ ide o druh zodpovednosti za škodu na zdraví vzniknutú na strane navrhovateľky, jedná sa
o občianskoprávnu zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka. Jej predpokladmi sú
porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
zavinenie. Pasívna legitimácia odporkyne je teda daná, len ona mohla byť v prejednávanej veci v zmysle

ustanovení o všeobecnej zodpovednosti protistranou navrhovateľky. V tomto konaní sa odporkyňa tejto
zodpovednosti zbavila, pretože znaleckými posudkami i výsluchom lekára - operatéra bolo preukázané,
ženijakúsvojupovinnosťakolekárkaneporušila,atedaškodunazdravínezavinila.Súdpriposudzovaní
daného prípadu nemohol vychádzať zo zodpovednosti, ktorú upravuje ust. § 421a OZ. Táto objektívna
zodpovednosť prichádza do úvahy len vtedy, keď je pri výkone zdravotnej starostlivosti spôsobená

škoda použitím nevhodných, zakázaných či chybných prístrojov či vecí. V takom prípade by poskytovateľ
zodpovedal za škodu bez ohľadu na zavinenie. Kolonoskopický prístroj medzi takéto prístroje nepatrí,
každodenne sa používa v gastroenterológii, a v čase jeho použitia nemal vadu, v dôsledku ktorej by
došlo ku škode na zdraví. V danom prípade je teda zodpovednosť posudzovaná jednoznačne podľa
všeobecných ustanovení o náhrade škody upravených v § 420 OZ.

Náhrada za bolesť a náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sú dve relatívne samostatné
zložky náhrady škody na zdraví, i keď sú v právnych predpisoch upravené spoločne. Oba druhy
odškodnenia sú náhradou tzv. nemateriálnej ujmy a majú slúžiť na to, aby si postihnutý mohol obstarať
náhradné pôžitky na vyrovnanie prežitých a prežívaných utrpení, strastí a obmedzovania v živote. Ide

o nároky rýdzo osobnej povahy, ktoré sa odškodňujú jednorazovo. Odškodnenie za bolesť patrí za
vytrpenú bolesť, nie za bolesť budúcu ( následnú), ktorá sa odškodňuje v rámci nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia. Dôvody umožňujúce výnimočné zvýšenie odškodnenia za
sťaženie spoločenského uplatnenia treba podľa názoru súdu zohľadňovať najmä vtedy, keď ani zvýšenie
odškodnenia na dvojnásobok základnej sadzby nepostačuje na primerané zmiernenie nepriaznivých

následkov. Skutočnosť, že navrhovateľka ako poškodená musela prehodnotiť niektoré svoje aktivity, nie
je podľa názoru súdu jedine v príčinnej súvislosti s vykonaným zákrokom, po ktorom došlo k zhoršeniu
jej zdravia, ale súvisí aj s jej zdravotným stavom pred vyšetrením a s vekom. I keď kvalita života
navrhovateľky sa po kolonoskopickom vyšetrení a následných lekárskych zákrokoch zhoršila, nemožno
z hľadiska odškodňovania prihliadať na zdravotné zákroky a liečebné postupy ako na jediné a výlučné

okolnosti, ktoré nastolili inú kvalitu života pacientky.

Súd pri svojom rozhodovaní o zvýšení náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia a
o priznaní náhrady za bolesť po ďalšej operácii, ktorej sa navrhovateľka podrobila neskôr, zobral
do úvahy výsledky znaleckého dokazovania, ktoré bolo vykonané dvomi znalcami. Obaja zhodne

potvrdili, že odporkyňa ako lekárka dodržala postupy a predpisy pri ňou realizovanom kolonoskopickom
vyšetrení, ktoré bolo sprevádzané viacerými rizikovými faktormi - početnými zrastami v malej panve po
gynekologickej operácii v minulosti, nadváhou pacientky a jej oslabenou brušnou stenou. Zdravotné
ťažkosti navrhovateľky od zákroku po v súčasnosť nemajú príčinnú súvislosť výlučne a len s perforáciou
hrubéhočrevapriuvedenomzákroku;navrhovateľkaobdobnýmiťažkosťami,ajkeďnepochybnemenšej

intenzity, trpela aj pred zákrokom a pre tieto ťažkosti navštevovala gastroenterologickú ambulanciu
už od roku 2000. Odporkyňa nepopiera, že k perforácii čreva po uskutočnenom zákroku z jej strany
nedošlo, táto skutočnosť, a teda aj existencia škody, je preukázaná a súd ju považuje za nespornú.
Nepreukázané však ostalo zavinenie na strane odporkyne, ktoré by malo byť jedným zo zákonných
predpokladov zodpovednosti u nej. Odporkyňa ako lekárka pri vyšetrení nepochybila a dokazovanie

dostatočne preukázalo, že lekársky zákrok vykonala „lege artis“, teda v súlade so súčasným stavom
lekárskej vedy. Vzniknuvší zdravotný problém u navrhovateľky nastal náhodne pod vplyvom jestvujúcich
okolností a rizík u pacientky, a to pri vynaložení potrebnej opatrnosti a dodržaní etického kódexu zo
strany odporkyne.Súd vzhľadom na výsledky dokazovania má za to, že nárok navrhovateľky na zvýšenie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % je neopodstatnený, pretože jej prípad nie je prípadom

hodným osobitného zreteľa. Z konania vyplynulo, že navrhovateľka už v čase zákroku bola starobnou
dôchodkyňou, a to pracujúcou. Aj po zákroku je zrejme schopná vykonávať niektoré druhy činností,
pretože stále je zodpovednou osobou vo svojej prevádzkárni v Humennom. Súd sa plne stotožňuje s
názorom navrhovateľky, že priznanie invalidity nie je jediným prípadom osobitného zreteľa, pri ktorom je
možnosť priznať zvýšenú náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia a svoje rozhodnutie neopiera

len o uvedenú skutočnosť. Z Komplexného posudku z 09.02.2009, ktorý bol podkladom pre priznanie
dvoch druhov peňažných príspevkov pre navrhovateľku ako občana ťažko zdravotne postihnutého súd
zistil, že navrhovateľka pracuje ako SZČO, je mobilná, denne sa prepravuje do práce, na rodinné
návštevy, na nákupy, na kultúrne a spoločenské podujatia. Všetky potreby si zabezpečuje sama
osobným motorovým vozidlom, na ktoré jej bol z uvedeného dôvodu priznaný príspevok v sume cca 30,-
eurmesačne.Jenesporné,žeosvojichaktivitáchadennýchčinnostiachnavrhovateľkainformovalaúrad

práce, sociálnych vecí a rodiny sama, inak by o nich vedomosť nemal. Nemožno uprieť, že po vykonaní
zákroku a následných lekárskach postupov sa kvalita života navrhovateľky zhoršila, a teda sťaženie jej
spoločenského uplatnenia je evidentné. Je ťažké predpovedať, aký by bol jej život a zdravotný stav,
keby k zákroku nedošlo. Máloktorý človek vo veku 70 rokov je však bez zdravotných ťažkostí. Podľa
úvahy súdu doposiaľ priznaná peňažná náhrada škody z titulu bolestného i sťaženia spoločenského

uplatnenia je adekvátna utrpenej bolesti i znevýhodneniu navrhovateľky v jej osobnom živote a je pritom
bezpredmetné, že táto náhrada bola poskytnutá z poistenia odporkyne. Poskytnutie plnenia automaticky
neznamená, že na strane odporkyne ako poistenca existovalo zavinenie pri vzniknutej škode, pre
výplatu poistnej sumy a jej výšku je podstatné bodové hodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia v lekárskom posudku.

Aknavrhovateľkanamietala,ženeposkytlaodporkynipotrebnýsúhlasnavykonaniezákroku-vyšetrenia
kolonoskopom, toto svoje tvrdenie dostatočne nepreukázala. Súd sa stotožnil s vyjadrením odporkyne,
podľa ktorej písomná forma informovaného súhlasu sa v čase vykonávania zákroku nevyžadovala,
pacient mal byť len poučený, a to v zmysle v tom čase účinného zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej

starostlivosti. K zákroku došlo na naliehanie pacientky, ktorá s ním v ambulancii súhlasila po poučení
lekárkou o tom, že vyšetrenie rektoskopom je nedostatočné a je potrebné vylúčiť či potvrdiť chorobné
procesy v čreve s ohľadom na veľké bolesti u navrhovateľky.

Navrhovateľkou uplatnené bolestné v sume 2 006,17 eur ( 60 438,- Sk ) za posledný operačný zákrok v

roku2008nazákladeposudkuprof.Bobera,oktorévpriebehukonaniarozšírilasvojnávrh,súdpovažuje
za nedôvodné, pretože podľa záverov znalkyne MUDr. Gregorovej táto operácia nijako nesúvisela s
perforáciou hrubého čreva, ale bola z indikácie cholecystolitiázy potvrdenej USG vyšetrením žlčníka a
herniotomie v jazve po laparotomii. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť tvrdená navrhovateľkou,
že v záhlaví posudku zo 14.04.2008 je uvedená ako príčina poškodenia na zdraví „ pri játrogennom

poškodení počas kolonoskopie“.

Je pochopiteľné, že každý účastník konania posudzuje svoje nároky subjektívne, a je to zvlášť evidentné
práve v súdnych konaniach o priznávanie náhrady škody. Svoj prípad považujú títo účastníci za
výnimočný, situáciu za ťažkú. Napriek tomu, že navrhovateľka tiež považuje svoj stav za prípad hodný

osobitného zreteľa, súd sa s jej názorom nestotožnil. Doposiaľ poskytnutú plnenie zo strany poisťovne
považuje s ohľadom na všetky zistené skutočnosti za postačujúce; je potrebné poznamenať, že aj
toto plnenie vychádzalo z dvojnásobku základného bodového ohodnotenia v znaleckom posudku, teda
existujúce komplikácie už boli bodovo zvýhodnené pri určovaní celkového bodového ohodnotenia. Je
potrebnépripomenúťajďalšiesociálnevýhodynavrhovateľky-priznanépríspevkyzostranypríslušného

úradu v sume cca 50,- eur mesačne. Z uvedených dôvodov súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol tak, že ich náhradu odporkyni nepriznal napriek jej plnému úspechu v
konaní, pretože v zmysle vyjadrenia jej právneho zástupcu na súdnom pojednávaní dňa 26.10.2012 si
trovy konania aj pre prípad úspechu výslovne nenárokovala.

Súd zaviazal navrhovateľku k náhrade trov, ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny znalcovi MUDr.
G. v sume 207,68 eur a znalkyni MUDr. C. v sume 498,- eur. Uvedené trovy znaleckého dokazovania v
celkovej výške 705,68 eur boli čiastočne zaplatené zo zálohy zaplatenej navrhovateľkou dňa 28.09.2010v sume 400,- eur, k zaplateniu zvyšku v sume 305,68 eur v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p. súd zaviazal
neúspešnú navrhovateľku, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože táto časť trov
bola uhradená z prostriedkov štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Prešove prostredníctvom Okresného súdu Humenné.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty preto, že sa odvolateľ spravoval
nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o

lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné,
možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia ( § 204 ods. 2 O.s.p.).

V podanom odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len
do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.).