Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613010188
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Kováč
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3613010188.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Kováča a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Ondreja Gáboríka na verejnom zasadnutí konanom dňa 3. novembra 2014
prejednal odvolanie obžalovaného

H. L.

nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., Y. č. XX/XX, t. č. v mieste bydliska,

ktorépodalprotirozsudkuOkresnéhosúduPartizánskeč.k.2T/130/2013-140zodňa03.03.2014atakto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaný H. L. bol rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 2T/130/2013-140 zo dňa 03.03.2014
uznaný vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Tr. zák., pretože dňa 06.07.2012
približne o 20.00 hod. na Y. ulici v J., časť Y. hodil do pravej prednej časti po ceste idúceho motorového
vozidla zn. O. L., EČ: J. farba modrá metalíza, Y.:B. XXXXXXXXXXXXXX plastové vedro, následkom

čoho došlo k prasknutiu pravej časti predného nárazníka, k prasknutiu plastového krytu pravého
predmetného svetlometu a k prevaleniu predného čela, čím spôsobil majiteľovi vozidla J. F. škodu vo
výške 936 €.

Bol za to odsúdený podľa § 245 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 56 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38
ods. 3 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 230 €. Podľa § 57 ods. 2 Tr. zák. zaplatená suma peňažného
trestu pripadá štátu. Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. súd stanovil pre prípad, že by výkon peňažného trestu

mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 287 ods.
1 Tr. por. zaviazal obvineného nahradiť poškodenému J. F. škodu vo výške 936 €.

Tento rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote bol napadnutý odvolaním
obžalovaného. Odvolanie smerovalo proti výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch odvolania
obžalovaný namietal, že výsledky dokazovania vykonaného pred súdom prvého stupňa nevyznievajú
jednoznačne, nie je tu úplne ucelená reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že spáchal skutok uvedený v

obžalobe. Výsledky dokazovania nevyznievajú jednoznačne, súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozsudkunejasneaneúplneformulovalsvojeskutkovézisteniaanevyrovnalsasovšetkýmiokolnosťami
významnými pre rozhodnutie. Vychádzal z tvrdenia vodiča vozidla J. F. a spolujazdca H. L., ktorýchvýpovede sa odlišujú v čase, kedy sa mal skutok stať, pričom na druhej strane ostatní svedkovia
jednoznačne potvrdili, že obžalovaný mal smerom k vozidlu poškodeného hodiť nie plastové vedro, ale
čiapku modrej farby. Nie je vylúčené, vychádzajúc aj zo záverov znaleckého posudku, že k poškodeniu

vozidla mohlo dôjsť aj nárazom do konárov zo stromov a iných predmetov z dôvodu valiacej sa vody z
prívalového dažďa. Žiadal preto, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
v celom rozsahu, tento podľa § 321 ods. 1 písm. b), a c) Tr. por. zrušil a buď aby vo veci rozsudkom
rozhodol sám tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí, prípadne aby vrátil vec súdu prvého stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátorka krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní poukázala na správnosť
a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a žiadala toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné
zamietnuť.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného
podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na podklade podaného odvolania vykonal verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného nie
je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Súd prvého stupňa v predmetnej trestnej veci vykonal na hlavnom pojednávaní všetky do úvahy

prichádzajúce dôkazy, tieto správne vyhodnotil a na základe takto zistenej dôkaznej situácie aj správne
ustálil skutkový stav, tak ako je uvedený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa
stotožnil aj s ďalším postupom súdu prvého stupňa pokiaľ sa týka uznania viny a ukladania trestu
obžalovanému. V tomto smere odvolací súd nemohol námietkam obžalovaného, tak ako sú uvedené
v jeho odvolaní, prisvedčiť.

Tak predovšetkým je potrebné uviesť, že v predmetnej trestnej veci stáli proti sebe dva okruhy dôkazov.
Na jednej strane tvrdenie vodiča motorového vozidla svedka J. F. a spolujazdca svedka H. L., ktorí
jednoznačne uviedli a zhodli sa na okolnostiach celého prípadu, teda v ktorý deň poškodeným
vozidlom vykonávali skúšobnú jazdu, že toto bolo po prívalovom daždi a že to bol práve obžalovaný,
ktorý do vozidla hodil plastové vedro. Pokiaľ sa títo nezhodli v presnej hodine, kedy malo ku skutku

dôjsť, toto nie je podstatné, podstatné je, že to malo byť dňa 06.07.2012 po prívalovom daždi, kedy
už ľudia odstraňovali ním spôsobené škody. Na druhej strane, pokiaľ ide o tvrdenie obžalovaného,
že mal do vozidla hodiť iba čiapku, práve tu sú rozpory vo výpovediach medzi jeho manželkou
a matkou, keď jedna tvrdí, že obžalovaný čiapku hodil, druhá, že sa ňou iba zahnal. Pritom ďalší
svedok J. R. na rozdiel od týchto výpovedí vypovedal, že obžalovaný ani nikto iný nič po aute nehádzal.

Najpodstatnejšou okolnosťou podľa názoru odvolacieho súdu je však tá, že obžalovaný sám pripustil
hodenie do okoloidúceho auta, aj keď nie vedra, ale iba šiltovky. Vychádzajúc zo záverov znaleckého
posudku je pritom nemožné, aby šiltovka spôsobila na vozidle popísané poškodenie, keď na druhej
strane poškodenie plastovým vedrom znalec pripustil. Pokiaľ sa teda týka uznania viny, v tomto smere
nepovažoval odvolací súd odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Keďže odvolací súd nezistil žiadne pochybenie zo strany súdu prvého stupňa ani v postupe pri ukladaní
trestu a rozhodovaní o náhrade spôsobenej škody, odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.