Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. október 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/215/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211206457
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211206457.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: AutoTop service s.r.o., Kozia 25, 811 03 Bratislava,
IČO: 35 816 350, zast.: JUDr. Katarína Kalabová, advokátka, AK Krasovského 13, 851 01 Bratislava,
proti odporcovi I. rade: AD PRINT, spol. s r.o., Bajkalská 41, 821 09 Bratislava, IČO: 35 703 563, zast.:
JUDr. Baltazár Mucska, advokát, AK Vajnorská 55, 831 03 Bratislava a proti odporcovi v II. rade: J. J., X.
XX, XXX XX X., zast.: JUDr. Viktor Mišík, advokát, Zámocká 1, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 28.098,33

eur s príslušenstvom na odvolanie odporcu v I. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k.
54Cb/165/2011-158 zo dňa 21.3.2013, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave odvolacie konanie z a s t a v u j e.

Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudok súd prvého stupňa zaviazal odporcu v I. rade zaplatiť žalobcovi sumu sumu

28.098,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 28.098,33 eur od 29.08.2009
do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa žalobu voči žalovanej v II. rade zamietol. Žalovaného v I. rade zaviazal zaplatiť
žalobcovi náhradu trov konania a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej v II. rade náhradu trov konania.

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že žalobca sa svojím žalobným
návrhom zo dňa 14. 03. 2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného v
prvom rade a žalovaného v druhom rade, spoločne a nerozdielne, na zaplatenie istiny

vo výške 28.098,33 eur s príslušenstvom, zmluvnú pokutu vo t.j. s úrokom z
omeškania v sadzbe 9 % ročne, ako i náhradu trov konania a to titulom zmluvy o dielo voči žalovanému
v prvom rade a titulom náhrady škody voči žalovanému v druhom rade. Na základe vykonaného
dokazovania súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka a to ust. § 420
ods. 1, § 430 ods. 1 a § 536 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 Obchodného zákonníka. Súd prvého stupňa zdôraznil,
že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 25.05.2008

bolo poškodené motorové vozidlo značky MAZDA 6, EČ: BA-905 RR, ktorého majiteľom je Leasingová
spoločnosť IMPULS LEASING Slovakia s.r.o. a držiteľom (leasingovým nájomcom) je žalovaný v prvom
rade. Ku škode, na predmetnom motorovom vozidle došlo v dôsledku skutočnosti, že ho viedla
nevodička - žalovaná v druhom rade, ktorá neprispôsobila rýchlosť jazdy svojim schopnostiam. Súd
prvého stupňa konštatoval, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že u žalobcu si objednal
žalovaný opravu predmetného motorového vozidla. Žalobca opravu vykonal a následne za ňu fakturoval

odmenu v celkovej sume 28.098,33 eura. Žalovaný v prvom rade v svojej obrane nespochybňoval
vykonanie opravy ako takej (rozsah prác vykonaných na motorovom vozidle) spochybňoval všakdôvodnosť opravy, ktorú vykonal žalobca, nakoľko so žalobcom mal uzatvorenú odkladaciu podmienku,
ktorá spočívala vo vykonaní opravy, ale až po tom, čo poisťovňa vykoná likvidáciu poistnej udalosti.
Túto skutočnosť tvrdenú žalovaným v prvom rade, však súd nemal ničím preukázanú a z toho dôvodu

ju považuje za účelovú obranu žalovaného v prvom rade v danom spore.

Žalovaný v rámci vykonaného dokazovania namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko vlastníkom
motorového vozidla je leasingová spoločnosť IMPULS LEASIGN Slovakia s.r.o., a žalovaný v prvom
rade je len leasingovým nájomcom.

Odporca v I. rade poukázal na to, že v zmysle všeobecných zmluvných podmienok spoločnosti Implus -
Leasing Slovakia s.r.o. podľa čl. 3 písm. f/ prevádzkové náklady, náklady na údržbu a na opravy po celú

dobu trvania leasingového vzťahu znáša nájomca.

Žalobca v priebehu konania pristúpil k zmene argumentácie, pričom súdu predložil Dohodu o urovnaní,
ktorou postúpil leasingový prenajímateľ všetky práva a povinnosti na žalobcu. Súd prvého stupňa
poukázal na to, že opravu vozidla objednal leasingový nájomca, ktorý podľa zmluvy mal znášať všetky
prevádzkové náklady, náklady na údržbu a opravu a teda vznikla mu i povinnosť znášať náklady za

predmetnú opravu a nie prenajímateľovi. Súd prvého stupňa posudzoval predmetný nárok žalobcu
titulom zmluvy o dielo, pričom pasívne legitimovanom spore je žalovaný v 1. rade ako objednávateľ
opravy, ktorý v konaní neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia a nepreukázal tvrdenia o odkladacej
podmienke dojednanej medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný v 1. rade v konaní nenamietal ani rozsah
vykonaných prác ani cenu. Voči žalovanej v druhom rade súd prvého stupňa súd žalobu zamietol,

nakoľko nie je v spore o zaplatenie faktúry vystavenej za opravu vozidla žalobcom, ktorú objednal
žalovaný v 1. rade a vykonal žalobca pasívne legitimovaná. O trovách konania súd prvého stupňa
rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie sa v zákonnej lehote odvolal odporca v I. rade. Poukázal na
to, že žalobca ako autoservis, ktorý vykonal opravu poškodeného vozidla nie je aktívne legitimovaným

subjektom, ktorý má voči odporcovi v I. rade nárok na náhradu škody, týmto subjektom by mohol byť
len v rozhodnom čase (v čase nehody) vlastník vozidla, t.j. leasingová spoločnosť. Navyše z ústnych
prednesov navrhovateľa ako aj z jeho písomných podaní podľa názoru žalovaného v I. rade jasne
vyplynulo, že na navrhovateľa nikdy nebola postúpená pohľadávka leasingovej spoločnosti na náhradu
škody voči odporcovi v I. rade. Tiež poukázal na to, že okrem nesprávneho právneho posúdenia nároku

navrhovateľa, ku ktorému sa vyjadruje vo svojom odvolaní, prvostupňový súd v rozpore s cit. zákonnými
ustanoveniami neuviedol, aké skutočnosti považoval za preukázané, ktoré za preukázané nepovažoval,
z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Mal za to, že odôvodnenie
rozhodnutiatýkajúcesaplatnostidohodyoukončenínájmuprvostupňovýmsúdom,obsiahnutévjednom
odseku tak, že dohoda o ukončení nájmu spĺňa obligatórne náležitosti právnych úkonov a preto je platná,

pri súčasnom ignorovaní tvrdení navrhovateľa o jeho uvedení do omylu, nemožno považovať za stručné,
jasné a výstižné vysvetlenie a presvedčivé odôvodnenie rozsudku v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p..
Mal za to, že odôvodnenie rozsudku je nepreskúmateľné. Z uvedeného dôvodu žiadal, aby odvolací súd
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa tak, že súd žalobcu voči odporcovi v I. rade zamietne a zaviaže
žalobcu nahradiť odporcovi v I. rade trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.

K odvolaniu žalovaného v I. rade sa vyjadril žalobca, zdôraznil, že v priebehu konania bolo jednoznačne
preukázané a zo strany odporcov nenamietané, že žalovaná v II. rade viedla motorové vozidlo. Žalovaná
v II. rade pri vedení motorového vozidla spôsobila dopravnú nehodu, pri ktorej došlo okrem poškodenia
motorového vozidla, ktoré viedla, aj k poškodeniu ďalších 2 motorových vozidiel. Škodu na ostatných
dvoch motorových vozidlách žalovaná v II. rade riadne zaplatila. Na motorovom vozidle vo vlastníctve

spoločnosti IMPULS - LEASING Slovakia, s.r.o., ktoré viedla žalovaná v II. rade, a ktorej umožnil toto
vozidlo viesť odporca v I. rade ako leasingový nájomca, vznikla škoda vo výške 28.098,33 eur, ktorá
predstavuje opravu poškodeného motorového vozidla. Zdôraznil, že spoločnosť IMPULS - LEASING
Slovakia, s.r.o. ako vlastník motorového vozidla /predmetu leasingu, bola povinná zaplatiť predmetnú
faktúru a následne si od žalovanej v II. rade vymáhať náhradu škody, ktorá by jej zaplatením faktúry

za opravu vznikla, avšak Dohodou o urovnaní uzatvorenou s navrhovateľom dňa 24.8.2010 postúpilana žalobcu všetky práva a povinnosti týkajúce sa zaplatenia predmetnej faktúry, a teda uplatňovania
náhrady škody na motorovom vozidle/predmete leasingu. Žalobca sa tak stal priamym a jediným
poškodeným a ako aktívne vecne legitimovaný subjekt podal na súde žalobu.

Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného v I. rade ako prevádzateľa motorového vozidla táto
je podľa názoru žalobcu priamo založená na ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pasívna
legitimácia žalovanej v II. rade ako vodičky je priamo založená na ust. § 420 Občianskeho zákonníka.
Žalobca poukázal na skutočnosť, že zodpovednosť prevádzateľa dopravného prostriedku za škodu
spôsobenú jeho prevádzkou podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka nevylučuje súbežnú solidárnu

zodpovednosť vodiča tohto dopravného prostriedku podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, ktorý škodu spôsobil pri tej istej škodovej udalosti. Zdôraznil, že jediným spoločníkom a
zároveň konateľom žalovaného v I. rade je Daniel Závodský a on umožnil žalovanej v
II. rade vedenie motorového vozidla. Žalovaný v I. rade uvádza v podanom odpore, že mal vedomosť
o skutočnosti, že žalovaná v II. rade nie je držiteľom vodičského oprávnenia a súčasne, že slobodne
a vážne a s vedomím všetkých následkov umožnil žalovanej v II. rade vedenie motorového vozidla. Z

uvedeného teda jednoznačne vyplýva, že žalovaní v I. a v II. rade účelovo súd zavádzajú a má za to,
že skutočné dôvody sú ešte úplne iné.

Ďalej má žalobca za to, že pre samotné konanie o náhradu škody sú tiež nepodstatné aj tvrdenia
žalovaného v I. rade uvedené v odvolaní, že žalobca a žalovaný v I. rade pri uzatváraní predmetnej
zmluvy o dielo mali dohodnutú odkladaciu podmienku účinnosti tejto zmluvy, ktorou malo byť vystavenie

krycieho listu zo strany poisťovne. Uvedená skutočnosť nikdy nebola zo strany žalovaného v I. rade
preukázaná a vo vzťahu k predmetu konania, ktorým je náhrady škody, je aj tak právne irelevantná.
Žalobca sa pridržiaval vo všetkom svojich písomných a ústnych vyjadrení. Aj napriek relatívnemu
úspechu vo veci samej má za to, že súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so skutočnosťou,
že žalobca žaluje žalovaných v I. a v II. rade z titulu náhrady škody.

Žalovaný v I. rade podaním zo dňa 17.6.2013, doručeným súdu prvého stupňa dňa 1.8.2013 zobral späť
odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa č.k. 54Cb/165/2011-158 zo dňa 21.3.2013. Zároveň žiadal,
aby odvolací súd rozhodol podľa ust. § 207 ods. 3 zák. č. 99/1963 a odvolacie konanie zastavil.

Podľa ust. § 207 ods. 2 O.s.p. dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal
odvolanie späť môže ho podať znova.

Podľa ust. § 207 ods. 3 O.s.p., ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd
odvolacie konanie zastaví.

Odvolací súd s poukazom na ust. § 207 ods. 3 O.s.p. odvolacie konanie zastavil.

O trovách odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 151 ods. 1 a § 224 ods. 1 O.s.p. a náhradu trov odvolacieho konania by bol priznal žalobcovi, ak by

si bol trovy odvolacieho konania uplatnil.

Toto rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.