Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3CoE/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713214520
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713214520.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova č. 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advocate s. r. o. , so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, XXX XX
G., predtým podnikajúca pod obchodným menom C. R., s miestom podnikania Vimperská 932/3, 962
12 Detva, IČO: 41 831 977, vedenej pod sp. zn. EX 14411/13 súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, na vymoženie pohľadávky
oprávneného vo výške 2.136,83 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Zvolen č. k. 12Er/592/2013-14 zo dňa 03.01.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa ust. § 44 ods. 2/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučného poriadku) s poukazom na § 45 ods. 1 písm.
c, ods. 2/ zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len Zákon o rozhodcovskom konaní)
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Vodôvodnenírozhodnutiauviedol,žeexekučnékonaniejevedenénazákladeexekučnéhotitulu,ktorým
je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom v Bratislave, sp. zn. SR 11012/11 zo dňa 15.03.2012. Základný právny rámec nároku priznaného

rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu poskytnutia úveru dlžníkovi na základe Zmluvy
o úvere zo dňa 20.01.2011. V deň uzavretia zmluvy o úvere účastníci uzavreli vo forme osobitnej
listiny zároveň aj rozhodcovskú zmluvu. Súd skúmal, či plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku
neodporuje dobrým mravom. Konštatoval, že v danom prípade je nepochybné, že právny úkon, ktorým
boli medzi oprávneným v postavení veriteľa a medzi povinným v postavení dlžníka zo zmluvy o úvere
„dojednané“ či už odplata úveru zodpovedajúca navýšeniu 87,5 % ročne alebo neprimerané sankcie

za porušenie dlžníkovej povinnosti plniť včas a riadne záväzky z predmetnej zmluvy o úvere, keď
výška týchto sankcií za jeden kalendárny rok je dvojnásobná (1.622,92 Eur) oproti sume, ktorú veriteľ
dlžníkovi reálne ako úver poskytol (800,- Eur) sú v rozpore s pravidlami slušnosti a poctivého konania.
Pokiaľ teda rozhodcovský súd vo svojom rozhodnutí plnenia z týchto dojednaní oprávnenému priznal,
je nepochybné, že takéto rozhodnutie rozhodcovského súdu zaväzuje povinného na plnenie v rozpore
s dobrými mravmi, čo je dôvodom na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej lehote

odvolanie. V odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie veci. Domnieva sa, že súd prekročil rámec
svojej preskúmavacej činnosti, ktorý mu vyplýva z Exekučného poriadku v nadväznosti na zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje
na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu a preskúmaním materiálnej stránkysúd zisťuje, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad
s dobrými mravmi), súd však podľa názoru oprávneného nemôže skúmať samotné rozhodcovské
konanie. Exekučný súd sa tak mal v rámci materiálneho prieskumu obmedziť len na skúmanie výroku

exekučného titulu. Oprávnený sa navyše domnieva, že postupom súdu a jeho výkladom ust. § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený ďalej argumentoval tým, že súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namietal
skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/ rozhodcovská

doložka. Oprávnený však uzatvára s povinným rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zák. č.
244/2002 Z. z. formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine a v niektorých
prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú
pre zmluvné strany záväzné. V danom prípade teda bol exekučný titul na základe dohody zmluvných
strán vydaný oprávneným orgánom, a to Stálym rozhodcovským súdom v konaní upravenom zákonom
č. 244/2002 Z. z. Pokiaľ ide o ust. § 53 ods. 4 písm. r/ zák. č. 40/1964 Zb. oprávnený poukázal

na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva, v danej veci preto konajúci súd konal nad rámec zákonných
ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti preto oprávnený navrhol, aby odvolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu podané nebolo.

Vo veci rozhodol vyšší súdny úradník Okresného súdu Zvolen. Zákonný sudca predložil vec na
rozhodnutie krajskému súdu podľa § 374 ods. 4/ O. s. p. s vyjadrením, že podanému odvolaniu nemieni
vyhovieť.

Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku podaného odvolania preskúmal vec v medziach daných ust.
§ 212 ods. 1/ O. s. p. a postupom podľa § 214 ods. 2/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania napadnuté

uznesenie v zmysle § 221 ods. 1 písm. h, ods. 2/ O. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Zospisovéhomateriálujezrejmé,žeoprávnenýsadomáhalvykonaniaexekúcienazákladeexekučného
titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 11012/11 zo dňa 15.03.2012.
Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok veriteľa z titulu

poskytnutého úveru dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 20.01.2011.
Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc vo veci rozhodnúť od rozhodcovskej zmluvy, ktorú uzatvoril
oprávnený s povinným v ten istý deň ako zmluvu o úvere.

V zmysle § 44 ods. 2/ Exekučného poriadku súd preskúmava exekučný titul aj ex offo. Pokiaľ je
exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, prirodzenou súčasťou preskúmavania tohto exekučného

titulu je zisťovanie toho, či bola medzi zmluvnými stranami platne uzavretá rozhodcovská zmluva, a to
či už formou osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky v zmluve podľa § 3 a § 4 zákona
č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Povinnosť skúmať platnosť rozhodcovskej doložky pre
exekučný súd vyplýva priamo zo zákona, nie je potrebné ju osobitne odôvodňovať. Ak sa okresný
súd zaoberal otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať

a rozhodnúť, zo strany okresného súdu sa nejednalo o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku
rozhodcovského súdu a jeho postup nesmeroval k zrušeniu tohto rozhodnutia.

Súd môže v rozsahu svojej zákonnej prieskumnej povinnosti skúmať exekučný titul počas celého
exekučného konania, nielen pri rozhodovaní o udelení poverenia exekútorovi, a to na návrh účastníka
konania alebo aj bez návrhu. Spôsobilý exekučný titul je jednou zo základných podmienok exekučného

konania, nedostatok ktorej je neodstrániteľný a je dôvodom na zastavenie exekučného konania. Pokiaľ
teda súd zistí, že exekučný titul, predložený oprávneným nespĺňa formálne alebo obsahové náležitosti,
môže exekúciu zastaviť. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje odvolaciu námietku oprávneného,
podľa ktorej mal exekučný súd prekročiť rámec svojej preskúmavacej právomoci, keď posudzovalsúladnosť exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku so zákonom, za nedôvodnú. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 456/2011-19
zo dňa 23. novembra 2011, v ktorom Ústavný súd uviedol, že „okresný súd je nielen oprávnený, ale aj

povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a
nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie
dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie zastaviť“. Ústavný súd v nadväznosti
na uvedené poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v rozhodnutí
sp. zn. 3 Cdo/164/1996 z 27. januára 1997 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R

58/1997 uviedol, že „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po
stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek
tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená“.

Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konštatoval, že povinný uzatvoril zmluvu o úvere ako osoba
podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia. S uvedeným konštatovaním sa však odvolací
súd nestotožnil. V tomto smere je potrebné poukázať na skutočnosť, že povinný bol v zmluve o

úvere označený identifikačnými znakmi typickými pre podnikateľa- obchodné meno, IČO, miesto
podnikania, číslo živnostenského registra, ako aj identifikačnými znakmi typickými pre fyzickú osobu-
nepodnikateľa- a to menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu.
Vzhľadom na takéto označenie dlžníka (povinného) v predmetnej úverovej zmluve preto nie je ani
výkladom možné ustáliť, či povinný túto zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ alebo ako nespotrebiteľský

subjekt v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z uvedených údajov dokonca
možno dôjsť skôr k predpokladu, že povinný uvedenú zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ a nie ako
podnikateľ, keďže údaje obsiahnuté v rámci označenia zmluvných strán, ktoré by charakterizovali
povinného ako podnikateľa sú voľne dostupné vo verejnej časti živnostenského registra alebo sú
tiež zrejmé z osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Naopak údaje charakterizujúce povinného ako

fyzickú osobu nepodnikateľa, nie sú verejne prístupné a je ich možné zistiť napríklad z občianskeho
preukazu. Zo znenia predmetnej zmluvy je zrejmé, že verejná listina- občiansky preukaz nebol pri
uzatváraní zmluvy využitý len na identifikáciu dotknutej fyzickej osoby, či napr. ide o tú istú osobu,
ktorá predložila živnostenské oprávnenie, ale tieto údaje boli do obsahu zmluvy priamo zahrnuté.
Preto sa dá predpokladať, že povinný v uvedenom vzťahu vystupoval ako spotrebiteľ. Jednoznačnú

odpoveď na otázku, či má predmetná zmluva o úvere spotrebiteľský alebo nespotrebiteľský charakter,
nemožno vyvodiť ani z toho, že dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky sú mu poskytnuté
na výkon podnikania, keďže s poukazom na absenciu akýchkoľvek iných dôkazov, toto prehlásenie
zrejme nemožno hodnotiť inak, ako formálny pokus o vyňatie posudzovaného právneho vzťahu spod
ochranného režimu spotrebiteľského práva. Uvedené možno vyvodiť zo skutočnosti, že predmetná

zmluva o úvere má povahu značne jednostrannej adhéznej zmluvy obsahujúcej veľké množstvo
ustanovení znevýhodňujúcich dlžníka, ktorej obsah rozhodne nenasvedčuje tomu, že by jej uzatvoreniu
predchádzali rokovania typické pre uzatváranie zmlúv medzi podnikateľmi. Jej forma na predtlačenom
formulári spolu so všeobecnými zmluvnými podmienkami skôr svedčí o skutočnosti, že bola uzatváraná
bez hlbšej vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, z postavenia zmluvne nadriadeného subjektu voči

subjektu podriadenému, t.j. z postavenia dodávateľa voči spotrebiteľovi. V prípade pochybností o tom,
či ide o spotrebiteľskú zmluvu (spotrebiteľský vzťah), má pritom dôkazné bremeno na preukázanie
nespotrebiteľského charakteru zmluvy dodávateľ (veriteľ, oprávnený).

Súd prvého stupňa po zvážení a zohľadnení okolností uzatvorenia zmluvy o úvere a rozhodcovskej
zmluvy následne dospel k záveru, že plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozsudku je v rozpore s

dobrými mravmi. Odvolací súd uvedený postup súdu prvého stupňa, v ktorom sa zaoberal hodnotením
plneniapriznanéhorozhodcovskýmrozsudkomajehosúladusdobrýmimravminepovažovalzasprávny.
Takýmto postupom súd porušil rovnosť účastníkov konania, keď kritérium dobrých mravov aplikoval len
na oprávneného, ako veriteľa a vôbec nezohľadnil, že dlžníkovi, resp. povinnému bol úver skutočne
poskytnutý.

Právne hodnotiť odôvodnenie rozhodcovského rozsudku, ako aj ďalšie dojednania v úverovej zmluve
bez toho, aby sa najskôr okresný súd vysporiadal s tým, či zmluvný vzťah medzi účastníkmi, na základe
ktorého si v rozhodcovskom konaní oprávnený uplatnil svoj nárok nie je vzťahom spotrebiteľským, a
následne, či rozhodcovská zmluva, na základe ktorej bol vydaný exekučný titul bola dohodnutá platne,a teda či nejaví znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmysle § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka,
je podľa názoru odvolacieho súdu predčasné.

Nakoľko súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, odvolací súd napadnuté uznesenie podľa §

221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a podľa § 221 ods. 2/ O.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude potrebné, aby sa súd prvého stupňa zaoberal predovšetkým posúdením otázky, či
exekučný titul, predložený v tomto prípade so žiadosťou exekútora o udelenie poverenia spĺňa formálne
a materiálne náležitosti vykonateľného rozhodnutia, na základe ktorého by sa mohla viesť exekúcia,
pričom bude zisťovať, či vzťah medzi účastníkmi nie je vzťahom spotrebiteľským. Ak súd dospeje
k záveru o existencii spotrebiteľského vzťahu, preskúma súlad dohodnutej rozhodcovskej zmluvy s

vnútroštátnymi právnymi normami upravujúcimi režim spotrebiteľských zmlúv, a to aj s prihliadnutím
na ustanovenia Smernice Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ktorá bola prevzatá do nášho právneho poriadku, a ktorú je potrebné
používať ako interpretačné pravidlo a na základe zistených skutočností vo veci opätovne rozhodne. Len
v prípade, ak by mal exekučný súd hodnoverne v konaní preukázané, že rozhodcovská zmluva bola

platne uzatvorená, je oprávnený skúmať samotný obsah rozhodcovskej zmluvy z hľadiska naplnenia
kritérií spotrebiteľského práva a zákonnosti priznaného plnenia podľa ustanovení § 45 ods. 1 a 2/ zákona
o rozhodcovskom konaní.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.