Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. jún 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 22P/21/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712201838
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:8712201838.7

Uznesenie

Okresný súd Košice I v právnej veci maloletých detí T. H., T.. XX.X.XXXX U..Č.. H. O. B. Z. K. H. T..
XX.X.XXXX, t.č. bytom u matky, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Košice I, na návrh B. G. H., T.. X.XX.XXXX, H. XXX/i D. U., XX XXX T., U. M., zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašan Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, 040 01 Košice, za účasti
matky I.. Ľ. R. , T.. X.X.XXXX, H. C. Č.. XX, C. - G. G., v konaní o navrátenie maloletých detí do krajiny

ich obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e , aby odporkyňa Ľ. R., nar. X.X.XXXX n a v r á t i l a mal. deti T. H., nar. XX.X.XXXX
a K. H., nar. XX.X.XXXX do miesta ich obvyklého pobytu v U., XXX/i D. U., T..

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec svojim návrhom podaným dňa 9.2.2012 žiadal, aby súd nariadil návrat maloletých detí do
krajiny obvyklého pobytu, to znamená do U. M., čo odôvodnil tým, že matka maloletých detí využila
neprítomnosť otca, a bez jeho súhlasu a úplne nezávisle premiestnila tieto na územie G. M.. Otec
zdôrazňoval potrebu citovej, výchovnej a rodinnej stability u maloletých detí, no najmä naliehavosť
zdravotného stavu I. T., ktorý trpí Downovým syndrómom a závažným srdcovým ochorením.

Matka s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že obvyklým miestom pobytu maloletých detí N. G. M..

I. S. K. Z. T. sa narodili z družobného pomeru, B. G. H. Z. I.. Ľ. R.. Obe maloleté deti majú tak G., Z.
Z. U. B. a sú prihlásení k trvalému pobytu tak v U. M., Z. Z. D. G. M. a to od narodenia. Takisto boli
prihlásené do Základnej školy tak D. U. M., Z. Z. T. G.. Matka ich neustále premiestňovala medzi týmito
dvoma štátmi, pričom v júni 2011 sa rozhodla spolu s maloletými deťmi vrátiť S. U. M. čo potvrdila aj

tým, že maloleté detí v septembri roku 2011 začali chodiť do školy v T..

Dňa 27.9.2011 využila matka maloletých detí neprítomnosť otca k tomu, aby obe tieto maloleté deti
premiestnila do C. S. G. M.. Túto neprítomnosť otca využila v dobe, keď tento bol kvôli svojej práci
služobne v Y. M.. Takto sa vedomé rozhodla sama, bez jeho súhlasu s tým, že on nemohol v tomto
nič robiť.

PovykonanomdokazovaníOkresnýsúdKošiceIuznesenímzodňa31.5.2012nariadilnávratmaloletých
detí do krajiny ich obvyklého pobytu v U. a za krajinu ich obvyklého pobytu určil U..

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu
predchádzalo a uznesením z 11.10.2012 č.k. 8CoP/420/2012-409 ho zmenil tak, že zamietol návrh otca

na nariadenie návratu mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu (do U. M.), pretože miestom obvyklého
pobytu mal. detí v čase ich premiestnenia nebola U. republika. V tejto súvislosti skonštatoval, že mal. detiuž od roku 2007 striedavo žili v U. a na G. v režime akceptovanom oboma rodičmi, a že k obom krajinám
majú rovnako „blízko“, t.j. príslušné orgány oboch krajín majú rovnakú situáciu čo najobjektívnejšie
posúdiť okolnosti pre rozhodnutie vo veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania otca uznesením z 30.4.2013 č.k. 6Cdo/1/2013
zrušil uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 11.10.2012 č.k. 8CoP/420/2012-409 a vec mu vrátil
na ďalšie konanie, pretože nesprávne vec právne posúdil. Vyslovil názor, že v predmetnej veci boli
splnené všetky tri predpoklady pre záver o neoprávnenom premiestnení mal. detí z krajiny ich obvyklého

pobytu, pretože matka nepreukázala, že by otec súhlasil so zmenou miesta pobytu detí z U. na G..
Odvolaciemu súdu vytkol, že sa v dôsledku nesprávneho právneho záveru o tom, že premiestnenie
detí matkou nebolo neoprávnené, nezaoberal okolnosťami, pre ktoré výnimočne nemusí byť návrat detí
nariadený s odkazom na bod 17 preambuly Nariadenia v spojení s čl. 12 a 13 Haagskeho dohovoru
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (ďalej len Dohovor), a že
nezistil pomocou odborného posúdenia, či deti (resp. mal. K.) sú s ohľadom na svoj vek a stupeň

vyspelosti schopné vyjadriť svoje potreby a priania, resp. v kladnom prípade nezistil, či už za pomoci
znalca alebo výsluchom maloletých, ich vnútorný postoj k návratu do domácnosti otca.

Odvolací súd na základe zrušujúceho uznesenia dovolacieho súdu opätovne preskúmal napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že nie sú

podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, preto ho zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.
Odvolací súd, dospel k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, ak nariadil návrat mal. detí do krajiny
ich obvyklého pobytu bez toho, aby sa vzhľadom na dĺžku ich pobytu na G. a matkou zdôrazňované
skutočnosti týkajúce sa adaptácie mal. detí na život, zdravotnú starostlivosť a vyučovací proces na

Slovensku, zaoberal tým, či sa mal. deti zžili s prostredím alebo či existuje vážne nebezpečenstvo, že by
návrat vystavil mal. deti fyzickej alebo duševnej ujme. Dopustil sa aj ďalšieho pochybenia, ak pomocou
odborného posúdenia nezistil, či deti (resp. mal. K.) sú s ohľadom na svoj vek a stupeň vyspelosti
schopné vyjadriť svoje potreby a priania, resp. v kladnom prípade nezistil, či už za pomoci znalca alebo
výsluchom maloletých, ich vnútorný postoj k návratu do domácnosti otca.

Po vrátení veci na prvostupňový súd, tento súd nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru
psychológia za účelom zistenia vôle mal. detí. K vypracovaniu znaleckého posudku nedošlo, pretože
medzi účastníkmi konania bola uzavretá mimosúdna dohoda, v zmysle ktorej sa matka mal. detí
zaviazala obe deti vrátiť do miesta ich obvyklého pobytu, do Talianskej republiky, pričom v čase tejto

dohody mal. T. už bol u svojho otca a mal. K. sa matka zaviazala vrátiť po skončení školského roka
2013/2014.Právnyzástupcaotcapredložilsúduprehlásenie matkyzodňa25.4.2014,ktorávprehlásení
uznala za miesto obvyklého pobytu oboch mal. detí U., a zaviazala sa, že nebude premiestňovať mal.
deti na iné miesto bez predchádzajúceho výslovného súhlasu otca mal. detí, pri rešpektovaní rozsudku
súdu pre mladistvých v T., ktorý nariadil okamžité vrátenie týchto detí späť do krajiny ich obvyklého

pobytu a obe deti zveril do osobnej starostlivosti otca.
Na pojednávaní súdu dňa 25.6.2014 obe strany zhodne potvrdili uzavretú mimosúdnu dohodu a žiadali,
aby súd rozhodol rovnako ako prvýkrát, pretože obe strany takéto rozhodnutie súdu budú rešpektovať.
K tomuto návrhu sa pripojil aj kolízny opatrovník s tým, že bude rešpektovať dohodu rodičov mal. detí.

Predmetom tohto konania je návrh navrhovateľa na navrátenie mal. detí z dôvodu ich neoprávneného
premiestnenia z U. na územie G. M., preto súd právny vzťah medzi účastníkmi konania posudzoval
podľa Haagskeho dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol
prijatý dňa 25.10.1980, ktorým sú oba štáty viazané. Slovenská republika vyslovila súhlas s Dohovorom
dňa 15.6.2000.

Podľa čl. 1 cieľom tohto Dohovoru je
a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného
štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a
b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného

štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa čl. 3 Dohovoru premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, aka) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď
spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo
samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na
základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho

poriadku tohto štátu.

Podľa čl. 4 Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,
keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa čl. 11 Dohovoru justičné alebo správne orgány zmluvných štátov budú v konaní o návrat dieťaťa
konať bez odkladu.

Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia
konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na

požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola
ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu
ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a

v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa
nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka,
nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného

roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené
na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.

Podľa čl. 13 Dohovoru bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny
orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba,
ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že:
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase

premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo, že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie
o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého

pobytu dieťaťa.

Podľa čl. 19 Dohovoru rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za
rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

Z cit. právnej úpravy týkajúcej sa predmetu konania vyplýva základný cieľ predmetného Dohovoru, a
to zaistenie bezodkladného návratu detí protiprávne premiestnených alebo zadržiavaných v niektorom
zmluvnom štáte. Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za protiprávne vtedy, ak ním dôjde
k porušeniu práva starostlivosti o dieťa, ktoré má osoba, inštitúcia alebo ktorýkoľvek iný orgán podľaprávneho poriadku štátu, v ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením
alebo zadržaním.

Vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, na dohodu rodičov a citované zákonné ustanovenia
súd nariadil návrat oboch mal. detí do miesta ich obvyklého pobytu v U., na adresu otca.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.. Konanie o návrate maloletých
detí do krajiny obvyklého pobytu je konaním nesporovým, aj napriek tomu, že môže začať len na návrh

účastníka, čo jednoznačne vyplýva z ust. § 176 ods. 2 O.s.p., pričom existujú aj iné konania starostlivosti
súdu o maloletých, ktoré je možné začať len na návrh, napr. o osvojenie a je zrejmé, že v týchto
konaniach možno len ťažko hovoriť o úspechu alebo neúspechu vo veci, čo je rozhodujúce kritérium
pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 142 a § 143). Analogicky je preto
potrebné aj v konaní o návrat maloletých detí postupovať podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a nie
podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Protitomutouzneseniuodvolanieniejeprípustné,pretožeúčastnícikonaniasatohtoprávaúčinnevzdali
po jeho vyhlásení.