Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. október 2013

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/24/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308205919
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8308205919.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: D. H., bytom U. XXX, právne zastúpenej JUDr.
Lýdiou Farbakyovou, advokátkou, AK Floriánova 1, Prešov, proti žalovanej: MUDr. G. U., bytom L.,
ul. X. D. XX, právne zastúpenej JUDr. Jánom Kavuličom, AK ul. 26. novembra 1510/3, Humenné,
za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Regionálne riaditeľstvo Košice,
Štúrova 7, Košice, o náhradu bolestného a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia s

príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k. 15C/84/2008-350
zo dňa 16.11.2012 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdHumenné(ďalejlenprvostupňovýsúd)napadnutýmrozsudkomzamietolžalobužalobkyne,
žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobkyňu zaviazal zaplatiť na účet tamojšieho súdu trovy

štátu vo výške 305,68 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V odôvodnení svojho rozhodnutia po citácii ustanovení §§ 420 ods. 1,3, 421a ods. 1, 442 ods. 1,
444 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, §§ 2 ods. 1,2, 5 ods. 1,2,5 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia, § 4 ods. 1-4, 6 ods. 4 prvej vety
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti uviedol, že v konaní mal preukázané, že žalobkyňa

sa po pretrvávajúcich zdravotných ťažkostiach dňa 03.02.2005 podrobila v súkromnej ambulancii
žalovanej lekárskemu zákroku a to kolonoskopickému vyšetreniu. V rámci uvedeného vyšetrenia u
nej došlo k perforácii hrubého čreva, po ktorom nasledovala liečba a zhoršenie kvality jej života.
Liečenie si vyžiadalo opakované operačné zákroky, po ktorých jej boli príslušnými lekármi vydané
posudky o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Nároky žalobkyne vrátane čiastočnej
náhrady ušlého zisku boli uspokojené z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú v súvislosti s

poskytovaním zdravotníckej starostlivosti, ktoré mala žalovaná od roku 1999 uzatvorené s poisťovňou
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., a to vo výške maximálnej dohodnutej poistnej sumy 1.000.000,- Sk;
neskôr poisťovňa vyplatila žalobkyni aj úroky z omeškania a trovy právneho zastúpenia v sume cca
100.000,- Sk. Uplatneným návrhom žalobkyňa požadovala maximálne navýšenie náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, a to o 50 % z priznaného bodového ohodnotenia (2.100 bodov ) v lekárskom
posudku, t.j. zvýšenie o 1.050 bodov, čo pri hodnote jedného bodu v danom čase 345,48 Sk predstavuje

podľa žalobkyne 345.480,- Sk. Počas konania žalobkyňa upravila petit návrhu aj o požadované bolestné
v sume 60.438,- Sk z dôvodu, že v roku 2008 sa podrobila ďalšej súvisiacej operácii, po ktorej jej bol
vydaný posudok o bolestnom so 150-bodovým ohodnotením.

Súd prvého stupňa ďalej uviedol, že pokiaľ ide o druh zodpovednosti za škodu na zdraví vzniknutú na
strane žalobkyne, jedná sa o občianskoprávnu zodpovednosť podľa ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní daného prípadu súd uzavrel, že nemohol vychádzať zo zodpovednosti, ktorú upravuje
ust.§421aOZ,leboobjektívnazodpovednosťprichádzadoúvahylenvtedy,keďjeprivýkonezdravotnejstarostlivosti spôsobená škoda použitím nevhodných, zakázaných či chybných prístrojov, resp. vecí. V
takom prípade by poskytovateľ zodpovedal za škodu bez ohľadu na zavinenie. Kolonoskopický prístroj
medzi takéto prístroje nepatrí, každodenne sa používa v gastroenterológii, a v čase jeho použitia

nemal vadu, v dôsledku ktorej by došlo ku škode na zdraví. V danom prípade je teda zodpovednosť
posudzovaná jednoznačne podľa všeobecných ustanovení o náhrade škody upravených v § 420 OZ.
Skutočnosť, že žalobkyňa ako poškodená musela prehodnotiť niektoré svoje aktivity, nie je podľa názoru
prvostupňového súdu jedine v príčinnej súvislosti s vykonaným zákrokom, po ktorom došlo k zhoršeniu
jej zdravia, ale súvisí aj s jej zdravotným stavom pred vyšetrením a s vekom. I keď kvalita života

žalobkyne sa po kolonoskopickom vyšetrení a následných lekárskych zákrokoch zhoršila, nemožno z
hľadiska odškodňovania prihliadať na zdravotné zákroky a liečebné postupy ako na jediné a výlučné
okolnosti, ktoré nastolili inú kvalitu života pacientky.

Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaná nepopiera, že k perforácii čreva po uskutočnenom zákroku
z jej strany nedošlo, táto skutočnosť, a teda aj existencia škody, je preukázaná a prvostupňový súd ju

považoval za nespornú. Nepreukázané však ostalo zavinenie na strane žalovanej, ktoré by malo byť
jednýmzozákonnýchpredpokladovzodpovednostiunej.Žalovanáakolekárkaprivyšetrenínepochybila
a dokazovanie dostatočne preukázalo, že lekársky zákrok vykonala „lege artis“, teda v súlade so
súčasným stavom lekárskej vedy. Vzniknuvší zdravotný problém u žalobkyne nastal náhodne pod
vplyvom existujúcich okolností a rizík u pacientky, a to pri vynaložení potrebnej opatrnosti a dodržaní

etického kódexu zo strany žalovanej.

Prvostupňový súd vzhľadom na výsledky dokazovania zhodnotil, že nárok žalobkyne na zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % je neopodstatnený, pretože prípad žalobkyne
nie je prípadom hodným osobitného zreteľa. Rovnako v priebehu konania žalobkyňa uplatnené bolestné

v sume 2.006,17 Eur (60.438,- Sk) za operačný zákrok v roku 2008 považoval za nedôvodné, pretože
podľa znalkyne táto operácia nesúvisela s perforáciou hrubého čreva.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal napriek jej
plnému úspechu v konaní, pretože v zmysle vyjadrenia jej právneho zástupcu na súdnom pojednávaní

dňa 26.10.2012 si trovy konania aj pre prípad úspechu výslovne nenárokovala. Prvostupňový súd
zaviazal žalobkyňu k náhrade trov, ktoré vznikli vyplatením znaleckej odmeny znalcom. Uvedené trovy
znaleckého dokazovania v celkovej výške 705,68 Eur boli čiastočne zaplatené zo zálohy zaplatenej
žalobkyňou dňa 28.09.2010 v sume 400,- Eur, k zaplateniu zvyšku v sume 305,68 Eur v súlade s § 148
ods. 1 O.s.p. prvostupňový súd zaviazal neúspešnú žalobkyňu, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku, pretože táto časť trov bola uhradená z prostriedkov štátu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa a žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe žalobkyne vyhovie a prizná jej náhradu trov konania
alebo, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

Dôvody pochybenia prvostupňového súdu podľa nej spočívajú v tom, že prvostupňový súd na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Mala za to, že v danom prípade žalovaná svoju
zodpovednosť za poškodenie zdravia žalobkyne pri uskutočnenom zákroku, zdravotníckom úkone
spočívajúcom v perforácii hrubého čreva pri kolonoskopickom vyšetrení nepoprela, nenamietala a

cítila sa zodpovednou za poškodenie zdravia žalobkyne, čo je zrejmé aj z toho, že v základnom
bodovom ohodnotení bola žalobkyňa odškodnená zo strany poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa,
a.s.. Podľa žalobkyne, ak je daný základ nároku, nie je možné sa zbavovať zodpovednosti v prípade
ďalšej požiadavky poškodeného na zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia, pretože úvaha o
primeranosti zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia vždy vychádza z predpokladov pre vznik

nároku na základnú výmeru sťaženia spoločenského uplatnenia i z ďalších hľadísk stanoveným
právnym predpisov pre vznik nároku na jeho zvýšenie, ku ktorým je potrebné prihliadať vo vzájomnej
nadväznosti. Podľa názoru žalobkyne nie je možné, aby sa žalovaná zbavila svojej zodpovednosti
v prípade žalobkyňou požadovaného zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia, ak sa nezbavila
zodpovednosti pri odškodňovaní základu nároku, ktorý predstavoval základné bodové ohodnotenie

sťaženia spoločenského uplatnenia. Prvostupňový súd nijakým spôsobom právne neodôvodnil, z akého
dôvodu neprichádza do úvahy zodpovednosť žalovanej za poškodenie zdravia podľa ustanovenia
§ 421a Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má za to, že v predmetnej právnej veci je potrebné
aplikovať ustanovenie § 421a Občianskeho zákonníka, lebo pri výkone zdravotníckeho vyšetreniapoužila žalovaná kolonoskopický prístroj, ktorý je takej povahy, že svojou povahou zapríčinil pri výkone
zdravotníckeho úkonu roztrhnutie hrubého čreva žalobkyne a tým aj vznik škody na zdraví žalobkyne.
Kolonoskopický prístroj pri zavádzaní do konečníka je spôsobilý svojou povahou spôsobiť perforáciu

čreva. To, že k poškodeniu zdravia použitím kolonoskopického prístroja môže dôjsť, potvrdili vo
výpovediach svedok aj znalkyňa. Poškodenie zdravia zasiahlo žalobkyňu v jej osobnom a rodinnom
živote.

Žalovaná vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že žalobkyňa nijako nepreukázala, ani

neoznačila také osobitné okolnosti, ktoré vlastnosti mali vytvoriť povahu kolonoskopického prístroja
spôsobilú privodiť poškodenie zdravia žalobkyne. Žalovaná sa stotožňuje s tvrdením žalobkyne, že
hmotnoprávnym základom uplatneného nároku sú ustanovenia zákona č. 437/2004 Z.z., avšak mala
za to, že konajúci súd na posúdenie prípadnej zodpovednosti správne požil ustanovenie § 420 a
nasl. Občianskeho zákonníka, pričom musel nevyhnutne skúmať okrem iného aj otázku, či žalobkyňou
označená osoba je povinnou v zmysle citovaného zákona, a či sú dané všetky zákonné podmienky jej

zodpovednosti. Záverom svojho vyjadrenia žalovaná žiadala napadnuté rozhodnutie prvostupňového
súdu ako vecne správne potvrdiť.

Podaním zo dňa 4.12.2012 vedľajší účastník na strane žalovanej namietal svoj vstup do konania z
dôvodu, že nemá na výsledku konania právny záujem.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
O.s.p.preskúmalnapadnutýrozsudok,akoajkonaniemupredchádzajúce,vzmyslezásadvyplývajúcich
zustanovenia§212O.s.p.Pripreskúmavaníodvolanímnapadnutéhorozsudkubolodvolacísúdviazaný
dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných

dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto
preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel odvolací súd k
záveru, že odvolanie žalobkyne je v časti uplatneného odvolacieho dôvodu, a to nesprávneho právneho
posúdenia veci, opodstatnené.

Nesprávnym právnym posúdením veci je pochybenie súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav,
teda prípad, kedy bol skutkový stav posúdený podľa iného právneho predpisu, než ktorý správne
mal byť použitý, alebo ak síce bol aplikovaný správne určený právny predpis, ale súd ho nesprávne
interpretoval (nesprávne vyložil podmienky všeobecne vyjadrené v hypotéze právnej normy a v dôsledku

toho nesprávne aplikoval vlastné pravidlo, stanovené dispozíciou právnej normy).

Podľa ustanovenia § 421a ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá aj za škodu spôsobenú
okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci, ktoré sa pri plnení záväzku použili.
Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Zodpovednosť podľa odseku 1 sa vzťahuje aj na poskytovanie

zdravotníckych, sociálnych, veterinárnych a iných biologických služieb.

Vychádzajúc z citovaného právneho ustanovenia odvolací súd zdôrazňuje používanie zdravotníckych
prístrojov a zdravotníckych zariadení so sebou nesie značné riziká a považuje sa za nežiaduce, aby
tieto riziká, hoci len sčasti, niesla osoba, ktorá je činnosťou prístroja ovplyvňovaná. A práve preto je

zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe prístroja, koncipovaná
ako objektívna zodpovednosť. S ohľadom na túto skutočnosť teda nie je možná exkulpácia škodcu.
Nie je rozhodujúce, či boli dané vlastnosti, či možné účinky prístroja, či veci poskytovateľovi zdravotnej
starostlivosti známe. Poskytovateľ zdravotnej starostlivosti môže zodpovedať aj za škodu, ktorá vznikla,
napriek tomu, že bol úplne dodržaný postup lege artis. Pojem lege artis nie je v právnom poriadku

Slovenskej republiky priamo definovaný, ale z judikatúry je zrejmé, že zdravotnou starostlivosťou
realizovanou lege artis je taká zdravotná starostlivosť, ktorá je v súlade so súčasnými dostupnými
poznatkami lekárskej vedy, a naopak za zdravotnú starostlivosť non lege artis je považovaná taká
zdravotná starostlivosť, pri ktorej poskytovaní lekár volí postupy zastaralé, nedostatočne účinné,
neoverené alebo dokonca nebezpečné.

Z vyššie uvedeného by sa mohlo javiť, že v prípadoch, keď lekár postupuje non lege artis a
spôsobí škodu, uplatní sa všeobecná subjektívna zodpovednosť podľa ustanovenia § 420 Občianskeho
zákonníka a v prípade, že lekár postupuje lege artis a napriek tomu je zákrokom spôsobená škoda,uplatní sa zodpovednosť objektívna, teda zodpovednosť podľa ustanovenia § 421a Občianskeho
zákonníka. Takýto záver je síce zjednodušujúci, ale platný, pričom ale existujú výnimky, lebo je určite
možné si predstaviť aj situáciu, keď napriek tomu, že lekár postupuje non lege artis, škoda ako taká je

spôsobená okolnosťami, ktoré majú svoj pôvod v povahe prístroja, či veci, ktorá bola pri plnení záväzku
použitá, alebo kauzálny nexus je daný medzi takou okolnosťou a škodou, nie medzi protiprávnym
konaním škodcu a vznikom škody, a je teda zrejmé, že aj v takom prípade by bolo namieste uplatniť
objektívnu zodpovednosť škodcu.

Preto posúdenie, či zistené okolnosti, ktoré spôsobili poškodenie zdravia žalobkyne pri lekárskom
zákroku, majú pôvod v povahe použitého prístroja, v zmysle § 421a Občianskeho zákonníka nie je
otázkou znaleckou (teda skutkovou), ale právnym posúdením, ktoré prináleží súdu. Pre záver, či má
škoda pôvod v povahe použitého prístroja, či veci, nie je významné, či ide o dôsledky rizika, ktorú sú s
použitím takého prístroja, či veci všeobecne, či obvykle spojené. Nie je rozhodujúce ani to, či bezchybný
prístroj a funkčný prístroj spôsobil škodu v dôsledku vonkajších okolností, či škodlivé účinky jeho použitia

sú známe alebo, či k škode dochádza úplne ojedinele (rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 29.7.2009
sp. zn. 25Cdo/2046/2007). Aj ak k ujme na zdraví prispela aj anatomická dispozícia poškodeného, nič
to nemení na závere, že škodlivý následok bol prejavom použitého prístroja.

Odvolací súd z obsahu vyjadrení znalca MUDr. G. C. a svedka MUDr. I. C. zistil, že pri použití

kolonoskopu môže dôjsť k poškodeniu hrubého čreva. Podľa vyjadrenia znalkyne sa toleruje 1 %
prípadov. Svedok MUDr. C. konštatoval, že je dokázané, že k poraneniu čreva môže dôjsť až v 5 %
prípadov napriek tomu, že ho kolonoskopom robia skúsení lekári, špecializovaní.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú okolnosťami, ktoré majú pôvod v povahe veci, ktorá bola použitá

pri poskytovaní zdravotníckych služieb je zvláštnym druhom objektívnej zodpovednosti, ktorá je
uplatňovaná pri škodách spôsobených určitými vecami, konaním, alebo procesmi predstavujúcimi
pre svoju nebezpečnosť zdroj zvýšeného rizika škôd, ktoré nemožno ani pri vynaložení všetkej
odbornej starostlivosti úplne zvládnuť. Neobstojí preto názor, že ak by sa lekár vedome vystavoval
nebezpečenstvu, že aj pri najstarostlivejšom a zodpovednom vykonaní toho-ktorého zákroku (lege artis)

bude (on sám alebo zdravotnícke zariadenie) v prípade následkov na živote a zdraví pacienta volaný k
prísnej (objektívnej) zodpovednosti za škodu, malo by to naňho demoralizujúci a demotivujúci vplyv. V
týchto prípadoch musí byť nepochybne zvýraznenou reparačná funkcia pred preventívnou. Treba dať do
pozornosti, že v týchto prípadoch vystupuje zreteľne do popredia intenzívny verejný záujem zaistiť práve
formou tejto prísnej objektívnej zodpovednosti v občianskom práve účinnejšiu právnu ochranu tým, ktorí

sú škodlivými udalosťami z tejto rizikovej činnosti postihnutými, t.j. poškodenými. (rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo dňa 25.5.2011, sp. zn. 25 Cdo/2543/2010).

Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí nesprávne právne vyložil ustanovenie
§ 421a Občianskeho zákonníka, keď povahu použitého prístroja pri zdravotníckej starostlivosti

posudzoval v súvislosti so skutočnosťou, že prístroj použitý pri výkone zdravotníckej starostlivosti nebol
nevhodný, zakázaný, či chybný, ale naopak použitý kolonoskopický prístroj sa každodenne používa v
gastroenterológii a v čase použitia nemal vadu, v dôsledku ktorej by došlo k škode na zdraví. Zároveň
sa nevyporiadal so skutočnosťou a dôvodmi už uskutočneného plnenia žalovanej žalobkyni za bolesť a
sťaženie spoločenského uplatnenia, ak podľa jeho názoru nedošlo k zodpovednosti za škodu ani podľa

ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, ani podľa ustanovenia § 421a Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na tieto skutočnosti má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nesprávne vec právne
posúdil, preto podľa ustanovenia § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V predmetnej veci bude povinnosťou súdu znovu posúdiť zodpovednosť žalovanej podľa ustanovenia §
421a Občianskeho zákonníka so zdôraznením, že posúdenie povahy prístroja nie je otázkou znaleckou
(teda skutkovou), ale právnym posúdením, ktoré náleží súdu. Následne v prípade zodpovednosti
žalovanej vyhodnotí, či sú dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia podľa ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a sťaženie spoločenského uplatnenia.Na záver odvolací súd poznamenáva, že neušlo jeho pozornosti ani podanie vedľajšieho účastníka na
stranežalovanejzodňa4.12.2012,ktorýmnamietalsvojvstupdokonania.Vosvojompodanípoukazoval
na viacnásobné namietanie vstupu, na ktoré prvostupňový súd nereagoval. V tejto súvislosti odvolací

súd poukazuje na ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p. s tým, že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva
súd rozhoduje len na návrh, preto je povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní o návrhu
vedľajšieho účastníka, ktorým namieta svoj vstup do konania, rozhodnúť.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.