Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/231/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111230297
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111230297.4

Uznesenie

Okresný súd Žilina, v právnej veci navrhovateľa: U. F. Č. K., R..K..S.., R. R.: X. XXX, XXX XX J. X,
Č. K., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: V. F., R..K..S.., R. R.: Ú. X, XXX XX L., A.: XX XXX XXX,
proti odporcovi: E. P., X.. XX.XX.XXXX, L.: P.A. XXX/XX, XXX XX Y., za účasti vedľajšieho účastníka na
strane odporcu: B.U. X. S. S. R. P., R. R.: X.. Z. X, XXX XX J., A.: XX XXX XXX, právne zastúpený: E..
C. H., C.V., R. R.: X. . R. X, XXX XX R., o zaplatenie 234,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Konanie z a s t a v u j e .

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.09.2011 domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 234,98 eur s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne zo sumy 219,88 eur od 17.09.2008 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Podaním doručeným súdu dňa 13.02.2012 oznámilo Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS v

zastúpenísvojhoprávnehozástupcusvojvstupdokonania,atoakovedľajšíúčastníknastraneodporcu.
Podaním doručeným súdu dňa 30.04.2012 sa vedľajší účastník na strane odporcu vyjadril k návrhu na
začatie konania.

Uznesením č.k. 4C/231/2011-118 zo dňa 15.04.2013 súd súdny zmier uzatvorený medzi účastníkmi
konania dňa 27.07.2012 neschválil. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.05.2013 a z tohto
dôvodu súd pokračoval v konaní.

Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 27.06.2013 vzal svoj návrh na začatie konania v celom
rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť. Späťvzatie návrhu navrhovateľ bližšie nezdôvodnil. Zároveň
však navrhol, aby súd vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal náhradu trov konania.

Keďže vo veci sa už konalo pojednávanie vo veci samej dňa 27.07.2012, súd vyzval odporcu a právneho
zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcu, aby sa vyjadrili, či so späťvzatím návrhu súhlasia.

Odporca sa v stanovenej 10-dňovej lehote k späťvzatiu návrhu nevyjadril, pričom súd vo výzve
uviedol i doložku, že pokiaľ sa účastník v stanovenej lehote nevyjadrí, bude mať súd za to, že so

späťvzatím návrhu súhlasí. Keďže odporca na riadne doručenú výzvu súdu nereagoval, má sa za to,
že so späťvzatím návrhu súhlasí. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu podaním
doručeným súdu dňa 08.08.2013 súhlasil so späťvzatím návrhu a zároveň si uplatnil aj náhradu trov
konania.Podľa ustanovenia § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších
predpisov (ďalej len OSP): Navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd

konanie v tejto časti zastaví.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 2 OSP: Súd konanie nezastaví, ak odporca so späť vzatím návrhu z
vážnych dôvodov nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa ustanovenia § 96 ods. 3 OSP: Nesúhlas odporcu so späť vzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde
k späť vzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späť vzatie návrhu na rozvod,
neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Vzhľadom na dispozitívny úkon navrhovateľa, ktorým je späťvzatie návrhu na začatie konania v celom
rozsahu a s poukazom na skutočnosť, že odporca aj vedľajší účastník na strane odporcu so späťvzatím
návrhu súhlasili, pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výroku tohto uznesenia týkajúceho sa zastavenia konania.

O trovách konania súd rozhodol na základe ust. § 146 ods. 2 prvá veta OSP, podľa ktorého, ak niektorý

z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP: O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Navrhovateľ tým, že vzal svoj návrh na začatie konania späť bez bližšieho zdôvodnenia nesie procesné
zavinenie na zastavení konania. Z uvedeného dôvodu by bol navrhovateľ povinný nahradiť odporcovi

a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania, ktoré im v tomto konaní vznikli.

Odporca si v tomto konaní náhradu trov konania v zmysle § 151 ods. 1 vety prvej OSP neuplatnil.
Vzhľadom na to, že si odporca počas konania žiadne trovy konania neuplatnil (nepodal návrh na
rozhodnutie o trovách konania) a súd rozhoduje o náhrade trov konania toho- ktorého účastníka výlučne
na návrh, súd odporcovi náhradu trov konania nepriznal.

V konaní si uplatnil nárok na náhradu trov konania vedľajší účastník, ktorý vystupoval na strane
odporcu. Preto sa musel súd vysporiadať aj s náhradou trov konania uplatnenou vedľajším účastníkom
vystupujúcim na strane odporcu.

Vedľajší účastník vstúpil do konania z vlastnej vôle podaním doručeným súdu dňa 13.02.2012, v ktorom
oznámil, že vstupuje do konania, požiadal o doručenia návrhu s prílohami a uplatnil si trovy konania.

Následne podaním zo dňa 30.04.2012 sa vyjadril k návrhu na začatie konania, vzniesol námietku
premlčania a vyčíslil si trovy konania.

Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si ihneď pri vstupe do konania
uplatnil náhradu trov konania. Pokiaľ sa vedľajší účastník nechal za týmto účelom zastupovať
advokátom, musí súd skúmať, či trovy súvisiace s právnym zastúpením boli účelne vynaložené.

Súd zistil, že cieľom vedľajšieho účastníka na strane odporcu ako združenia na ochranu spotrebiteľov
v zmysle § 2 ods. stanov občianskeho združenia je kolektívna ochrana spotrebiteľov, podávanie
žalôb podľa zákona o ochrane spotrebiteľa, zastupovanie v občianskom súdnom konaní a vstup do
spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka, zastupovanie spotrebiteľa pred orgánmi štátnej
správy a podávanie podaní o porušovaní práv spotrebiteľov na orgány štátnej správy, osvetová činnosť

a výkon mediácie v oblasti spotrebiteľskej ochrany.Súd je vzhľadom na uvedené toho názoru, že pokiaľ bolo občianske združenie založené práve za
týmto a nie iným účelom a pokiaľ združenie výslovne špecifikuje v stanovách, že v rámci svojej činnosti
vystupuje okrem iného aj v pozícii vedľajšieho účastníka v spotrebiteľských sporoch, musí byť združenie

spôsobilé vykonávať účel, na ktorý bolo založené samostatne, a to aj bez nutnosti zastúpenia advokátom
a musí disponovať dostatočnou odbornou vyspelosťou a kvalifikáciou. Pokiaľ zakotvil zákonodarca
možnosť vstupu vedľajšieho účastníka tohto druhu do konania na podporu odporcu - spotrebiteľa, potom
mal určite za to, že takýto vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa, samo vie poskytnúť
kvalifikovanú pomoc, keďže pôsobí v oblasti, v ktorej sa vyzná. Súd je toho názoru, že vedľajší účastník

už sám z podstaty svojej existencie musí byť schopný poskytnúť právnu pomoc.

Za takého stavu je potom súd presvedčený, že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu
advokátom nevyhnutné nebolo a súd je toho názoru, že nebola splnená podmienka pre priznanie nároku
na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi v tom smere, že jeho právne zastúpenie nebolo
nevyhnutné a účelné. Preto ani s ním spojené trovy nepovažoval súd za účelne a efektívne vynaložené.

Vychádzajúc aj z poznatkov získaných v rámci rozhodovacej činnosti v iných obdobných prípadoch,

má súd za to, že ide o paušálny vstup združenia do množstva konaní, do ktorých vstupuje na stranu
odporcov a v ktorých produkuje zväčša úplne rovnaké podania len so zmenenou spisovou značkou a
označením účastníkov. Súd je toho názoru, že paušálny vstup združenia do všetkých konaní, do ktorých
vstupujú ako vedľajší účastníci na strane odporcov bez ohľadu na stav konania, vôľu spotrebiteľa a
účelnosť úkonov, nemožno považovať za dôkaz o vôli združenia naplniť cieľ združenia, chrániť práva

spotrebiteľa. V danej veci vedľajší účastník pri oznámení vstupu do konania požadoval o doručenie
žalobného návrhu s prílohami, napriek tomu, že o veci mal mať pred vstupom do konania vedomosť. Z
ničoho tiež nemožno usudzovať, že dôvodom späťvzatia návrhu zo strany navrhovateľa bola vznesená
námietka premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane odporcu.

Z rozhodovacej činnosti súdu sú známe početné argumentačne totožné úkony združenia, vrámci ktorých

sa obmieňajú iba identifikačné údaje účastníkov, zmlúv, časové údaje, spisové značky atď. Z týchto
dôvodov aj vstup týchto združení do konaní iba vzbudzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana
práv konkrétneho spotrebiteľa, ale len získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia.

Z tohto dôvodu je súd toho názoru, že trovy konania uplatnené vedľajším účastníkom na strane odporcu

neboli účelne vynaložené, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu

podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne

rozhodne sudca.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP), t.j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu
(prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2 OSP.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.