Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. január 2013

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/72/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1011200312
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2013:1011200312.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci navrhovateľa: Q. R., bytom A. XX, A., proti
odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, ul. 29. augusta 8, Bratislava, o invalidný dôchodok, o odvolaní
navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 5Sd/35/11-38 zo dňa 1. augusta 2012,
takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Sd/35/11-38 zo dňa 1.

augusta 2012 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením zastavil konanie podľa § 104 ods. 1 OSP, s poukazom
na to, že lekársky posudok nemôže byť predmetom súdneho prieskumu a pokiaľ ide o oznámenie
odporkyne zo dňa 10. júna 2010, nejde o rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 zákona č.
461/2003Z.z.osociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisov a§244ods.3OSP.Zároveňrozhodol,

že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ včas odvolanie, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s posúdením
70 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže podľa lekárskych správ (ktoré priložil
vo fotokópii) sa jeho stav výrazne zhoršil, nie je schopný trvalej ani čiastočnej zárobkovej činnosti a je
odkázaný na pomoc druhých.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa vyjadrila tak, že jeho dôvody v odvolaní nepovažuje za
opodstatnené, súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne

posúdil vec a konanie zastavil. Navrhovala preto napadnuté rozhodnutie krajského súdu ako vecne
správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie
krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z.) dospel k záveru, že rozhodnutie súdu je potrebné zrušiť.

Zo spisu krajského súdu a pripojeného posudkového spisu odporkyne vyplýva, že odporkyňa

rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 4. augusta 2004 priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok
od 1. júla 2004 v sume 3 255,- Sk mesačne. Rozhodnutím č. XXXXXXXXXX zo dňa 9. júna 2005 bol
navrhovateľovi podľa § 73, § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný dôchodok zvýšený na 4660,-
Sk mesačne 7 dôvodu, že posudkom posudkového lekára z 10. mája 2005 mu bola zvýšená miera
poklesu schopností vykonávať zárobkovú činnosť z 50% na 70%.Zdravotný stav navrhovateľa bol na základe Kontrolnej lekárskej prehliadky určenej na máj 2010
posúdený posudkovým lekárom dňa 25. mája 2010 so záverom, že navrhovateľ je naďalej invalidný
podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

70%. Uvedenú skutočnosť odporkyňa navrhovateľovi oznámila listom zo dňa 10. júna 2010 s tým, že
invalidný dôchodok sa vypláca v sume, v akej patril.

Podanímz23.júna2010označenýmako„Odvolanieažiadosťoznovupreskúmaniemôjhozdravotného
stavu“, ku ktorému bol pripojený aj predmetný list odporkyne z 10. júna 2010, navrhovateľ namietal
ustálenie poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť opäť na 70% a vzhľadom na to, že jeho

zdravotný stav sa výrazne zhoršil a stále sa zhoršuje žiadal o opätovné preskúmanie zdravotného stavu.

Krajský súd v Bratislave napadnutým uznesením konanie podľa § 104 ods. 1 OSP zastavil.

V konaní nebolo sporné, že odporkyňa ako orgán s právomocou verejnoprávnou inštitúcie zriadenej
na výkon sociálneho poistenia (§ 120 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.) predmetným listom z 10. júna
2010 navrhovateľovi oznámila, že od 25. mája 2010 je pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 70% a invalidný dôchodok sa vypláca naďalej v sume v akej (dovtedy) patril. Vychádzajúc z

obsahu oznámenia je nepochybné, že navrhovateľka rozhodla na základe posudku posudkového lekára
sociálneho poistenia o konkrétnom nároku navrhovateľa na dávku sociálneho poistenia.

Rovnako nie sú pochybnosti o tom, že rozhodol vecne príslušný orgán (§ 179 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z.) o veci patriacej do rozsahu jeho pôsobnosti a že tak ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorý
takto autoritatívnym spôsobom nepochybne zasiahol do sféry subjektívnych práv navrhovateľa, pričom

z hľadiska obsahu rozhodnutia (odhliadnuc od rozsahu a formy) sa nelíši od množstva iných obdobných
rozhodnutí odporkyne o nárokoch sociálneho poistenia iných poistencov. Odporkyňa nevystupovala
v pozícii sprostredkovateľa alebo oznamovateľa nezáväznej informácie, ale je zrejmé, že konala ako
príslušný orgán verejnej správy, ktorý „neformálnym“ spôsobom informoval o svojom rozhodnutí o
právach alebo povinnostiach fyzickej osoby.

Vtejtosúvislostitrebapripomenúť,žeanisamotnáodporkyňazrejmenemalapochybnosti,žepredmetný
list navrhovateľovi z 10. júna 2010 má charakter rozhodnutia, čo možno usúdiť z jej z následného
postupu, keď po podaní opravného prostriedku navrhovateľom nariadila posúdenie zdravotného stavu
navrhovateľa kontrolnou posudkovou prehliadkou posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne - ústredie
a následne vec postúpila podaním z 24. februára 2001 príslušnému súdu na „preskúmanie rozhodnutia

vo veci dôchodkového poistenia podľa § 244 Občianskeho súdneho poriadku, posúdenie zdravotného
stavu“ (Podľa Smernice Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej socialistickej republiky č.
23-82-19/1982 a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej socialistickej republiky č. 42/1983/50 z 1. júla
1983 o postupe orgánov sociálneho zabezpečenia a súdov pri vybavovaní opravných prostriedkov
proti rozhodnutiam úradu dôchodkového zabezpečenia v Bratislave o zákonných nárokoch vo veciach

dôchodkového zabezpečenia).

Súd prvého stupňa preto nemal svoj záver o prípustnosti súdneho prieskumu založiť na posúdení
formálnej stánky „oznámenia“ z 10. júna 2010, ale mal vychádzať predovšetkým z jeho vecného obsahu
a účinkov na právne postavenie navrhovateľa.

Odvolací súd dáva do pozornosti v tejto súvislosti právny názor vyslovený Ústavným súdom Slovenskej

republiky (II. ÚS 50/2001. nález z 11. októbra 2001. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného údu
Slovenskej republiky 2001, s. 354-355) : „Napriek skutočnosti, že odopretie súdnej ochrany vo veciach
prieskumurozhodnutíorgánovverejnejsprávyjedovolenévprípade,žetakustanovízákon,tentopostup
nie je ale namieste v prípade, ak ide o rozhodnutia, ktoré sa týkajú základných práv a slobôd. Posledná
veta čl. 46 ods. 2 ústavy túto skutočnosť výslovne potvrdzuje, keď uvádza: „Z právomoci súdu však

nesmiebyťvylúčenépreskúmanierozhodnutítýkajúcichsazákladnýchprávaslobôd.“Citovanáústavná
norma žiadnym spôsobom neurčuje, v akom type súdneho konania a na základe akého návrhu majú
súdy takéto rozhodnutia preskúmavať a ani sa nezmieňuje o druhu rozhodnutí, ktoré by mohli byť a ztohto dôvodu vylúčené zo súdneho preskúmavania. Pretože smeruje výlučne k ich obsahovej stránke
a jej prostredníctvom k základným právam a slobodám. V dôsledku toho v prípade, keď sa rozhodnutie
správneho orgánu bez ohľadu na jeho druh či formálne označenie dotýka niektorého zo základných

práv a slobôd, z právomoci súdov nesmie byť vylúčené. Vylúčenie takéhoto rozhodnutia zo súdneho
preskúmavania (v správnom súdnictve môže signalizovať porušenie či. 46 ods. 2 posledná veta ústavy...

Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku (ďalej
len „OSP“) a v spojení s či. 46 ods. 2 posledná veta ústavy zisťovať, či rozhodnutie správneho orgánu,
zákonnosť ktorého má byť predmetom súdneho preskúmavania [vrátane toho, uvedeného v § 248 ods. 2

písm. d) OSP], je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade,
ak súd zistí, že tomu u tak je, taje, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmania.

Z uvedeného vyplýva, že samotný druh, resp. formálne označenie rozhodnutia správneho orgánu
nemôžu byť samé osebe jediným a rozhodujúcim dôvodom pre odmietnutie jeho súdneho
preskúmavania, pretože ústavne súladný výklad ustanovenia § 248 OSP vyžaduje, aby súd zisťoval, či
sa toto zhodnutie svojím obsahom súčasne nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd. Nie

je totiž vylúčené, že by sa aj rozhodnutia uvedené § 248 OSP nemohli dotýkať či dokonca porušovať
základné práva alebo slobody. Základnému právu uvedenému v či. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá
takýpostupsúdu,vrámciktoréhohodnotínielenformálneznakyrozhodnutiapredloženéhomunasúdne
preskúmavanie, ale aj to, či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných
práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý- z týchto prvkov, zakladá

porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy.“ ( Ústava Slovenskej republiky - Komentár,
Heuréka, január 2004, čl. 46, str. 330).

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ústavný zákon č. 460/1990 Zb). Kto tvrdí, že bol na
svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy , môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal
zákonnosťtakéhotorozhodnutia,akzákonneustanovíinak.Zprávomocisúduvšaknesmiebyťvylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie
v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri state živiteľa.

Podľa § 244 ods. 1 OSP v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 OSP rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

Podľa § 250m ods. 1 OSP konanie (o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov)
sa začína na návrh, ktorým je opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu.

Podľa 41 ods. 1, 2 OSP účastníci môžu robiť svoje úkony akoukoľvek formou, pokiaľ zákon pre
niektoré úkony nepredpisuje určitú formu. Každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon
nesprávne označený.

Vychádzajúc z citovaných ustanovení bolo preto úlohou súdu prvého stupňa potom čo navrhovateľ na
výzvu súdu vyčerpávajúcim spôsobom špecifikoval svoj opravný prostriedok proti konkrétnemu /hoci
formálne pochybnému/ rozhodnutiu odporkyne zamerať pozornosť na toto rozhodnutie, ustáliť mieru
jeho preskúmateľnosti súdom z hľadiska formálno-obsahových náležitostí resp. preskúmať zákonnosť
rozhodnutia a postupu odporkyne, ktorý mu predchádzal vo veci samej (meritórne). Uvedený postup mal

predchádzaťinaksprávnemukonštatovaniusúdu,želekárskyposudokjesamostatnenepreskúmateľný,trebavšakpripomenúť,žejepreskúmateľnýakopodkladprerozhodnutievrámcikonaniaopreskúmanie
samotného rozhodnutia.

Zastavením konania súdom prvého stupňa bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom (§ 221 ods. 1, písm. f/ OSP) treba rozumieť taký závadný procesný
postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom
konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Za takýto postup treba považovať
zastavenie konania o žalobe v prípade, že podmienky pre takýto postup súdu neboli splnené.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky postupom podľa § 221 ods. 1, písm. f/ OSP
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie, v ktorom treba zohľadniť

aj skutočnosť, že podľa oznámenia odporkyňa bolo dňa 12. júla 2012 vydané ďalšie rozhodnutie č.
5505186511, ktoré sa v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v takomto
prípadeautomatickystávapredmetomsúdnehoprieskumuajkeďvočinemuopravnýprostriedokpodaný
nebol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.