Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. júl 2012

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 32Cb/49/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205233
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 07. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Buľubašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2012:1111205233.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Gabrielou Buľubašovou v právnej veci žalobcu: Národná

diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001 proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595
545 o zaplatenie 217,71 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 217,71 € spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% z dlžnej sumy 217,71 € odo dňa 01.07.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 16,50 € do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.02.2011 sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške

217,71 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy 217,71 € odo dňa 01.07.2010 do
zaplatenia ako aj trov konania, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh bol odôvodnený tým, že 07.12.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 94
spôsobenej motorovým vozidlom EČV: Y. XXX J., ktorého prevádzkovateľ je povinne zmluvne poistený
u odporcu. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, pričom
potrebná bola aj obstávka dopravnej nehody. Nehodou bol poškodený majetok navrhovateľa vo výške
734,31 € (zvodidlá s príslušenstvom).

Vzhľadom na skutočnosť, že prevádzkovateľ motorového vozidla, ktorý škodu spôsobil, mal uzatvorené
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,

navrhovateľ si uplatnil náhradu celej škody u žalovaného.

Odporca však navrhovateľovi nepriznal celú vzniknutú škodu ale túto podľa tvrdenia v žalobnom návrhu
neoprávnene znížil o amortizáciu (134,88 EUR) a 82,83 EUR (nepriznané prestoje) z poistného plnenia.
Celkový rozdiel medzi vyčíslenou škodou a neoprávnene zníženým poistným plnením tak predstavuje
sumu 217,71 €.V žalobnom návrhu poukazuje na § 9 ods. 6 Zák. č. 135/1961 Z.z. ako lex specialis vo vzťahu k §
442 a 443 Občianskeho zákonníka. Následne na to z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva
povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených nákladoch

spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez akéhokoľvek
obmedzenia.

Poukazujenaskutočnosť,ževynaložilnákladynaodstráneniepoškodeniacestnejkomunikácievovýške
734,31 €, pričom mu žalovaný uhradil iba časť týchto nákladov a zvyšná časť ostala neuhradená.

Z dôvodu, že sa žalovaný dostal s plnením svojho záväzku do omeškania, je povinný platiť aj úroky z
omeškania,ktorésinavrhovateľuplatňujeododňa,ktorýnasledujepo15dniodskončeniaprešetrovania

poistnej udalosti , teda odo dňa 01.07.2010 až do zaplatenia.

Súd vo veci vydal dňa 29.03.2011 platobný rozkaz sp. zn. 26 Rob/30/2010 voči ktorému podal žalovaný
v zákonne lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z ustanovení
vyhlášky číslo 492/2004 Z.z., v spojitosti s ustanovením § 443 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
potrebnépriurčenívýškyškodynavecivychádzaťzcenyvecivčasepoškodenia.Vprípade,akbymieru

opotrebovania nezohľadňoval, nebolo by možné hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Podľa názoru
odporcu, ak má zodpovednosť za škodu plniť reparačnú funkciu, to znamená, že sa jej prostredníctvom
má poškodenému nahradiť to, o čo pri spôsobenej škode prišiel, musí sa aj výška škody určiť tak, aby ten
kto za škodu zodpovedá mal povinnosť nahradiť poškodenému, teda v tomto prípade navrhovateľovi,
škodu vo výške zodpovedajúcej cene poškodenej veci v čase poškodenia. Výška náhrady škody môže

byť totožná s cenou veci v čase jej poškodenia iba v tom prípade, ak pri vzniku škody bola poškodená
celkomnovávec.Vovzťahukuplatnenémunárokunanáhraduprestojovodporcauviedol,žetentonárok
je neodôvodnený a skutočnosť, že navrhovateľ pri vykonávaní jeho činností sleduje verejný záujem
je podľa odporcu právne bezvýznamná a nemôže byť dôvodom priznania nároku navrhovateľa, ktorý
nemá oporu v platných právnych predpisoch. Odporca zastáva názor, že motorové vozidlá, resp. stroje,

ktoré navrhovateľ použil na odstraňovanie následkov dopravnej nehody nemali byť v danom čase a
miestepoužívanénavýkoninejpodnikateľskejčinnostinavrhovateľa.Akbynedošlokdopravnejnehode,
vozidlá navrhovateľa by neboli využité na inú podnikateľskú činnosť pre tretí subjekt za odplatu, prípadne
inú činnosť a zostali by zaparkované v priestoroch navrhovateľa.

K odporu žalovaného sa dňa 26.04.2010 písomne vyjadril žalobca, ktorý opätovne

poukázal na § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Z.z. podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie
pozemnej komunikácie, je povinný uhradiť správcovi komunikácie, t.j. žalobcovi, náklady spojené s
odstránením poškodenia a uvedením do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie,
že poškodenie odstráni sám. Čo sa týka prestojov k tým uviedol, že škodu treba chápať v zmysle
ustanovení § 442 Občianskeho zákonníka ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného,

je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, najmä
peňažného. Prestoj predstavuje účasť mechanizmov navrhovateľa na odstraňovaní vzniknutej škody.
Ide o celkovú dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu pri odstraňovaní následkov škody nutná, avšak
mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Prípadné neuznanie nároku na prestoje by bolo v rozpore
so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by

navrhovateľ musel vykonať mnoho jázd s tým istým výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú
účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody. Vzhľadom na to, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex
specialisvovzťahukustanoveniam§442a443Občianskehozákonníka,ktorýpredstavujelexgeneralis,
neprípustnosť uplatnenia amortizácie či vznik ušlého zisku, je odporca povinný uhradiť v celom rozsahu
tak, ako ich chápe cestný zákon.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania - ich poverených zástupcov, Hlásením
o škode zo dňa 21.04.2009, Listom zo dňa 16.06.2009 - oznámenie o poistnom plnení, Výpismi žalobcu
a žalovaného z obchodného registra, a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.Súd z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi účastníkmi konania je nesporné a z vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 07.12.2008 došlo
k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 94, motorové vozidlo EČV: Y. XXX J.. Uvedenou dopravnou

nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, pričom bola potrebná aj obstávka dopravnej
nehody. Nehodou bol poškodený majetok žalobcu vo výške 734,31 €.

Súdďalejzvykonanéhodokazovaniazistil,žeprevádzkovateľmotorovéhovozidla,ktorýškoduspôsobil,
mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobené prevádzkou motorového
vozidla a navrhovateľ si uplatnil náhradu celej škody u odporcu.

Odporca však navrhovateľovi nepriznal celú vzniklú škodu, ale túto znížil z dôvodov, ktoré uviedol v

podanom odpore a ktoré predniesol aj na pojednávaní konanom dňa 19.07.2012.

Poverený zástupca navrhovateľa sa na pojednávaní v plnom rozsahu pridržiaval písomne podaných
návrhov založených v súdnom spise, pričom poukázal opätovne na § 9 ods. 6 cestného zákona,
podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie je povinný uhradiť správcovi
komunikácie, teda navrhovateľovi, náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie

do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Uviedol,
že zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritériá bezpečnosti cestnej premávky a podľa
technického predpisu TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ povinný sa riadiť a pri poškodení zvodidiel je
nutné všetky poškodené časti okamžite vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu. Čo sa týka
prestojov tu uviedol, že navrhovateľ je povinný v zmysle technického predpisu TP 7/2000 vykonávať

súvislú údržbu, ktorá sa vykonáva denne, je preto úplne zrejmé, že vozidlá (mechanizmy) by boli použité
pri podnikateľskej činnosti navrhovateľa.

V zmysle § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia škoda je spôsobená právnickou osobou alebo
fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby

sami za škodu takto spôsobenú podľa tohto nezodpovedajú, ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá. Podľa ods. 3 zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu
nezavinil.

V zmysle § 427 fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky (ods. 1). Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla,

motorového plavidla ako aj prevádzateľ lietadla (ods. 2).

Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo - ušlý zisk
(ods. 1). Škoda sa uhrádza v peniazoch, ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa skutočná škoda uvedením do predošlého stavu (ods. 3).

V zmysle § 443 Občianskeho zákonníka pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase jej

poškodenia.

V zmysle § 9 ods. 6 Zákona č. 135/1961 Zb. pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie,
ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil uhradiť
správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do
pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.Správu pozemných komunikácií vykonáva, ak ide o diaľnice, cesty pre motorové vozidlá a cesty podľa
schváleného plánu rozvoja diaľnic a ciest vo vlastníctve štátu okrem ich prejazdných úsekov cez colné
priestory a koncesných ciest - Národná diaľničná spoločnosť (Zákon číslo 135/1961 Zb.).

Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobca vynaložil náklady na opravu cestnej
komunikácie vo výške 734,31 EUR. Z ustanovenia § 9 ods. 6 cestného zákona vyplýva povinnosť škodcu
uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených nákladoch spojených
s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, bez akéhokoľvek
obmedzenia. Tieto náklady žalobca preukázal listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise.

Navrhovateľovi tak vznikol nárok na zaplatenie odporcom.

Podľa názoru súdu nemožno od navrhovateľa požadovať, aby on ako správca komunikácie doplácal
na dopravnú nehodu, odhliadnuc od toho, že komunikáciu je potrebné uviesť do pôvodného stavu,
čo nie je možné inak len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám,
keďže v zmysle Vyhl. MVRR číslo 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody,
ktorá skutočnosť bráni pri výmene použitia starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon ani

navrhovateľ nemusí mať k dispozícii, navyše tieto už vôbec nemusia zodpovedať aktuálnym normám.
Poškodený (navrhovateľ) by nemal doplácať na nehodu. Opravou zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu
prepoškodeného,keďževýmenadielovzvodidielnenavýšilaichúžitkovévlastnosti.Navrhovateľvtomto
prípade nemal možnosť voľby či si nechá vec opraviť alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne
ponechá neopravenú, ale bol povinný vzniknuté poškodenie odstrániť.

Čo sa týka nároku navrhovateľa za prestoje, súd sa stotožnil s argumentáciou navrhovateľa a považoval
ju za dostatočnú. Prestoj predstavuje účasť mechanizmov navrhovateľa na odstraňovaní vzniknutej
škody. Ide o celkovú dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu pri odstraňovaní následkov škody nutná,
avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Prípadné neuznanie nároku na prestoje by bolo v
rozporesozásadouhospodárnehoodstránenianásledkovškody,nakoľkovprípadeneuznaniaprestojov

by navrhovateľ musel vykonať mnoho jázd s tým istým výsledkom, aby kompenzoval stratu spôsobenú
účasťou mechanizmov na odstraňovaní škody. Predmetom podnikania navrhovateľa je okrem iného aj
zabezpečovanie prípravy, realizácie opráv a výstavby diaľníc. Navyše je povinný v zmysle TP 7/2000
vykonávať denne súvislú údržbu, je preto viac ako zrejmé, že vozidlá (mechanizmy) by boli využité pri
podnikateľskej činnosti navrhovateľa. V danom prípade je potrebné navrhovateľovi kompenzovať jeho

majetkovú ujmu.

V zmysle § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. vzniklo
žalobcovi tiež právo na úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 9% odo dňa nasledujúceho po
15 dni od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Poisťovateľ ukončil vyšetrovanie 15.06.2009, preto
mu úrok z omeškania prináleží odo dňa 01.07.2010.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý v veci úspech nemal.

Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 €.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to písomne,
v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava I.

V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané a datované, musí
byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a
aby každý účastník dostal jeden rovnopis, inak budú vyhotovené kópie odvolania a jeho príloh na trovy
účastníka podávajúceho odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.