Uznesenie – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/306/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312208396
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bianka Gelačíková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1312208396.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: K. N., J.. XX.XX.XXXX, G. S. na Q. XX,
zastúpený advokátom JUDr. Martinom Hudákom, AK Trenčianska 17, Bratislava, proti odporcovi: F..
A. H., J.. XX.XX.XXXX, G. S. XXXX/X, S., zastúpený advokátom JUDr. Ernestom Csongom, AK
Jesenského 5026/13A, Dunajská Streda, opatrovník F.. O. H., J.. XX.XX.XXXX, L. XX.XX.XXXX, o
návrhu navrhovateľa na určenie otcovstva a na ustanovenie opatrovníka, na odvolanie navrhovateľa

proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 23.04.2014, č.k. 38P/148/2012-50, jednohlasne
( pomerom hlasov 3:0 ), takto

r o z h o d o l :

Napadnuté uznesenie sa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa ustanovil domnelému otcovi navrhovateľa - zomrelému
F.. O. H. (ďalej len ,,nebohý“) za opatrovníka jeho brata F.. A. H., ktorý ho bude zastupovať v konaní

o určenie otcovstva k navrhovateľovi. Týmto uznesením bolo zmenené uznesenie Okresného súdu
Bratislava III, č.k. 38P 148/2012-20 zo dňa 28.11.2012, v časti osoby ustanovenej za opatrovníka
nebohému.

Súd I. stupňa rozhodnutie odôvodnil § 192 ods. 1,2 zákona č. 99/1963 Zb.- Občiansky súdny poriadok v
platnom znení (ďalej len ,,O.s.p.“) a § 95 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení

niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o rodine“), pričom uviedol, že Krajský súd v Bratislave v uznesení
č.k. 11CoP 312/2013 -36 zo dňa 13.12.2013 poukázal na to, že ustanovenie D. N. (matky navrhovateľa)
za opatrovníčku nebohému F.. O. H. je nevhodné, nakoľko sa u nej jedná o konflikt záujmov, pričom sa
primárne javí vhodným ustanovenie niekoho z okruhu blízkych osôb nebohého alebo osobu, u ktorej
sa dajú predpokladať vedomosti o predmete konania. Súd preto ustanovil za opatrovníka nebohému
jeho brata F.. A. H., u ktorého sa dajú predpokladať vedomosti o predmete konania, pričom tento s

ustanovením za opatrovníka súhlasil.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu,
pričom uviedol, že on aj nový opatrovník sú obaja účastníkmi prebiehajúceho dedičského konania po
nebohom (sp.zn. 30D 2021/2008, Dnot 8/2009), a v tomto konaní sa on nachádza v postavení možného
dediča, ktorým sa stane len ak súd potvrdí otcovstvo nebohého. Nový opatrovník sa taktiež nachádza

v postavení možného dediča, ktorým sa stane len ak súd otcovstvo nebohého nepotvrdí. Má za to, že
nový opatrovník nebude objektívny a bude sledovať iba svoje záujmy, a v konaní nebude zastupovať
nebohého, ale seba a v prípade, že by nový opatrovník mal dôkazy o otcovstve nebohého, prirodzene
ich nepredloží, lebo by vylúčil z okruhu dedičov seba. Navrhovateľ ďalej uviedol, že sám má dôkazy
o otcovstve nebohého, pričom nový opatrovník ich bude z rovnakého dôvodu všetky spochybňovať.
On ako aj nový opatrovník sú taktiež obaja účastníci prebiehajúceho konania vedeného na Okresnom

súde Bratislava III sp.zn. 10C 3/2013 o určenie, že navrhovatelia (on a jeho matka), žili s poručiteľom
(nebohým) v spoločnej domácnosti. On je aj v tomto konaní v pozícii navrhovateľa a nový opatrovníkje v pozícii odporcu, teda nový opatrovník nebude objektívne napomáhať hľadaniu pravdy. Navrhovateľ
ďalej uviedol, že nový opatrovník v prebiehajúcom dedičskom konaní tvrdil, že ho nikdy nestretol, hoci
sa stretli kvôli pošte nebohého. V čase keď nebohý dostal mozgovú príhodu (september 2008) sa o

jeho starostlivosť staral on spolu s pôvodnou opatrovníčkou (svojou matkou), nový opatrovník nebohého
ani nechcel navštíviť. Nový opatrovník na neho podal trestné oznámenie pre podozrenie z krádeže
bankomatovej karty nebohého napriek tomu, že on spolu so svojou matkou sa so súhlasom nebohého
starali o jeho záležitosti.

Nový opatrovník sa bez súhlasu nebohého zmocnil násilím bytu nebohého. Nebohý mal dohodnutú
rehabilitáciu v nemocnici V., nový opatrovník ho však vzal do ústavu v S., kde sa mali prijímajúce
pracovníčky vyjadriť, že nový opatrovník doviedol nebohého v stave na umretie a o pár dní aj zomrel.
Navrhovateľ záverom uviedol, že nový opatrovník je v konflikte záujmov, a preto navrhol, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie zrušil a aby za opatrovníka nebohému bola ustanovená obec, v ktorej mal
naposledy trvalý pobyt.

Pôvodná opatrovníčka nebohého (matka navrhovateľa) sa k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že s ním
v plnom rozsahu súhlasí.

K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadril aj nový opatrovník, pričom

uviedol, že odvolanie navrhovateľa považuje za bezdôvodné a argumentáciu navrhovateľa za účelovú
a zmätočnú. Navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody, ktoré by mohli byť kvalifikované ako obligatórne
náležitosti odvolania v zmysle § 205 a nasl. O.s.p.. Navrhovateľ svoje tvrdenia o tom, že on ako
opatrovník bude sledovať len vlastné záujmy, neoprel o žiadne právne argumenty, len sa dopúšťa
emotívnych vyjadrení a špekulácií, ktoré majú skreslene prezentovať jeho pohnútky. Podľa zápisnice

zo dňa 13.12.2012 z dedičského konania sp.zn. 30D 1021/2008: ,,V doterajšom priebehu konania
pán K. N. bol vyzvaný, aby v stanovenej lehote preukázal, že je synom poručiteľa. Túto skutočnosť
doteraz napriek viacnásobným výzvam nepreukázal.“ Nový opatrovník ďalej uviedol, že nie je pravda,
že by disponoval dôkazmi, ktoré by svedčili v prospech navrhovateľa. Ak skutočne existujú dôkazy
preukazujúce otcovstvo nebohého k navrhovateľovi, tak ich navrhovateľ už mal a mohol predložiť v

dedičskom konaní. Každý účastník má v rámci dedičského konania právo predkladať a spochybňovať
dôkazy podľa svojho uváženia, vylúčiť účastníka z okruhu dedičov môže len ustanovený súdny komisár.
Súdny komisár už z okruhu dedičov v I. rade navrhovateľa vylúčil, keď ho odkázal spolu s matkou
podať na súde žalobu o určenie, že žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti. Nesúhlasí ani s tvrdením
navrhovateľa, že jeho účasť v konaní sp.zn. 10C 3/2013 ovplyvňuje jeho pohnútky do takej miery, že by

mu to znemožňovalo prijať poverenie súdu stať sa opatrovníkom nebohého.
Bez podania návrhu na určenie toho, či navrhovateľ s matkou žili s poručiteľom v spoločnej domácnosti,
by sa totiž dostali mimo dedičské konanie. Má za to, že podaním takéhoto návrhu uznal navrhovateľ
skutočnosť, že nie je spôsobilým dedičom v I. skupine, teda nie je synom nebohého. Ďalej konštatoval,
že nie je pravdou, že by sa o zdravotný stav nebohého nezaujímal. Práve naopak od momentu, kedy sa

o jeho hospitalizácii dozvedel, viackrát ho navštívil, hoci býva v S.. Po prepustení z nemocnice nebohého
ubytoval v zariadení N. J..Q.. v S. a hradil výdaje spojené s hospitalizáciou. Platobnú kartu nebohého
nechal zablokovať preto, lebo došlo k jej zneužitiu, vec bola šetrená aj políciou. Nie je pravdou, že by
sa zmocňoval bytu nebohého násilím a bez jeho vedomia, udržiaval nehnuteľnosť v čase hospitalizácie
nebohého a na jeho úkor sa na byte nijako neobohacoval. V prípade, ak by sa vyhovelo odvolaniu

navrhovateľa a za opatrovníka nebohého by bola ustanovená obec, ponúka jej svoju súčinnosť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa, vec prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že podané odvolanie nie je
dôvodné.

Jedným zo základných pravidiel pri ustanovovaní opatrovníka je, že za neho nemôže byť ustanovená
osoba, ktorej záujmy by mohli byť v rozpore so záujmami zastupovaného ( § 22 ods. 2 O.z.).

U pôvodnej opatrovníčky nebohého F.. O. H. (majúceho byť na základe návrhu určeného ako otca
navrhovateľa), ktorá je zároveň matkou navrhovateľa a navyše osobou domáhajúcou sa spolu s

navrhovateľom v inom konaní určenia, ktoré by im malo garantovať postavenie dedičov po nebohom, je
daný celkom nepochybný rozpor záujmov pôvodnej opatrovníčky so záujmami osoby, ktorú by mala v
konaní zastupovať. Ten je daný rizikom uprednostňovania pri zastupovaní skôr záujmov vlastného syna
(než nebohého), čo zjednodušene možno vyjadriť aj tak, že tu jestvuje obava, že takáto opatrovníčkav konaní urobí všetko preto, aby bol nebohý určený otcom navrhovateľa (aj keď by to tak v skutočnosti
nebolo)aabytaknielenžeprinajmenšomdedičsképrávonavrhovateľa(akodieťaťa,ktoréhootcombude
určený nebohý) prestalo byť sporným, ale aby aj brat nebohého (ktorému aktuálne nasvedčuje dedičské

právo a toto sa aj podľa predbežných zistení notára v konaní o dedičstve javí pravdepodobnejším než
to navrhovateľovo či jeho matky) okruh dedičov opustil.
Takétorizikopodľanázoruodvolaciehosúduubratanebohéhonieje,keďžejehozáujmysasozáujmami
zastupovaného do konfliktu dostať nemôžu, ale sú len v zjavnom konflikte so záujmami osôb usilujúcich
sa tu o postavenie dedičov (obrazné kto z koho, kde dedičské právo navrhovateľa a jeho matky by

malo vylučovať dedenie brata nebohého a naopak). Ten je však právne bezvýznamný, podobne ako len
možný konflikt prípadného dedenia brata nebohého s vôľou ním zastupovanej osoby (možnosť, že by
nebohý mal záujem na tom, aby po ňom dedil navrhovateľ s jeho matkou a tým logicky mal byť z dedenia
vylúčený jeho brat, ktorej možnosti však dosiaľ nič nenasvedčuje a preukázať opak je na osobách s
menej pravdepodobným dedičským právom, teda na navrhovateľovi a jeho matke, pričom tak dosiaľ
neurobili).

Naopak obavy z toho, že by brat nebohého dokázal docieliť zamietnutie návrhu na určenie otcovstva aj
vtedy,akbynebohýotcomnavrhovateľabol,saodvolaciemusúdunejaviareálnymi.Bratnebohého(jeho
dedič s momentálne pravdepodobnejším dedičským právom) síce podľa všetkého vyvinie maximálne
úsilie, aby súd presvedčil, že otcovstvo nebohého k navrhovateľovi je vylúčené, ani takéto prípadné

úsilie však nemusí viesť k zamýšľanému výsledku. Ak tu totiž budú skutočne relevantné dôkazy na
podporu záveru o otcovstve, tieto podľa všetkého brat nebohého nebude schopný spochybniť a úspechu
návrhu na určenie otcovstva zabrániť (čím sa však riziká spojené s jeho pôsobením v pozícii opatrovníka
javia zásadne odlišnými a podstatne menšími než u matky navrhovateľa, ktorej zotrvanie v pozícii
opatrovníčky domnelého otca by z reálneho sporu urobilo fakticky nesporové konanie - v ktorom by

navrhovateľ aj opatrovníčka už nežijúceho otca tvrdili prakticky to isté a to dokonca možno i bez toho,
aby na to existoval akýkoľvek dôkaz).

Preto odvolací súd tentoraz napadnuté uznesenie prvostupňového súdu potvrdil v zmysle § 219 ods.
1 O.s.p.

S poukazom na skutočnosť, že odvolací súd nevzhliadol dôvody, ktoré by mali opatrovníkovi
ustanovenému prvostupňovým súdom brániť v riadnom výkone tejto funkcie, nebol dôvod sa zaoberať
návrhom, aby za opatrovníka bola ustanovená obec, keďže takéto riešenie je krajným v prípade
neexistencie žiadnej osoby z prostredí príkladmo vymenovaných v ust. § 29 ods. 6 vety prvej O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.