Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. marec 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/101/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711218216
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6711218216.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v právnej veci navrhovateľa EOS KSI Slovensko, s. r. o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeným TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Advokátska kancelária
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843 proti odporcovi S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom: I. XXXX/XX, XXX XX E., zast. opatrovníčkou L. P., súdnou tajomníčkou Okresného súdu
Banská Bystrica, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42 176 778, v konaní právne zastúpeným
splnomocneným advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom X., J. H. X/A, o
zaplatenie 1348,45 EUR s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu
Zvolen č.k. 7C/262/2012-93 zo dňa 10.06.2013, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým zaviazal navrhovateľa nahradiť právnemu zástupcovi
vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu trovy právneho zastúpenia vo výške 158,- EUR na

účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania na strane odporcu, p o t v r d z u j e.

Vo zvyšnej časti zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho

konania vo výške 43,50 EUR na účet jeho právneho zástupcu č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXX,
a to v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Navrhovateľ n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd odvolaním napadnutým uznesením konanie zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok
vovýške79,01EurcestouDaňovéhoúraduBratislava.Otrováchkonaniarozhodoltak,ženavrhovateľje

povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania (trovy právneho zastúpenia)
vo výške 158,-Eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka, v lehote do 3 dní po právoplatnosti
uznesenia.
V odôvodnení uznesenia uviedol, že navrhovateľ sa voči odporcovi domáhal zaplatenia žalovanej
pohľadávky, ktorá vznikla zo zmluvy o pripojení č.XXXXXXXXXXX uzatvorenej dňa 04.11.2005 medzi
odporcom a postupcom Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava. Po doručení námietky

premlčania vedľajším účastníkom, žalobca zobral žalobu pred začatím pojednávania v celom rozsahu
späť, súd preto konanie zastavil. Na základe uvedeného okresný súd mal v zmysle § 146 ods.2, prvá
veta O.s.p. preukázané, že je povinnosťou navrhovateľa zaplatiť trovy konania, ktoré vznikli, a to trovy
právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka za dva úkony právnej služby a režijný paušál, celkovo vo
výške 158,-Eur. Okresný súd, vzhľadom na späťvzatie žaloby pred začatím pojednávania, rozhodol o
vrátení kráteného súdneho poplatku navrhovateľovi v zmysle § 11 ods.3,4 zákona č. 71/1992 Zb.Proti výroku uznesenia okresného súdu o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie
navrhovateľ. Poukázal na skutočnosť, že vedľajší účastník - združenie na ochranu spotrebiteľa - musí
byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v

spotrebiteľských veciach, keď má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie.
Súd prvého stupňa nepostupoval správne, keď združeniu zastúpenému advokátom priznal náhradu
trov konania, nakoľko existovali dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 150 zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj ako „O. s. p.“) spočívajúce v tom, že vedľajší účastník
vstúpil do konania na strane odporcu za účelom ochrany jeho práv z vlastnej iniciatívy, odporcovi bol

však ustanovený opatrovník, ktorý disponuje rovnakými oprávneniami ako účastník konania, a teda
nebolo potrebné, aby vedľajší účastník tiež ochraňoval jeho záujmy. V zmysle uvedeného nemožno zo
strany vedľajšieho účastníka hovoriť o trovách účelne vynaložených. Ďalej, združenie pred zaslaním
oznámenia o vstupe do konania nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia
účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec, teda len na základe skutočnosti, že odporcom
je spotrebiteľ, bez akýchkoľvek vedomostí o predmete a stave konania je nemožné pripraviť sa na

zastupovanie v tej ktorej veci a naplniť tak podstatu právneho úkonu- príprava a prevzatie právneho
zastúpenia. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol
žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola
ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho
zastúpenia. Trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie

alebo bránenie práva. Nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité
procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností.
Samotná skutočnosť, že súd účastníkovi právo na náhradu trov konania neprizná, neznamená popretie
rovnosti podmienok v konkrétnom súdnom konaní, ani odňatie procesného práva účastníka na
zastúpenie advokátom.

Na základe uvedeného odvolateľ navrhol, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu v napadnutej
časti zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. Spolu s odvolaním si
navrhovateľ uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 EUR.

Vedľajší účastník na strane odporcu vo svojom vyjadrení k odvolaniu v prvom rade poukázal na

skutočnosť, že vstúpil do konania legitímne v súlade s § 93 ods. 2, 3 O. s. p. z vlastného podnetu.
Takto zvolený procesný spôsob vstupu je zákonne rovnocenný so vstupom do konania na základe
výzvy niektorého z účastníkov urobenej prostredníctvom súdu a nepredpokladá súhlas spotrebiteľa
so vstupom vedľajšieho účastníka do predmetného konania, dokonca ani vedomosť spotrebiteľa o
vstupe vedľajšieho účastníka do predmetného konania. Vstup vedľajšieho účastníka do konania bol

opodstatnený, pretože prvostupňový súd žalobu zamietol po vstupe vedľajšieho účastníka do konania a
na základe argumentácie prednesenej vo vyjadrení zo dňa 04.12.2012, ktoré bolo účinným prostriedkom
ochrany spotrebiteľa v súdnom konaní. Vnútroštátna právna úprava neumožňuje súdu prihliadať na
premlčanie ex offo, preto vedľajší účastník v každom spore, v ktorom žalobca žaluje premlčaný
nárok, vznáša námietku premlčania. Je povinnosťou vedľajšieho účastníka na strane odporcu chrániť

spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi dodávateľov. Účelnosť trov vynaložených na právnu pomoc
možno vo všeobecnosti odvodiť z čl. 47 ods.2 Ústavy SR.. Ústavný rozmer práva účastníka na náhradu
trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR (napr. II. ÚS 78/03, II.
ÚS 31/04 a pod.). Trovy právneho zastúpenia treba pritom považovať v každom prípade za účelne
vynaložené trovy. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania nie

je sporná, napriek tomu poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 09.06.2010 5Cdo 71/2010.
Argumentácia žalobcu, že vedľajší účastník- združenie na ochranu práv spotrebiteľa musí byť sám z
podstatyexistencieschopnýposkytnúťprávnupomocprisúdnychkonaniachvspotrebiteľskýchveciach,
je zjavne účelová, nelogická až absurdná. Poukázal taktiež na viaceré rozhodnutia krajských súdov k
uvedenej problematike. Vedľajší účastník ma právo v súdnom konaní vystupovať proti dodávateľom na

základe princípu „rovnosti zbraní“.
Na základe uvedeného vedľajší účastník navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý výrok uznesenia
okresného súdu ako vecne správny potvrdil a navrhovateľa zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania v celkovej výške 43,50 EUR na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p., bez
nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., a odvolaním napadnutý výrok uznesenia okresného
súdu o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania podľa§ 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil. V odvolaním nenapadnutej časti zostalo uznesenie
okresného súdu nedotknuté.

V prejednávanej veci je nesporné, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.
Pre správne rozhodnutie v tomto konaní je preto potrebné primárne zodpovedať na otázky, či Združenie
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, Prešov, IČO: 42176778 (resp. vo
všeobecnosti akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa) je oprávnené
vystupovať v konaní ako vedľajší účastník, ak áno, či sa ako vedľajší účastník môže v konaní nechať

právne zastupovať advokátom, a v prípade kladnej odpovede na prvé dve otázky, či mu v súvislosti
s týmto právnym zastupovaním môže vzniknúť právo na náhradu trov konania (resp. trov právneho
zastúpenia).

Z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s. p. vyplýva, že ako vedľajší účastník môže sa popri navrhovateľovi alebo
odporcovi zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie o

rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.

Podľa § 93 ods. 2 O. s. p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu. Toto
ustanovenie (ktoré bolo do Občianskeho súdneho poriadku zavedené s účinnosťou od 15. 10. 2008

zákonom č. 384/2008 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok)
dáva možnosť, aby v prípade tzv. spotrebiteľských sporov vstúpila do konania ako vedľajší účastník
taká právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, za ktorý
sa (podľa poznámky 10a uvedenej v tomto ustanovení) považuje aj zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Z

dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva, že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na
ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby a združenia.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 2 O. s. p. je z hľadiska systematického zaradenia vo vzťahu k ustanoveniu
§ 93 ods. 1 O. s. p. špeciálnym ustanovením, možno vyvodiť, že v tomto prípade sa nevyžaduje splnenie
všeobecnej podmienky pre pripustenie vstupu do konania vyplývajúcej z ustanovenia § 93 ods. 1 O. s.

p., ktorou je existencia právneho záujmu na výsledku konania.

V konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak
jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O. s. p.).

Z citovaných ustanovení jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu,
Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako
vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať "právny záujem na jeho
výsledku",pretože(akoužbolouvedenévyššie)možnosťabyvystupovalakovedľajšíúčastníknastrane

odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2
O. s. p.. Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O. s. p. výslovne upravuje, že vedľajší účastník má v konaní
rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver, a to, že vedľajší účastník
má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné
ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky), ktoré sa v rámci civilného súdneho

konanie realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym
zástupcom - advokátom, a samozrejme má i právo na náhradu trov konania, kam podľa ustanovenia
§ 137 ods. 1 O. s. p. bez akýchkoľvek pochybností patrí i náhrada trov právneho zastúpenia. Navyše
ani samotný Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne
spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto

dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním.

Pokiaľ navrhovateľ v rámci svojho odvolania dôvodil, že vedľajší účastník ako spotrebiteľské združenie
musia byť zo svojej podstaty schopné samostatne poskytovať právnu pomoc v súdnych konaniach, s
uvedeným sa stotožniť nemožno. Podľa článku 29 Ústavy SR sa totiž právo združovať sa zaručuje

každému a výkon tohto práva je možné obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom, ak je
to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu, na ochranu verejného poriadku,
predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. Preto sa v občianskych
združeniach (v výnimkou platiacou pre odborové organizácie podľa § 2 ods. 4 zákona č. 83/1990 Zb.o združovaní občanov) môžu združovať akékoľvek subjekty práva, a to bez ohľadu na skutočnosť, či
sú odborne spôsobilé vykonávať všetky činnosti, ktoré to ktoré občianske združenie vykonáva. Preto
napríklad občianske združenie, ktorého účelom je ochrana práv spotrebiteľa, môže byť tvorené napríklad

výlučne len laikmi z oblasti práva a svoju činnosť v rámci súdnych konaní nutne realizovať (ak chce
ochranu spotrebiteľa v súdnom konaní efektívne zabezpečiť) prostredníctvom tretích splnomocnených
osôb, napríklad prostredníctvom advokáta. A rovnako môže byť takéto združenie tvorené odborníkmi
z oblastí ochrany spotrebiteľa pôsobiacimi napríklad v oblasti potravinárstva, skúšobníctva kvality
výrobkov a pod., ktorá skutočnosť by rovnako neznamenala, že uvedené osoby dokážu spotrebiteľovi

poskytnúť kvalifikovanú pomoc aj v súdnom konaní bez pomoci právne kvalifikovanej osoby. Zo
samotnej skutočnosti, že vedľajší účastník je podľa znenia svojich stanov založený za účelom ochrany
spotrebiteľa, teda nemožno (tak ako to urobil navrhovateľ) ešte vyvodiť, že vedľajší účastník je sám o
sebe spôsobilý kvalifikovanú pomoc spotrebiteľovi v rámci súdneho konania poskytnúť. Uvedené platí
tým skôr, že v konaní nebolo preukázané, že by členmi vedľajšieho účastníka boli osoby, ktoré majú
právnické vzdelanie.

V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania preto, že navrhovateľ pred začatím pojednávania
vo veci samej zobral návrh v plnom rozsahu späť z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú
voči uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je

povinný uhradiť trovy konania odporca.

Z citovaných ustanovení vyplýva, že ak došlo k zastaveniu konania, v zásade žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania. Možnosť, aby niektorému z účastníkov konania bola
uložená povinnosť nahradiť trovy konania nastáva až vtedy, ak sú v danom prípade zastavenia konania

splnené podmienky uvedené v ustanovení § 146 ods. 2 O. s. p.. Ustanovenie druhého odseku §
146 O. s. p. je v pomere k prvému odseku špeciálnou úpravou a preto súd, ktorý o trovách konania
rozhoduje, musí v prvom rade skúmať existenciu procesných podmienok uvedených v druhom odseku
citovaného ustanovenia a v prípade, ak zistí existenciu týchto podmienok, musí o trovách konania
rozhodnúť podľa druhého odseku, teda musí uložiť niektorému z účastníkov konania povinnosť nahradiť

trovy konania (ak trovy konania vznikli a ak boli riadne uplatnené).

Ustanovenie § 146 ods. 2 O. s. p. ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu, kto zavinil, že konanie
muselo byť zastavené. Zavinenie v zmysle tohto ustanovenia je potrebné posudzovať len z procesného
hľadiska. Preto, ak v tomto prípade vzal navrhovateľ návrh voči odporcovi v celom rozsahu späť, pričom

z obsahu spisu je nesporné, že tak urobil z dôvodu, že akceptoval námietku premlčania, ktorú voči
uplatňovanému nároku vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu, možno konštatovať len jediný
záver, a to, že predmetný návrh navrhovateľa bol podaný (objektívne) nedôvodne a že k jeho späťvzatiu
došlo v dôsledku jeho procesného zavinenia. Preto mu podľa prvej vety § 146 ods. 2 O. s. p. vznikla
povinnosť uhradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorý si trovy konania uplatnil, trovy

konania, ktorých súčasťou sú i trovy právneho zastúpenia.

Nemožno súhlasiť s argumentom navrhovateľa, ktorým spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia
trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, pretože práve kvalifikované podanie vedľajšieho
účastníka, v ktorom vzniesol námietku premlčania uplatňovaného nároku, bolo vo svojej podstate

dôvodomspäťvzatianávrhu,atedamalopriamyvplyvnaspôsobskončeniasporu.Rovnakosanemožno
stotožniť s názorom odvolateľa, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcov nemala byť priznaná
náhrada trov konania s poukazom na ust. § 150 ods. 1 O. s. p. pre existenciu dôvodov hodných
osobitného zreteľa spočívajúcich v neúčelnosti vynaložených trov. Aplikácia ustanovenia § 150 ods.
1 O. s. p. pri rozhodovaní o náhrade trov konania totiž prichádza do úvahy výlučne v prípadoch, keď

sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania (t. j. aj ich účelnosť), avšak súd
dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti
neprizná. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
Výnimočnosť môže spočívať tak v konkrétnych okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach nastrane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na
osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a tiež na okolnosti, ktoré
viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. V praxi sa citované ustanovenie

môže aplikovať napr. vtedy, ak ide o spor medzi účastníkmi, ktorí účastníci vyvíjajú enormnú snahu na
ukončenie daného sporu a takto vyriešený spor je na prospech obidvoch účastníkov. Tiež napríklad
v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ak v konaní úspešný navrhovateľ
pred podaním návrhu nenavrhol ostatným spoluvlastníkom vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
dohodou, a títo spoluvlastníci so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva v súdnom

konaní súhlasili. Aplikácia § 150 ods. 1 O. s. p. však nie je možná z dôvodu, že trovy konania nie sú
účelné, keď platí, že účelnosť trov konania je jedným z predpokladov, aby tieto trovy mohli byť vôbec
priznané (vznikol na ne nárok), a len v prípade ak táto podmienka je splnená, prichádzajú eventuálne
do úvahy celkom výnimočné okolnosti osobitného zreteľa spočívajúce v individualitách konania alebo
jednotlivých jeho účastníkov, pre ktoré okolnosti možno celkom výnimočne účelne vynaložené trovy
úspešnému účastníkovi konania nepriznať. Navyše ako už odvolací súd uviedol vyššie, trovy vynaložené

vedľajším účastníkom považuje za účelne vynaložené, navrhovateľ neuviedol žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by boli relevantným dôvodom na to, aby úspešnému vedľajšiemu účastníkovi
na strane odporcu náhrada trov konania nebola výnimočne priznaná (§ 150 ods. 1 O. s. p.) a tieto dôvody
nezistil ani odvolací súd.

Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že okresný súd rozhodol správne, keď zaviazal navrhovateľa k
povinnosti zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov prvostupňového konania,
ktoré predstavujú trovy jeho právneho zastúpenia. Rovnako správna bola i úvaha okresného súdu o
výške trov vedľajšieho účastníka na strane odporcov, keď okresný súd ustálil, že právny zástupca tohto
vedľajšieho účastníka účelne vykonal 2 úkony právnej služby (príprava a prevzatie právneho zastúpenia,

vyjadrenie k žalobnému návrhu), a následne okresný súd správne ustálil výšku tarifnej odmeny ako aj
režijného paušálu za jednotlivé úkony podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 2, § 14 ods. 1 a § 16 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že skutočnosť, že iné odvolacie súdy, na ktoré navrhovateľ v odvolaní
poukazoval, rozhodovali vo veciach za účasti vedľajšieho účastníka, ktorým bolo združenie na ochranu
spotrebiteľa, inak, nie je pre toto rozhodnutie relevantná, pretože tunajší odvolací súd nie je takýmto
rozhodnutím (t. j. rozhodnutím iného odvolacieho súdu) viazaný.

Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 O. s. p. uznesenie okresného súdu
v napadnutom výroku o povinnosti navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania ako
vecne správne potvrdil. Odvolaním nenapadnuté výroky uznesenia okresného súdu o zastavení konania
a o vrátení časti zaplateného súdneho poplatku navrhovateľovi zostali nedotknuté (§ 206 ods. 3 O. s. p.).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 224 ods. 1, v
spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Odporca i vedľajší účastník na jeho strane boli v odvolacom konaní
úspešní, a preto im podľa vyššie citovaných ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho
konania. Navrhovateľovi, ktorý si uplatnil náhradu trov konania vo výške 19,33 Eur, a ktorý nebol v
odvolacom konaní úspešný, právo na náhradu trov odvolacieho konania nevzniklo.

Odporca si trovy odvolacieho konania neuplatnil a mu žiadne konkrétne trovy odvolacieho konania
nevznikli, a preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania odporcu nerozhodoval (§ 151
ods. 1 prvá veta O. s. p.). Vedľajší účastník na strane odporcu si právo na náhradu trov odvolacieho
konania uplatnil riadne a včas v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa. Na základe uvedeného

odvolací súd zaviazal navrhovateľa, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný, k povinnosti uhradiť
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania v celkovej sume 43,50 EUR
za jeden úkon právnej služby, a to podanie písomného vyjadrenia k odvolaniu navrhovateľa spolu s
paušálnou náhradou výdavkov (režijný paušál) za uvedený úkon právnej služby. Z tarifnej hodnoty veci
(suma 1348,45 EUR) predstavuje tarifná odmena za jeden úkon právnej služby 35,69 EUR (základná

sadzba tarifnej odmeny určená z hodnoty sporu podľa § 10 ods. 1, s použitím § 14 ods. 3 písm. b/
Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení zmien a doplnkov, ďalej aj "Vyhláška") a režijný
paušál 7,81 EUR (§ 16 ods. 3 Vyhlášky), spolu 43,50 EUR.Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. je navrhovateľ povinný zaplatiť uvedené trovy odvolacieho konania k rukám
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane odporcov.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.