Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 30, 2012

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 13Er/625/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2305214861
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ágnes Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2012:2305214861.2

Uznesenie

Okresný súd Galanta vo veci exekučného konania oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.,
IČO: 35 937 874, so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, proti povinnému: MAKVO, s.r.o., IČO:
31 580 190, so sídlom SNP 1002/32, 924 00 Galanta, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 287,92
Eur a ďalších trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu vedenú pred súdnym exekútorom JUDr. Peter Krištofík Mucha pod spisovou značkou

EX 865/2005 zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Na návrh oprávneného sa začalo exekučné konanie, kde vykonaním exekúcie súd poveril súdneho
exekútora JUDr. Peter Krištofík Mucha, a to poverením vydaným Okresným súdom Galanta č. 5202

002273* zo dňa 18.10.2005, na uspokojenie pohľadávky oprávneného vo výške 287,92 Eur (8 674 Sk) a
ďalších trov exekúcie, na základe exekučného titulu - vykonateľného rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a.s., pobočka Martin, č. k. 1381/2004/1 zo dňa 27.11.2004.

V priebehu exekúcie súdny exekútor dňa 26.11.2012 predložil tunajšiemu súdu návrh na zastavenie
exekúcie z dôvodu výmazu spoločnosti povinného z Obchodného registra SR. Súdny exekútor zároveň

žiadal súd, aby zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie vo výške 63,58 Eur. Na ten účel súdny
exekútor predložil súdu aj vyúčtovanie trov exekúcie a exekučný spis č. EX 865/2005.

Súd v rámci skúmania podmienok konania zistil, že spoločnosť povinného v priebehu exekúcie zanikla
výmazom z Obchodného registra SR, a to ku dňu 10.8.2011, pričom právnym dôvodom výmazu bol ex
offo výmaz.

Podľa § 37 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený
ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41.

Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení
tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 251 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku na výkon rozhodnutia a exekučné konanie

podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis
neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.Podľa § 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby.

Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka, právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo
v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony
neustanovujú inak.
Podľa § 19 Občianskeho súdneho poriadku, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má
spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 107 ods. 4 Občianskeho súdneho poriadku, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd
pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

Exekučné konanie môže byť vykonávané len v prospech alebo neprospech subjektu spôsobilého byť
účastníkom konania. Výmazom povinného z Obchodného registra SR tento stratil právnu subjektivitu
ako i spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania. Povinný zanikol výmazom ex offo dňa 10.8.2011,
pričom zanikol bez právneho nástupcu, v zmysle čoho je predmetná exekúcia v súčasnosti vedená

v prospech neexistujúceho subjektu. Preto súd danú exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2
Exekučného poriadku v spojitosti s ustanovením § 107 ods. 4 O.s.p. zastavil.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej

hodnoty podľa osobitného zákona, 17ba) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona
o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( §196).

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že túto súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko v danom

prípadeideosituáciu,kedysúdnemuexekútorovinároknanáhradutrovnevzniká.Vzmysleustanovenia
§203ods.1a2Exekučnéhoporiadkuoprávnenémumožnouložiťnáhradutrovexekúcievprípadoch,ak
dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného alebo z dôvodu nedostatku majetku povinného ani
na úhradu trov exekúcie. V danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu zániku povinného bez
právneho nástupcu. Zánikom povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, teda v danom prípade

bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie bola strata spôsobilosti povinného byť účastníkom
konania. Povinný neexistuje (zrušený bol ku dňu 1.7.2011, vymazaný ku dňu 10.8.2011). Nakoľko
oprávnený zastavenie exekúcie nezavinil, nejedná sa o prípad, kedy možno k náhrade trov zaviazať
oprávneného. Nie je tu ani zákonný priestor na to, aby sa rozširoval zákonom taxatívne vymedzený
okruh dôvodov, kedy je možné náhradou trov exekúcie zaťažiť oprávneného. Situácii, kedy nebudú

uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý v tejto
súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené,
že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu) jena druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Ústavný súd konštatoval,
že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery kompenzované jeho, v podstate
monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd na záver uvádza, že samotná

skutočnosť, že povinný (príp. aj oprávnený) stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného konania, a
nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok uloženie tejto
povinnosti štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení neustanovuje možnosť, resp.
zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti nahradiť trovy exekúcie na
štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č.k. I. ÚS 377/08-13).

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto
uznesenia a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Súd postupoval v zmysle ustanovenia § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v spojení s § 107 ods. 4
Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko bol povinný vymazaný z obchodného registra. Súd preto
exekúciu zastavil. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave v písomnom vyhotovení trojmo.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa

týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.