Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/245/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214210486
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2214210486.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobkyne: O. B., bytom
O. XXX/X, B., zastúpenej: JUDr. Sylvia Barciová, advokátka, Dunajská Streda, proti žalovanému: Š. B.,
bytom O. XXX/X, B., o vrátenie daru, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný Š. B., F.. B., D.. XX. X. XXXX, F.. Č. . XXXXXX/XXXX, trvale bytom O. XXX/X, B., je povinný
vrátiť a vydať žalobkyni O. B., F.. Y., D.. XX. X. XXXX, F.. Č.. XXXXXX/XXX, trvale bytom O. XXX/X, B.Í.,
dar - nehnuteľnosti v kat. úz. Gabčíkovo vedené na LV č. XXX: stavbu súp. č. XXX - rodinný dom na
parc. reg. C č. XXXX a pozemok parc. reg. C č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX
m2, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v sume 351,10 € (v tom trovy právneho
zastúpenia 251,60 € a iné trovy konania 99,50 €) tiež do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. V prevyšujúcej časti (83,87 €) sa žalobkyni nepriznáva náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou došlou súdu 27. mája 2014 domáhala voči žalovanému vrátenia daru -
nehnuteľností uvedených vo výroku. V žalobe predniesla, že tieto nehnuteľnosti, ktoré nadobudla
dedičstvom po manželovi, v roku 2008 darovala žalovanému - svojmu synovi. Odvtedy sa k nej žalovaný
správal hrubo, urážal ju, fyzicky ju napádal, čo si vyžiadalo aj lekárske ošetrenie. Takéto správanie
žalovaného je podľa žalobkyne v hrubom rozpore s dobrými mravmi, v dôsledku čoho jej vznikol nárok
na vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená do vlastných rúk, nevyjadril.

3. Súd nariadil na prerokovanie veci pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), ktoré v zmysle § 101 ods. 2
O. s. p. prebehlo v neprítomnosti žalovaného, keďže sa naň nedostavil, svoju účasť neospravedlnil, ani
nepožiadal o jeho odročenie. Na pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom žalobkyne, ako
aj listinnými dôkazmi (osvedčením o dedičstve W. XXX/XX z 3. júna 1997, darovacou zmluvou z 25.
apríla 2008 povolenou pod S.-XXXX/XX, výpisom z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. B. z 30. októbra
2014, výzvou na vrátenie daru zo 6. mája 2014, potvrdením Obvodného oddelenia PZ SR v Gabčíkove
z 13. mája 2014, nálezom O.. U. Š., chirurga, z 30. mája 2014 a správou O.. I. A., neurologičky, z 22:
októbra 2014) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3, § 153 ods. 1 O.
s. p.) súd zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalobkyňa v roku 1996 dedením nadobudla nehnuteľnosti v k. ú. B. - pozemok parc. reg. C č.
XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 726 m2, ako aj stavbu súp. č. XXX na tomto pozemku.
Tieto nehnuteľnosti darovacou zmluvou z 25. apríla 2008 previedla na svojho syna - žalovaného, pričom
si zároveň vyhradila vecné bremeno doživotného užívania a starostlivosti zo strany žalovaného. Vklad
tejto zmluvy do katastra nehnuteľností bol povolený 28. mája 2008 pod č. S. XXXX/XX. Žalobkyňa na
základe práva vecného bremena zostala v nehnuteľnosti bývať spolu so žalovaným.

b) Po nadobudnutí daru sa žalovaný začal voči žalobkyni dopúšťať fyzického násilia, ktoré si vyžiadalo
ošetrenie žalobkyne chirurgickom (v roku 2013 a 2014). Popri fyzickom násilí žalovaný, ktorý holduje
alkoholu, žalobkyňu aj verbálne urážal, vyháňal ju z domu, hoci k nemu má vecné právo, ktoré jej
žalovaný zriadil, a dopúšťal sa iných prejavov, ktorými žalobkyňu ponižoval (vymknutie z domu). Fyzická
a psychická agresia žalovaného voči žalobkyni vyústili u nej do depresívneho syndrómu, ktorý si
vyžadoval a stále vyžaduje neurologickú liečbu (pokračujúcu aj v roku 2014). Okrem toho žalovaný
napriek tomu, že dar je jeho vlastníctvom a žalobkyňa má k nemu vecné bremeno, neudržiava dar v
užívaniaschopnom stave, najmä neplatí za energie potrebné na užívanie domu, ani daň z nehnuteľností.
Tieto plnenia znáša žalobkyňa, hoci sa k tomu v darovacej zmluve nezaviazala.

c) Vzhľadom na toto správanie žalovaného mu žalobkyňa (zastúpená svojou advokátkou) približne v
máji 2014 doručila výzvu na vrátenie daru - uvedených nehnuteľností žalobkyni. Žalovaný výzvu prevzal,
no nijako na ňu nereagoval a dar do dňa vyhlásenia rozsudku právne účinným spôsobom (t. j. tak, aby
bolo v katastri nehnuteľností zapísané späť vlastnícke právo v prospech žalobkyne) nevrátil.

5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§
132 O. s. p.).

a) Skutkové závery v bode 4 písm. a) vyplývajú z vykonaných listinných dôkazov (osvedčenia o
dedičstve, darovacej zmluvy), ako aj výsluchu žalobkyne.

b) Pri zisťovaní správania žalovaného voči žalobkyni po nadobudnutí daru súd v rozhodujúcej miere
vyšiel z výpovede žalobkyne, doplnenej ďalšími listinnými dôkazmi (lekárskymi správami a výzvou na
vrátenie daru). Súd pri hodnotení dôkazov nezistil žiaden dôvod, kvôli ktorým by ma výpoveď žalobkyne
považovať za nevierohodnú. Vzhľadom na vek žalobkyne a ostatné listinné dôkazy, v ktorých boli
pravidelne opisované podobné skutočnosti (fyzické a psychická agresia žalovaného voči žalobkyni),
považuje súd za vylúčené, aby si žalobkyňa takúto verziu priebehu udalostí vymyslela, a to dokonca
tak prefíkaným spôsobom, že by túto verziu udávala pravidelne na rôznych miestach (lekári, polícia,
advokátka). Súd preto jej výpoveď v celom rozsahu prijal za pravdivú a za rozhodujúci dôkaz správania
žalovaného voči nej. Ostatné listinné dôkazy (najmä lekárske správy) potom jej výpoveď dosvedčujú a
preukazujú následky, ktoré na nej správanie žalovaného zanechalo.

c) Skutkový záver v bode 4 písm. c) vyplýva predovšetkým z obsahu listinného dôkazu - výzvy na vrátenie
daru. I keď žalobkyňa k nemu nepredložila doručenku, súd prijal jej výpoveď za pravdivú aj v tej časti,
kde tvrdila, že žalovaný výzvu dostal. Jeho reakciou na ňu bol totiž ďalší fyzický útok na žalobkyňu,
ktorého následky sú preukázané chirurgickým nálezom.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalovaný ako obdarovaný nadobudol dar - nehnuteľnosti vymedzené vo výroku od žalobkyne
darovacou zmluvou, ktorú súd považuje za platnú, keďže je uzavretá v náležitej forme (§ 46 Občianskeho
zákonníka) a spĺňa všetky ostatné náležitosti platnej zmluvy. Podľa názoru súdu zriadenie vecného
bremena v darovacej zmluve nie je v rozpore s bezplatnosťou ako jej pojmovým znakom (pozri v tomto
smere napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2009). Strpenie vecného bremena
samo osebe nemožno považovať za „odplatu“, osobitne nie za situácie, že vecné bremeno sa zriaďuje
v prospech darcu, ktorý bol pôvodne plným vlastníkom darovanej veci. Zriadenie vecného bremena tak
treba vnímať tak, že darca nepreviedol vec na obdarovaného s „plným“ právom, ale určitú časť práv

k veci si ponechal. Obdarovaný tak nie je povinný darcovi nič plniť, len dočasne (počas života darcu)
nezíska k veci plné právo; tú časť práv k daru, ktoré získava, však získava bezplatne, čo zodpovedá §
627 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je vlastníkom daru aj ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku.

7. Ustanovenie § 630 Občianskeho zákonníka dáva darcovi právo domáhať sa vrátenia daru, ak sa
obdarovaný správa k nemu tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Podľa judikatúry (R 31/1999) musí
ísť o porušenie dosahujúce značnú intenzitu alebo ide o porušovanie sústavné, ktoré svojím trvaním,
priebehom, váhou a pôsobením nadobudlo povahu hrubého porušenia. Za také porušenie sa spravidla
považuje intenzívne alebo sústavné porušovanie morálnych pravidiel, ktorých dodržiavanie možno
medzi slušnými ľuďmi očakávať, a to napríklad fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím
potrebnej pomoci a pod. (pozri podrobnejšie Fekete, I.: Občiansky zákonník. Veľký komentár. 2. diel.
Bratislava : EUROUNION, 2011, s. 1895 a 1896). Vo vzťahu medzi rodičmi a deťmi treba podľa
názoru súdu navyše uplatňovať prísnejšie meradlo, pretože podľa § 43 ods. 2 prvej vety Zákona o
rodine (č. 36/2005 Z. z.) je dieťa povinné prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať
ich. Citované ustanovenie sa pritom neobmedzuje na „maloleté“ dieťa, ale na dieťa všeobecne, teda
každého priameho potomka prvého stupňa. Toto ustanovenie treba považovať za výraz elementárneho
pravidla slušnosti, a to „ctiť otca i matku svojich“, ktoré je súčasťou morálneho kódexu ľudskej spoločnosti
niekoľko tisícročí.

8. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalovaný sa voči žalobkyni dopúšťal opakovaného
fyzického násilia a psychického týrania, a to až do tej miery, že žalobkyňa bola so svojimi zraneniami
nútená viackrát vyhľadať lekársku. Navyše malo jeho správanie negatívny vplyv na psychiku žalobkyne,
ktorá kvôli tomu trpí depresiami. Podľa názoru súdu takéto správanie žalovaného naplnilo intenzitu
hrubého porušenia dobrých mravov v zmysle ustanovenia § 630 Občianskeho zákonníka.

9. Žalobkyni tak vzniklo právo domáhať sa vrátenia daru, ktoré aj uplatnila tým, že žalovaného vyzvala
na jeho vrátenie. Doručením tejto výzvy žalovanému zanikol právny vzťah z darovacej zmluvy z 25.
apríla 2008, ktorej vklad bol povolený pod V 2871/08, a bolo povinnosťou účastníkov (zmluvných
strán) darovacej zmluvy obnoviť právny stav pred jej uzavretím, a to vrátane zápisu žalobkyne ako
vlastníčky predmetných nehnuteľností v katastri nehnuteľností (porov. v tomto zmysle napr. rozhodnutie
5 Cdo 31/2011). Keďže podľa tvrdenia žalobkyne, ktoré žalovaný nijako nespochybnil, žalovaný žiadnu
súčinnosť neposkytol, nezostávalo žalobkyni nič iné, než uplatniť toto právo na súde.

10. Vzhľadom na vyššie uvedený skutkový stav a právny názor súd dospel k záveru, že žalobkynina
žaloba o vrátenie daru je v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka opodstatnená, preto jej vyhovel (výrok
I). Tento rozsudok bude ako verejná listina podkladom na záznam jej vlastníckeho práva v katastri
nehnuteľností.

11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., keďže žalobkyňa mala vo veci úspech.
Účelne vynaložené trovy, ktoré sa jej majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok vo výške 99,50 € a
trovy právneho zastúpenia. Základnou sadzbou tarifnej odmeny je žalobkyňou uplatnená suma 1/13
výpočtového základu na rok 2014 v zmysle § 11 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z., čo predstavuje 61,85 €.
Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 251,60 €, ktorá pozostáva zo

- základnej sadzby odmeny za tri úkony právnej služby v roku 2014 (príprava a prevzatie zastúpenia,
žaloba a účasť na jednom pojednávaní do 2 hodín - § 13a ods. 1 písm. a/, c/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z.
v znení účinnom od 1. júna 2013) po 61,85 €, teda celkovo 185,55 €,

- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za tri úkony v roku 2014 po 8,04 €, teda celkovo
24,12 €.

- dane z pridanej hodnoty (18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) vo výške 20 % zo sumy 185,55+24,12,
teda 41,93 €.

Náhradu určenú vo výroku II rozsudku je žalovaný povinný zaplatiť advokátke žalobkyne (§ 149 ods.
1 O. s. p.).

12. Súd naopak nepovažoval trovy spojené s vypracovaním výzvy na vrátenie daru zo 6. mája 2014,
keďže trovy s ňou súvisiace nemožno považovať za trovy konania v zmysle § 137 O. s. p., pretože neboli
vynaložené v bezprostrednej súvislosti s týmto konaním (porov. judikát R 14/1985). Podľa názoru súdu
ide v danej veci o analogickú situáciu, akú rieši aj judikát R 26/2000 (v danej veci išlo o trovy predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody), kedy najvyšší súd takéto trovy tiež nepovažoval za trovy
konania, ale za príslušenstvo nároku (pohľadávky). Príslušenstvo v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho
zákonníka však malo byť uplatnené v žalobe, nie až po vyhlásení rozsudku v rámci vyčíslenia trov. Preto
súd v tejto časti žalobkyni náhradu trov konania nepriznal (výrok III). V tejto súvislosti sa len dodáva,
že doplnenie výroku III do rozsudku nie je v rozpore s § 156 ods. 4 O. s. p., pretože súd v zmysle §
151 ods. 5 O. s. p. pri vyhlásení neurčil výšku trov. Ak následne zistil, že boli návrhom (§ 151 ods. 1 O.
s. p.) uplatnené vyššie trovy, je súd povinný rozhodnúť o celom takto uplatnenom nároku (§ 152 ods.
2 per analogiam cez § 167 ods. 2 O. s. p.). Výrok o trovách má povahu uznesenia, ktoré sa nemusí
vždy vyhlasovať (§ 168 ods. 1 O. s. p.). Keďže súd pri vyhlásení rozsudku 30. októbra 2014 nevedel,
že žalobkyňa si uplatní vyššie trovy, než jej náležia, nemal v danom momente dôvod vyhlasovať výrok
III. Potreba jeho vydania vyvstala až po vyčíslení trov advokátkou žalobkyne, kedy už žiadni účastníci
prítomní neboli. Preto tento výrok postačí pojať do písomného vyhotovenia rozsudku (ako v podstate
samostatné uznesenie) a oznámiť ho účastníkom doručením (§ 168 ods. 2 O. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho
rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde.

V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež,
v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.