Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113203006
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113203006.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

navrhovateľa LIQUIDAS s.r.o., so sídlom A. Hlinku 2568/39, Zvolen, IČO: 46 905 561, v konaní
zastúpeného ATTORNEYS GROUP s.r.o., so sídlom Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, IČO: 36 863
998, proti odporcovi U. R., M.. XX. XX. XXXX, Q. Q. Q., Y. Č.. X, v konaní zastúpeného JUDr. Máriusom
Vladovičom, advokátom, Advokátska kancelária Veľký Krtíš, Nemocničná č. 16, o zaplatenie 13,54 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 33,19 Eur od 06.
02. 2010 až do 31. 12. 2011 a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 33,19 Eur od 06. 02. 2010 do 31.

12. 2011 a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podaným návrhom zo dňa 06. 02. 2013 žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal
odporcu na zaplatenie sumy 13,54 Eur. Žalovaná suma je výsledkom 9 % ročného úroku z omeškania
zo sumy 33,19 Eur od 11. 09. 2009 až do 31. 12. 2011 a 9 % ročný úrok z omeškania zo sumy 33,19
Eur od 11. 10. 2009 až do 31. 12. 2011.

Navrhovateľ uviedol, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril dňa XX. XX. XXXX Zmluvu o nájme,
predmetom ktorej bol prenájom podzemného parkovacieho státia č. XX.XX o rozlohe XX,XX L.X F. A.
R. T. M. X. U. v areáli polyfunkčnej zóny Q. - Q. Q.. Odporca bol v zmysle zmluvy povinný uhrádzať

mesačné nájomné vo výške 33,19 Eur vždy k 10. kalendárnemu dňu príslušného kalendárneho mesiaca.
Odporca neuhradil navrhovateľovi riadne a včas nájomné za mesiace september a október, ktoré bolo
splatné dňa 10. 09. 2009 a 10. 10. 2009, každé vo výške 33,19 Eur.

Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporca ku dňu 31. 12. 2011 uhradil navrhovateľovi dlžnú sumu vo výške
66,38 Eur. Táto suma predstavuje súčet dlžných súm na nájomnom bez príslušenstva v zmysle § 517
ods.2 Občianskeho zákonníka, teda navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie 9 % ročného
úroku z omeškania zo sumy 33,19 Eur a to od 11. 09. 2009 až do 31. 12. 2011 a od 11. 10. 2009 do
31. 12. 2011.

Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o nájme zo dňa XX. XX. XXXX uzatvorenou medzi odporcom

a právnym predchodcom navrhovateľa, pričom predmetom zmluvy bolo parkovacie státie č. XX.XX orozlohe XX,XX L.X F. A. R. T. M. X. U. F. J.Á. U. S. Q. - Q. Q.. Účelom nájmu bolo parkovanie osobného
motorového vozidla ev. č. Q. XXXCF. doba prenájmu bola dohodnutá na dobu neurčitú.

Zo zmluvy súd ďalej zistil, že výška a splatnosť nájomného je dohodnutá tak, že toto nájomné bude

nájomca uhrádzať k 10. dňu mesiaca vo výške 33,19 Eur.

Súd vo veci vykonal ďalej dokazovanie príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 31. 12. 2011, z
ktorého vyplýva, že od odporcu bola prijatá suma 66,38 Eur, pričom príjemca je právny predchodca
navrhovateľa, účel takejto platby je vyznačený ako úhrada za parkovné.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výpoveďou zmluvy o nájme adresovanú zo strany právneho predchodcu
navrhovateľa odporcovi dňa XX. XX. XXXX, z ktorého vyplýva, že vzhľadom na neplnenie si zmluvných

povinností dáva prenajímateľ nájomcovi výpoveď k 01. 11. 2009.

Odporca s návrhom vyjadril nesúhlas, v konaní vzniesol námietku premlčania a ďalej uviedol to,
že žalovanú sumu neuznáva z dôvodu premlčania nároku navrhovateľa, keďže istina, z ktorej mala
pohľadávka predstavujúca príslušenstvo vzniknúť, nebola nikdy uhradená a jedná sa o sumu 66,-- Eur,
a keďže sa jedná o nárok z roku 2009, tento považuje za premlčaný a z tohto dôvodu sa nemôže

navrhovateľ úspešne domáhať úrokov z omeškania, keďže základný nárok je premlčaný. Z tohto dôvodu
je premlčané aj príslušenstvo k nemu, pretože k jeho uplatneniu došlo po uplynutí troch rokov. Zároveň
poukázal na to, že príjmový pokladničný doklad, ktorý má svedčiť o tom, že nájomné za sporné mesiace
uhradil, je nedôveryhodný vzhľadom k tomu, že tam absentuje jeho podpis.

Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§110ods.3Občianskehozákonníka,úrokyaopakujúcesaplneniasapremlčujúvtrochrokoch;ak
však ide o práva právoplatne priznané alebo písomne uznané, platí táto premlčacia doba, len pokiaľ ide

o úroky a opakujúce sa plnenia, zročnosť ktorých nastala po právoplatnosti rozhodnutia alebo po uznaní.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako
základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

Súd na základe vykonaného dokazovania a vyššie citovaných právnych predpisov mal za preukázané,
že medzi odporcom a právnym predchodcom navrhovateľa bola uzatvorená dňa XX. XX. XXXX zmluva
o nájme, predmetom ktorej bol prenájom podzemného parkovacieho státia č. XX.XX o rozlohe XX,XX
L.X F. A. R. T. M. X. U. F. J. U. S. Q. - Q. Q.. Zároveň z článku IV. ods.2 tejto zmluvy vyplýva, že medzi
účastníkmi tejto dohody došlo k dohode ohľadne mesačného nájomného vo výške 33,19 Eur.

Navrhovateľ tvrdil, že odporca neuhradil nájomné za mesiace september a október roku 2009, ktoré boli
splatné ku dňu 10. 09. 2009 a ku dňu 10. 10. 2009. Zároveň tvrdil, že odporca takúto sumu uhradil ku dňu
31. 12. 2011, o čom predložil príjmový pokladničný doklad. V tejto súvislosti súd uvádza, že vzhľadom
na tvrdenia odporcu o tom, že takúto sumu predstavujúcu nájomné za mesiace september a október
roku 2009 nezaplatil, považoval takýto listinný dôkaz za sporný, pričom tvrdenia o úhrade takejto sumy

predstavujúcu nájomné za mesiac september a október roku 2009 považoval za nepreukázané. Napriek
tomu, že spornosť ohľadne úhrady nájomného pretrvávala počas konania, súd túto bližšie neskúmal,
pretože nebola predmetom konania.Predmetom konania tak ako si ho navrhovateľ uplatnil bolo len 9 % ročný úrok z omeškania počítaný z
mesačného nájomného, t. j. zo sumy 33,19 Eur a to za obdobie od 11. 09. 2009 do 31. 12. 2011 a od 11.
10. 2009 do 31. 12. 2011. Teda za obdobie, ktoré podľa tvrdenia navrhovateľa bol odporca v omeškaní

s plnením peňažného dlhu. Vzhľadom k tomu, že odporca tvrdil, že takéto mesačné nájomné v lehote
dohodnutej v zmluve neuhradil, potom sa javí oprávnenosť navrhovateľa na požadovanie takéhoto 9 %
ročného úroku z omeškania od 11. 09. 2009 resp. od 11. 10. 2009.

Vzhľadom k tomu však, že odporca vzniesol námietku premlčania jednak nároku navrhovateľa čo
sa týka nájomného, ktoré však nebolo predmetom konania a tak isto vzniesol námietku premlčania

príslušenstva, teda uplatneného nároku tak, ako ho požadoval navrhovateľ, súd sa takouto námietkou
musel zaoberať.

V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 110 ods.3 Občianskeho zákonníka o tom, že úroky
a opakujúce sa plnenia sa premlčujú v troch rokoch. Z uvedeného potom vyplýva záver o tom, že
úroky z omeškania sa premlčujú samostatne vždy vo vzťahu ku každej jednotlivej dennej splátke úroku
z omeškania a to v trojročnej premlčacej dobe nezávisle od istiny. Úroky z omeškania teda možno

úspešne uplatniť na súde aj po tom, ako uplynula premlčacia doba k istine, či bola vznesená námietka
premlčania dlžníkom, ale iba do určitého časového okamihu. Úroky z omeškania sa teda premlčujú vo
všeobecnej trojročnej premlčacej dobe, z čoho vyplýva, že ich možno úspešne uplatniť v uzavretom
časovom intervale ohraničenom na pomyselnej časovej osi spredu tromi rokmi odo dňa podania žaloby
spätne, pretože ostatné sú už premlčané v dôsledku uplynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby

k jednotlivým denným úrokom z omeškania. Tento interval je ohraničený zozadu dňom, kedy vznikne
možnosť na účinné vznesenie námietky premlčania voči istine. Vždy však platí, že tento interval má
vždy maximálne tri roky a každým uplynutým dňom sa o jeden deň zmenšuje. Ak podá veriteľ žalobu
potom ako uplynula premlčacia doba k istine, je vždy možné určiť prvý a posledný deň, kedy bol dlžník
v omeškaní a vznikli žalovateľné úroky z omeškania, pretože oba tieto dva dni už museli uplynúť. Z

tohto dôvodu preto súd v celosti uvádza, že právo navrhovateľa na priznanie úrokov z omeškania mu
patrí nezávisle od toho, či došlo k premlčaniu istiny, z ktorej toto príslušenstvo vzniklo. Vzhľadom však
na ustanovenie § 110 ods.3 a vznesenú námietku premlčania súd potom priznal navrhovateľovi právo
na 9 % ročný úrok z omeškania z jednotlivých súm mesačného nájomného, avšak iba tri roky spätne
od podania návrhu, a keďže návrh bol podaný dňa 06. 02. 2013, toto právo navrhovateľovi patrí len v

časovom intervale od 06. 02. 2010 do dátumu, kedy si tento svoj nárok uplatnil, t. j. do 31. 12. 2011.
Súd potom takémuto návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel s tým, že vo zvyšnej časti súd považoval
návrh navrhovateľa za nedôvodný.

Súdtaktiežrozhodoloprávenanáhradutrovkonaniavzmysle§142ods.1OSPtak,žeprávonanáhradu
trov konania nepriznal ani jednému z účastníkov konania, pretože ich pomer úspechu a neúspechu v

konaní bol temer rovnaký.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia

jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému

rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť

podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom

rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý

účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastníknepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy

odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné

rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.

233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.