Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 22, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/164/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211306
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114211306.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so

sídlom K Červenému dvoru 3269/25A, Praha 3, Česká republika, IČO: 26429705, zastúpený: Fridrich
Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, Bratislava p r o t i žalovanému: F. Č., Z.. XX.X.XXXX, B. E. A.
XXX/XX, o zaplatenie 539,17 Eur a prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 539,17 Eur so zmenkovým
úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 789,17 Eur od 16.6.2011 do 22.4.2012 a zo sumy 539,17 Eur
od 23.4.2012 do zaplatenia a spolu so 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 789,17 Eur od 27.7.2011
do 22.4.2012 a zo sumy 539,17 Eur od 23.4.2012 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 2,63 Eur

a je tiež p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 138,94 Eur na účet jeho právneho
zástupcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 106,94 Eur, to všetko v lehote 3 dní od doručenia
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca tlačivom A - návrhom na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 8614/2007 z 11.1.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu) žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške
539,17 Eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 789,17 Eur od 16.6.2011 do 22.4.2012,
zo sumy 539,17 Eur od 23.4.2012 do zaplatenia, tiež 6% ročného úroku zo zmenkovej sumy 789,17 Eur

od 22.7.2011 do 22.4.2012 a zo sumy 539,17 Eur od 23.4.2012 do zaplatenia a napokon zmenkovej
odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, teda 2,63 Eur.

Žalobca odôvodnil návrh tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný dňa 28.1.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie
predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť
za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 789,17 Eur spolu s 0,25%

denným úrokom od 16.6.2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa.
Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 250 Eur na zmenkovú
sumu. Keďže zmenková suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené
skutočnosti zistiť verejnou listinou.

Súd mal za to, že v danom prípade sú splnené podmienky pre použitie už spomínaného nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa čl. 2 ods. 1 citovaného nariadenia sa totiž toto nariadenie uplatňuje v občianskych a obchodných
veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnotapohľadávkyvčasedoručeniatlačivanávrhunauplatneniepohľadávky príslušnémusúdualebotribunálu
nepresahuje 2.000 Eur bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov. Neuplatňuje sa najmä na daňové,
colné ani správne veci, ani na zodpovednosť štátu za konanie alebo nečinnosť pri výkone štátnej moci.

Podľa čl. 3 ods. 1 citovaného nariadenia na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor,
v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom
štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.

Podľa čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je
písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to
požiada niektorá zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť, ak sa domnieva, že
vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie
konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí
takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 5 ods. 2 citovaného nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie
pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď ako je uvedené v prílohe III.

Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby podporných dokumentov spolu s

vyplneným tlačivom na od poveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú
do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.

Podľa čl. 5 ods. 3 citovaného nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na
uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II. vzorového tlačiva C na odpoveď,

pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty a zašle ho späť súdu alebo
tribunálu alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

Podľa čl. 5 ods. 4 citovaného nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál
odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.

Podľa čl. 7 ods. 1 citovaného nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa
v lehotách ustanovených v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo:
a/ v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti
týkajúce sa pohľadávky;

b/ vykoná dôkazy v súlade s čl. 9 alebo
c/ predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.

Podľa čl. 7 ods. 2 citovaného nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od
uskutočnenia ústneho pojednávania alebo po doručení všetkých potrebných informácii na vydanie

rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s čl. 13.

Podľa čl. 7 ods. 3 citovaného nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď´ dotknutej strany
v lehote ustanovenej v čl. 5 ods. 3 alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti
pohľadávke.

Podľa č.l. 15 ods. 1 citovaného nariadenia rozsudok je vykonateľný bez ohľadu na akýkoľvek možný
opravný prostriedok. Nevyžaduje sa zloženie záruky.

Podľa č.l. 19 citovaného nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo

veciachsnízkouhodnotousporusariadiprocesnýmprávomčlenskéhoštátu,vktoromsakonanievedie.

V danom prípade po doručení vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súdu, jeho kópiu
aj s prílohami a vzorovým tlačivom C na odpoveď súd doručil žalovanému, ktorý túto zásielku prevzal
2.9.2014, ale vyplnené tlačivo na odpoveď predložil súdu nepredložil.

Keďže navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky zo dňa 17.4.2014 výslovne uviedol, že netrvá
na tom, aby súd v prejednávanej veci nariadil pojednávanie a súd to vzhľadom na okolnosti prípadu
nepovažoval za potrebné, postupoval v zmysle čl. 5 ods. 1 citovaného nariadenia tak, že predmetnékonanie viedol ako písomné, pojednávanie vo veci nenariadil a dňa 22.10.2014 vo veci verejne vyhlásil
rozsudok.

Súd vykonal dokazovanie zmenkou zo dňa 28.1.2010, písomnou úverovou zmluvou č. 804600056 zo
dňa 28.1.2010, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, výpisom zo živnostenského registra
žalovaného ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Dňa 28.1.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva č. 804600056, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s.r.o.

poskytolúvervovýške800Euržalovanémuakopodnikateľovi,vzmluvejeuvedenéjehoIČO:44987790,
číslo živnostenského registra 750-34904, pričom žalovaný v nej prehlásil, že úver sa poskytuje na výkon
jeho podnikania. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 1.470 Eur v 10 mesačných splátkach po
147 Eur.

Žalovaný zároveň v ten istý deň - 28.1.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je jeho záväzok

zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. sumu 789,17 Eur so
zmenkovým úrokom 0,25% denne od 16.6.2011. V zmenke sa ďalej uvádza, že je „bez protestu“ a „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na rube zmenky je dopísané: „na miesto nás na rad
CD Consulting s.r.o., nasleduje pečiatka a podpis konateľa spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o. Žalovaný
doposiaľ zo zmenky uhradil 250 Eur.

K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu 14 VÚP pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o
vyplnení zmenky: „na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho
z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené
zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky

zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas 4 po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok sa stal splatný celý dlh.“

Podľa čl. I § 91 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len ZZŠ) spôsobilosť
osoby zmenečne sa zaväzovať spravuje sa právom štátu, ktorého je príslušníkom. Ak vyhlasuje toto

právo za rozhodujúce právo iného štátu, použije sa právo onoho iného štátu.

Podľa čl. I § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo
vyhlásenie urobené.

Podľa čl. III § 1 ZZŠ zmenečne alebo šekove sa môže zaväzovať každý, kto je spôsobilý vlastnými
úkonmi sa zaväzovať.

Podľa čl. I § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje:
1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;
2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;
3. údaj zročnosti;
4. údaj miesta, kde sa má platiť;
5. meno toho komu alebo na rad koho sa má platiť;

6. dátum a miesto vystavenia zmenky;
7. podpis vystaviteľa.

Podľačl.I§78ods.1ZZŠvystaviteľvlastnejzmenkyjezaviazanýrovnakoakoprijímateľcudzejzmenky.

Podľačl.I§5ods.1,2,3ZZŠvozmenkezročnejnavideniealebonaurčitýčaspovidenímôževystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú. Úrokovú mieru
treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú. Úrok sa počíta od
dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.Podľa čl. I § 9 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom

(rubopisom).

Podľa čl. I § 13 ods. 1 ZZŠ indosament treba napísať na zmenku alebo na list s ňou spojený (prívesok).
Musí ho podpísať indosant (kto zmenku rubopisom prevádza).

Podľa čl. I § 14 ods. 1 ZZŠ indosamentom sa prevádzajú všetky práva zo zmenky.

Podľa čl. I § 16 ods. 1 ZZŠ o tom, kto má zmenku v rukách, platí, že je oprávneným majiteľom,
ak preukáže svoje právo nepretržitým radom indosamentov, a to aj vtedy, ak posledný z nich
je blankoindosament. Prečiarknuté indosamenty platia pritom za nenapísané. Ak nasleduje po
blankoindosamente ďalší indosament, platí, že podpisovateľ tohto indosamentu nadobudol zmenku

blankoindosamentom.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na
jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť:
na videnie,
na určitý čas po videní,
na určitý čas po dáte vystavenia,
na určitý deň.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na
platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa čl. I § 43 ods. 1 ZZŠ ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti zmenky vykonať
postih proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.

Podľa čl. I § 44 ods. 1 ZZŠ odopretie prijatia alebo platenia musí sa zistiť verejnou listinou (protestom
pre neprijatie alebo pre neplatenie).

Podľa čl. I § 46 ods. 1, 2, 3 ZZŠ vystaviteľ, indosant alebo zmenečný ručiteľ môže doložkou "bez trov",
"bez protestu" alebo inou doložkou rovnakého významu na zmenku napísanou a podpísanou oslobodiť
majiteľa od povinnosti, aby na zachovanie postihových práv dal urobiť protest pre neprijatie alebo
pre neplatenie. Doložka neoslobodzuje majiteľa od povinnosti zmenku včas predložiť a dať potrebné

správy. Preukázať, že lehoty neboli dodržané, má ten, kto sa toho proti majiteľovi dovoláva. Doložka
pripojená vystaviteľom je účinná proti všetkým osobám, ktoré sa podpísali na zmenke; doložka pripojená
indosantom alebo zmenečným ručiteľom je účinná len proti nim. Ak dá majiteľ urobiť protest nehľadiac
na doložku pripojenú vystaviteľom, idú trovy na jeho vrub. Ak pripojí doložku indosant alebo zmenečný
ručiteľ, trovy protestu, ak bol predsa urobený, možno vymáhať od všetkých osôb, ktoré sa na zmenku

podpísali.

Podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané;
2. šesťpercentné úroky odo dňa zročnosti;

3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy;
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.Dokazovaním súd mal za preukázané, že medzi obchodnou spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. a
žalovaným bola uzavretá úverová zmluva, ktorou bol žalovanému poskytnutý úver 800 Eur a jeho
návratnosť veriteľ zabezpečil vystavením blankozmenky, v ktorej nebola vyplnená suma a dátum

úročenie zmenkovej sumy. Vyplýva to z bodu 14 VÚP.

Vychádzajúc z § 10 ZZŠ blankozmenka je v čase jej vystavenia neúplnou zmenkou a skutočnou
zmenkou sa stáva až po tom, keď ju doplní iná osoba než vystaviteľ, ktorá dopíše do nej dlžnú sumu
a splatnosť. Vyplňovacím vyhlásením sa udeľuje právo k dotvoreniu zmenky na základe vyplňovacieho

práva, pričom udeliť toto právo môže len ten, kto uvádza zmenku do obehu. Vyplňovacie vyhlásenie
smeruje preto na prvého majiteľa zmenky, ktorá nie je ešte vyplnená.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník
zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a v čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide
tak o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkom takejto
zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola

platnou zmenkou. S týmto potom súvisí aj dôkazná povinnosť na strane dlžníkov, ktorí musia namietať a
preukázať,žeišlopôvodneoblankozmenku,ktorámalabyťvyplnenáinakatedamusiapreukázaťobsah
vyplňovacieho práva ako aj to, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s vyplňovacím vyhlásením,
čo sa v prejednávanej veci nestalo. Ak však bola zmenka prevedená na iného majiteľa tak, ako aj v
tomto prípade musí dlžník preukázať, že nový majiteľ bol pri nadobudnutí zmenky v zle viere, alebo že

sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou, čo opäť žalovaný neuvádza.

Pri vystavení bankozmenky nie je možné určiť, ktorým dňom nastane jej splatnosť, pretože takéto
rozhodnutie je na majiteľovi zmenky, ktorý v rámci lehoty na predloženie môže kedykoľvek zmenku na
platenie označenej osobe predložiť. Zmenku je potrebné zaplatiť bez zbytočného omeškania, pretože

sa táto stáva splatnou hneď po tom, ako ju ten, komu je predložená uvidí. Lehota, ktorá je uvedená
na zmenke plynie od dátumu, kedy bolo možné najskôr zmenku predložiť na platenie. Súd považuje
zmenku predloženú navrhovateľom, z ktorej vyplýva jednoznačná doba splatnosti, pretože obsahuje
údaj „zaplaťte pri predložení“ za zmenku platnú, splatnú na videnie tak, ako to vyplýva z § 33 ods. 1 ZZŠ.
Splatnosť zmenky nastáva v momente jej predloženia, pričom predložiť je ju možné v lehote 4 rokov od

jej vystavenia a až po jej predložení v lehote 4 rokov nastáva jej splatnosť.

Zmenku možno previesť indosamentom a v takomto prípade nadobudne nový majiteľ všetky práva zo
zmenky. Dlžník má právo namietať voči poslednému majiteľovi zmenky, že vedome konal na jeho škodu,
avšak v danom prípade žalovaný v tomto smere nepodal žiadne námietky.

Uplatnený nárok navrhovateľa, ktorý vyplýva zo zmenky, súd posúdil podľa zákona zmenkového a
šekového a dospel k záveru, že navrhovateľom predložená zmenka je platnou zmenkou a to aj pokiaľ ide
o určenie doby splatnosti pre zmenkovú sumu ako aj o obdobie úročenia zmenkovej sumy. Odporca bol
v konaní pasívny a na svoju obranu neuviedol žiadne skutočnosti a nepredložil žiadne dôkazy. Napriek

tomu súd preskúmal zmenku či je v súlade so zákonom č. 191/1950 Zb. a zistil, že zmenka je podpísaná
odporcom. Okrem peňažnej sumy, ktorá je určitá, obsahuje údaj o mene i zročnosti zmenky vyjadrený
záväzkom odporu ako vystaviteľom zaplatiť za túto zmenku pri predložení. Predmetný záväzok odporcu
zaplatiť za zmenku nie je viazaný na žiadnu podmienku. Zmenka obsahuje údaj týkajúci sa mena toho,
na rad koho sa má platiť, ako aj údaj miesta, kde sa má platiť. Na zmenke je uvedený dátum a miesto

jej vystavenia. Navrhovateľom predložená zmenka je vistazmenkou, pri ktorej právna úprava pripúšťa
úročenie zmenkovej sumy za predpokladu, že výška úrokovej miery je v zmenke výslovne uvedená.
Okrem výšky úrokovej miery je na predmetnej zmenke uvedený aj dátum, od ktorého sa úrok počíta.
Podpis odporcu ako vystaviteľa zmenky je umiestnený tak, že je zrejmé, že sa týka celého textu zmenky.
Z rubovej stránky zmenky vyplýva, že navrhovateľ nadobudol zmenku indosamentom od pôvodného

veriteľa na rad ktorého bola zmenka vystavená.
Navrhovateľom predložená zmenka teda obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, voči zmenke
neboli vnesené žiadne námietky a preto súd považoval za dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Vzhľadom na čl. 15 citovaného nariadenia súd stanovil lehotu na zaplatenie už od doručenia rozsudku,
nakoľko podľa citovaného článku vykonateľnosť rozsudku nastáva bez ohľadu na možnosť podania

oprávneného prostriedku.

Úspešnému navrhovateľovi bola v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. priznaná náhrada trov konania, ktoré
predstavujú zaplatený súdny poplatok zo žaloby vo výške 32 Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške106,94 Eur. Vykonané boli dva úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia a podanie
žaloby. Tarifná odmena za 1 úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. činí 36,52
Eur, za dva úkony je 73,04 Eur. Pripočítaný bol aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhlášky 2 x 8,04

Eur a napokon 20% DPH s poukazom na § 18 ods. 3 vyhlášky (17,82 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.