Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Trenčín

Judgement was issued by JUDr. Soňa Vacková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 7C/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3714202056
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Vacková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:3714202056.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Soňou Vackovou, v právnej veci navrhovateľky: O. N., narodená

XX.XX.XXXX, F. XXXX/XXX-XX, XXX XX A. N., proti odporcovi: O. N., narodený XX.XX.XXXX,Čáb XXX,
XXX XX D. Sady, o určenie výživného na matku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu iných trov konania v sume 130,- eur do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom podaným na Okresný súd A. N. dňa 26.02.2014 domáhala voči odporcovi
určenia výživného vo výške 200,- eur mesačne. V návrhu uviedla, že je matkou štyroch detí plnoletých
synov - O., O., H. a W.. Odporca je jedným z jej synov. Súčasne podáva návrh na výživné aj voči ďalším

synom, s výnimkou najmladšieho W.. Ďalej uviedla, že od veku približne 30 rokov je poberateľkou
invalidného dôchodku, ktorý predstavuje jediný zdroj jej príjmu. Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je viac ako 70%. Výška dôchodku v súčasnosti je 225,- eur. Nevlastní žiadny nehnuteľný ani
cennejší hnuteľný majetok, výnimkou zariadenia mestského sociálneho bytu, ktorý má v nájme. Jej
nevyhnutné mesačné výdavky - nájomné, poplatky za plyn, elektrická energie, lieky, diétna práva a
základné hygienické potreby prevyšujú jej súčasný príjem. V dôsledku nepriaznivej finančnej situácie je
nútená neplatiť nájomné. Vzhľadom na svoj zhoršený zdravotný stav si nemôže nájsť prácu. Príjem si
nedokáže zabezpečiť ani iným spôsobom, napríklad od manžela. Preto je nútená uplatnila si nárok na

výživné voči svojim deťom.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom Okresnému súdu A. N. dňa 04.04.2014 namietal
miestnu príslušnosť Okresného súdu A. N., nakoľko jeho bydlisko je v obvode Okresného súdu D.. Ďalej
uviedol, že nárok navrhovateľky v celom rozsahu neuznáva. Narodil sa v manželstve navrhovateľky s
jeho otcom a v tomto manželstve sa narodili aj jeho dvaja bratia, O. a H.. Rodičia sa v roku 1986 rozviedli.
Od roku 1986 do roku 1989 boli všetci traja súrodenci a nevlastný brat W. zverení do starostlivosti
matke. Od roku 1989 bol a bratia O. a H. zverení do starostlivosti otca. V roku 1996 sa osamostatnil,

býval na internáte v A. a v roku 1997 dokončil SOU služieb v A.. V roku 1997 žil u M. W., vtedajšieho
druha jeho matky. M. W. jej dával takmer celú mzdu, aby platila výdavky na bývanie, čo navrhovateľka
nerobila, vznikali nedoplatky, ktoré riešila pôžičkami napríklad od jeho brata O.. Neustále vznikali
nezhody a konflikty kvôli financiám medzi navrhovateľkou a ním a medzi navrhovateľkou a M. W., ktoré
boli tak neznesiteľné, že sa po štyroch mesiacoch odsťahoval. V marci roku 2001 jej prišiel oznámiť
že odchádza na brigádu do zahraničia, načo ho obvinila že je klamár a dlhuje jej 800,- Sk za elektrinu,
následne jej tých vymyslených 800,- Sk dal, odišiel a odvtedy nemá s ňou žiadny kontakt. Po smrtimatky navrhovateľky pozostalí kontaktovali jeho a brata O., aby sa finančne podieľali na vybudovaní
náhrobku, s čím súhlasili, nakoľko navrhovateľka spoluúčasť odmietla. Neskôr navrhovateľka po babke
zdedila majetok, ktorý predala a ani po predaji sa nesnažila túto finančnú spoluúčasť na vybudovaní

náhrobku s nimi prejednať. Navrhovateľka je takmer celý život silnou fajčiarkou, fajčí približne 40 cigariet
denne a na cigarety minula značné finančné prostriedky. Od roku 1989 ho vychovával otec. Napriek
nepriaznivým životným okolnostiam doštudoval, vlastným úsilím sa osamostatnil a začal pracovať.
Žije usporiadaným životom, v súčasnej zložitej ekonomickej situácii venuje značné úsilie zabezpečení
všetkých potrieb pre rodinu, ktorú si plánuje založiť. Určenie výživného navrhovateľke považuje za v

rozpore s dobrými mravmi, pretože si v minulosti neplnila riadne svoje rodičovské povinnosti, pričinila
sa o rozvrat úplnej rodiny a najmä nedokáže racionálne nakladať s finančnými prostriedkami. Peniaze,
ktoré s veľkým úsilím odkladá pre rodinu, ktorú si plánuje založiť, by navrhovateľka minula neúčelne,
rovnako ako veľké množstvo finančných prostriedkov v minulosti. K svojmu vyjadreniu doložil vyjadrenie
brata O., ktoré podal v konaní vedenom na Okresnom súde A. N. pod sp.zn. 3C/40/2014 a uviedol,
k tomuto vyjadreniu sa pripája.

Okresný súd A. N. vec postúpil dňa 10.06.2014 na tunajší súd.

Navrhovateľka mala doručenie riadne vykázané, na pojednávanie sa nedostavila ani nepožiadala z
dôležitého dôvodu o odročenie, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, ktorý uviedol, že s navrhovateľkou nie je v žiadnom
kontakte. V roku 2001 v marci, keď odchádzal do zahraničia, bol jej to povedať, ale vtedy mu vulgárne

nadávala, odvtedy sa s ňou nekontaktoval, náhodne ju stretol pred piatimi a dvoma rokmi na svadbách
svojich bratov. Pred rokom 2001 sa občas stretli. Od roku 1989 bol zverený otcovi, ktorý ho aj s bratmi
vychovával. Otec ho vychovával už aj predtým, v roku 1989 mu boli zverení súdom. Po skončení
základnej školy sa išiel učiť za čašníka do A. a býval na internáte. Otec mu prispieval a tiež mu posielal
výživné, ktoré posielala matka. Po skončení štúdia asi 3 alebo 4 mesiace býval u navrhovateľky, ale

tam sa to nedalo, tak sa osamostatnil.

Súd vo veci doplnil dokazovanie oboznámením sa s listinami predloženými v spise, a na základe
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav a dospel k takémuto právneho záveru.

Odporca je synom navrhovateľky.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, deti, ktoré sú schopné samy sa živiť, sú povinné

zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú.

Podľa § 67 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči
rodičom v takom rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k
schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí.

Podľa § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 120 ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.Podľa § 120 ods. 4 OSP, súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky
dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa
končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do

vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr
súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok
uvedených v § 205a.

Vykonaným dokazovaním výsluchom odporcu mal súd preukázané, že je synom navrhovateľky.
Rovnako mal súd preukázané, že navrhovateľka má spolu štyri deti.

Pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom sa uplatňuje kritérium primeranej výživy. Vychádza sa pri tom z

toho, že rozsah vyživovacej povinnosti detí k rodičom je užší ako rozsah vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom. Rodič má právo na to, aby mu deti zabezpečili primeranú výživu ak je daný stav odkázanosti
na strane rodiča a možnosti a schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť umožňujúce poskytovať výživné
ďalšej osobe a súčasne nie je daný rozpor s dobrými mravmi ani konkurencia s inými druhmi vyživovacej
povinnosti. Povinným je dieťa, ktoré je schopné samo sa živiť. Ak je detí viac vo vzťahu k jednému

oprávnenému, zákon zakotvuje pravidlo, že každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičovi v
miere pomeru svojich schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom ostatných detí. Aj keď rodič podá návrh len voči jednému z viacerých detí, súd
musí vyriešiť otázku vyživovacej povinnosti každého povinného a aj pomery jej výšky a povinnostiam
ostatných detí. Schopnosť plniť vyživovaciu povinnosť voči rodičovi súd skúma komplexne a svoj záver

opiera o posúdenie schopností, možností aj majetkových pomerov všetkých deti. Dôkazné bremeno je
na strane navrhovateľa.

Právo oprávneného na výživné od povinného musí byť v súlade s dobrými mravmi. Skúma sa právo
nie povinnosť. To znamená, že výživné nemožno priznať v prípade ak preto existujú dôvody na strane
oprávneného. Ide o úplnú stratu nároku, preto nie je možné použiť toto ustanovenie tak, že súd na jeho

základe výšku požadovaného výživného primerane zníži.

Súd vyzval navrhovateľku, aby súdu oznámila identifikačné údaje všetkých svojich detí (meno,
priezvisko, adresa) a zároveň súdu predložila potvrdenie o osobnom stave, rozsudok o rozvode, rodné
listy všetkých svojich detí, potvrdenie o poberaní invalidného dôchodku a doklady, ktorými preukazuje
svoje výdavky.

Zároveň si súd splnil svoju zákonom stanovenú povinnosť voči navrhovateľke, keď navrhovateľku
poučil, že všetky dôkazy a skutočnosti musia byť predložené alebo označené najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené
neskôr súd neprihliada. Výzva a poučenie boli navrhovateľke doručené v predvolaní na pojednávanie
súdu nariadené na deň 16.10.2014, ktoré navrhovateľka prevzala dňa 21.08.2014.

Navrhovateľka súdu nepredložila ani neoznačila žiadne ďalšie dôkazy a na pojednávanie súdu sa bez
ospravedlnenia nedostavila.

Pokiaľ navrhovateľka uplatnila právo na výživné voči odporcovi a pritom súdu nepreukázala svoju
odkázanosť na toto výživné, taktiež súdu nepreukázala svoje sociálne postavenie, osobný stav, počet
detí a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery, príjem a výdavky, ani v tomto smere nenavrhla súdu

vykonať žiadne dokazovanie, potom nepreukázala dôvodnosť uplatneného práva na výživné, najmä s
ohľadom na jeho existenciu a tiež s ohľadom na jeho výšku.Súd tiež vychádzal z výpovede odporcu, z ktorej vyplýva že nie je s navrhovateľkou v žiadnom kontakte,
od roku 1989 bol zverený otcovi, ktorý ho aj s bratmi vychovával už pred rokom 1989, z čoho vyplýva, že
navrhovateľka sa o odporcu riadne nestarala v období, keď dieťaťom a bol na jej starostlivosť odkázaný.

Nazákladeuvedenéhosúddospelkzáveru,ženavrhovateľkouuplatnenéprávonavýživnéniejemožné
priznať, nakoľko na strane navrhovateľky existujú dôvody, ktoré priznanie tohto práva voči odporcovi
vylučujú pre rozpor s dobrými mravmi, a to nezáujem navrhovateľky o odporcu v podstate od detstva
až po súčasnosť, ako i skutočnosť, že navrhovateľka sa o odporcu riadne nestarala. Pokiaľ by aj
uvedené dôvody, ktoré priznanie tohto práva voči odporcovi vylučujú pre rozpor s dobrými mravmi,

dané neboli, súd právo navrhovateľke nepriznal aj z dôvodu že, navrhovateľka dôkazné bremeno
ohľadom uplatneného práva na výživné neuniesla, lebo nepreukázala svoju odkázanosť na toto výživné
a svoje sociálne postavenie, osobný stav, počet detí a ich schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
príjem a výdavky, ani v tomto smere nenavrhla súdu vykonať žiadne dokazovanie. Preto súd návrh, ako
nedôvodný, zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP z dôvodu, že odporca mal v konaní plný úspech,

a preto mu súd priznal celú náhradu trov konania, ktoré pozostávali z iných trov konania v sume 130,-
eur, ako cestovné náklady verejným hromadným prostriedkom na trase F., Nemecko - Nitra, Slovensko
a späť na pojednávanie súdu dňa 16.10.2014.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§205 ods.1 OSP)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie . (§205 ods. 3 OSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.