Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 13C/121/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200881
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Anna Monoková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814200881.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v právnej veci žalobcu: Orange

Slovensko, a.s., Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zast. spoločnosťou Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35855673 proti
žalovanej: W. S.Á., T.. XX.XX.XXXX, G. X. I. XX/X, XXX XX D. T. U. za účasti vedľajšieho účastníka na
strane žalovanej: Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", Námestie legionárov 5, Prešov, IČO:
42343828, zast. JUDr. Jaroslavou Oravcová, advokátkou, Advokátska kancelária Vranov nad Topľou,
Dobrianskeho 1651 o zaplatenie 710,35 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 256,40 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75

% ročne z dlžnej sumy od 24.8.2012 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania v sume 87,02 eur na účet
právneho zástupcu vedľajšieho účastníka do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 710,35 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne z dlžnej sumy od 24.8.2012 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzavrel zmluvu č. A5720628 a zmluvu č. A5147206 spolu
s dodatkom zo dňa 27.08.2010, v zmysle ktorých vypožičal žalovanej 2 kusy SIM kariet, ktoré jej
umožňovalivyužívaťtelekomunikačnéslužbyposkytovanéžalobcomaodpredaljejmobilnýtelefónSony

Ericsson Xperia X10 za akciovú cenu.

Ďalej uviedol, že v snahe predísť procesnej neistote pri posudzovaní nároku z titulu zmluvnej pokuty
ako paušalizovanej náhrady škody, v časti zmluvnej pokuty vo výške 381 eur s tým, že ustanovenie
dodatku, v ktorom je dohodnutá výška zmluvnej pokuty bolo v inom konaní označené ako neprijateľné
a tak je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, sa touto žalobou domáha nároku vo výške
škody voči žalovanej, ktorá mu vznikla za odpredaný mobilný telefón/telekomunikačné zariadenie zn.
Sony Ericsson Xperia X10 vo výške 381 eur ( ďalej len „škoda“ ). Uvedená škoda predstavuje rozdiel
medzi predajnou cenou mobilného telefónu/telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z.

predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaná spôsobila tým, že získala telekomunikačné zariadenie/mobilný telefón za cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatkov zaviazala
používať služby a za tieto platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby.

V ďalšom uviedol, že uvedená zmluvná pokuta mala ako občianskoprávny inštitút v zmysle dodatku

plniť funkciu paušalizovanej náhrady škody v prípade porušenia zmluvy, ktorá by žalobcovi prípadne
mohla vzniknúť. Nebola dojednaná zo strany žalobcu s úmyslom privodiť žalovanej neprimerané
podmienky za trvania zmluvného vzťahu ani pre prípad, keď dôjde k porušeniu povinnosti žalovanej
a ani sebe zabezpečiť neprimeraný majetkový prospech, mala byť preventívnym a uhradzovacím
nástrojom pre prípad porušenia základného zmluvného záväzku žalovanej. Žalovaná si bola vedomá,

že telekomunikačné zariadenie je jej predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3 dodatku, ktorej
výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou z toho
dôvodu, že sa zaviazala využívať služby po dobu dohodnutú v dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny
telekomunikačného zariadenia. Okrem škody za akciový telefón, resp. telekomunikačné zariadenie,
žalobcovi vznikli aj ďalšie škody zo zvýhodnených cien služieb počas viazanosti, ktoré si z dôvodu

náročnosti dokazovania neuplatňuje. Výpočet spôsobenej skutočnej škody, ktorú žalovaná spôsobila
je pri akciovej cene mobilného telefónu Sony Ericsson Xperia X10 290 euro a predajnej cene 590
eur v sume 381 eur. Žalovaná riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb v sume 329,35 eur
vyfakturovaných v období apríl 2012 až jún 2012. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 09.08.2012
oznámil žalovanej sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a sumu za telekomunikačné

zariadenia a vyzval ju na ich úhradu v dodatočnej lehote. Ďalej si uplatňuje úrok z omeškania z celkovej
dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse
o pokonávku, t. j. od 23.08.2012. Na základe toho žiadal súd, aby mu priznal okrem sumy za neuhradené
služby vo výške 329,35 eur aj nárok na zaplatenie sumy 381 eur, ktorú si žalobca v tomto konaní
uplatňuje vo výške škody, ktorá mu preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne

okolnosti prípadu hodné osobitného zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú,
ponecháva na voľnom rozhodnutí súdu, akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť,
žalobcovi prizná.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.

Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil podaním zo dňa 13.03.2014, že vstupuje do konania

na podporu žalovanej v súlade s ust. § 93 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. K žalobe uviedol,
že vstupuje do konania len čo sa týka nároku, ktorý bol voči spotrebiteľovi uplatnený nedôvodne, v
rozpore so spotrebiteľským právom. Nárok uplatňovaný žalobcom vo výške 381 eur navrhol zamietnuť
nakoľkoideopaušalizovanúnáhraduškody,tedalenomodifikovanúzmluvnúpokutu,ktorúužjudikatúra
zakázala. Dôvodom pre zamietnutie žaloby v tejto časti má byť nepreukázanie uplatneného nároku.

Ďalej poukázal na ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ustálenú judikatúru krajských súdov v
obdobných veciach. Zároveň žiadal priznať náhradu trov právneho zastúpenia.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, písomným
vyjadreniam vedľajších účastníkov na strane žalovanej a zistil nasledujúci stav:

Zo zmluvy o pripojení č. A5720628 zo dňa 17.06.2011 uzavretej medzi účastníkmi tohto konania vyplýva,

že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Internet na doma Mini+.

Zozmluvyopripojeníč.A5147206zodňa10.08.2010uzavretejmedziúčastníkmitohtokonaniavyplýva,
že žalobca poskytol žalovanej ako užívateľovi - fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom
zmluvy bol účastnícky program Paušál Štart.

Neoddeliteľnou súčasťou zmlúv boli Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s.
( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).Zo Všeobecných podmienok, a to z článku 17 bodu 17.4 vyplýva, že zmluva a Všeobecné podmienky,
ako aj právne vzťahy medzi účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto
konania, ktoré nie sú v zmluve a vo Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia

ustanoveniami Zákona, v tomto prípade zákona č. . 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov a ak tieto nie sú upravené v zákone, tak sa riadia ustanoveniami ostatných
platných právnych predpisov.

Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanej zo dňa 09.08.2012 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovanú, že voči nej eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne
vyúčtovanej ceny za poskytnuté elektronické komunikačné služby za mesiace 4/2012 - 6/2012 v sume

329,35 eur. Na základe dodatku k tejto zmluve ju vyzval aj na úhradu zmluvnej pokuty v celkovej výške
381 eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak pohľadávka nebude pripísaná na účet spoločnosti
Orange Slovensko, a.s. najneskôr do 23.08.2012, bude spoločnosť Orange Slovensko, a.s. nútená
dlžnú sumu vymáhať súdnou cestou, a pokiaľ ani po rozhodnutí súdu v prospech spoločnosti Orange
Slovensko, a.s. nebudú istina pohľadávky a príslušenstvo uhradené, následne exekučným konaním. Na

pokonávku žalovaná nereagovala žiadnou ani čiastočnou úhradou.

Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanej faktúry a to faktúru

č. 5159740699 zo dňa 10.04.2012 na sumu 50,62 eur, splatnou dňa 24.04.2012, faktúru

č. 5159695185 zo dňa 10.04.2012 na sumu 168,42 eur, splatnú dňa 24.04.2012, faktúru č. 5163196531
zo dňa 10.05.2012 na sumu 9,55 eur, splatnú dňa 10.05.2012, faktúru

č. 5163150418 zo dňa 10.05.2012 na sumu 81,43 eur, splatnú dňa 24.05.2012, faktúru č. 5166614508
zo dňa 10.06.2012 na sumu 1,33 eur, splatnú dňa 24.06.2012, faktúru

č. 516660595 zo dňa 10.06.2012 na sumu 3,98 eur, splatnú dňa 24.06.2012, faktúru č. 5166614259 zo
dňa 10.06.2012 na sumu 14,02 eur, splatnú dňa 24.06.2012.

Podľa bodu 4.4 písm. a) článku 4 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená

odstúpiť od zmluvy, ak účastník nezaplatil splatnú cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej
splatnosti.

Podľa bodu 4.10 článku 4 Všeobecných podmienok ukončením platnosti zmluvy nezaniká povinnosť
účastníkauhradiťcenuposkytnutýchslužieb,akoajuhradiťvšetkyinépeňažnézáväzkyvočispoločnosti
Orange Slovensko. Spoločnosť Orange Slovensko pri zániku zmluvy zašle účastníkovi konečné

vyúčtovanie, ktoré je účastník povinný uhradiť.

Podľa bodu 6.2 písm. a) a b) článku 6 Všeobecných podmienok okrem povinností upravených v týchto
všeobecných podmienkach je účastník povinný používať službu iba v súlade so zmluvou alebo jej
dodatkom, zákonom a Všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a
podľa cenníka, ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s

ustanovením článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

V zmysle čl. 14 bod 14.3 Všeobecných podmienok účastník zodpovedá spoločnosti Orange Slovensko
za škody spôsobené porušením záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy a týchto Všeobecných podmienok
vrátane, ale neobmedzujúc sa na škody spôsobené zneužívaním služby, neoprávneným zasahovaním
do SIM karty alebo koncového zariadenia, stratou alebo poškodením SIM karty, ako aj používaním

mobilnýchtelefónovalebokoncovýchzariadení,ktorénespĺňajúpožiadavkypodľaosobitnýchpredpisov.

Podľa čl. 1 bod 1.2 dodatku k zmluve o pripojení č. A5147206 zo dňa 27.08.2010 predmetom
tohto dodatku je dohoda strán o predaji koncového telekomunikačného Orange Sony Ericsson Xperiazariadenia účastníkovi z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej ceny za kúpnu cenu ( po
uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH ( ďalej len „kúpna cena“ ) 209 eur.

V zmysle čl. 2 bod. 2.1 dodatku účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu mobilného telefónu vo

výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2.

Podľa čl. 2 bodu 2.5 dodatku k zmluve o pripojení uzavretej medzi žalobcom a žalovanou v prípade
porušenia niektorej z povinností účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku ( najmä ale
nielen nezaplatenie splatnej ceny za služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku,
jednostranné ukončenie platnosti zmluvy alebo tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie
úkonu smerujúceho k ukončeniu platnosti tohto dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na

skutočnosť, či naozaj dôjde k ukončeniu jeho platnosti ) je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú
pokutu vo výške spolu za oba dodatky 381 eur. Právo na zmluvnú pokutu podľa tohto bodu vznikne
podniku samotným porušením povinnosti účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti účastníkom,
pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany podniku.

V zmysle čl. 2 bod 2.7 dodatku k zmluve o pripojení podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,

ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi mobilný telefón za
dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k mobilnému telefónu a odovzdať mu
ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky potrebné pre vznik nároku na kúpu mobilného
telefónu za kúpnu cenu v súlade s týmto dodatkom a podmienkami.

Podľa čl. 3 bod 3.6 dodatku k zmluve o pripojení tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

V bode 3.7 účastník vyhlásil, že si je vedomý, že mobilný telefón mu je predávaný za cenu uvedenú
v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v
zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny len z toho dôvodu, že sa účastník
zaviazalužívaťslužbyposkytovanémuprostredníctvomSIMkartyvzmysleustanovenítohtoDodatkupo
dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v

článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný
obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda ( minimálne v rozsahu zľavy zo
spotrebiteľskej ceny MT ).

Podľa čl. 5 bod 5.1 písm. b) Všeobecných podmienok okrem iných oprávnení upravených v týchto
Všeobecných podmienkach, resp. v Zákone, má spoločnosť Orange Slovensko právo na úhradu ceny

poskytnutej služby, administratívnych a iných poplatkov podľa Cenníka.

Vzmyslečl.11bod.11.1Všeobecnýchpodmienoksadzbycienapoplatkovzaposkytovaniejednotlivých
služieb spoločnosťou Orange Slovensko sú obsiahnuté v platnom Cenníku v členení podľa účastníckych
programov.

Podľa bodu 11.14 článku 11 Všeobecných podmienok spoločnosť Orange Slovensko má nárok na úrok

z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej ceny účastníkovi poskytnutej alebo účastníkom požadovanej
služby za každý deň omeškania až do jej zaplatenia, ak je účastníkom právnická osoba alebo fyzická
osoba oprávnená na podnikanie, inak v zákonom stanovenej výške.

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník, ktorý
svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 43 ods. 1 zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej
telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné

podmienky a tarifa.

Podľa § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení
neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl. OZ,
nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah

zmluvy s dodatkom, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného
privodiť akúkoľvek zmenu.

Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvu o pripojení a
dodatok k zmluve, na základe čoho boli žalovanej poskytované dohodnuté služby, no táto sumy za tieto
služby tak ako jej boli vyčíslené v jednotlivých faktúrach neuhradila. Na základe vyššie uvedeného má

súd za to, že nárok žalobcu na zaplatenie ceny za poskytnuté služby je opodstatnený v časti 250,40 eur.
Jednalo sa o nárok z predložených faktúr mimo nároku na zaplatenie poplatku za odpojenie, upomienky
a znovupripojenie po vymáhaní pohľadávok, ktoré boli zahrnuté žalobcom do rozsahu poskytnutých
služieb a ktorým nárokom sa bude súd zaoberať v ďalšom.

Žalovaná sa s plnením svojho peňažného záväzku dňom nasledujúcim po dni, ktorú jej žalobca v

pokuse o pokonávku na plnenie poskytol, dostala do omeškania, preto ju súd zaviazal zaplatiť aj úrok
z omeškania v súlade s príslušným ustanovením Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády
a to vo výške 8,75 % ročne dňom nasledujúcom po uplynutí lehoty poskytnutej žalovanej na plnenie v
pokuse o pokonávku.Ďalším žalobcom uplatňovaný nárok predstavoval nárok na zaplatenie sumy 381 eur titulom
náhrady škody, pričom škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou odpredaných koncových
telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou.

Z vymedzenia nároku žalobcu na náhradu škody v predmetnom dodatku k zmluve o pripojení tak
ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti
žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený
nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ), vznik škody

ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie toho, kto
škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti ( v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným ) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej ( záväzkovej ) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu ).

Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

Ako už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody,

pričom dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
( ušlý zisk ).

Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá
nastala ( prejavuje sa ) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným

ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii ( porovnaj R 55/1971 ).

Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu ( R 55/1971 ).

To, čo poškodenému ušlo ( ušlý zisk ), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí ( R 55/1971 ).

Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu/
telekomunikačného zriadenia a jeho akciovou cenou.

Z vyššie citovaných ustanovení tak ako boli dojednané v dodatku k zmluve o pripojení ako aj
Všeobecných obchodných podmienkach účastníci konania v dodatku k zmluve o pripojení uzavreli
aj dohodu o predaji koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku
a za v dodatku uvedenú kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku
podniku so zľavou. V tejto časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v

predmetnom ustanovení boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie§ 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného

zariadenia upravené aj v ďalších ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných
obchodných podmienkach tak ako sú už vyššie citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť
podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod 1.2 a v čl. 2.7 povinnosť žalobcu ako podniku predať
žalovanému ako účastníkovi mobilný telefón za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k
mobilnému telefónu a odovzdať mu ho.

Žalobca teda umožnil žalovanej na základe dodatku k zmluve kúpu telekomunikačného zariadenia za
ním určenú zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol
nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu žalovanej, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je

neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvného
vzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačnéhozariadeniazadojednanúcenustvrdenímospôsobeníškody.Keďžežalobcaobdŕžal
dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k protiprávnemu
zmenšeniu majetku žalobcu nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z predpokladov

vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti nároku na
zaplatenie náhrady škody v sume 243 eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

Ďalším žalobcom uplatneným nárokom tvoriacim žalovanú sumu je suma 3,98 eur predstavujúca
poplatok za odpojenie z dôvodu neplatenia, ktorú sumu si žalobca uplatnil dvakrát a to vo faktúre č.
5166660595 a 5166614259 spolu v sume 7,96 eur. Tu súd poukazuje na to, že medzi žalobcom a

žalovaným bol dojednaný aj poplatok za aktiváciu a to v dodatku k zmluve č. A5147206 pod bodom 1.5,
podľa ktorého predmetom dodatku bola dohoda strán, že účastník je povinný uhradiť podniku poplatok
za aktiváciu SIM karty vo výške s DPH 8 eur. V zmysle bodu 1.15 Čl. 1 Všeobecných podmienok
„pripojenie SIM karty“ je technický a administratívny postup spoločnosti Orange Slovensko a účastníka,
ktorým sa umožní prístup k službám účastníkovi, ktorý splnil dohodnuté podmienky pre poskytovanie

služieb. „Deaktivácia SIM karty“ v zmysle bodu 1.16 je technický a administratívny postup spoločnosti
Orange Slovensko, ktorým sa znemožní prístup k službám spoločnosti. Možno teda konštatovať, že
odpojenieznamenáopakaktivácie,tedaúčastníkoviužniejeumožnenýprístupkslužbám,tedaúčastník
ako spotrebiteľ nemá v ďalšom možnosť využívať služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda
žalovaná ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu za to, že poskytovateľ služieb jej už nebude dodávať

služby, dokonca akoby sa jednalo o sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej
stratégie nie je zaujímavá a preto je potrebné ju ešte v čo najväčšej miere sankcionovať a to keď
berieme do úvahy aj ďalšiu skutočnosť, že poplatok za aktiváciu bol na celú dobu trvania vzťahu
medzi poskytovateľom a účastníkom a platil sa len raz, pričom zmluva bola v zmysle čl. 4 bod 4.1
Všeobecných podmienok uzavretá na dobu neurčitú. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných

podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose
signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem
komunikácie.Zaplatenímpoplatkuzaodpojeniežalovanejakospotrebiteľovinebolaposkytovanážiadna
služba, práve naopak deaktiváciou mu bol znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto
dojednanie ohľadne poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ
a nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na poplatky za odpojenie v celom rozsahu zamietol.

Ďalejsižalobcavžalovanejsumeuplatňovalpoplatokzaznovupripojeniepovymáhanípohľadávky,ktorý
si žalobca uplatňoval v sume 31,83 eur s DPH a to vo faktúre č. 5159740699 a č. 5159695185, spolu v
sume 63,66 eur. Tento poplatok súd považuje hlavne s ohľadom na jeho výšku za poplatok majúci základ

v neprijateľnej, či neprimeranej zmluvnej podmienke. Neušlo pozornosti súdu, že v súčasnom cenníku
sú nad poplatkom za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky, uvedené položky znovupripojenie po
omeškananí platby a znovupripojenie po odpojení z iného dôvodu ako neplatenia účtov, ktoré sú
bez poplatkov. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom uplatnený poplatok za znovupripojenie vôbecnevystihoval (nepokrýval) možné náklady žalobcu súvisiace s vykonaním takéhoto úkonu, ale v
rozhodujúcej miere (ak nie až výlučne) predstavoval „skrytú“ sankciu pre spotrebiteľa za porušenie jeho
povinností včas a riadne v súlade so zmluvou platiť úhrady za poskytnuté služby, ktorá podľa názoru

súdu v neakceptovateľnom rozsahu prevyšuje takéto náklady a teda predstavuje tento poplatok možný
jednorazový zdroj nie malého príjmu (zisku) dodávateľa na úkor spotrebiteľa. Výška tohto poplatku
podľa názoru súdu výrazne prevyšuje výšku, ktorú možno označiť za primeranú o to viac, že v tomto
prípade nejde o poplatok, ktorý súvisí s rozsahom využívania služieb dodávateľa spotrebiteľovi, o ktoré
má spotrebiteľ záujem, ale o poplatok (stanovený jednostranne dodávateľom v ním vydanom cenníku)

určený výlučne pre prípad porušenia zmluvných povinností spotrebiteľom. V tomto prípade uvedený
poplatok je spojený výlučne s činnosťou žalobcu vykonávanou len v jeho záujme, a preto by tento mal
pokrývať maximálne náklady žalobcu spojené s takouto činnosťou. V zmysle uvedeného súd nárok
žalobcu vyplývajúci z poplatku za znovupripojenie po vymáhaní pohľadávky v celom rozsahu zamietol.

Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 1,33 eur za upomienku tak ako
bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 5166614508. V zmysle bodu 16.2. písm. d) Všeobecných

podmienokupomienkysapovažujúzaoznámenédňomodoslaniasprávyspoločnostiOrangeSlovensko
do odkazovej schránky účastníka alebo dňom jej zaslania formou elektronickej pošty alebo iným
elektronickým spôsobom ( SMS, MMS) na poslednú známu emailovú adresu oznámenú spoločnosti
Orange účastníkom, alebo na telefónne číslo. V danom prípade sa jedná o sporové konanie a sporové
konanie je konaním návrhovým. Navrhovateľ - žalobca je povinný k návrhu pripojiť listinné dôkazy, na

ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje vykonať. Jedná
sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej povinnosti spojené
s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená s neunesením tzv.
dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy hmotného práva.
Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé procesné dôsledky

(neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné bremeno (neoznačil
potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na základe uvedeného má
potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej
pohľadávky v časti nároku poplatku za upomienku, pretože nepredložil žiadne také dôkazy, ktorými by
bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si uplatňuje, preto súd v tejto časti

žalobu zamietol. Aj v prípade že sa tak stalo, keďže je nepochybné, že žalovaná si nesplnila svoje
povinnosti, považuje súd sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovať náklady
spojené so zaslaním upomienky. Ak by upomienka bola žalovanej doručená SMS správou, pričom
žalobca ako mobilný operátor sám poskytuje takúto službu - zaslanie SMS a podľa Cenníka je cena
SMS a MMS správ na účastnícke čísla v SR 0,06 eur/SMS. Žalobca si však účtoval sumu 1,33 eur,

teda sumu, za ktorú je možné odoslať takmer 22 SMS správ. Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd
považoval dojednanie ohľadom poplatku za upomienku za spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach strán v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa a v spojení s neunesením dôkazného
bremena v tejto časti žalobu zamietol.

Na základe vyššie uvedeného potom súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 256,40 eur

predstavujúcej rozdiel medzi sumou predstavujúcou podľa žaloby sumu za neuhradené služby 329,35
eur a sumou 72,95 eur predstavujúcej súčet poplatku za upomienku, za znovupripojenie po vymáhaní
pohľadávky a poplatkov za odpojenie spolu s úrokom z omeškania ako uviedol vyššie.

Podľa § 137 Občianskeho súdneho poriadku trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a
ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy

dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada
výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena
správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého,
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Z uplatnenej sumy 710,35 eur bolo žalobcovi
priznaných 256,40 eur, teda žalobca mal v konaní úspech 36% a neúspech 64%, čo predstavuje úspechžalovanej, ktorej po odpočítaní úspechu žalobcu vznikol nárok na náhradu trov konania v pomere 28%,
no keďže žalovaná náhradu trov konania nežiadala a zo spisu jej žiadne trovy nevyplynuli, súd jej
náhradu trov konania nepriznal.

Pokiaľ ide o rozhodovanie o trovách vo vzťahu žalobca a vedľajší účastník na strane žalovanej, súd
vychádzal z ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ak mal účastník vo veci
plný úspech, súd mu prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva voči
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť
svoje záujmy v konaní pred súdom, sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu

mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s
tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom (uznesenie Krajského súdu Prešov zo dňa 28. marca
2012, sp. zn. 7Co/34/2012).

Žalobcom žalovaná pohľadávka pozostávala zo sumy neuhradených služieb 329,35 eur a zo sumy 381

eur titulom náhrady škody. Vedľajší účastník ako už súd uviedol vyššie uviedol, že vstupuje do konania
len v časti uplatňovaného nároku z titulu náhrady škody. Uplatnené nároky, z titulu neuhradených služieb
a z titulu škody, sú samostatne žalovateľnými nárokmi (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa 11.10.2012). Tvrdenie vedľajšieho účastníka o vstupe do
konania len v časti nároku týkajúceho sa zaplatenia sumy 381 eur je preto opodstatnené a vzhľadom na

tú skutočnosť súd pri rozhodovaní o trovách konania vo vzťahu žalobca a vedľajší účastníci vychádzal
z citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Trovy vedľajšieho účastníka spočívali len v trovách právneho zastúpenia, tak ako ich vyčíslil jeho právny
zástupca, pričom tarifnou hodnotou na účely určenia odmeny za jeden úkon právnej služby v zmysle §
10 ods. 1 cit. bola suma uplatňovaná titulom náhrady škody 381 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom vedľajšieho účastníka vyčíslené pozostávajú z
odmeny za dva úkony právnej služby po 28,22 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k
žalobe,) podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 56,44 eur, režijný paušál a to 2 krát za úkon
v roku 2014 po 8,04 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume 16,08 eur. Právny zástupca je platcom
DPH priznal mu súd aj DPH v sume 14,50 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhl. zo sumy 72,52 eur ( odmena

+ režijný paušál), teda spolu trovy právneho zastúpenia v sume 87,02 eur.

Takto mal súd za to, že vedľajšiemu účastníkovi vznikol nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v
sume 87,02, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalobcu ako účastníka, ktorý vo veci v časti uplatňovanej
náhrady škody úspech nemal, keďže súd v tejto časti žalobu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené výrokovej časti tohto rozsudku

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu