Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 12. september 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7C/38/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813213111
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Melníková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813213111.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Martinou Melníkovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. HMG
& PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, 811 04 Bratislava, IČO: 35 885 459 p r o t i žalovanému: L.
O., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Ž. XXX, štátny občan Slovenskej republiky o zaplatenie 1.298,91 Eur
s prísl. t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.218,91 eur a riadny úrok vo výške 18,90% p.a. z
istiny 500 eur od 10.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9 % p. a. z istiny 777,93 eur od
10.12.2013 do zaplatenia, a iné trovy konania v sume 77,50 eur a trovy právneho zastúpenia v sume

166,12 eur a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Čo do zvyšku žalobu z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1.298,91 eur,
zmluvný úrok vo výške 18,90% ročne zo sumy 500 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, úrok z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 857,93 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia, úrok vo výške 25 % ročne zo
sumy 259,72 Eur od 10.12.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril zmluvu o bežnom účte a balíku produktov
a služieb Č. pohoda ( ďalej len zmluva o bežnom účte ), na základe ktorej žalobca zriadil a viedol
bežný účet. Žalovaný sa zaviazal čerpať peňažné prostriedky a vystavovať platobné príkazy len do
výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp.do výšky zmluvne povoleného prečerpania. V
prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov uložených na učte uročí žalobca
vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom. Žalobca na účte ku
dňu spísania návrhu na začatie konania evidoval nepovolený debetný zostatok v sume 259,72 eur, ktorý

je na základe zmluvy v prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov úročený
úrokovou sadzbou vyhlasovanou žalobcom, t.j. 25% ročným debetným úrokom. Dlh žalovaného zo
zmluvy o bežnom účte predstavuje záväzok ( čerpaný debet ) vo výške 259,72 Eur spolu s úrokom vo
výške 25% p.a. od 10.12.2013 do zaplatenia (deň nasledujúci po dni vyčíslenia debetného zostatku ).
Na základe žiadosti žalovaného žalobca mu vystavil oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpania,
ktorým došlo k uzatvoreniu zmluvy o povolenom prečerpaní ( ďalej len zmluva o prečerpaní ) do výšky
limitu 500 Eur formou úveru. Zmluvné strany sa dohodli, že výška úrokovej sadzby a úroku z omeškania

bude určená v Obchodných podmienkach, podľa ktorých úroková sadzba je zverejňovaná v priestoroch
žalobcu a na jeho internetových stránkach. Žalovaný k poslednému dňu kalendárneho mesiaca bol
povinný zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov na úhradu úrokov a úrokov z
omeškania. Žalovaný nedodržal zmluvné podmienky a žalobca dňa 31.03.2011 určil splatnosť úveru avyzvalhonauhradeniecelkovejdlžnejsumyvovýške670,30Eur.Výškaúrokupripovolenomprečerpaní
predstavuje ku dňu 09.12.2013 sadzbu 18,90 % p.a. a výška úroku z omeškania je v súlade s § 517
Občianskeho zákonníka ku dňu 09.12.2013 vo výške 9 % p.a. z dlžnej čiastky (deň nasledujúci po

dni splatnosti úveru ). Žalobca poskytol dohodnutý úver a v dôsledku nedodržania platobnej disciplíny
žalovaného eviduje k 9.12.2013 pohľadávku vo výške 1.039,19, Eur ( istina 500 Eur, úrok vo výške
277,93 Eur vyčíslený k 09.12.2013, úrok z omeškania vyčíslený k 09.12.2013 vo výške 181,26 Eur a
dlžné poplatky v výške 80 Eur.

Žalovaný so žalobou súhlasil.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami - zmluvou o
bežnom účte a balíku produktov a služieb Č. pohoda, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania,
obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, výpisom z účtu, oznámením o
zosplatnení úveru, úrokovými sadzbami, písomným vyjadrením žalobcu, výpisom z úverového účtu,

sadzobníkom pre fyzické osoby - občanov vydaný Č., výsluchom žalovaného a zistil nasledovný
skutkový stav:

V písomnom vyjadrení zo dňa 11.09.2014 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že
eviduje k 9.12.2013 pohľadávku zo zmluvy o prečerpaní vo výške 1.039,19, Eur ( istina 500 Eur, zmluvný

úrok vo výške 277,93 Eur vyčíslený k 09.12.2013, úrok z omeškania vyčíslený k 09.12.2013 vo výške
181,26 Eur a dlžné poplatky v výške 80 Eur. K zmluve o prečerpaní doložil výpis z účtu a zároveň súdu
predložil výpis z bežného účtu ako je na čl. 41 až 276 spisu. Výška úroku bola určená podľa čl. III bod 4
Obchodných podmienok, ktorá od 19.8.2010 do 31.3.2013 bola vo výške 16,90 % ročne a od 1.4.2013 vo
výške 18,9 % ročne, pričom úrok z omeškania požaduje len v zákonom rozsahu. Zmluvný úrok žalobca

požaduje len z výšky nesplatenej istiny. V súlade s obchodnými podmienkami vyúčtoval žalovanému
poplatok za upomienku vo výške 10 Eur, za 1.výzvu vo výške 35 Eur, a poplatok za poslednú výzvu
vo výške 35 Eur.

Žalovaný vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu uviedol, že v máji 2010 uzatvoril so žalobcom zmluvu

o bežnom účte s tým, že zároveň mu žalobca oznámil, že ak splní ním stanovené podmienky po 3
mesiacoch mu môžu poskytnúť prečerpanie účtu. Túto možnosť využil a prečerpal účet do sumy 500
Eur. Vyčerpanú sumu, ako aj úroky z tejto sumy už žalobcovi neuhradil, pretože už nepracoval a nemal
dostatok finančných prostriedkov. Od roku 2011 je nezamestnaný, evidovaný na úrade práce a má 3
maloleté deti vo veku 6, 7 a 9 rokov. Do 30.06.2014 poberal dávku v hmotnej núdzi vo výške 321 Eur

a od 01.07.2014 mu bola znížená na sumu 194,80 Eur.

Žalobca ako banka a žalovaný ako majiteľ účtu uzavreli dňa 24.5.2010 zmluvu o bežnom účte a balíku
produktov a služieb Č. pohoda v zmysle ust. § 262 ods. 2 a § 708 a nasl. Obchodného zákonníka
( ďalej len „zmluva o bežnom účte“ ). Predmetom zmluvy je zriadenie a vedenie bežného účtu a úprava

vzájomných vzťahov medzi bankou a majiteľom účtu pri vykonávaní obchodov.

Podľa bodu 1. zmluvy o bežnom účte banka sa zaväzuje začínajúc dňom 24.5.2010 zriadiť a viesť
pre majiteľa bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Majiteľ účtu sa zaväzuje čerpať peňažné prostriedky
a vystavovať platobné príkazy len do výšky voľných peňažných prostriedkov na účte, resp. do

výšky zmluvne povoleného prečerpania. V prípade zmluvne nepovoleného prečerpania peňažných
prostriedkov uložených na účte úročí banka vzniknutý debetný zostatok debetnou úrokovou sadzbou
vyhlasovanou bankou.

Podľačl.IV.Povolenéprečerpaniezmluvyobežnomúčtebankasazaväzujenazákladežiadostimajiteľa

účtu vyhodnotiť možnosť poskytnutia povoleného prečerpania k účtu. V prípade splnenia stanovených
podmienok banky pre poskytnutie povoleného prečerpania uzavrie banka s majiteľom účtu zmluvu o
povolenom prečrpaní bežného účtu.

Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky banky, podmienky vedenia

bežného účtu a podmienky pre vydanie a používanie platobnej karty. Majiteľ účtu vyhlasuje a potvrdzuje
podpisom zmluvy, že sa pred podpisom tejto zmluvy s nimi oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Čl.
V Zmluvy o bežnom účteŽalobca dňa 18.8.2010 žalovanému oznámil, že mu poskytuje peňažné prostriedky formou povoleného
prečerpania bežného účtu vo výške úverovému limitu 500 Eur. Ide o druh spotrebiteľského úveru, s tým,
že úver môže byť čerpaný od 18.8.2010. Zmluvné strany sa dohodli na úrokovej sadzbe 16,90 %ročne a

úroku z omeškania vo výške 9 % ročne. Úroková sadzba v tejto výške je platná do doby, pokiaľ zmluvné
strany nedohodnú inú sadzbu spôsobom podľa čl. III. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie
bežného účtu. Uvedeným bola uzatvorená zmluva o povolenom prečerpaní č. 003786257R v zmysle
čl. I. bodu 2. Obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Zmluva sa uzatvára na
dobu neurčitú. Dlžník je úver povinný splatiť kedykoľvek na požiadanie banky.

Listom zo dňa 25.1.2011 označeným ako posledná výzva na zaplatenie dlžnej čiastky bol žalovaný
naposledy vyzvaný aby dlh vo výške 128,90 Eur bez meškania uhradil na bežný účet z dôvodu, že
na ňom nebol dostatok prostriedkov k úhrade podľa podmienok zmluvy o Č. Aktívnom konte v znení
dodatku o povolenom prečerpaní pod následkom vyhlásenia splatnosti neuhradených záväzkov. Toto
oznámenie si žalovaný prevzal dňa 28.3.2011.

Žalovaný neplnil podmienky zmluvy o povolenom prečerpaní napriek tomu, že ho žalobca k plneniu
povinností zo zmluvy vyzýval a preto listom z 4.4.2011 mu oznámil, že z dôvodu, že nevyrovnal dlh,
stal sa celý jeho záväzok splatným dňom 31.3.2011. Na úhradu dlhu ho vyzval najneskôr do 15.4.2011.
Toto oznámenie si žalovaný prevzal dňa 12.4.2011.

Z Podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu okrem iného vyplýva, že navrhovateľ poskytne
majiteľovi účtu po splnení podmienok ustanovených zmluvou o povolenom prečerpaní formou
povoleného prečerpania na jeho bežnom účte peňažné prostriedky do výšky úverového limitu
stanoveného v zmluve (bod 2.).

V prípade, že nastane skutočnosť, ktorá znamená či vyvolá podstatnú zmenu podmienok, za ktorých
bolo povolené prečerpanie poskytnuté a ktorá môže ohroziť včasné a úplné splnenie záväzku majiteľa
účtu, najmä ak majiteľ účtu bude v omeškaní so splatením akejkoľvek peňažnej sumy voči Č., prípadne
bude v omeškaní s plnením akéhokoľvek iného záväzku aj voči tretej osobe, alebo bude porušený

ktorýkoľvek zo záväzkov majiteľa účtu, na ktoré sa zmluvne zaviazal, je Č. oprávnená kedykoľvek potom
oznámením majiteľovi účtu písomne vyhlásiť, že všetky pohľadávky z poskytnutého prečerpania sú
splatné ku dňu uvedenému vo vyhlásení, obmedziť alebo zastaviť čerpanie peňažných prostriedkov,
zablokovať všetky jeho účty vedené v Č. ešte pred konečným termínom splatnosti záväzkov majiteľa
účtu, ktorých splatenie je ohrozené a došlé úhrady použiť na splatenie týchto jeho záväzkov, realizovať

zabezpečenie poskytnuté majiteľom účtu alebo tretími osobami (bod 7 Podmienok).

Podľa čl. II. bod 5 Podmienok, klient je povinný zabezpečiť na svojom bežnom účte ku ktorému
je poskytnuté povolené prečerpanie k poslednému dňu kalendárneho mesiaca dostatok peňažných
prostriedkov postačujúcich pre úhradu mesačných splátok úrokov vrátane úrokov z omeškania. V

prípade, že nie je posledný deň kalendárneho mesiaca pracovným dňom je klient povinný toto
zabezpečiť najneskôr do konca pracovného dňa v kalendárnom mesiaci. V prípade nepovoleného
prečerpania úverového limitu je čiastka o ktorú bol úverový limit prečerpaný splatná ihneď. Ku dňu
konečnej splatnosti úveru je klient povinný uhradiť aktuálne čerpanú čiastku úveru vrátene príslušenstva.

Podľa čl. III. bod 1 Podmienok, čerpané peňažné prostriedky až do výšky úverového limitu sú úročené
úrokovou sadzbou pre povolené prečerpanie účtu, ktorú banka zverejňuje v prevádzkových priestoroch
pobočiek banky a na A..S..U.. Úrok z peňažných prostriedkoch čerpaných v rámci povoleného
prečerpania je splatný na konci každého kalendárneho mesiaca. Klient vyhlasuje, že bol pri podpise
zmluvy informovaný o výške úrokovej sadzby platnej ku dňu podpisu zmluvy.

Podľa čl. III. bod 2 Podmienok, úverový limit nie je dovolené prečerpať. V prípade, že klient úverový
limit nedovolene prečerpá, bude čiastka, o ktorú bol úverový limit prečerpaný úročená debetnou
úrokovou sadzbou uplatňovanou pre bežné účty. Výšku debetnej úrokovej sadzby banka zverejňuje v
prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na A..S..U.. Klient vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy

informovaný o výške debetnej úrokovej sadzby platnej ku dňu podpisu zmluvy.

Podľa čl. III. bod 3 Podmienok, čiastky so zaplatením ktorých je klient v omeškaní budú úročené
úrokovou sadzbou podľa ods. 1 tohto článku pričom banka je oprávnená úročiť tieto čiastky úrokom zomeškania, ktorého sadzba je zverejnená v prevádzkových priestoroch pobočiek banky a na A..S..U..
Klient vyhlasuje, že bol pri podpise zmluvy informovaný o výške úroku z omeškania platnej ku dňu
podpisu zmluvy.

Žalobca súdu predložil výpis z úverového účtu a výpis z bežného účtu, ktorý preukazuje čerpanie úveru
a pohyby na bežnom účte ako súd na čl. 41 až 109 spisu.

Zo Sadzobníka pre fyzické osoby - občanov vydaného žalobcom súd zistil, že podľa čl. 5 bod 5.1 za

produkt a službu - výzva žalobca účtoval sumu 35 eur a za upomienku 10 Eur.

Podľa prehľadu úrokových sadzieb pre fyzické osoby - občanov pri nepovolenom prečerpaní na účte
debetná úroková sadzba predstavuje 25, ktorá je uvádzaná v % p.a..

Podľa§269ods.2Obchodnéhozákonníkaúčastnícimôžuuzavrieťajtakúzmluvu,ktorániejeupravená

ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

V zmysle § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy
na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom

na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v

neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári

2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania
alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

Podľa §1 ods. 2 zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. a) a b) zák. č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel
ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania,

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi žalobcom ako bankou a veriteľom a
žalovaným ako klientom a dlžníkom došlo k uzavretiu zmluvy o účte a to v zmysle § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka v spojení s § 708 Obchodného zákonníka ako aj zmluvy o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 497 Obchodného zákonníka.

Je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Na uvedený právny
vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a vychádzať pritom z

ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa

primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Zmluvy uzavreté medzi účastníkmi sú teda spotrebiteľskými zmluvami v zmysle zákona o ochrane
spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle
smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri

závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívneobchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný
záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,
t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného

zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v
porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka

je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Na základe vyššie uvedeného súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako

spotrebiteľské zmluvy.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým

prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie

zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá

možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).Pri závere o tom, že sporné zmluvy je potrebné považovať za spotrebiteľské zmluvy, je potrebné
na ne aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetné zmluvy sú zmluvami, ktoré
vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ich posúdiť podľa Obchodného zákonníka, sú

zároveň zmluvami spotrebiteľskými a potom normy obchodného práva sú použiteľné len vtedy, ak
neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích predpisov,
ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka.

Zo zmluvy o bežnom účte si žalobca uplatňoval nárok na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku

259,72 eur a taktiež na zaplatenie debetného úroku 25% p.a. z uvedenej sumy od 10.12.2013 do
zaplatenia. Zmluvou o bežnom účte sa žalobca zaviazal žalovanému zriadiť a viesť bežný účet, pričom
v zmysle príslušných dojednaní zmluvy a obchodných podmienok v prípade zmluvne nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov mala banka právo úročiť vzniknutý debetný zostatok debetnou
úrokovou sadzbou vyhlasovanou bankou, ktorá podľa žalobcom predloženého prehľadu úrokových
sadzieb predstavovala 25% ročne. V časti dojednaného povoleného prečerpania sa potom vzťahy medzi

žalobcom ako bankou a žalovaným ako klientom v zmysle § 710 Obchodného zákonníka spravujú
zmluvou o úvere, pričom ako súd uviedol vyššie jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu ako aj spotrebiteľský
úver.

Úrok, ktorým mal žalobca právo úročiť vzniknutý debetný zostatok nebol v zmluve určený, dojednané

bolo len, že sa jedná o úrokovú sadzbu vyhlasovanú bankou. Dojednanie o úrokovej sadzbe
vyhlasovanej bez bližšieho spôsobu určenia takejto úrokovej sadzby alebo odkazu na dokument, ktorý
ju spravuje, je neurčité a z tohto dôvodu neplatné ( § 37 Občianskeho zákonníka ), preto súd nárok
žalobcu a zaplatenie debetného úroku vo výške 25% p.a. v celom rozsahu zamietol a žalobcovi priznal
z titulu zmluvy o bežnom účet len nárok na zaplatenie zostatku na účte v sume 259,72 eur.

V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tak ako boli uplatnené žalobcom zo zmluvy o prečerpaní,
úveru v sume 1.039,19 eur tvorenej jednotlivými zložkami ako boli uvedené vyššie.

Čo sa týka žalobcom uplatňovanej istiny 500 eur, táto predstavuje nezaplatenú istinu, pričom je zrejmé,

že žalobcom bol žalovanému poskytnutý úver 500 eur, na ktorý žalovaný neuhradil žiadnu sumu, preto
je povinný uhradiť žalobcovi sumu 500 Eur na dlžnej istine.

Ďalšom uplatňovanou sumou je nárok na vyčíslený úrok z úveru v sume 277,93 eur. V tejto súvislosti sa
súd zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý v zmysle zmluvy bol dojednaný na 16,9% ročne

do 31.3.2013 a od 1.4.2013 vo výške 18,9 % ročne, keďže žalobca bol oprávnený meniť výšku úrokovej
sadzby a zverejňovať ju v priestoroch banky a na internetovej stránke. Úroková miera podobného úveru
v bankách v čase poskytnutia úveru ( október 2010 spotrebiteľský úver do 1 roka ) činila úrok 14,07
% p.a..

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Súd má za to, že nárok žalobcu v časti úrokov je v celom rozsahu dôvodný, keďže žalovanému bol

poskytnutý úver pri úrokovej sadzbe 16,9% ročne do 31.3.2013 a od 1.4.2013 vo výške 18,9 % ročne a
vo vzťahu k úrokovej miere v bankách sa nejedná o takú úrokovú mieru, ktorá by podstatne presahovala
mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase poskytnutia úveru, preto súd v tejto časti žalobe
vyhovel.

Súd nepriznal žalobcovi ani nárok z titulu poplatku za upomienku vo výške 10 Eur a 2 x za výzvu vo výške
35 eur. Súd daný nárok podrobil posúdeniu z hľadiska ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, nakoľko
je zrejmé, že podmienky na takýto úkon zo strany žalobcu boli splnené, pretože žalovaný si neplnil riadne
svoje povinnosti. Súd však považuje sumu za upomienku za neprimeranú, keďže by mala predstavovaťnáklady spojené so zaslaním upomienky, ktoré v prípade jej písomného vyhotovenia a s tým spojených
výdavkov na poštovné, súd považuje za neadekvátne predmetnému úkonu, pričom náklady spojené s
takýmto spôsobom boli ešte nižšie. Výška pohľadávky, ktorú si uplatňuje a za súčasného zhodnotenia

predmetného dojednania týchto poplatkov, ktoré malo byť dojednané v Sadzobníku, čo nie je dohodou,
ale jednostranným určením žalobcu, ako takého, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

Žalovaného potom súd z titulu zmluvy o úvere zaviazal na zaplatenie sumy 959,19 eur predstavujúcej

súčet súdom priznanej istiny 500 eur, vyčísleného nároku na úrok z úveru 277,93 eur za obdobie
do 9.12.2013 a vyčísleného úroku z omeškania 181,26 eur, ktorý bol vyčíslený podľa percentuálnych
sadzieb z predloženej špecifikácie, ktorých výška je v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením vlády a to vo výške 9% ročne.

V súvislosti s vyššie uvedeným ohľadom úroku z úveru priznal potom žalobcovi aj nárok na úrok z úveru

vo výške 18,9% p.a. a to zo sumy istiny 500 eur od 10.12.2013 do zaplatenia.

V časti uplatnených úrokov z omeškania zaviazal súd žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania vo
výške 9 % p.a., ktorá výška je ako už uviedol vyššie v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka
a nariadenia vlády, zo sumy istiny 777,93 eur / istina 500 Eur, úrok z úveru 277,93 Eur /od 10.12.2013

do zaplatenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.218,91 eur
predstavujúcej súčet nárokov zo zmluvy o úvere v sume 500 eur a sumy 259,72 z titulu debetného
zostatku zo zmluvy o bežnom účte spolu s úrokom z úveru vo výške 18,9% p.a. vo výške 277,93 Eur do

9.12.2013 a úroku z omeškania vo výške 181,26 Eur vyčíslený do 9.12.2013 a zároveň úrok z omeškania
vo výške 9% p.a. zo sumy istiny 777,93 eur a súčasne úroku z úveru zo sumy 500 Eur, keď nárok
na poplatky a úrok z nepovoleného prečerpania zamietol a to všetko dňom 10.12.2013, teda dňom
nasledujúcim po vyhotovení žalobného návrhu, do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého
aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z
výšky súdom priznaného plnenia, keďže žalobca mal úspech v časti o zaplatenie istiny v sume 1.218,91

eur ( žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie istiny v sume 1.298,91 Eur ).

Odmena za jeden úkon právnej služby v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v spojení s cit.
§ 142 ods. 3 OSP predstavuje sumu 61,41 eur.

Trovy právneho zastúpenia tak ako boli zástupcom žalobcu vyčíslené pozostávajú z odmeny za dva
úkonov právnej služby po 61,41 eur ( prevzatie a príprava zastúpenia v roku 2013, písomné podanie na
súd - žalobný návrh dňa 11.12.2013, podľa § 13a ods. 1 písm. a), c), teda odmena spolu 122,82 eur,
režijný paušál a to 2 krát za úkon v roku 2013 po 7,81 eur podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl., spolu v sume

15,62 eur.

Takto mal súd za to, že žalobcovi vznikol nárok na trovy právneho zastúpenia v sume pozostávajúcej
z odmeny 122,82 eur, režijného paušálu 15,62 eur a k tomu DPH vo výške 20% z odmeny a režijného
paušálu, z položiek, z ktorých bola uplatnená právnym zástupcom, v zmysle § 18 ods. 3 cit. vyhl., teda

20% zo sumy 138,44 eur, t.j. 27,68 eur. Takto trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 166,12 eur.

Takto súd zaviazal žalovaného na zaplatenie iných trov konania v sume 77,50 eur za zaplatený súdny
poplatok z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia v sume 166,12 eur.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.