Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. september 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/135/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114213677
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4114213677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS

a.s., so sídlom Bratislava, Staré Grunty 7, IČO: 35 717 769 , zastúpený: JUDr. Alan Strelák, advokát
so sídlom 811 01 Bratislava, Na Vŕšku 12, proti odporcovi: T. V., bytom W. T. a XXX/XX , o zaplatenie
sumy 455,- € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 213,50 € s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy
213,50 € od 15. 9. 2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 455,- € s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 26.12.2009 do zaplatenia a trovy konania z dôvodu, že mu

bol poskytnutý spotrebiteľský úver na základe zmluvy zo dňa 15.6.2009 vo výške 350,- € za odplatu vo
výške 241 50 ,- €, teda celkove mal uhradiť sumu 591,50 ,- € v 13.-tich mesačných splátkach s tým, že
mal uhradiť splátky vo výške 45,50 €. Ďalej uviedol, že odporca celkove uhradil len sumu 136,50 €.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p. vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od
toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade išlo o drobný spor, súd nenariaďoval pojednávanie.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úveru č. 220091213
zo dňa 15.6.2009, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 350,- € za odplatu vo výške
241,50 €, teda celkove mala uhradiť sumu 591,50 € v 13.-tich mesačných splátkach po 45,50. Ďalej v
predmetnej zmluve v časti článku II je uvedené, že úver sa zaväzuje uhradiť v 13.-tich splátkach s tým,že priemerná RPMN činí na 13 mesiacov 40,61 %. V bode 1 obchodných podmienok je uvedené, že pri
splatnosti úveru na 13 mesiacov činí RPMN po 206,73 % . Odporca celkove uhradil len sumu 136,50 €.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak

je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide ofyzickú osobu,

b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,

c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,

d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú

sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu

podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny

štvrťrok,

l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred

lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,

p) práva spotrebiteľa podľa § 7,

q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,
ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak.

Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18
sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po

nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv.

Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným
zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti

zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazypod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 Obč. zák., odstúpenie od zmluvy
§ 48 Obč. zák., úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej
zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Vec bola tiež predmetom právneho hodnotenia k priznaniu

uplatneného plnenia, osobitne vo vzťahu k postaveniu odporcov ako dlžníkov zo spotrebiteľského
úveru a zo spotrebiteľskej zmluvy podľa občianskeho zákonníka, lebo jej charakter nasvedčuje tomu,
že bola poskytnutá zo strany navrhovateľa ako dodávateľa - podnikateľa odporcom ako spotrebiteľom
- nepodnikateľom, navyše bola predtlačená a v tomto zmysle hromadne predložená.

Súd skutkovo a právne vyhodnotil, že odporcom bol poskytnutý spotrebiteľský úver podľa zák. č.

258/2001 Z.z. účinného do 10.6.2010.

Navyše v kontexte ďalších úvah súdu by súd uvedenie RPMN práve v tejto výške 206,73 % považoval
za hodnoverné pre túto zmluvu, ale plnenie z takto vysokých nákladov úveru súd navyše považuje za
rozporné s cit. ust. § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z. a napokon až s dobrými mravmi. Práve RPMN ako
mieru všetkých nákladov úveru v čase súd považuje za relevantný údaj k maximálnej výške „odplaty“
podľa § 3 ods. 10 zák. č. 258/2001 Z.z., aj keď v cit. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z., resp. v Nariadení vlády

zhodne účinných do 10.6.2010 sa pojmovo vychádzalo z pojmov „odplata“ a „úver“ popri sebe. V tejto
súvislostisúdneuznávapraktickývýznamdojednaniavpredmetnejúverovejzmluve,žeodporcovia mali
zaplatiť poplatok za správu úveru, ktorý zahrňuje „odplatu a úrok vo výške 20 %“, teda z výšky RPMN
nemá zmysel oddeliť práve sadzbu „úveru 20%“ pre účely zistenia „odplaty“ za tento úver.

V uvedenom zmysle je akákoľvek odplata vyplývajúca z predmetnej úverovej zmluvy nad rámec

poskytnutého úveru ( najmä aj keby bolo možné uznať uvedenie konkrétnej RPMN k predmetnej zmluve
206,73% v obchodných podmienkach zmluvy) uplatnená v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Vyššie oboznámená osobitná právna úprava (podobne ako § 53 ods. 6
Občianskeho zákonníka účinný od 01.06.2010) je stále problematická vo vzťahu k dobrým mravom a
spravodlivosti, keď veritelia v obdobných prípadoch si môže obmedzenia výšky úverov prakticky sami

definovať. Súd zamietol žalobu vo zvyšnej časti, lebo zistil rozpor s ustanovením § 4 ods. 3 zák.
č. 258/2001 Z.z., keď priamo v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov (RPMN), a
to je dôvod bezodplatnosti a bezúročnosti predloženej zmluvy o úvere podľa tohto zákona ( obdobne
ako aj ustanoveniami časovo nasledujúceho zák. č. 129/2040 Z.z, o spotrebiteľských úveroch a o iných
úverochapôžičkáchprespotrebiteľovaozmeneadoplneníniektorýchzákonovúčinnéhood11.06.2010

- s prihliadnutím na prechodné ustanovenia § 25 tohto časovo nasledujúceho zákona).

Súd aplikoval na daný prípad i Smernicu Rady ES č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pre úplnosť veci však Najvyšší
súd SR uvádza, že spotrebiteľské zmluvy sú v právnom poriadku Slovenskej republiky
upravené zákonom o ochrane spotrebiteľa a Občianskym zákonníkom,
pričom každý z týchto zákonov upravuje časť problematiky a oba tieto zákony je potrebné
aplikovať spoločne z dôvodov, aby nedošlo k porušeniu práv priznaných spotrebiteľom pri uzavieraní
spotrebiteľských zmlúv podľa práva Európskeho spoločenstva.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
môžu byť spotrebiteľskými zmluvami všetky pomenované aj
nepomenované zmluvy bez ohľadu na to, podľa ktorého zákona boli uzavreté. Pre kvalifikáciu zmluvy

ako zmluvy spotrebiteľskej je podstatné, aby išlo o zmluvu, ktorá sa uzaviera vo viacerých prípadoch
v rovnakej podobe, že sa uzaviera medzi podnikateľom vykonávajúcim svoju podnikateľskú činnosť a
spotrebiteľom, a že spotrebiteľ nemá možnosť reálnym spôsobom zmeniť obsah pripraveného návrhu
zmluvy, nemôže vyjednávať o zmene návrhu s vyhliadkou na úspech a jeho jediná možnosť naloženia
s návrhom zmluvy je alternatívna, a to buď prijme návrh zmluvy alebo návrh zmluvy odmietne.Smernica Rady Európskych spoločenstiev č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 neurčila zmluvné typy, ktoré
môžumaťpovahuspotrebiteľskejzmluvy.Každázmluva,upravenázákonom,ajnepomenovanázmluva,
môže byť zmluvou spotrebiteľskou, pokiaľ vykazuje znaky určené smernicou. Súdny dvor Európskeho

spoločenstva to zdôraznil právnym názorom „Podľa čl. 1 ods. 1 a čl. 3 ods. 1 Smernice, priznaná ochrana
v podstatnom rozsahu zahŕňa podmienky, ktoré neboli individuálne dohodnuté vo všetkých zmluvách
uzatvorených medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom“.

Z ustanovenia § 3 ods. 3 zákona o ochrane spotrebiteľa z poznámky 9 pod
čiarou vyplýva, že pri identifikácii spotrebiteľských zmlúv odkazuje zákon
v poznámke pod čiarou na ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho
zákonníka.

Súd považuje za potrebné poukázať i na ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, kde je zakotvené
výkladové pravidlo, týkajúce sa obsahu spotrebiteľských zmlúv, v zmysle ktorého v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Pre uplatnenie
zákonom určeného spôsobu výkladu nie je podstatné zavinenie. Súd nemusí preskúmavať, taktiež

ani akýmkoľvek spôsobom preukazovať, že navrhovateľ pripravil do zmluvy ustanovenie vyvolávajúce
pochybnosť s úmyslom získať výhodu na úkor spotrebiteľa. Sama skutočnosť, že zmluvnú formuláciu je
možné vysvetliť viacerými spôsobmi, je postačujúca k tomu, aby súd ex offo vyložil predmetné zmluvné
ustanovenie tak, aby bolo priaznivejšie pre spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené potom neprijateľné
podmienky uvedené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné a táto neplatnosť je absolútna.

Nakoľko v zmluve nebola splnená základná náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. j zák. č. 258/2011 Z.z.,
podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
teda rozčlenením jednotlivých čiastok, nie len výšku splátok, je potrebné považovať úver za bezúročný
podľa § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 Z.z..

Podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh
o zaplatenie sumy 455,- eur s príslušenstvom je podaný dôvodne len sčasti, a to čo do sumy 213,50
eur, ktorá suma predstavuje nesplatenú časť poskytnutého úveru bez úroku. Účastníci konania platne
uzavreli zmluvu, ktorá je svojím charakterom zmluvou spotrebiteľskou a ako taká nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán

v neprospech spotrebiteľa - tzv. neprijateľné podmienky, zmluva takéto podmienky obsahovala, tieto
podmienky boli vyhlásené už citovaným rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 4.4.2013 č.k. 27C/1/2013-
31, preto súd v časti uplatňovanej odplaty návrh zamietol.

V danom prípade súd skonštatoval, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč.
zákonníka. Vychádzajúc z ustanovenia § 53 ods. 1 a § 53 a ods. 1 Obč. zákonníka, súd vo zvyšku, a

to v časti istiny návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže
dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením
splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.Podľa § 53 ods. 11 OZ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru
alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v
dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 53a ods. 1 OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 53a ods.2 OZ ak sa rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky,
dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 53d OZ spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako

je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej
praktiky alebo úžery, je neplatná.

Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje

zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 54 ods.3 OZ v pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa .

V danom prípade súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o
poskytnutí spotrebiteľského úveru a to s poukazom na ust. § 1 ods.2 zákona č. 129/2010 Z.z. , pretože
v tomto prípade došlo k poskytnutiu peňažných prostriedkov.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť

poplatokzomeškania;výškuúrokuzomeškaniaapoplatokzomeškaniaustanovujevykonávacípredpis.

Podľa § 544 ods. 1 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená

výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 545a OZ neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej
porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetná zmluva neobsahovala všetky náležitosti stanovené zákonom a preto je bezúročná a bez
poplatkov, v zmluve nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, o úrokovej sadzbe,
začiatok a koniec splatnosti úveru, teda nie sú tam uvedené požadované náležitosti v rozpore so
zákonnými ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch sú aj ustanovenia predmetnej zmluvy,
ktorej zároveň odporujú ustanovenia obchodných podmienok, kde je uvedená iná výška RPMN, ktorú

však nemožno považovať za údaj platný pre predmetný úverový vzťah medzi účastníkmi konania,
keďže jednoznačne nie je uvedená v predmetnej zmluve. Tomuto neodpovedá ani odplata, teda dlžník
nemal vedomosť o tom aká je daná percentuálna sadzba úrokov, RPMN čomu nasvedčuje aj článok 1
Zmluvy, kde je uvedené, že odmena je vo výške 20 % z istiny pri úvere na 13 mesiacov. Na základe
uvedeného súd priznal navrhovateľovi iba zvyšok poskytnutej istiny, ktorá bola vo výške 350,- €, od
ktorej súd odrátal zaplatenú sumu 136,50 € odporca a teda rozdiel predstavuje sumu 213,50 €. Súd

zároveň priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania a to počnúc dňom 15.9.2010 nakoľko v oznámení
o zosplatnení úveru zo dňa 27. 8. 2010 , ktoré bolo doručovaná odporcovi dňa 30.8.2010 je uvedené
zosplatnenie úveru ku dňu 25.12.2009, čo je neprípustné, pričom nebol dodržaný postup podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, lehota 15.-tich dní na zaplatenie dlhu uplynula 15 dní po doručení
predmetného oznámenia a preto súd priznal úroky z omeškania od tohto dátumu podľa § 517 ods. 1,2

Občianskeho zákonníka a to vo výške 9 % podľa platnej úrokovej sadzby.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP a to vzhľadom na pomer úspechu a neúspech
v konaní, kde bol úspech odporcu v nepatrnej časti (navrhovateľ bol úspešný v 47 %, neúspešný 53 %
= 6 % pomerný úspech odporcu ), celkove požadoval zaplatenie sumy 455,- € a súd priznal sumu 213
50 € , tak že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých

detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.