Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Summary – z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako 18 rokov do nebezpečenstva spustnutia tým, že jej umožnila viesť záhaľčivý život a čin spáchala po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom konania

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 6T/109/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513010490
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2014:7513010490.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie, samosudcom JUDr. Miroslavom Baňackým na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 5. júna 2014 takto

r o z h o d o l :

L. W. - D.. X.XX.XXXX S. G., H. N. R. Č.. XXX, Z. D. H., okres Košice - okolie,

j e v i n n á, že

ako matka syna Š. W., žiaka Základnej školy v G. A., okres Košice - okolie, tomuto umožnila v dobe od
septembra 2011 do júna 2012 bez ospravedlnenia vymeškať 692 vyučovacích hodín

t e d a
- z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako 18 rokov do nebezpečenstva spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život a čin spáchala po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom konania,

t ý m s p á c h a l a
prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného

zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona,

Z a t o s a o d s u d z u j e :
Podľa § 211 ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 4, ods. 8 Trestného zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 2 ( dvoch) rokov.

Podľa §49 ods. 1 písm.a) a §50 ods. 1 Tr. zákona sa jejvýkon trestu podmienečne odkladá na skúšobnú
dobu v trvaní 2 ( dvoch) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 27.6.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Košice - okolie obžalobu na obžalovanú L. W. pre
skutok právne kvalifikovaný ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa 211 ods. 1 písm.
b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona.

Opatrením súdu sp. zn. 6 T 109/2013 zo dňa 25.7.2014 bolo rozhodnuté, že súd vykoná konanie proti
obžalovanej ako konanie proti ušlému.

Na hlavnom pojednávaní súd vykonal všetky navrhnuté dôkazy, pričom jednotlivé dôkazy súd hodnotí
nasledovne:Z výpovede zástupcu ustanoveného opatrovníka UPSVaR O.. O. W. zo dňa 23. 5. 2012 na č. l. 11
vyplýva, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Košice - okolie ako opatrovník ustanovený O.. Š.
W. v tejto trestnej veci vykonal sociálny prieskum v prirodzenom prostredí dieťaťa, kde bolo zistené

že maloletý Š. W. sa spolu s matkou a súrodencami zdržiava v zahraničí, pričom doba jeho pobytu v
zahraničí, ani predpokladaná doba návratu na adresu trvalého pobytu nie je známa. Bližšie informácie
o rodine sa nachádzajú v správe, ktorá bola zaslaná do vyšetrovacieho spisu.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. O. F. zo dňa 30. 5. 2012 na č. l. 16 vyplýva, že bola triednou

učiteľkou žiaka Š. W., ktorý bol v školskom roku 2011/2012 žiakom 7. ročníka Základnej školy v Košickej
Polianke. Žiak bol začlenený do riadneho vyučovacieho procesu podľa osnov špeciálnej základnej školy,
nakoľko má ľahkú mentálnu retardáciu. Časté boli úteky žiaka zo školy, pričom od decembra 2011 žiak
do školy nechodil vôbec. V priebehu roku 2012 svedkyňa náhodou stretla žiaka Š. W., ktorý jej údajne
mal povedať, že celá rodina sa zdržiava Anglicku a na Slovensko sa vrátili, len aby mu vybavili občiansky
preukaz. Svedkyňa ho upozornila, aby povedal matke, že ak sú v zahraničí a bude tam chodiť aj do

školy, nech ho mama odhlási zo školy. Podľa svedkyne žiak v období september - marec školského roku
2011/2012 vymeškal celkovo 435 neospravedlnených hodín.

Zo zápisnice o výsluchu zástupcu ustanoveného opatrovníka UPSVaR R. Š. zo dňa 5. 6. 2013 na č.
l. 36 až 37 vyplýva že v danej trestnej veci už bol prv vypočutí za UPSVaR Mgr. W. W.ňa 23. 5. 2013,

svedkyňa potvrdila to, čo uviedol spomínaný svedok a to konkrétne, že maloletý Š. W. sa spolu s matkou
a súrodencami zdržiava v zahraničí, pričom doba jeho pobytu ani predpokladaná doba návratu nie je
známa.

Zo zápisnice o výsluchu svedkyne Mgr. O. Z. F. F. vyplynuli rovnaké skutočností ako z jej výpovede

zo dňa 30. 5. 2012, navyše svedkyňa doplnila svoju výpoveď o vymeškané neospravedlnené hodiny
Štefana Dunu za mesiace apríl 2012 až jún 2012, čím teda žiak Štefan Duna celkovo v školskom roku
2011/2012 vymeškal spolu 692 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Ďalej boli vykonané prečítaním listinné dôkazy a to charakteristika z č. l. 23, správa o povesti z č. l. 24,

správa z č. l. 26, opatrenie z č. l. 32, charakteristika z č. l. 40, odpis registra trestov zo dňa 5.5.2014,
lustráciu Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 5.5.2014, lustrácia ZVJS zo dňa 5.5.2014, lustrácia GP
SR zo dňa 5.5.2014

Zo správy o povesti na č. l. 24 vyplynulo, že obžalovaná je prihlásená k trvalému pobytu na adrese

Z. D. H., Č. R. Č.. XXX, ale v obci sa nezdržiava, žije v zahraničí u príbuzných. Je tichej povahy, na
verejnosti sa správala slušne, na obecných službách pracovala v rokoch 2010/2011. Menovaná bola
prejednávaná v priestupkovom konaní obce z dôvodu zanedbania plnenia povinnej školskej dochádzky
syna iné skutočnosti nie sú známe .

Zo správy na č. l. 126 vyplýva že dňa 9. 6. 2012 bolo vyhlásené pátranie na území Slovenskej republiky
po obžalovanej.

Z charakteristiky na č. l. 40 vyplýva že obžalovaná sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, ale žije so
svojimi deťmi v Anglicku.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ale aj v ich vzájomných súvislostiach súd
konštatuje, že z výpovede svedkyne O.. O. Z. F. F. bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že maloletý Š. W. v školskom roku 2011/2012 v období od septembra 2011 do júna 2012 vymeškal
celkovo bez ospravedlnenia 692 vyučovacích hodín, pričom do decembra 2011 žiak utekal zo školy

a od decembra 2011 žiak vôbec nechodil do školy. Popri výpovedi tejto svedkyne, aj z iných súdom
vykonaných dôkazov nepochybne vyplynulo, že obžalovaná spolu so svojim synom Š. W. sa od
decembra 2011 zdržiava údajne Anglicku, pričom v priebehu druhého polroka školského roka 2011/2012
obžalovanej mala byť známa skutočnosť, že v takomto prípade je jej povinnosťou syna odhlásiť zo školy.
Vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, že by k takémuto odhláseniu zo školy došlo, súd zastáva

názor, že bolo povinnosťou obžalovanej zabezpečiť, aby jej syn riadne chodil do školy počas celého
školského roka 2011/2012. Z charakteristiky O. Š. W. na č. l. 23 vyplýva, že časté boli úteky zo školy,
pričom od decembra 2011 už do školy nechodil vôbec. Pokiaľ ide o subjektívnu stránku súd vychádza
z toho, že obžalovaná nebola vypočutá ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom, keďže celékonanie sa vedie ako proti ušlemu. Súd má za to, že obžalovaná počas celého inkriminovaného obdobia
musela vedieť, že na jej syna sa vzťahuje povinná školská dochádzka a že ona je tá osoba, ktorá musí
zabezpečiť plnenie tejto povinnej školskej dochádzky. Keďže obžalovaná so školou nespolupracovala

a na rodičovské združenie nechodila, týmto svojim ľahkovážny prístupom až do odchodu do Anglická
nevedela o záškoláctve svojho syna i keď vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mala
a mohla, čo zakladá trestnú zodpovednosť obžalovanej za nevedomú formu zavinenia podľa § 16 písm.
b) Trestného zákona. Po odchode do Anglicka samozrejmé vedela obžalovaná o tom, že jej syn nechodí
do školy, avšak znova zanedbala svoju povinnosť a túto skutočnosť neoznámila do školy, hoci o tejto

skutočnosti vedieť mohla a mala, keďže svedkyňa Z. F.. F. jej synovi povedala o tejto povinnosti. Súd
nemá dostatok dôkazov na to, aby povedal, že obžalovaná o tejto povinnosti skutočne aj vedela, keďže
sa nevie, či jej to syn skutočne aj povedal, preto súd aj v období po decembri 2011 vidí u obžalovanej
nevedomú nedbanlivosť v zmysle § 16 písm. b) Trestného zákona

Vzhľadom k tomu, že je objektívne preukázané, že žiak Š. W. vymeškal v inkriminovanom období

celkovo 692 vyučovacích hodín, pričom zákonným zástupcom tohto dieťaťa je podľa rodného listu na
č. l. 21 obžalovaná, pričom súd skonštatoval u obžalovanej nevedomú formu zavinenia, súd uznal vinu
obžalovanej v zmysle celého obžalobného návrhu.

Na základe vyššie vyhodnoteného dokazovania súd nemá pochybnosť o tom, že skutok sa skutočne

stal tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku a dopustila sa ho obžalovaná. Pokiaľ ide o
právnu kvalifikáciu tohto skutku, súd ho kvalifikoval ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods. 1 písm. b) Tr. zákona, pretože obžalovaná vydala svojho syna maloletého Š. W.,
mladšieho ako 18 rokov, do nebezpečenstva spustnutia tým, že mu umožnila vymeškávať vyučovacie
hodiny a teda viesť záhaľčivý život. Vzhľadom k tomu, že maloletý Š. W. vymeškával vyučovací

proces počas celého školského roka, ako to vyplýva aj z charakteristiky na č. l. 23, hodnotil súd túto
skutočnosť tak, že obžalovaná páchala prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže po dlhší čas a
teda závažnejším spôsobom konania. Preto súd napokon uznal že obžalovaná naplnila všetky znaky
kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.
1 písm. b), ods. 3 písm. a) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona.

Podľa spôsobu konania obžalovanej, charakteru a intenzity útoku, spôsobeného následku a
intelektuálnej vyspelosti obžalovanej súd usudzuje, že ide o zavinené konanie vo forme nevedomej
nedbanlivosti podľa § 16 písm. b) Tr. zákona.

Pri určovaní druhu a výmery trestu súd bral do úvahy spôsob spáchania uvedenej trestnej činnosti,
následok, zavinenie a pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti.

Súd hodnotí spôsob spáchania trestného činu, ako závažnejšie a najmä spoločnosťou netolerovateľné
konanie, ohrozujúce riadnu výchovu mládeže, pričom k páchaniu prečinu došlo po dlhší čas, v dôsledku

čoho bolo potrebné daný skutok hodnotiť za použitia kvalifikovanej skutkovej podstaty, tzn. že bola
významne prekročená základná typologická závažnosť predmetného trestného činu.

Pokiaľ ide o spôsobený následok súd konštatuje, že obžalovaná ohrozila záujem chránený trestným
zákonom, keď po dlhší čas umožnila synovi viesť záhaľčivý spôsob života.

V danom skutku súd konštatoval nedbanlivostné zavinenie obžalovanej, teda miernejšiu formu
zavinenia, nakoľko samotná obžalovaná nebola vypočutá ku skutku a z preukázaných okolností prípadu
súd vyvodil iba nedbanlivostnú formu zavinenia, pretože neboli preukázané žiadne také skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné konštatovať jej úmyselné zavinenie ( odhováranie chodenia do školy,

nepúšťanie, zakazovanie a pod.).

Pri hodnotení pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd nezistil existenciu
žiadnej poľahčujúcej okolnosti v zmysle § 36 Tr. zákona. Naopak z odpisu registra trestov mal súd za
preukázané, že obžalovaná už bola doposiaľ 2 trestne odsúdená stále za prečin ohrozovania mravnej

výchovy mládeže, preto súd uznal obžalovanej priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného
zákona. Na základe uvedeného súd konštatuje prevažujúci pomer priťažujúcich okolností. Preto došlo
k úprave trestnej sadzby v zmysle § 38 ods. 4 a nasl. Trestného zákona. Teda súd ukladal trest
podľa trestnej sadzby zakotvenej za prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 221 ods.3 Trestného zákona, kde zákon stavuje trestnú sadzbu ( 6 mesiacov - 5 rokov), pričom dolnú hranicu
zvyšoval o 1/3, takže po úprave vymeriaval trest v rámci trestnej sadzby 2 roky až 5 rokov.

Pri hodnotení osoby obžalovanej súd vychádzal v prvom rade z odpisu registra trestov, z lustrácie
Ministerstva spravodlivosti SR a Generálnej prokuratúry SR a konštatuje že ide o osobu recidivistu, ktorá
sa napriek predchádzajúcim odsúdeniam opätovne dopúšťa rovnakého trestného činu, teda špeciálnej
recidívy.

Pokiaľideopomeryobžalovanejsúdkonštatuje,žeobžalovanájezmiestabydliskanač.l.24hodnotená
ako slušná, vdova, zodpovedne vykonávajúca práce v rámci obecných služieb, priestupkovo riešená
pre záškoláctvo syna.

Pokiaľ ide o osobu obžalovanej, jej pomery a možnosti jej nápravy súd zastáva názor, že obžalovaná je
osoba bez vážnejšej kriminálnej minulosti, jej problémy so zákonom sa týkajú výlučne len ohrozovania

mravnej výchovy mládeže. Uvedené svedčí o dlhodobom ľahkovážnom prístupe k povinnostiam voči
svojim deťom a k ich mravnej výchove, pričom žiadne z doteraz vykonaných opatrení, sankcii a
trestov neviedlo k náprave obžalovanej a zabráneniu jej recidívy. Napriek uvedenému súd vidí pozitívnu
prognózu, pokiaľ ide o ďalší život obžalovanej aj s prihliadnutím na skutočnosť, že maloletý Š. W.
už ukončil povinnú školskú dochádzku, ako aj za predpokladu, že ďalšie správanie obžalovanej bude

sledované zo strany štátu a po určitú dobu bude obžalovaná vystavená hrozbe nepodmienečného
trestu, ktorý bude mať pre obžalovanú nepochybne významný výchovný vplyv a donúti obžalovanú
zodpovednejšie pristupovať k plneniu svojich povinností.
Preto súd v záujme ochrany spoločnosti a odradenia iných páchateľov od takejto trestnej činnosti
považoval za správne a spravodlivé uložiť podmienečný trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej

sadzby s dlhšou skúšobnou dobou, keďže obžalovaná už bola za takúto trestnú činnosť trestne
odsúdená, čo viedlo k priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona a k zvýšeniu dolnej
hranice trestnej sadzby. Predchádzajúce odsúdenia viedli súd k presvedčeniu že je potrebné uložiť trest
odňatia slobody síce na dolnej, ale zvýšenej hranici trestnej sadzby a preto súd uložil trest odňatia
slobody vo výmere 2 rokov so skúšobnou dobou 2 rokov.

Uložený trest, podľa názoru súdu, dostatočne ochráni spoločnosť pred obžalovanou tým, že jej zabráni v
ďalšom páchaní trestnej činnosti, zároveň hrozba nepodmienečným trestom bude výchovne pôsobiť na
obžalovanú v tom smere, aby po odpykaní trestu viedla riadny život a zároveň odradí iných páchateľov
od páchania takejto trestnej činnosti, čím sa naplní tak funkcia individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

- z nedbanlivosti vydala osobu mladšiu ako 18 rokov do nebezpečenstva spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život a čin spáchala po dlhší čas, teda závažnejším spôsobom konania,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie a to do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu tre-

ba rozsudok doručiť. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Košice - okolie a o odvolaní bude
rozhodovať Krajský súd v Košiciach. Odvolanie má odkladný účinok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.