Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Elena Ondrišová
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/482/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1111205233
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1111205233.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov
JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Národná diaľničná
spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO: 35 919 001, proti žalovanému KOMUNÁLNA
poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545 o 217,71 EUR s
príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k.
32Cb/49/2011-131 zo dňa 19.7.2012, jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 32Cb/49/2011-131 zo
dňa 19.7.2012 v časti o zaplatenie 134,88 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy
134,88 EUR od 1.7.2010 do zaplatenia a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdzuje a
vo zvyšku mení tak, že žalobu zamieta.
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 217,71 EUR s 9 %
úrokom z omeškania ročne od 1.7.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania v sume 16,50
EUR do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov dokazovania, ktorými
mal za preukázané, že dňa 7.12.2008 došlo k dopravnej nehode motorového vozidla EČV: Y. XXX J.,
prevádzkovateľomktoréhojepovinnezmluvnepoistenýužalovaného,atonakomunikáciiD1km:94,00;
uvedenoudopravnomnehodoudošlokpoškodeniuzvodidielajehosúčasti,ktoréhosprávcomježalobca
a jeho povinnosťou v zmysle § 9 ods. 1 zák. č. 135/61 Zb. bolo zabezpečiť výmenu poškodeného
zariadenia za nové, náklady výmeny predstavovali 734,31 EUR, ktoré boli v rozsahu 516,60 EUR
kryté poistným plnením, ktoré žalobcovi vyplatil žalovaný, ktorý bol poistiteľom žalovaného, predmetná
suma predstavuje sumu, o ktorú žalovaný znížil poistné plnenie s poukazom na §§ 442 a 443 Obč.
zák., a to s poukazom na amortizáciu, krátenie ktoré nepovažoval za dôvodné, a to s poukazom na
§ 9 ods. 6 zák. 135/61 Zb., ktorý považoval za lex specialis k Občianskemu zákonníku a skutočnosť,
že obnovenie pôvodného majetkového stavu v danom prípade nebolo možné inak, ako za použitia
nových náhradných dielov, k oprave, výmene poškodeného dopravného značenia bol žalobca v podstate
prinútený protiprávnym konaním, škodou nedošlo k žiadnemu majetkovému prínosu pre žalobcu a
priznaný nárok považoval za zabezpečenie kompenzácie majetkovej ujmy žalobcovi. Pokiaľ ide o nárok
žalobcu na prestoj konštatoval, že prihliadol na celkovú dobu, počas ktorej je účasť mechanizmu na
odstraňovaní vzniknutej škody nutná, avšak mechanizmus nevykonáva žiadnu činnosť. Ďalej uviedol,
že uznanie nároku na prestoj by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov
škody, nakoľko v prípade neuznania prestojov by žalobca musel vykonať mnoho jázd s tým istým
výsledkom,abykompenzovalstratuspôsobenúúčasťoumechanizmovnaodstraňovaníškody.Poukázal
na to, že predmetom podnikania žalobcu je okrem iného aj zabezpečovanie prípravy realizácie opráv avýstavby diaľnic a je v zmysle TP7/2000 vykonávať denne súvislú údržbu, vozidlá by teda boli využité pri
podnikateľskej činnosti žalobcu. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil § 517 Obč. zák.,
čl. I § 3 ods. 1 Nar. vl. č. 586/2008 Z.z. 1 % základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky
v rozhodnom období a počiatok omeškania pätnástym dňom nasledujúcim po uplynutí prešetrovania
poistnej udalosti. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p., úspech žalobcu a vznik
trov na súdnom poplatku v sume 16,50 EUR.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť.
Poukázal na to, že súdy výraz škoda vykladajú súhlasne so stanoviskom uvedeným pod č. 55/71 Zbierky
súdnych rozhodnutí a stanovísk, pritom pri určení výšky náhrady škody súdy vychádzajú z ceny v čase
poškodenia a nie v čase rozhodovania. Poukázal na to, že poistná zmluva uzavretá medzi poisteným a
poisťovateľom môže stanoviť širší rozsah povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu, v danom prípade si
však účastníci poistnej zmluvy nedohodli širší rozsah plnenia než škodu. V súvislosti s prestojmi uviedol,
že motorové vozidlá a mechanizmy, ktoré žalobca pri odstraňovaní škody použil, patrili žalobcovi.
Náklady na dobu, počas ktorej tieto mechanizmy nepracovali, nemožno však považovať za ušlý zisk,
keďže žalobca nepreukazoval, že v čase prestojov mali mechanizmy vykonávať inú konkrétnu činnosť
pre tretiu osobu za odplatu a že ak by neboli použité pri odstraňovaní tejto škody, bol by žalobca získal
majetkovú hodnotu.
Žalobca poukazujúc na ustanovenia § 9 ods. 6 Cestného zákona poukázal na povinnosť žalobcu uhradiť
správcovi komunikácie náhradu ujmy bez akéhokoľvek obmedzenia. Na podporu správnosti svojho
rozhodnutia poukázal na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/145/2008-175 z 8. apríla 2009,
Krajského súdu v Bratislave č.k. 9Co 289/09-173 zo 7. októbra 2010 a 9Co 255/10 z 3. februára
2011. Poukázal tiež na to, že pri oprave neboli použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné a ani diely,
ktoré neboli nevyhnutné a nezvýšili sa ani ich úžitkové vlastnosti, pritom uvedenie vozidiel do pôvodného
stavu bolo možné len za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, nakoľko
v zmysle vyhl. č. 158/2004 Z.z. podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene k
použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca nemusí mať k dispozícii.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 písm. b/ O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny len sčasti, keď súd prvého
stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke v celosti.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa pokiaľ ide o rozhodnutie vo
vzťahu k sume predstavujúcej amortizáciu zvodidiel cestnej komunikácie, a to z dôvodov uvedených
v odôvodnení prvostupňového rozsudku, a preto ho ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na okolnosti prípadu zodpovedá priznaná výška
náhrady škody ustanoveniu §§ 442 a 443 Obč. zák.. Tak ako to uvádza žalobca vo svojom vyjadrení k
odvolaniu, v konaní nebolo preukázané, že by opravou týchto zvodidiel bolo došlo k zjavnému prínosu
pre poškodeného, nakoľko nebolo preukázané, že by sa zvýšili ich úžitkové vlastnosti, neboli použité
diely, ktoré by neboli nevyhnutné, prípadne že by použité diely boli kvalitnejšie či nadštandardné. V
konaní teda nebolo preukázané, že by oprava nebola vykonaná účelne a nesmerovala
výlučne k odstráneniu následkov dopravnej nehody. Nakoľko navrátenie do pôvodného majetkového
stavu bolo možné len za použitia nových náhradných dielov, zodpovedá podľa názoru odvolacieho súdu
priznaný rozsah náhrady škody v danom prípade zákonu. Tak ako je to uvedené v Náleze Ústavného
súdu Českej republiky II.ÚS 2221/07 zo dňa 19. marca 2008, pri aplikácii zákona nemožno postupovať
striktne tak, aby viedla k absurdným dôsledkom, ale je nutné sledovať racionálny a spravodlivý účel
zákona inak by došlo k porušeniu základného práva účastníka na súdnu ochranu, bol by žalobca získal
majetkovú hodnotu.Odvolací súd sa však nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý žalobcovi priznal ako
náhradu škody aj sumu 82,83 EUR, o ktorú nedošlo k rozmnoženiu majetku žalobcu v dôsledku
prestojov mechanizmov pri odstraňovaní škody. Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného,
že žalobca nepreukázal, že by mechanizmy mali byť v čase odstraňovania škody použité na výkon
inej podnikateľskej činnosti žalovaného, prípadne, že zamestnancom žalobcu boli vyplatené mzdové
prostriedky za prácu nadčas. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v tejto
časti podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným.
Žalobca by mal podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania,
súd však podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o náhrade rozhoduje iba na návrh a keďže žalobca návrh nepodal
odvolací súd rozhodol tak, že sa mu náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.